Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 365/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2014

predbežne prerokoval sťažnosť R. P., zastúpeného JUDr. Martinom Ivaničom, právnikom

Centra právnej pomoci, Kancelária Banská Bystrica, Trieda SNP 75, Banská Bystrica, pre

namietané porušenie jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením č. k. -273 z 19. februára 2014

a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla 2014

doručená sťažnosť R. P. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základných

práv podľa , a (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením č. k. -273 z 19. februára

2014 (ďalej aj „napadnutý postup“ alebo „napadnuté rozhodnutie“).

Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že v exekučnom konaní

vedenom okresným súdom pod sp. zn. vystupuje sťažovateľ v procesnom

postavení oprávneného v 3. rade. Napadnutým rozhodnutím okresný súd vyhovel

námietkam súdnej exekútorky JUDr. Stanislavy Kolesárovej z 15. júna 2011, ktoré podala

proti zápisnici o rozvrhnutí výťažku dražby nehnuteľnosti spísanej súdnym exekútorom

JUDr. Jozefom Liščákom 8. júna 2011.

Sťažovateľ namieta, že z obsahu uvedeného rozhodnutia „nie je zrejmé, v akej výške

majú byť jednotlivé pohľadávky uspokojované. Taktiež je podľa názoru sťažovateľa nejasne

formulované a nezrozumiteľné... Okresný súd pri rozhodovaní o námietkach nevzal

na vedomie skutočnosť, že subjekt, ktorý podal námietky žiadnym spôsobom nepreukázal ich

výšku ako aj opodstatnenosť svojho nároku. Rovnako nevzal Okresný súd na vedomie

skutočnosť, že zrušením predbežného opatrenia vydaného konajúcim súdom 14. 10. 2004

síce zanikla jeho platnosť, nie však jeho účinky smerujúce k exekučnému konaniu.“.

Sťažovateľ poukazuje aj na prieťahy v súdnom konaní, keď konkrétne o námietkach

okresný súd rozhodol až po troch rokoch, čo je podľa jeho názoru neprimerane dlhá doba.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ v petite žiada, aby ústavný súd

rozhodol týmto nálezom:

„Okresný súd v Banskej Bystrici Uznesením zo dňa 19. 02. 2014, č. k.: 2

porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu, na slobodu a rovnosť v

dôstojnosti i v právach ako aj právo domáhať sa jeho ochrany podľa čl. 12 ods. 1 prvá veta

v spojení s .

Taktiež Okresný súd v Banskej Bystrici Uznesením zo dňa 19. 02. 2014, č. k.:

2 porušil základné právo sťažovateľa aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom podľa .

Zároveň v súlade s ust. navrhovateľ navrhuje,

aby Ústavný súd Slovenskej republiky odložil vykonateľnosť napadnutého právoplatného

Uznesenia Okresného súdu v Banskej Bystrici...“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania. Uvedená viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť

na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha (t. j. petit), pričom tento musí

byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s a zákona

o ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie

ústavného súdu v uvedenej veci (, , ).

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základných práv sťažovateľa zaručených

, a postupom a uznesením okresného súdu

č. k. -273 z 19. februára 2014.

Podľa prvej vety ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti

i v právach.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

1. Vzhľadom na to, že sťažovateľ námietku porušenia svojho základného práva

podľa napadnutým rozhodnutím okresného súdu v podstate žiadnym

spôsobom neodôvodnil ( ), ústavný súd túto časť

sťažnosti odmietol podľa z dôvodu nesplnenia

zákonom predpísaných náležitostí (podobne , , ).

2. Z rovnakého dôvodu ústavný súd odmietol sťažnosť aj v časti týkajúcej sa

námietky porušenia základného práva sťažovateľa podľa .

Obsahom základného práva na súdnu ochranu zaručeného (ako aj

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu

zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (, ).

V tejto súvislosti ústavný súd považuje za potrebné poukázať na svoje ústavné postavenie,

z ktorého vyplýva, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je

alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (mutatis mutandis ,

), preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol alebo nebol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo

za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. ,

, atď.).

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v tejto časti sa vyznačuje nedostatkom

odôvodnenia, ktoré nie je vzhľadom na obsah práva zaručeného ,

dostatočne určité, logické a zrozumiteľné. Uvedené je pritom nevyhnutné na vymedzenie

hraníc, v ktorých navrhovateľ žiada realizovať ústavný prieskum dodržiavania základných

práv a slobôd v konaní realizovanom tým-ktorým orgánom verejnej moci, v danom prípade

pred okresným súdom.

V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že v zmysle § 18 ods. 2 zákona

č. o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je

povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho

presvedčenia považuje za prospešné. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady (). Nedostatky

zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľa nie je povinný

odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní

účastníkov konania (, , , ).

Zároveň je potrebné uviesť aj to, že nespokojnosť sťažovateľa s právnym posúdením

veci všeobecným súdom sama osebe nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti ním vydaného rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia

činnosť ústavného súdu (, , , ) rešpektuje

názor, podľa ktorého právo na spravodlivé súdne konanie nemožno stotožňovať

s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade

so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

3. Sťažnosť v časti týkajúcej sa námietky porušenia základného práva sťažovateľa

podľa napadnutým postupom okresného súdu ústavný súd odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že podstatou, účelom

a cieľom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len

vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva

ešte mohlo trvať (napr. , , ). Ak v čase doručenia

sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného

práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú, pretože konanie o takejto

sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd

poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (m. m. a rozhodnutím aj Európskeho súdu pre ľudské

práva vo veci Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti

č. 16970/05 z 3. marca 2009).

Z pripojenej kópie napadnutého rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že nadobudlo

právoplatnosť 28. februára 2014, čo znamená, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu k porušovaniu práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov

okresným súdom už nemohlo dochádzať. Z uvedeného dôvodu ústavný súd hodnotí

námietku sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú, a keďže v danom prípade nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva sťažovateľa, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, rozhodol o nej už uvedeným spôsobom.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími procesnými

návrhmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2014