Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 226/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. júna 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika vo veci

sťažnosti A. M. a V. M. a M. M. a M. M., zastúpených spoločnosťou Lanikova Group, s. r.

o., Grösslingova 8, Bratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Zdenka

Lániková, pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo A. M., V. M., M. M. a M. M. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e vo veci vedenej pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. A. M., V. M., M. M. a M. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v

sume po 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť A. M., V. M., M. M. a M. M.

trovy konania v sume 681,79 € (slovom šesťstoosemdesiatjeden eur a sedemdesiatdeväť

centov) na účet spoločnosti Lánikova Group, s. r. o., Grösslingova 8, Bratislava, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli

27. februára 2014 a 28. februára 2014 doručené sťažnosti A. M. a V. M. a M. M. a M. M.,

(ďalej aj „sťažovatelia“), pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C

53/1997.

Ústavný súd sťažnosti sťažovateľov pôvodne vedené pod sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. predbežne

prerokoval, uznesením č. k. -9 z 25. marca 2014 ich prijal na ďalšie

konanie a zároveň rozhodol o ich spojení na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp.

zn. .

Z obsahu sťažností vyplynulo, že sťažovatelia sú účastníkmi konania vedeného

na okresnom súde pod sp. zn. o vyslovenie neplatnosti právnych úkonov.

V uvedenom konaní, ktoré začalo návrhom zo 4. februára 1997, sa navrhovateľka domáha

vyslovenia neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy a darovacej zmluvy, ktorou došlo k prevodu

nehnuteľností z navrhovateľky a jej právneho predchodcu na odporcu (v súčasnosti odporcu

v 1. rade). V konaní vo veci rozhodol okresný súd v prospech navrhovateľov rozsudkom

sp. zn. z 21. novembra 1997. Na základe odvolania odporcu rozhodol Krajský

súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozhodnutím sp. zn.

z 23. septembra 1998 tak, že zmenil rozsudok prvostupňového súdu a návrh zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na základe navrhovateľkou

podaného dovolania rozhodnutím sp. zn. z 30. januára 2001 zrušil

rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd uznesením

sp. zn. zrušil rozsudok okresného súdu sp. zn. z 21. novembra

1997 a vec mu vrátil na opätovné prerokovanie a rozhodnutie.

Vzhľadom na skutočnosť, že odporca (teraz odporca v 1. rade) medzičasom

prevádzal sporné nehnuteľnosti na tretie osoby, navrhovateľka rozšírila návrh na začatie

konania a požiadala o vydanie predbežného opatrenia, ktorým by okresný súd zakázal

odporcovi a ďalším účastníkom na strane odporcu, ktorých navrhovala pripustiť do konania,

akýmkoľvek spôsobom nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami.

Okresný súd uznesením č. k. -231 z 28. mája 2003 pripustil, aby

do konania vstúpilo na strane odporcu ďalších 41 účastníkov konania vrátane sťažovateľov,

ktorí vstúpili do konania ako odporcovia v 26. rade (M. M.), 27. rade (M. M.), 28. rade (A.

M.) a v 29. rade (V. M.).

Posledným úkonom, ktorý súd vo veci vykonal, bolo podľa sťažovateľov vylúčenie

dedičského spisu po nebohej odporkyni v 42. rade uznesením z 12. októbra 2009.

Sťažovatelia vo svojich sťažnostiach k stavu konania zhodne uvádzajú, že právna neistota

spôsobená prieťahmi v súdnom konaní spôsobuje vážny zásah do výkonu ich vlastníckych

práv. Poukazujú tiež na to, „že celé súdne konanie vedené od roku 1997, je poznačené

neprimeranými prieťahmi, a to najmä odo dňa 29. 06. 2006, kedy bolo na Okresný súd

Bratislava II doručené rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, č. k. zo dňa

31. 05. 2006, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní niektorých z účastníkov konania. Okresný

súd Bratislava 2 vo veci absolútne nekoná takmer 8 rokov.“. Ďalej uvádzajú, že sú už

takmer jedenásť rokov považovaní za účastníkov konania, kvôli čomu sú v právnej neistote,

čo im „spôsobuje značné ťažkosti“. Sťažovatelia sa preto domáhajú tiež priznania

primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10 000 € a jeho primeranosť odôvodňujú

najmä absolútne neprimeranou dĺžkou konania a skutočnosťou, že za obdobie takmer 11

rokov, odkedy sú účastníkmi konania ako vlastníci spornej nehnuteľnosti, im okresný súd

neposkytol žiadnu ochranu ich práv.

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd vydal nález,

ktorým vysloví porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. . Navrhujú tiež, aby ústavný súd v náleze prikázal okresnému súdu

konať vo veci sp. zn. bez zbytočných prieťahov, priznal im primerané finančné

zadosťučinenie každému po 10 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia každému

po 331, 68 € na účet ich právnej zástupkyne.

