Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 458/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti ,

, zastúpenej Lanikova Group, s. r. o., Advokátska kancelária,

Grösslingová 8, Bratislava, konajúca prostredníctvom advokátky a konateľky JUDr. Zdenky

Lánikovej, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod

sp. zn. , za účasti Okresného súdu Bratislava II, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €

(slovom tritisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov) na účet jej

právnej zástupkyne Lanikova Group, s. r. o., Advokátska kancelária, Grösslingová 8,

Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. apríla 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“, v

citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej Lanikova Group, s. r. o., Advokátska kancelária,

Grôsslingová 8, Bratislava, konajúca prostredníctvom advokátky a konateľky JUDr. Zdenky

Lánikovej, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) a

práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľka je účastníčkou konania o

neplatnosť právnych úkonov vedeného okresným súdom pod sp. zn. . Návrh na

začatie konania bol okresnému súdu doručený 4. februára 1997. Sťažovateľka vstúpila do

napadnutého konania na základe uznesenia sp. zn. z 28. mája 2003, ktorým

okresný súd pripustil jej vstup do konania na strane odporcu ako odporkyne v 35. rade.

Označené uznesenie bolo sťažovateľke doručené 13. januára 2005.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem opisu skutkového stavu uvádza:

„Poukazujeme na skutočnosť, že celé súdne konanie vedené od roku 1997, je

poznačené neprimeranými prieťahmi, a to najmä odo dňa 29. 06. 2006, kedy bolo na

Okresný súd Bratislava II doručené rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave,

č. k. zo dňa 31. 05. 2006, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní niektorých

z účastníkov konania. Okresný súd Bratislava 2 vo veci absolútne nekonal takmer 8 rokov.

Vychádzajúc z uvedeného má sťažovateľ za to, že namietaným postupom Okresného

súdu Bratislava II v konaní vedenom pod spis. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

čím bolo porušené základne právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a Dohovoru.“

Sťažovateľka sa „... domáha tiež priznania primeraného finančného zadosťučinenia v

sume 10.000 eur, a to z dôvodov uvedených v sťažnosti, pričom jeho primeranosť

odôvodňuje najmä absolútne neprimeranou dĺžkou konania, a skutočnosťou, že za obdobie

takmer 11 rokov, keď bol účastníkom konania ako vlastník spornej nehnuteľnosti, súd mu

neposkytol žiadnu ochranu jeho práv.

Poukazujeme tiež na celkovú neprimeranú dĺžku súdneho konania (trvá už vyše

16 rokov) a v súčasnosti je v štádiu prvostupňového konania.“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„I. Základné právo ... na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod spis. zn. bolo.

II. ... sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000 eur

(slovom: desaťtisíc euro), ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný zaplatiť v lehote dvoch

mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Okresný súd Bratislava II je povinný nahradiť ... trovy

konania vo výške 340,90 eur na účet Advokátskej kancelárie Lanikova Group, s. r. o... do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedníčku okresného

súdu o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagovala predsedníčka okresného

súdu v písomnom vyjadrení sp. zn. Spr 3243/2015 z 1. júla 2015, v ktorom okrem iného

uvádza:

„Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu k otázke účastníctva sťažovateľky

v konaní uvádzam, že v návrhu na začatie konania nebola pôvodne sťažovateľka označená

ako účastníčka konania na strane odporcu. Až písomným podaním zo dňa 09. 04. 2003

(č. l. 204) navrhovateľ rozšíril návrh a žiadal tiež o pripustenie ďalších účastníkov na strane

odporcu, medzi nimi je aj uvedený ako odporca v 34. rade a ďalej mala

byť uvedená jeho manželka ako odporkyňa v 35. rade (ako to vyplýva z

), avšak navrhovateľ uviedol vo svojom písomnom podaní meno

(č. l. 216). Na základe takto podaného návrhu súd uznesením zo dňa

28. 05. 2003 okrem iných pripustil, aby do konania na strane odporcu č. 35 vstúpila

označená . Následne v konaní bolo zistené správne označenie odporkyne

v 35. rade a bolo jej dňa 13. 01. 2005 (č. l. 304) doručené uznesenie zo dňa 28. 05. 2003.

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich nálezoch prikázal tunajšiemu súdu

konať bez zbytočných prieťahov a predchádzajúcim sťažovateľom (odporca v 26., 27., 28.,

29., 35., navrhovateľka) bolo priznané finančné zadosťučinenie, ktoré bolo sťažovateľom

vyplatené.

Predmetný spis sa dlhodobo nachádzal u v minulosti vo veci konajúcej zákonnej

sudkyne .

