Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 9 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)III. ÚS 308/2014
PDF · 162.35 KB
No categories available
III. ÚS 308/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. mája 2014
prerokoval vyhlásenie JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, o odmietnutí sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky Sergeja Kohuta
a Juraja Horvátha pre ich predpojatosť v rozhodovaní vo veci vedenej Ústavným súdom
Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 529/2013 a takto
rozhodol:
Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Juraj Horváth a Sergej Kohut n i e
s ú v y l ú č e n í z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom
Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 529/2013.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo
11. decembra 2014 doručené vyhlásenie JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), podľa § 28 ods. 1 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) o odmietnutí sudcov ústavného súdu Sergeja Kohuta a Juraja
Horvátha pre ich predpojatosť v rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 529/2013.
Námietku predpojatosti proti sudcovi ústavného súdu Sergejovi Kohutovi
navrhovateľ odôvodnil tým, že menovaný sudca v roku 2003 ako neúspešný kandidát
na predsedu najvyššieho súdu napadol voľbu predsedu najvyššieho súdu sťažnosťou
na ústavnom súde, o ktorej aj ústavný súd rozhodoval. Sudca Sergej Kohut vyjadril svoju
predpojatosť vo viacerých veciach súčasného predsedu najvyššieho súdu ako účastníka
konania, kde mal tento sudca byť pôvodne členom senátu, a špeciálne poukázal
na uznesenie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 72/07 z 3. apríla 2007, ktorým bol vylúčený
z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom pod sp. zn. Rvp 467/2006.
Námietku predpojatosti proti sudcovi ústavného súdu Jurajovi Horváthovi odôvodnil
tým, že zo strany predsedu najvyššieho súdu bol „viackrát verejne požiadaný, aby sa vzdal
svojej funkcie“, a publikoval proti nemu viaceré výroky v rôznych médiách,
čo „nepochybne vnímal aj samotný adresát, JUDr. Horváth, čím nemožno vylúčiť jeho
odmietavý, či dokonca nepriateľský postoj voči JUDr. Štefanovi Harabinovi ako zástupcovi
účastníka konania“.
Navrhovateľ ďalej vidí zaujatosť oboch namietaných sudcov ústavného súdu
v skutočnosti, že sa podieľali na rozhodovaní vo veci sp. zn. II. ÚS 452/2010, vo vzťahu
ku ktorej sa najvyšší súd „listom z 20. marca 2012 sp. zn. KP 4/2010-117 obrátil
na predsedníčku Ústavného súdu SR s viacerými výhradami proti nepravdivým tvrdeniam
uvedeným v náleze II. ÚS 452/2010, ktoré smerovali proti Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky. Uvedené nesvedčí o nestrannom rozhodovaní senátu II. ÚS a jeho predsedu
vo veciach, ktoré sa týkajú Najvyššieho súdu Slovenskej republiky“.
Vzhľadom na uvedené najvyšší súd navrhol vylúčiť sudcov ústavného súdu Juraja
Horvátha a Sergeja Kohuta „pre ich zaujatosť z výkonu sudcovskej funkcie v konaní
o sťažnosti vedenej... pod sp. zn. II. ÚS 529/2013“.
Namietaný sudca Sergej Kohut vo vyjadrení z 11. decembra 2013 uviedol,
že predseda najvyššieho súdu nemá právomoc vzniesť námietku zaujatosti v uvedenej veci,
pretože „vo veci prejednávanej senátom II. ÚS nie je osobne účastníkom konania“, a pokiaľ
aj niekedy bol vylúčený v inej veci, išlo „o veci, kde bol predseda najvyššieho súdu priamo
účastníkom konania ako osoba, a nie ako predstaviteľ najvyššieho súdu“. Pritom poukázal
na „judikatúru a známe rozhodnutia ústavného súdu, ako aj senátu III. ÚS, keď nezohľadnil
námietku zaujatosti v prípadoch, kde predseda najvyššieho súdu vystupoval ako
predstaviteľ tohto súdu reprezentujúci tento orgán“. Vo veci prerokúvanej ústavným súdom
pod sp. zn. II. ÚS 529/2013 sa sudca Sergej Kohut necíti byť zaujatým, pretože nepozná
účastníkov konania a nie je do veci ani inak nijako zainteresovaný. Obdobne aj sudca Juraj
Horváth v mnohých iných prípadoch predsedom najvyššieho súdu namietanej zaujatosti
z tých istých dôvodov uvádzal, že ako sudca ústavného súdu musí znášať väčšiu intenzitu
občianskej aj odbornej kritiky ako iní spoluobčania a že slobodu prejavu považuje za jednu
z najdôležitejších slobôd, ktorú chráni aj v prípade, ak sa to týka prejednávania vecí
sťažovateľov vyjadrujúcich negatívny postoj k jeho osobe, v dôsledku čoho námietky
predsedu najvyššieho súdu týkajúce sa publikovanej kritiky nepovažoval za odôvodnené.
Pokiaľ predseda najvyššieho súdu ako fyzická osoba ani nie je účastníkom konania, možno
vychádzať z argumentu, že predpojatosť sudcov vo vzťahu k orgánom verejnej moci, resp.
k osobám za ne konajúcim (napr. k predsedovi najvyššieho súdu), je nutné vykladať
reštriktívnejšie, než voči ostatným účastníkom konania.
II.
Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde je sudca vylúčený z výkonu sudcovskej
funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo
k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.
Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť,
že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k
vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho
pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho
pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho
predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania
vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre
predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje.
Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného
súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu
nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.
Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce ústavného súdu na obdobie od 1. marca 2013 až
do 28. februára 2014 o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona
o ústavnom súde rozhoduje tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu.
Konanie vedené ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 529/2013 sa týka sťažnosti J. K.
namietajúceho porušenie základných práv zaručených čl. 46 ods. 1, čl. 49 a čl. 50 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 Tdo
16/2013 zo 14. mája 2013.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba
posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia
a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda
zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená
akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00).
Objektívna nestrannosť sa nikdy neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu,
ale podľa vonkajších objektívnych skutočností. V danom prípade teda platí tzv. teória
zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj
objektívne javiť v očiach strán. Objektívna nestrannosť sudcu je založená na vonkajších
prejavoch previazanosti sudcu s prerokúvaným prípadom či jeho vzťahom k účastníkom
(resp. vedľajším účastníkom) konania (m. m. I. ÚS 352/2010). V prípade
subjektívneho hľadiska sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku
(Piersack v. Belgicko – rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 1. októbra 1982).
S prihliadnutím na rozsah, ako aj obsah jednotlivých námietok ústavný súd
posudzoval osobitne námietky týkajúce sa vzťahu JUDr. Štefana Harabina k ním
namietaným sudcom ústavného súdu a osobitne námietkami vzťahujúcimi sa na výsledky
rozhodovacej činnosti druhého senátu ústavného súdu.
Pokiaľ ide o posúdenie námietok predpojatosti, ktorých obsah poukazuje
na nepriateľskú povahu vzťahov medzi JUDr. Štefanom Harabinom a sudcami ústavného
súdu Jurajom Horváthom a Sergejom Kohutom, ústavný súd vychádzal zo skutočnosti,
že účastníkom konania pred ústavným súdom je najvyšší súd, a nie JUDr. Štefan Harabin.
Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj oprávnenie „zástupcu účastníka“ podať
námietky predpojatosti proti sudcom ústavného súdu prerokúvajúcim sťažnosť vedenú
pod sp. zn. II. ÚS 529/2013, najmä pokiaľ ide o dôvody uvádzané v týchto námietkach.
Postavenie predsedu najvyššieho súdu JUDr. Štefana Harabina v konaní pred ústavným
súdom vedenom pod sp. zn. II. ÚS 529/2013, iba ktorého osoby sa námietky predpojatosti
týkajú, je prima facie iné (rozumej slabšie), ako je postavenie vec prerokúvajúceho
odvolacieho senátu (o ktorého vec v skutočnosti ide), alebo tiež menej významné, ako je
postavenie priamych účastníkov konania pred všeobecným súdom (t. j. žalobcu
a žalovaného). Za takejto situácie spravidla nemôžu obstáť námietky predpojatosti vznesené
predsedom najvyššieho súdu, ktoré sa týkajú výlučne vzťahu namietaných sudcov
ústavného súdu k osobe predsedu najvyššieho súdu; osoba predsedu najvyššieho súdu totiž
nie je účastníkom pôvodného konania, nebol ani členom dovolacieho senátu, ktorý o veci
rozhodoval, a nepoukázal na také skutočnosti, ktoré potenciálne mohli nejakým spôsobom
súvisieť s predpojatosťou sudcov II. senátu vo veci ústavného prieskumu napadnutého
rozhodnutia najvyššieho súdu.
Pokiaľ ide o námietku predpojatosti vyplývajúcu z nesúhlasu najvyššieho súdu
s výsledkami rozhodovacej činnosti ústavného súdu deklarovaného v liste č. k. KP 4/2010-
117 z 20. marca 2012 (obsahujúceho výhrady najvyššieho súdu k obsahu nálezu ústavného
súdu sp. zn. II. ÚS 452/2010 z 8. decembra 2011), ústavný súd pripomína, že dôvodom
na vylúčenie sudcu/ov nemôže byť jeho/ich postup (a rozhodovanie) v inej veci, v ktorej bol
najvyšší súd účastníkom konania. Pri posúdení tohto dôvodu je potrebné vychádzať
z právnej úpravy obsiahnutej v § 14 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní
o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Preto tento prezentovaný
dôvod, o ktorý predseda najvyššieho súdu opiera spochybnenie nezaujatosti označených
sudcov ústavného súdu, jednoznačne spadá do rámca negatívne vymedzených okolností, na
ktoré konajúci súd pri rozhodovaní o vylúčení sudcu nemôže prihliadať.
Po preskúmaní tohto návrhu tretí senát ústavného súdu nezistil také skutočnosti, ktoré
by podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde viedli k vylúčeniu označených sudcov
z výkonu ich sudcovskej funkcie v danej veci. Ústavný súd pri svojom rozhodovaní
zohľadnil doterajšiu rozhodovaciu činnosť v podobných prípadoch, v ktorých rovnako
nepripustil námietky navrhovateľa podobného charakteru a rozhodol o nevylúčení
namietaných sudcov (napr. I. ÚS 223/2012, III. ÚS 501/2011, I. ÚS 36/2013) alebo ich
odmietol ako podané zjavne neoprávnenou osobou (m. m. III. ÚS 30/2012,
III. ÚS 560/2011, III. ÚS 567/2012, III. ÚS 78/2013, III. ÚS 564/2013). Výrokom
svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudcovia ústavného súdu Juraj Horváth a Sergej
Kohut nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom ústavným súdom
pod sp. zn. II. ÚS 529/2013.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. mája 2014