Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 308/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. mája 2014

prerokoval vyhlásenie JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, o odmietnutí sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky Sergeja Kohuta

a Juraja Horvátha pre ich predpojatosť v rozhodovaní vo veci vedenej Ústavným súdom

Slovenskej republiky pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Juraj Horváth a Sergej Kohut n i e

s ú v y l ú č e n í z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom

Slovenskej republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo

11. decembra 2014 doručené vyhlásenie JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), podľa § 28 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) o odmietnutí sudcov ústavného súdu Sergeja Kohuta a Juraja

Horvátha pre ich predpojatosť v rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn. .

Námietku predpojatosti proti sudcovi ústavného súdu Sergejovi Kohutovi

navrhovateľ odôvodnil tým, že menovaný sudca v roku 2003 ako neúspešný kandidát

na predsedu najvyššieho súdu napadol voľbu predsedu najvyššieho súdu sťažnosťou

na ústavnom súde, o ktorej aj ústavný súd rozhodoval. Sudca Sergej Kohut vyjadril svoju

predpojatosť vo viacerých veciach súčasného predsedu najvyššieho súdu ako účastníka

konania, kde mal tento sudca byť pôvodne členom senátu, a špeciálne poukázal

na uznesenie ústavného súdu sp. zn. z 3. apríla 2007, ktorým bol vylúčený

z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom pod sp. zn. .

Námietku predpojatosti proti sudcovi ústavného súdu Jurajovi Horváthovi odôvodnil

tým, že zo strany predsedu najvyššieho súdu bol „viackrát verejne požiadaný, aby sa vzdal

svojej funkcie“, a publikoval proti nemu viaceré výroky v rôznych médiách,

čo „nepochybne vnímal aj samotný adresát, JUDr. Horváth, čím nemožno vylúčiť jeho

odmietavý, či dokonca nepriateľský postoj voči JUDr. Štefanovi Harabinovi ako zástupcovi

účastníka konania“.

Navrhovateľ ďalej vidí zaujatosť oboch namietaných sudcov ústavného súdu

v skutočnosti, že sa podieľali na rozhodovaní vo veci sp. zn. , vo vzťahu

ku ktorej sa najvyšší súd „listom z 20. marca 2012 sp. zn. -117 obrátil

na predsedníčku Ústavného súdu SR s viacerými výhradami proti nepravdivým tvrdeniam

uvedeným v náleze , ktoré smerovali proti Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky. Uvedené nesvedčí o nestrannom rozhodovaní senátu II. ÚS a jeho predsedu

vo veciach, ktoré sa týkajú Najvyššieho súdu Slovenskej republiky“.

Vzhľadom na uvedené najvyšší súd navrhol vylúčiť sudcov ústavného súdu Juraja

Horvátha a Sergeja Kohuta „pre ich zaujatosť z výkonu sudcovskej funkcie v konaní

o sťažnosti vedenej... pod sp. zn. “.

Namietaný sudca Sergej Kohut vo vyjadrení z 11. decembra 2013 uviedol,

že predseda najvyššieho súdu nemá právomoc vzniesť námietku zaujatosti v uvedenej veci,

pretože „vo veci prejednávanej senátom II. ÚS nie je osobne účastníkom konania“, a pokiaľ

aj niekedy bol vylúčený v inej veci, išlo „o veci, kde bol predseda najvyššieho súdu priamo

účastníkom konania ako osoba, a nie ako predstaviteľ najvyššieho súdu“. Pritom poukázal

na „judikatúru a známe rozhodnutia ústavného súdu, ako aj senátu III. ÚS, keď nezohľadnil

námietku zaujatosti v prípadoch, kde predseda najvyššieho súdu vystupoval ako

predstaviteľ tohto súdu reprezentujúci tento orgán“. Vo veci prerokúvanej ústavným súdom

pod sp. zn. sa sudca Sergej Kohut necíti byť zaujatým, pretože nepozná

účastníkov konania a nie je do veci ani inak nijako zainteresovaný. Obdobne aj sudca Juraj

Horváth v mnohých iných prípadoch predsedom najvyššieho súdu namietanej zaujatosti

z tých istých dôvodov uvádzal, že ako sudca ústavného súdu musí znášať väčšiu intenzitu

občianskej aj odbornej kritiky ako iní spoluobčania a že slobodu prejavu považuje za jednu

z najdôležitejších slobôd, ktorú chráni aj v prípade, ak sa to týka prejednávania vecí

sťažovateľov vyjadrujúcich negatívny postoj k jeho osobe, v dôsledku čoho námietky

predsedu najvyššieho súdu týkajúce sa publikovanej kritiky nepovažoval za odôvodnené.

Pokiaľ predseda najvyššieho súdu ako fyzická osoba ani nie je účastníkom konania, možno

vychádzať z argumentu, že predpojatosť sudcov vo vzťahu k orgánom verejnej moci, resp.

k osobám za ne konajúcim (napr. k predsedovi najvyššieho súdu), je nutné vykladať

reštriktívnejšie, než voči ostatným účastníkom konania.

II.

Podľa je sudca vylúčený z výkonu sudcovskej

funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

Podľa účastník konania môže vyhlásiť,

že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k

vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho

pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho

pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho

predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania

vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre

predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje.

