Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 473/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. novembra 2013

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Petra Brňáka v konaní o sťažnosti MUDr. J. M., B., zastúpenej A., s. r. o, B., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a

takto

rozhodol:

1. Základné právo MUDr. J. M. podľa a právo

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. MUDr. J. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 500 € (slovom

štyritisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť MUDr. J. M. trovy právneho

zastúpenia spolu v sume 331,13 € (slovom tristotridsaťjeden eur a trinásť centov) na účet jej

právneho zástupcu A., s. r. o., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. apríla 2013

doručená sťažnosť MUDr. J. M., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej A., s. r. o, B.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva: „Sťažovateľ je účastníkom konania vedenom

na Okresnom súde Bratislava II pod č. k. v právnej veci navrhovateľa M. F. c/a Š.

G. a spol. o vyslovenie neplatnosti právnych úkonov...

Sťažovateľ sa stal účastníkom konania na základe uznesenia Okresného súdu

Bratislava 2 zo dňa 28. 05. 2003, ktorým súd povolil rozšírenie návrhu na začatie konania,

ktoré navrhovateľ žiadal písomným podaním zo dňa 09. 04. 2003. Dôvodom pre rozšírenie

návrhu o ďalších účastníkov na strane odporcu bola skutočnosť, že odporca... dal... sporný

pozemok rozdeliť na niekoľko novovytvorených parciel, ktoré postupne predával tretím

osobám, pričom jeho časť... previedol kúpnopredajnou zmluvou na sťažovateľa...

Z dôvodu následného odstúpenia od tejto kúpnopredajnej zmluvy zo strany

sťažovateľa došlo k ďalšiemu súdnemu konaniu, vedenému na Okresnom súde Bratislava 1

o vrátenie kúpnej ceny. Toto konanie bolo ukončené zastavením z dôvodu uzatvorenia

dohody o urovnaní sporných nárokov medzi účastníkmi. Vlastníctvo k predmetnej

nehnuteľnosti bolo sťažovateľom v súlade s dohodou o urovnaní sporných nárokov

prevedené späť na Š. G., čím sťažovateľ stratil pasívnu legitimáciu v konaní vedenom na

Okresnom súde Bratislava II pod č. k. . V nadväznosti na uvedené sťažovateľ podal

prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 12. 04. 2012 návrh na zastavenie konania

vedeného voči svojej osobe ako odporkyni v 32. rade. Napriek tomu, že návrh na zastavenie

konania bol podaný pred vyše rokom, do dnešného dňa o ňom súd nerozhodol a vo veci

vôbec nekonal.

Navyše odo dňa, kedy v roku 2003 sťažovateľ do konania vstúpil (teda takmer 10

rokov) Okresný súd Bratislava II absolútne nekoná, vo veci počas celého uvedeného

obdobia nevykonal žiadny kvalifikovaný procesný úkon, smerujúci k vydaniu rozhodnutia

v merite veci, ani k zastaveniu konania voči sťažovateľke...

Poukazujeme na skutočnosť, že sťažovateľka je účastníčkou konania na základe

uznesenia Okresného súdu Bratislava 2 zo dňa 28. 5. 2003, č. k. -231, v tomto čase

bola výlučnou vlastníčkou novovytvorenej časti spornej parcely..., ktorú však z dôvodu

právnej neistoty nemohla riadne užívať a ani s ňou žiadnym spôsobom disponovať. Právna

neistota, spôsobená prieťahmi v súdnom konaní, spôsobila vážny zásah do výkonu

vlastníckych práv sťažovateľky. Napokon uvedená právna neistota viedla sťažovateľku

i k uzatvoreniu dohody o urovnaní sporných nárokov so Š. G. a spornú nehnuteľnosť

previedla späť do jeho vlastníctva. Týmto spôsobom si sťažovateľka vyriešila spor takticky

sama a počas deviatich rokov vlastníctva nehnuteľnosti jej nebola poskytnutá žiadna súdna

ochrana, pretože počas uvedeného obdobia Okresný súd Bratislava 2 nevykonal vo veci

žiadny kvalifikovaný úkon, o vydaní rozhodnutia ani nehovoriac...

Navyše, súd nekonal ani po tom, čo si sťažovateľka bez akéhokoľvek zásahu súdu

vyriešila spor samostatne a súd nebol schopný v primeranej lehote rozhodnúť ani o jej

návrhu na zastavenie konania, ktorý návrh bol podaný dňa 12. 04. 2012. O návrhu súd

do dnešného dňa žiadnym spôsobom nerozhodol...

Prieťahmi v súdnom konaní je sťažovateľ už takmer 10 rokov považovaný

za účastníka konania napriek tomu, že ako vlastník spornej časti nehnuteľnosti sa nedočkal

akéhokoľvek zásahu súdu a následne po prevode vlastníctva a absencii pasívnej legitimácie

sa nemôže domôcť vydania jednoduchého procesného rozhodnutia o zastavení konania.

Týmto je sťažovateľ po dobu takmer 10 rokov v právnej neistote, čo mu spôsobuje značné

ťažkosti a znemožňovalo mu to užívať a voľne disponovať so spornou časťou nehnuteľnosti.