Z dôvodu vzdania sa funkcie menovanej sudkyne bol spis v zmysle dodatku k rozvrhu

práce prikázaný opatrením zo dňa 24. 2. 2014 na rozhodovanie ,

sudcovi tunajšieho súdu.

Uznesením Súdnej rady SR zo dňa 31. 3. 2014 bol s účinnosťou

od 1. 4. 2014 preložený na výkon funkcie sudcu na Okresný súd Bratislava V, pričom

vzniknutá situácia pri pôvodnom prideľovaní veci nebola predvídateľná.

V súčasnosti v zmysle Dodatku č. 10 k Rozvrhu práce tunajšieho súdu na rok 2014 je

spis pridelený na rozhodovanie , ktorá vo veci plynulo koná.“

Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. zistil, že jeho

obsah zodpovedá prehľadu procesných úkonov, ktorý je uvedený v odôvodnení nálezu

ústavného súdu sp. zn. z 18. marca 2015, a preto z neho pri rozhodovaní

o sťažnosti sťažovateľky vychádzal. Nad rámec skutočností uvedených v označenom náleze

ústavný súd zistil, že:

uznesením sp. zn. z 29. januára 20015 ustanovil okresný súd odporcom

v 2. a 3. rade opatrovníka na zastupovanie v konaní,

27. apríla 2015 nariadila zákonná sudkyňa preveriť stav dedičského konania

vedeného pod sp. zn. ,

25. júna 2015 okresný súd vyzval navrhovateľku osobne, či trvá na späťvzatí

žaloby, keďže jej novozvolená právna zástupkyňa zastupuje v tomto konaní i jedného

z účastníkov konania na strane odporcu.

Vo vzťahu k účastníctvu sťažovateľky v konaní vedenom okresným súdom pod

sp. zn. ústavný súd zistil, že do tohto konania vstúpila na základe uznesenia

sp. zn. z 28. mája 2003, ktorým okresný súd pripustil jej vstup do konania na

strane odporcu ako odporkyne v 35. rade. Označené uznesenie bolo sťažovateľke doručené

13. januára 2005.

Uznesením č. k. z 29. júla 2015 ústavný súd prijal sťažnosť

sťažovateľky na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia jej základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného

súdu, aby prípadne doplnila predchádzajúce vyjadrenie okresného súdu k sťažnosti

a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka

okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 2097/15 z 11. septembra 2015 oznámila, že súhlasí

s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, a svoje predchádzajúce vyjadrenie

k sťažnosti nedoplnila.

Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby sa vyjadrila, či

trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia predsedníčky

okresného súdu sp. zn. Spr 3243/15 z 1. júla 2015 a sp. zn. Spr 2097/15 z 11. septembra

2015 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska. Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní

doručenom ústavnému súdu 1. októbra 2015 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania, k vyjadreniam predsedníčky okresného súdu nezaujala stanovisko.

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého sa pojednávanie

môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na

odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo

upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na

odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

Ústavný súd už nálezom sp. zn. z 23. septembra 2013 rozhodol, že

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým k porušeniu základného práva navrhovateľky na prerokovanie jej veci bez

zbytočných prieťahov, na základe čoho jej priznal finančné zadosťučinenie a úhradu trov

konania. Súčasne uložil okresnému súdu konať vo veci. Ústavný súd vyslovil porušenie

tohto základného práva aj vo vzťahu k niektorým účastníkom označeného súdneho konania

na strane odporcov, o sťažnostiach ktorých rozhodol nálezmi sp. zn.

z 20. novembra 2013, sp. zn. z 10. júna 2014, sp. zn.

z 30. júla 2014 a sp. zn. z 18. marca 2015. Ústavný súd nenašiel dôvod

na to, aby sa pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľky odchýlil od právnych záverov

vyslovených vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach týkajúcich sa namietaného

konania.

1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že rozhodovanie o určení neplatnosti právneho úkonu tvorí bežnú súčasť

rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Aplikácia relevantnej právnej úpravy vzťahujúcej

sa na tento typ konania je v judikatúre všeobecných súdov stabilizovaná. Prípadnú skutkovú

zložitosť vyplývajúcu z osobitných okolností veci ústavný súd nemohol zohľadniť, pretože

sa v doterajšom priebehu konania neprejavila. Väčší počet účastníkov na strane odporcov