Ústavný súd po prijatí sťažností na ďalšie konanie vyzval účastníkov konania, aby sa

vyjadrili, či trvajú na ústnom pojednávaní v prijatej veci. Predsedníčku okresného súdu

zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k prijatej sťažnosti. Predsedníčka okresného súdu

reagovala na výzvu ústavného súdu podaním sp. zn. Spr. 2077/2014 zo 7. mája 2014,

v ktorom k opodstatnenosti sťažnosti uviedla:

„Oboznámením sa s obsahom súdneho spisu musím konštatovať, že sťažnosť

sťažovateľov je dôvodná, nakoľko v konaní vznikli prieťahy, ktoré boli čiastočne spôsobené

aj množstvom agendy vybavujúcej zákonnou sudkyňou.

Zákonná sudkyňa JUDr. Marcela Gandelová bola v minulosti zo strany predsedu

súdu upozorňovaná na prieťahy v konaní a potrebu vo veci konať plynulo.

Dovolím si taktiež uviesť, že JUDr. Marcela Gandelová sa listom prezidentovi SR

vzdala výkonu funkcie sudcu, ktorá jej zanikla dňom 31. 01. 2014. Následne boli veci

z oddelenia, na základe dodatku k rozvrhu práce prikázané na vybavenie JUDr. Karolovi

Posluchoví, ktorý bol však súčinnosťou od 01. 04. 2014 Súdnou radou Slovenskej republiky

preložený na výkon funkcie sudcu na iný okresný súd.

S účinnosťou od 01. 05. 2014 prevzala oddelenie 9 C a teda i predmetnú vec sudkyňa

JUDr. Petra Priečinská, ktorá bola preložená Súdnou radou Slovenskej republiky na výkon

funkcie sudcu na tunajší súd.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd zisťoval z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu

sp. zn. priebeh a stav konania. Po preštudovaní spisu ústavný súd skonštatoval,

že do konania, ktoré začalo 4. februára 1997 návrhom navrhovateľky na vyslovenie

neplatnosti právnych úkonov, vstúpili sťažovatelia na základe uznesenia okresného súdu

č. k. -231 z 28. mája 2003. Okresný súd uvedeným rozhodnutím vyhovel návrhu

navrhovateľky na pripustenie ďalších účastníkov do konania na strane odporcu. Okresný

súd v období od 28. mája 2003 do konca roka 2004 vykonával jednoduché úkony – najmä

doručoval uznesenie o pripustení účastníkov do konania na strane odporcu, zisťoval adresy

a rodné čísla účastníkov, ktorým sa nepodarilo doručiť zásielky pre nesprávne uvedené

adresy, pripájal spisy z dedičského konania po odporcoch v 31. a 42. rade. Ďalší úkon

vo veci vykonal okresný súd až 14. marca 2006, keď predložil spis na rozhodnutie

o odvolaniach ôsmich účastníkov proti uzneseniu, ktorým boli pribratí do konania. Krajský

súd rozhodnutím č. k. -315 z 31. mája 2006 uvedené odvolania odmietol.

Následne sudkyňa konajúca vo veci dávala pokyny na doručenie rozhodnutia

odvolacieho súdu, na zistenie adries na doručovanie účastníkov konania, na opätovné

doručovanie rozhodnutí, na vypracovanie uznesenia o vylúčení odporcov v 31. a 42. rade

z konania. Posledným úkonom je pokyn na vylúčenie spisu sp. zn. D 815/02

z 12. januára 2007.

Ústavný súd v uvedenej veci už vyslovil existenciu prieťahov v konaní, uložil

okresnému súdu konať vo veci a priznal primerané finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu

trov konania, a to nálezom sp. zn. z 23. septembra 2013, keď vyslovil

porušenie práv navrhovateľky v konaní, a nálezom sp. zn.

z 20. novembra 2013, keď rozhodol o porušení práva účastníka konania na strane odporcov.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto

na splnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet ().

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania

na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov, v kontexte medzinárodných záväzkov

Slovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo na prerokovanie ich

veci v primeranej lehote (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru) je zabezpečiť odstránenie stavu

právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe

(, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty účastníka konania.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Plynulosť konania zabezpečuje

aj , z ktorého sudcovi vyplýva povinnosť odročovať pojednávania len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného

práva podľa , skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania

a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (). Tieto tri kritériá zohľadňuje

pri namietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru Európsky súd pre ľudské práva (, ).

1. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je rozhodovanie

o určení neplatnosti právnych úkonov. Ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o určení

neplatnosti právnych úkonov tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov

a po právnej stránke ho nemožno hodnotiť ako zložité. Po skutkovej stránke sa zložitosť

veci prejavuje v tom, že na strane odporcov je 42 účastníkov a súd u viacerých z nich nemal

k dispozícii aktuálne adresy na doručovanie písomností. V dvoch prípadoch musel tiež

pripájať spisy z dedičského konania po zomretých účastníkoch konania. Ústavný sú

konštatuje, že v období, kým do konania nevstúpili ďalší účastníci konania na strane

odporcov (vrátane sťažovateľov), okresný súd konal viac-menej plynule, bez výraznejších

prieťahov v konaní. Uvedené okolnosti však nemôžu ospravedlniť niekoľkoročnú nečinnosť

okresného súdu.

2. Ďalším kritériom, ktoré ústavný súd posudzoval, bolo správanie účastníkov

konania. Ústavný súd po preskúmaní spisu sp. zn. nezistil na strane

sťažovateľov žiadne skutočnosti, ktoré by prispeli k zbytočným prieťahom v konaní

okresného súdu.

3. Pokiaľ ide o hodnotenie postupu súdu, v posudzovanom prípade sa v konaní

okresného súdu v období od vstupu sťažovateľov 23. mája 2003 do konania vyskytujú

výrazné obdobia nečinnosti. Posledným úkonom vo veci konajúcej sudkyne bol jej pokyn

na vylúčenie spisu v dedičskej veci sp. zn. D 815/02 z konania z 12. januára 2007.

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd vo veci sp. zn. nekoná už viac

ako sedem rokov. Zároveň ústavný súd nezistil existenciu žiadnej prekážky, ktorá by

ospravedlňovala pasivitu okresného súdu a bránila mu v plynulom postupe vo veci.

Po zhodnotení postupu okresného súdu v napadnutej veci možno konštatovať

príčinnú súvislosť s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov

podľa a dohovoru. Konanie vedené pod sp. zn.

trvá od vstupu sťažovateľov do konania už viac ako jedenásť rokov, pričom celková dĺžka

uvedeného konania je v súčasnosti viac ako sedemnásť rokov. V tejto súvislosti už ústavný

súd judikoval, že ak už konanie trvá neprimerane dlho, má všeobecný súd venovať zvláštnu

pozornosť jeho urýchleniu ().

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd prieťahmi v konaní a neprimeranou dĺžkou

konania neposkytol sťažovateľom v konaní sp. zn. rýchlu a účinnú ochranu ich

práv z zmysle a , a preto rozhodol, že okresný súd v tomto konaní

porušil základné právo sťažovateľov podľa a právo podľa

dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľov zaručeného čl. 48 ods. 2

a dohovoru, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty sťažovateľov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Sťažovatelia žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie každému v sume

10 000 €, čo odôvodnili pretrvávajúcim stavom právnej neistoty.

Ústavný súd po zohľadnení všetkých okolností prípadu priznal sťažovateľom aj

primerané finančné zadosťučinenie každému v sume 3 000 € (bod 3 výroku nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy. Právna zástupkyňa sťažovateľov si uplatnila nárok

na náhradu trov u každého sťažovateľa jednotlivo v sume 331,68 €, za dva úkony právnej

služby (za prevzatie a prípravu zastúpenia a za písomné vyhotovenie sťažnosti) vo výške

130,16 €, za jeden úkon právnej služby a režijný paušál 2 x 8,04 € v zmysle § 11 ods. 2

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“). Pretože je právna zástupkyňa sťažovateľov platiteľom DPH,

požaduje zvýšenie odmeny o zákonnú výšku DPH.

V danom prípade právna zástupkyňa sťažovateľov vypracovala štyri sťažnosti, ktoré

po ich doručení ústavnému súdu boli uznesením č. k. -9 z 25. marca 2014

spojené na spoločné konanie, keďže sa týkali toho istého konania vedeného okresným

súdom a boli v zásade obsahovo totožné. Tieto skutočnosti v podstatnej miere znížili nároky

tak na prípravu zastupovania, ako aj spísanie sťažností (takmer identický obsah), čo ústavný

súd zohľadnil pri rozhodovaní o úhrade trov konania.

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2014 je 1/6

z výpočtového základu, čo predstavuje za jeden úkon právnej služby odmenu v sume 134 €

a 8,04 € režijný paušál, teda za dva úkony (prevzatie a príprava zastupovania, sťažnosť)

predstavuje sumu 284,08 €. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny

sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Ústavný súd preto priznal právnej zástupkyni sťažovateľov náhradu trov konania vo výške

568,16 € (štyrikrát 142,04 €), ktorá po zvýšení o daň z pridanej hodnoty celkovo

predstavuje konečnú sumu 681,79 € (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2014