Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 381/2014
PDF · 132.66 KB
No categories available
I. ÚS 381/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júla
2014 predbežne prerokoval sťažnosť G. T., zastúpenej advokátkou JUDr. Vladimírou
Běhalovou, Advokátska kancelária, Rastislavova 68, Košice, vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 10/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť G. T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna 2014
doručená sťažnosť G. T. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 15 C 10/2013.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:
„Sťažovateľka podala návrh na začatie konania na Okresný súd Košice- okolie dňa
24.01.2013. Vyjadrenie odporcu k návrhu na začatie konania, ktoré odporca súdu doručil
04.03.2013, zaslal súd navrhovateľke až po viacerých urgenciách, a to dňa 30.04.2014,
teda viac ako po roku odvtedy, čo ho odporca doručil súdu. Doposiaľ súd vo veci nenariadil
termín pojednávania, napriek tomu, že od začatia konania už uplynulo 17 mesiacov.
Ako z vyššie uvedeného vyplýva, prieťahy na strane súdu predstavujú podľa
navrhovateľky viac ako 12 mesiacov, kedy súd nevykonal v konaní žiaden úkon.“
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Právo G. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice -okolie porušené bolo.
2. Okresnému súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/10/2013
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. G. T. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4 000,- eur, ktoré je
Okresný súd Košice -okolie povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
4. Okresný súd Košice -okolie je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania vo
výške 284,08 eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jej právnej
zástupkyne JUDr. Vladimíry Běhalovej – advokátky...“
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky
na neverejnom zasadnutí senátu, a keďže pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že
táto je zjavne neopodstatnená, rozhodol o jej odmietnutí.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,
IV. ÚS 221/05). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného
práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj
z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným
súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať
o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
V posudzovanom prípade sťažovateľka namieta postup okresného súdu, ktorým boli
podľa jej názoru spôsobené zbytočné prieťahy a porušené ňou označené práva.
Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že
sťažnosť sťažovateľky je – v tomto čase – zjavne neopodstatnená. Právny názor ústavného
súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti vychádza z predmetu posudzovaného súdneho
konania v spojení s vyhodnotením doterajšieho priebehu konania pred okresným súdom.
Sťažovateľka doručila okresnému súdu návrh na začatie konania 24. januára 2013 a do
podania sťažnosti adresovanej ústavnému súdu (25. jún 2014) toto konanie pred okresným
súdom trvá 17 mesiacov.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03,
IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05). V prípade, v ktorom ústavný súd zistil, že charakter
postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil
porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04),
prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol ako zjavne
neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).
Aj keď postup okresného súdu nie je celkom bez prieťahov, ich intenzita nedosiahla
úroveň, ktorá by mohla znamenať porušenie základného práva sťažovateľky
na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04). V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že až pokračujúca
nečinnosť okresného súdu presahujúca 2 – 3 roky by mohla/môže spôsobiť porušenie tohto
základného práva sťažovateľky, čo však ústavný súd v súčasnom období nemôže priznať.
Nad rámec ústavný súd uvádza, že zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka viackrát
urgovala nariadenie pojednávania a taktiež podala predsedníčke okresného súdu sťažnosť
na prieťahy v konaní. Podľa zistenia ústavného súdu predsedníčka okresného súdu listom
sp. zn. Spr 32/14 z 3. júla 2014 uznala sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní
vedenom okresným súdom pod sp. zn. 15 C 10/2013 za dôvodnú a zároveň nariadila dohľad
nad predmetným konaním.
Ústavný súd uzatvára, že zistené skutočnosti zatiaľ nepostačujú na prijatie záveru, že
by doteraz zistené prieťahy v konaní pred okresným súdom vo väzbe na celkovú doterajšiu
dĺžku konania dosahovali ústavne relevantnú intenzitu. Z týchto dôvodov ústavný súd
sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný súd
zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júla 2014