Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 418/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júla 2014

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava, vedené pod sp. zn. a sp. zn. ,

zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava,

v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vo veci

namietaného porušenia jej základných práv podľa a

Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia

Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava II a jeho uznesením sp. zn.

z 25. januára 2011 ( a ) a postupom Krajského súdu

v Bratislave a jeho uznesením sp. zn. z 8. novembra 2012

( a ) a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.

a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej

vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 12. februára

2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“), práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie a dohovoru postupom

Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) a jeho uznesením

sp. zn. z 25. januára 2011 ( a ),

a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) a jeho uznesením sp. zn.

z 8. novembra 2012 ( a ).

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov a v rámci svojej činnosti

poskytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní

vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť,

že v sťažnostiach konkretizovaný dlžník dobrovoľne nepristúpil k úhrade svojich záväzkov,

pohľadávka sťažovateľky voči dlžníkovi sa stala splatná a v nadväznosti na to na základe

splnomocnenia udeleného dlžníkom pri podpise úverovej zmluvy spísaná splnomocnencom

dlžníka notárska zápisnica, ktorá sa stala exekučným titulom, na podklade ktorej bolo

v prospech sťažovateľky začaté exekučné konanie. V priebehu exekučného konania bolo

označeným uznesením okresného súdu v sťažovateľkou napadnutom konaní rozhodnuté

o zastavení prebiehajúceho exekučného konania z dôvodu neprípustnosti. Krajský súd

na odvolania sťažovateľky svojím rozhodnutím potvrdil napadnuté uznesenie okresného

súdu ako vecne správne.

Sťažovateľka v predostretej argumentácii atakuje právne závery vyplývajúce

z rozhodovacej činnosti okresných súdov a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť

z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných

právnych predpisov na predmetnú právnu vec sa vzťahujúcich a zároveň poskytuje

ústavnému súdu vlastnú interpretáciu právnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené

konania.

V doplneniach sťažností doručených ústavnému súdu 25. júla 2013 sťažovateľka

poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ďalej len „Súdny dvor“)

vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipani a spol. sp. zn. C-472/11 z 21. februára 2013,

z ktorého má vyplývať, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla

1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle,

že vnútroštátny súd, ktorý konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí

na to, aby mohol vyvodiť dôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ informovaný

o svojich právach navrhne, aby uvedená podmienka bola zrušená, avšak zásada

kontradiktórnosti vo všeobecnosti zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci

preskúmavania ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, informovať účastníkov

konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý

na tento účel stanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie,

ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa a ,

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako

aj porušenie a dohovoru postupom a uznesením okresného súdu

a postupom a uznesením krajského súdu v označenom konaní, zruší označené uznesenie

okresného súdu a uznesenie krajského súdu, veci vráti okresnému súdu na ďalšie konanie

a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Podľa môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah prerokúvaných sťažností vedených ústavným súdom

pod sp. zn. a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu

a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ktoré smerujú proti tomu istému rozhodnutiu

okresného a krajského súdu, prihliadajúc na totožnosť sťažovateľky ako účastníka konania

a totožnosť súdov, rozhodol ústavný súd o ich spojení na spoločné konanie tak, ako to je

uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

2.1 K sťažnosti evidovanej pod sp. zn. namietajúcej porušenie

označených práv postupom a napadnutým uznesením okresného súdu

V je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd

môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami

iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,

že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,

prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym

orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (napr. m. m. , , , ,

, ). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ).

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

Pokiaľ ide o napadnutý postup okresného súdu a ním vydaného uznesenia o zastavení

exekúcie, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti tomuto

uzneseniu bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok, čo sťažovateľka

aj využila. Označené uznesenie okresného súdu, ako aj sťažovateľkou namietaný postup,

ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal, bol teda predmetom súdneho prieskumu krajským

súdom. S prihliadnutím na to bolo preto potrebné túto časť sťažnosti odmietnuť

pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa .

2.2 K sťažnosti evidovanej pod sp. zn. namietajúcej porušenie

označených práv postupom a napadnutým uznesením krajského súdu

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach podrobne analyzoval dôvody

zjavnej neopodstatnenosti sťažností sťažovateľky a plne stotožňuje s dôvodmi, ktoré v nich

uviedol, napr. sp. zn. z 31. mája 2011, sp. zn.

z 20. októbra 2011, sp. zn. z 24. augusta 2012, sp. zn.

z 27. septembra 2011, sp. zn. zo 16. mája 2012,

z 22. augusta 2012, sp. zn. z 22. augusta 2012 a sp. zn.

z 15. januára 2013, sp. zn. z 26. septembra 2013, pri akceptovaní právnych

záverov rozhodnutí všeobecných súdov o neprípustnosti, resp. zastavení exekúcie, pretože

notárska zápisnica, ako to bolo v tomto prípade, na podklade ktorej bola exekúcia vedená

(resp. navrhnutá), nebola z rôznych dôvodov spôsobilým exekučným titulom na vedenie

exekúcie.