Podľa ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného

súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu

nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce ústavného súdu na obdobie od 1. marca 2013 až

do 28. februára 2014 o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona

o ústavnom súde rozhoduje tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu.

Konanie vedené ústavným súdom pod sp. zn. sa týka sťažnosti J. K.

namietajúceho porušenie základných práv zaručených čl. 46 ods. 1, čl. 49 a čl. 50 ods. 3

, ako aj práv podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 Tdo

16/2013 zo 14. mája 2013.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba

posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia

a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda

zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená

akákoľvek oprávnená pochybnosť ().

Objektívna nestrannosť sa nikdy neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu,

ale podľa vonkajších objektívnych skutočností. V danom prípade teda platí tzv. teória

zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj

objektívne javiť v očiach strán. Objektívna nestrannosť sudcu je založená na vonkajších

prejavoch previazanosti sudcu s prerokúvaným prípadom či jeho vzťahom k účastníkom

(resp. vedľajším účastníkom) konania (m. m. ). V prípade

subjektívneho hľadiska sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku

(Piersack v. Belgicko – rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 1. októbra 1982).

S prihliadnutím na rozsah, ako aj obsah jednotlivých námietok ústavný súd

posudzoval osobitne námietky týkajúce sa vzťahu JUDr. Štefana Harabina k ním

namietaným sudcom ústavného súdu a osobitne námietkami vzťahujúcimi sa na výsledky

rozhodovacej činnosti druhého senátu ústavného súdu.

Pokiaľ ide o posúdenie námietok predpojatosti, ktorých obsah poukazuje

na nepriateľskú povahu vzťahov medzi JUDr. Štefanom Harabinom a sudcami ústavného

súdu Jurajom Horváthom a Sergejom Kohutom, ústavný súd vychádzal zo skutočnosti,

že účastníkom konania pred ústavným súdom je najvyšší súd, a nie JUDr. Štefan Harabin.

Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj oprávnenie „zástupcu účastníka“ podať

námietky predpojatosti proti sudcom ústavného súdu prerokúvajúcim sťažnosť vedenú

pod sp. zn. , najmä pokiaľ ide o dôvody uvádzané v týchto námietkach.

Postavenie predsedu najvyššieho súdu JUDr. Štefana Harabina v konaní pred ústavným

súdom vedenom pod sp. zn. , iba ktorého osoby sa námietky predpojatosti

týkajú, je prima facie iné (rozumej slabšie), ako je postavenie vec prerokúvajúceho

odvolacieho senátu (o ktorého vec v skutočnosti ide), alebo tiež menej významné, ako je

postavenie priamych účastníkov konania pred všeobecným súdom (t. j. žalobcu

a žalovaného). Za takejto situácie spravidla nemôžu obstáť námietky predpojatosti vznesené

predsedom najvyššieho súdu, ktoré sa týkajú výlučne vzťahu namietaných sudcov

ústavného súdu k osobe predsedu najvyššieho súdu; osoba predsedu najvyššieho súdu totiž

nie je účastníkom pôvodného konania, nebol ani členom dovolacieho senátu, ktorý o veci

rozhodoval, a nepoukázal na také skutočnosti, ktoré potenciálne mohli nejakým spôsobom

súvisieť s predpojatosťou sudcov II. senátu vo veci ústavného prieskumu napadnutého

rozhodnutia najvyššieho súdu.

Pokiaľ ide o námietku predpojatosti vyplývajúcu z nesúhlasu najvyššieho súdu

s výsledkami rozhodovacej činnosti ústavného súdu deklarovaného v liste č. k. KP 4/2010-

117 z 20. marca 2012 (obsahujúceho výhrady najvyššieho súdu k obsahu nálezu ústavného

súdu sp. zn. z 8. decembra 2011), ústavný súd pripomína, že dôvodom

na vylúčenie sudcu/ov nemôže byť jeho/ich postup (a rozhodovanie) v inej veci, v ktorej bol

najvyšší súd účastníkom konania. Pri posúdení tohto dôvodu je potrebné vychádzať

z právnej úpravy obsiahnutej v , podľa ktorého

dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní

o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Preto tento prezentovaný

dôvod, o ktorý predseda najvyššieho súdu opiera spochybnenie nezaujatosti označených

sudcov ústavného súdu, jednoznačne spadá do rámca negatívne vymedzených okolností, na

ktoré konajúci súd pri rozhodovaní o vylúčení sudcu nemôže prihliadať.

Po preskúmaní tohto návrhu tretí senát ústavného súdu nezistil také skutočnosti, ktoré

by podľa viedli k vylúčeniu označených sudcov

z výkonu ich sudcovskej funkcie v danej veci. Ústavný súd pri svojom rozhodovaní

zohľadnil doterajšiu rozhodovaciu činnosť v podobných prípadoch, v ktorých rovnako

nepripustil námietky navrhovateľa podobného charakteru a rozhodol o nevylúčení

namietaných sudcov (napr. , , ) alebo ich

odmietol ako podané zjavne neoprávnenou osobou (m. m. ,

, , , ). Výrokom

svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudcovia ústavného súdu Juraj Horváth a Sergej

Kohut nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom ústavným súdom

pod sp. zn. .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2014