ústavný súd taktiež nemohol zohľadniť ako okolnosť, ktorá by výrazne komplikovala postup

okresného súdu, pretože okresný súd od rozhodnutia o ich vstupe do konania o veci v

podstate nekonal a nevyužil ani možnosť ustanoviť im spoločného zástupcu podľa

.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa

uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa . Z vyžiadaného spisu

okresného súdu sp. zn. , ako aj z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu

k sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa stala účastníčkou napadnutého konania až na základe

uznesenia okresného súdu sp. zn. z 28. mája 2003, ktorým okresný súd pripustil

jej vstup do konania na strane odporcu ako odporkyne v 35. rade. Ústavný súd nezistil

žiadnu významnú okolnosť, ktorú by bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľky, ktorá je

účastníčkou konania, v súvislosti s prieťahmi v tomto konaní, avšak poukazuje na

skutočnosť, že navrhovateľka 1. októbra 2014 vzala svoj návrh späť v celom rozsahu

a sťažovateľka (ako odporkyňa v 35. rade) sa o tomto späťvzatí dozvedela ešte pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu, čo vyplýva priamo z odôvodnenia sťažnosti.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného

súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k

odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Ústavný súd preskúmal postup okresného súdu v období od vstupu sťažovateľky do

konania na základe uznesenia z 28. mája 2003, ktoré jej bolo doručené 13. januára 2005.

Okresný súd od 7. septembra 2006, keď doručoval účastníkom konania uznesenie Krajského

súdu v Bratislave sp. zn. z 31. mája 2006, až do podania sťažnosti ústavnému

súdu (20. apríla 2015) nevykonal žiadne pojednávanie a bol prakticky nečinný okrem

realizácie sporadických úkonov, ktoré sa týkali doručovania písomností a ustanovenia

opatrovníka účastníkom konania, ktorých pobyt nie je známy. V napadnutom konaní došlo

k späťvzatiu žaloby právnou zástupkyňou navrhovateľky, ktorá však v tomto konaní

zastupuje i jedného z odporcov, preto okresný súd vyzval 25. júna 2015 navrhovateľku

osobne, aby sa vyjadrila, či trvá na späťvzatí.

Posudzované obdobie v napadnutom konaní okresného súdu je ako celok

poznamenané jeho nečinnosťou, sporadicky prerušenou vykonaním úkonov procesného

charakteru. Zohľadňujúc jeho doterajšiu neprimeranú dĺžku (vyše dvanásť rokov)

a poukazujúc na celkovú dĺžku napadnutého konania (takmer devätnásť rokov), ústavný súd

dospel k záveru, že v jeho doterajšom priebehu došlo k zbytočným prieťahom, ktoré boli

spôsobené predovšetkým neodôvodnenou nečinnosťou okresného súdu. Na tomto základe

ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v namietanom konaní bolo porušené

základné právo sťažovateľky podľa , ako aj jej právo podľa

dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne

príčiny spôsobiť tieto prieťahy, ústavný súd s odkazom na svoju ustálenú judikatúru (pozri

napr. , , , , ) neakceptoval.

Personálne problémy a vysoká zaťaženosť sudcov nemôžu byť na ťarchu účastníka konania a

nemajú povahu okolnosti, ktorá by vylučovala zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne

príslušný na rozhodnutie vo veci samej.

Napriek tomu, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom

okresného súdu porušené, neprikázal mu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov, pretože takýto príkaz je už obsahom nálezov sp. zn.

z 23. septembra 2013, sp. zn. z 20. novembra 2013

a sp. zn. z 10. júna 2014.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10

000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na

konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

a jeho dlhodobú nečinnosť, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu,

najmä povahu prerokúvanej veci a jej význam pre účastníka konania, ale aj skutočnosť, že

sťažovateľka podala sťažnosť ústavnému súdu až po späťvzatí žaloby, a zohľadňujúc aj

rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. , ústavný súd považuje priznanie sumy 3 000 € za

primerané finančné zadosťučinenie podľa . Ústavný súd

preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto nálezu.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním Lanikova

Group, s. r. o., Advokátska kancelária, Grösslingová 8, Bratislava. Ústavný súd vychádzal

pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839 € (za 2 úkony urobené

v roku 2015).

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia,

podanie sťažnosti) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c),

§ 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Sťažovateľke priznal za každý úkon vykonaný v roku 2015 sumu 139,83 €, čo

predstavuje sumu 279,66 €, a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané

v roku 2015 po 8,39 €, čo spolu predstavuje sumu 296,44 €, ktorú bolo potrebné zvýšiť

o 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, keďže právna zástupkyňa sťažovateľky je platcom

DPH; celková odmena za poskytnuté právne služby tak predstavuje sumu 355,73 € (bod 3

výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2015