Na uvedenom nemení nič ani argumentácia sťažovateľky o porušení zásady

kontradiktórnosti konania tým, že konajúce súdy pred rozhodnutím o absolútnej neplatnosti

notárskej zápisnice ako exekučného titulu nedali účastníkom konania príležitosť vyjadriť

sa k tomuto právnemu posúdeniu, tak ako to sťažovateľka odvodzuje z rozsudku Súdneho

dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipani a spol. sp. zn. C-472/11 z 21. februára

2013. Ústavný súd v tejto súvislosti predovšetkým pripomína, že sťažovateľka mala

možnosť sa oboznámiť s dôvodmi zastavenia exekučného konania a neprípustnosti exekúcie

z už uvádzaných dôvodov z uznesení okresného súdu, proti ktorému aj podala odvolanie,

v ktorom sa k tomuto dôvodu vyjadrila. Obdobne aj povinný z exekúcie, ktorý má

v zmluvnom vzťahu so sťažovateľkou postavenie spotrebiteľa, mal po doručení uznesenia

prvostupňového súdu možnosť vyjadriť sa (prípadne podať odvolanie proti uzneseniu

okresného súdu) k právnym záverom súdu prvého stupňa. Sťažovateľkou uplatnenými

argumentmi sa krajský súd v napadnutom uznesení náležite zaoberal a vyložil svoje závery,

pre ktoré vzhliadol napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne.

Pre ústavnú udržateľnosť napadnutého postupu a uznesenia postačuje, aby bola

zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku (v posudzovanom prípade v konaní

na oboch stupňoch). Presadzovanie názoru, že na každom jednom stupni súdnictva musí byť

uvedená zásada dodržaná bez výnimky, by podľa názoru ústavného súdu odvolaciemu súdu

v zásade prisúdilo len funkciu akéhosi kasačného orgánu, bez reálnej možnosti

konvalidovať prípadné procesné nedostatky vlastným postupom. Na základe uvedeného

preto ústavný súd dospel k záveru, že postupom krajského súdu a jeho uzneseniami bol

v daných veciach princíp kontradiktórnosti súdneho konania, ktorý je obsahom práv

zaručených , dohovoru, dodržaný, čím k porušeniu

označených práv dôjsť nemohlo.

Prihliadajúc na zásady procesnej hospodárnosti preto ústavný súd tieto sťažnosti

odmietol z rovnakých dôvodov bez odôvodnenia (posledná veta § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

2.3 K sťažnosti sťažovateľky vedenej pod sp. zn. , ktorou

napádala to isté uznesenie okresného súdu a krajského súdu

Ústavný súd v úvode konštatuje, že sťažovateľka podala viaceré takmer identické

sťažnosti smerujúce proti tomu istému porušiteľovi – okresnému súdu a krajskému súdu,

ktorými napádala totožné uznesenia okresného súdu a krajského súdu, ktoré sa líšili len

rozsahom namietaného porušenia označených práv (čiastočne sa prekrývali) a čiastočne

rozšírenou argumentáciou. Podobne to bolo aj prípade prerokúvaných sťažností vedených

pod sp. zn. a sp. zn. , ktoré boli doručené ústavnému súdu

v ten istý deň. Ústavný súd preto konštatuje, že z hľadiska poskytnutia materiálnej ochrany

označených práv, ktorých porušenie sťažovateľka namieta, berúc do úvahy skutočnosť, že

sťažnosti boli doručené v totožný deň a z tohto dôvodu len evidenčný charakter spisovej

značky udelenej veci pred ústavným súdom, „meritórne“ prerokoval tú sťažnosť

sťažovateľky, ktorá bola svojím rozsahom označených práv širšia, hoci bola evidovaná

na ústavnom súde pod vyšším evidenčným číslom, a to sp. zn. (pozri bod

2.1 a 2.2 tohto rozhodnutia), pričom pri druhej sťažnosti dospel k záveru, že je ju potrebné

odmietnuť pre neprípustnosť z dôvodu litispendencie.

Podľa návrh nie je prípustný, ak ústavný súd

v tej istej veci koná.

Prekážka prv začatého konania (litispendencia) bráni tomu, aby na ústavnom súde

prebiehali dve konania, prípadne viac konaní v tej istej veci. Totožnosť veci je daná pri

zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo vyvodzuje,

a identitou účastníkov konania. O prekážku litispendencie nejde, ak chýba čo len jeden

z uvedených znakov totožnosti veci.

Z uvedeného dôvodu bolo potrebné sťažnosť vedenú pod sp. zn. ,

odmietnuť podľa z dôvodu neprípustnosti

vyplývajúceho z .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2014