Preto sa sťažovateľ domáha tiež priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

10.000 eur. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia z dôvodov

uvedených v sťažnosti, pričom jeho primeranosť odôvodňuje najmä absolútne

neprimeranou dĺžkou konania, skutočnosťou, že za obdobie, keď bol účastníkom konania

ako vlastník spornej časti nehnuteľností, súd mu neposkytol žiadnu ochranu jeho práv a

následne súd nekoná ani o návrhu na zastavenie konania. Žiadame tiež zohľadniť, že

sťažovateľ, po negatívnych skúsenostiach s činnosťou súdu, keď ako vlastník spornej časti

nehnuteľnosti v dôsledku takmer 9-ročných prieťahov v konaní, nadobudol presvedčenie, že

nemôže očakávať od súdu žiadnu ochranu svojich práv, rozhodol sa vec riešiť samostatne

bez zásahu súdu... Pri určení výšky finančného zadosťučinenia žiadame zohľadniť tiež

skutočnosť, že Okresný súd Bratislava 2 odo dňa 29. 6. 2006 nevykonal vôbec žiadny

kvalifikovaný procesný úkon, smerujúci k pokračovaniu v konaní a vydaniu rozhodnutia a je

absolútne nečinný.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„I. Základné právo MUDr. J. M... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod

spis. zn. porušené bolo.

II. Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod spis. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

III. MUDr. J. M... sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000 eur (slovom:

desaťtisíc euro), ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný jej zaplatiť v lehote dvoch

mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Okresný súd Bratislava II je povinný nahradiť MUDr. J. M... trovy konania vo

výške 331,13 eur (slovom: tristotridsaťjedna eur 13 centov) na účet A., s. r. o. č. ú... do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky prijal na ďalšie konanie uznesením

č. k. -17 zo 7. augusta 2013.

Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval účastníkov konania, aby sa

vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku

okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k prijatej sťažnosti.

Predsedníčka okresného súdu na výzvu ústavného súdu reagovala podaním

zo 17. októbra 2013 sp. zn. Spr 2112/2013, v ktorom uviedla: „... sťažnosť sťažovateľky je

dôvodná, nakoľko v konaní vznikli prieťahy. Tieto boli čiastočne spôsobené aj množstvom

agendy, ktorú vybavuje zákonná sudkyňa.

Ďalej som zistila, že zákonná sudkyňa bola v minulosti zo strany predsedu súdu

upozorňovaná na prieťahy v predmetnom konaní i na potrebu vo veci konať plynulo a bez

prieťahov.

Konajúca sudkyňa bola dňa 30. 07. 2013 požiadaná o stanovisko k dôvodom prijatej

sťažnosti, ktoré však nepredložila.“

Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) od ústneho pojednávania v danej veci,

pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj

sťažnosť sťažovateľa.

Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že po právnej stránke

nemožno konanie o neplatnosť právnych úkonov, ktoré patrí k štandardnej agende

všeobecných súdov, hodnotiť ako zložité. Vzhľadom na to, že na strane odporcov je 42

účastníkov, po skutkovej stránke by bolo možné hodnotiť vec ako zložitejšiu. Ústavný súd

však konštatuje, že veľký počet účastníkov konania nebol príčinou zbytočných prieťahov

v konaní okresného súdu.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred súdom došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd po preskúmaní spisu okresného

súdu sp. zn. nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by sťažovateľka prispela

k zbytočným prieťahom v konaní.

Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva podľa dohovoru, bol postup samotného

okresného súdu. Pri posudzovaní postupu okresného súdu ústavný súd zároveň prihliadal aj

na , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez

ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Ústavný súd

po preskúmaní spisu okresného súdu sp. zn. zistil, že sťažovateľka je

účastníčkou konania od 28. mája 2003. Okresný súd od 7. septembra 2006, keď doručoval

účastníkom konania uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 31. mája 2006, vo veci nevykonal žiadny úkon.

Ústavný súd konštatuje, že napriek tomu, že plynulému postupu nebráni žiadna

zákonná prekážka v konaní, okresný súd vo veci bezdôvodne nekoná už viac ako 7 rokov.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo

iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3

ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

V súlade s ústavný súd okresnému súdu

prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa ak sa sťažovateľka domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

10 000 €.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci zakladajúce namietané porušenie základného

práva (doterajšiu dĺžku súdneho konania, dobu prieťahov okresného súdu v konaní, význam

veci pre sťažovateľku) ústavný súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľke finančné

zadosťučinenie v sume 4 500 €, ktoré je jej okresný súd povinný zaplatiť v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania, ktoré sťažovateľke v konaní pred ústavným súdom vznikli

v súvislosti s právnym zastupovaním.

Sťažovateľka si uplatnila nárok na úhradu trov konania v sume 331,13 €. Ústavný

súd jej priznal túto sumu za dva úkony právnej služby po 130,16 €, a to prevzatie a prípravu

zastúpenia a podanie sťažnosti a 2-krát po 7,81 € za miestne telekomunikačné výdavky

a miestne prepravné podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Keďže právny

zástupca sťažovateľky je platiteľom dane z pridanej hodnoty, táto suma bola zvýšená ešte

o 20 % DPH v sume 55,19 €.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. novembra 2013