Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 458/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júla 2014

predbežne prerokoval sťažnosť J. S., a obchodnej spoločnosti... zastúpených advokátkou

JUDr. Emíliou Korčekovou, Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. S. a obchodnej spoločnosti.... o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna 2014

doručená sťažnosť J. S. a obchodnej spoločnosti... (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci

namietaného porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovatelia uvádzajú, že v napadnutom konaní o zaplatenie sumy 20 000 €

s príslušenstvom vedenom proti „Slovenskej republike v zastúpení Ministerstva

spravodlivosti SR“, začatom 8. februára 2011 vystupujú v postavení navrhovateľov.

Okresný súd podľa ich názoru „nekonal efektívne a účinne, vo veci meritórne nerozhodol

ani za viac ako 3 roky, hoc bol k tomu povinný, čoho dôkazom je aj priložené Uznesenie

č. k. -123 zo dňa 26. 02. 2014 , doručené sťažovateľovi 18. 03. 2014 , ktorým

okresný súd rozhodol o zmätočnom procesnom návrhu odporcu (teda štátu ) z 13. 05. 2011,

teda aj v tejto časti konania bol pasívny v období od 13. 05. 2011 do 26. 02. 2014, teda viac

ako 2 roky a 7 mesiacov, čo z ústavnoprávneho hľadiska ako aj dľa judikatúry ESĽP

riešiacej prieťahy v kompenzačných veciach nie je dovoleným a prípustným. Konanie

porušovateľa nie je perfektné, nie je bezvadné, je poznačené ad hoc úkonmi porušovateľa

s výraznými časovými odstupmi.“.

Sťažovatelia v sťažnosti zároveň tvrdia, že konanie nie je po skutkovej ani právnej

stránke zložité, na prieťahoch v konaní sa nepodieľajú a vec má pre nich mimoriadny

význam. Poukazujúc na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“),

napríklad Komanický proti Slovenskej republike, Ištván a Ištvánová proti Slovenskej

republike a iné uvádzajú, že sú oprávnení podať sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní

priamo ústavnému súdu bez splnenia povinnosti poskytnúť okresnému súdu

dostatočný priestor na vykonanie nápravy. S poukazom na judikatúru ESĽP ďalej uvádzajú,

že je neprípustné, aby „osoba domáhajúca sa poskytnutia primeraného zadosťučinenia

za neprimerané a nezákonné konanie orgánu štátu sa znovu v kompenzačnom konaní ocitla

v situácii, ktorú je možným vinou Okresného súdu Bratislava I... kvalifikovať

ako neprimeranú dĺžku konania“.

Sťažovatelia preto v petite svojej sťažnosti navrhujú, aby ústavný súd vo veci samej

vydal rozhodnutie, ktorým vysloví porušenie ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného prvej vety a práva na prejednanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , prikáže okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných

prieťahov, prizná sťažovateľom finančné zadosťučinenie každému v sume po 3 200 €, ako

aj úhradu trov právneho zastúpenia v sume 275,94 €, na ktorých zaplatenie advokátke

zaviaže okresný súd v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným

právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť,

že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa

tvrdenia sťažovateľa porušili, ďalej označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo

iného zásahu, ktorým sa základné práva alebo slobody porušili, a tiež označenie toho,

proti komu návrh smeruje.

Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych

aj obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky je ústavný

súd viazaný návrhom na začatie konania a viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje

zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú. Ústavný súd môže

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej sťažnosti. Petit musí byť

vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s a zákona

o ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie

ústavného súdu v uvedenej veci (, , ).

Ústavný súd zistil, že sťažnosť sťažovateľov sa vyznačuje zmätočnosťou svojho

obsahu, ktorá vyúsťuje do nedostatku jednej zo zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti

požadovanej ustanovením , ktorou je logické,

kompaktné a dostatočne určité odôvodnenie návrhu vo vzťahu k právam, vyslovenia

porušenia ktorých sa sťažovatelia v petite domáhajú. Odôvodneniu sťažnosti sťažovateľov

takáto kvalita zjavne chýba, pretože okrem uvedenia dĺžky rozhodovania okresného súdu

o jednom z procesných návrhov odporcu sťažovatelia bližšie nekonkretizujú neefektívnosť

napadnutého konania, ktorým malo dôjsť k porušeniu nimi označených práv. Sťažnosť

ani neobsahuje opísanie postupu súdu v napadnutom konaní spočívajúce predovšetkým

v uvedení takých základných skutočností charakterizujúcich konanie súdu, akými sú spôsob

a obsah rozhodnutí súdu o procesných návrhoch účastníkov konania či termíny nariadených,

prípadne vo veci vykonaných pojednávaní.

Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že sťažnosť ako celok pôsobí

nedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo pri uplatnení námietky

o porušení základných práv (pri zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom) v konaní

pred ústavným súdom zásadne neakceptuje (m. m. , ,

).

Ďalším nedostatkom sťažnosti je pripojenie splnomocnenia pre advokáta len J. S., nie

však obchodnou spoločnosťou..., čo, pokiaľ ide o jedného zo sťažovateľov, vedie k záveru

aj o nedostatku náležitosti sťažnosti vyžadovanej .

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí,

aké vyplývajú z podania sťažovateľov, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti.

Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (,

, , ).

Pri posudzovaní sťažnosti ústavný súd tiež zohľadnil svoju konštantnú judikatúru,

podľa ktorej možno sťažnosť odmietnuť aj ako zjavne neopodstatnenú v prípade,

ak „celková doba konania pred súdom..., ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali

reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 “ (), tiež ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa v čase podania

sťažnosti nepreukázali takú intenzitu porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2

, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (), a rovnako aj v prípade,

ak „na základe skutočností uvedených v sťažnosti nemožno postup súdu považovať za taký,

ktorý by signalizoval pri predbežnom prerokovaní možné porušenie základného práva

sťažovateľa podľa “ ().

Z obsahu sťažnosti v zásade vyplýva len doterajšia dĺžka napadnutého konania

(v rozsahu prevyšujúcom 3 roky) a táto pri absencii opisu ostatných okolností prípadu sama

osebe nesignalizuje relevantné porušenie základného práva bez zbytočných prieťahov

podľa , resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru, takej intenzity, ktoré by odôvodňovalo prijatie sťažnosti na ďalšie konanie

a nadväzujúci zásah ústavného súdu v podobe vyslovenia porušenia označených

práv v napadnutom konaní. Vychádzajúc z konštantnej judikatúry ústavného súdu

(m. m. , ) s prihliadnutím na judikatúru ESĽP možno dobu

rozhodovania okresného súdu považovať za akceptovateľnú.

Vzhľadom na opísaný nedostatok náležitostí sťažnosti, ktoré pre uplatnenie

právomoci ústavného súdu ustanovuje a , ako aj vzhľadom

na konkrétne okolnosti prípadu (predovšetkým vzhľadom na celkovú dĺžku súdneho

konania) ústavný súd sťažnosť, ktorou bolo namietané porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie ich veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , odmietol podľa § 25 ods. 2

už pri jej predbežnom prerokovaní z dôvodu nesplnenia zákonom

predpísaných náležitostí, ako aj signalizujúcej zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti.

Ústavný súd však pripomína, že v prípade dlhšieho obdobia nečinnosti všeobecného

súdu, respektíve iného jeho konania (neefektívny, nesústredený postup súdu), ktoré by boli

v príčinnej súvislosti s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov

podľa a práva podľa dohovoru, toto rozhodnutie ústavného

súdu nezakladá prekážku neprípustnosti opätovného konania a rozhodovania vo veci samej

podľa . Dlhšie obdobie (táto otázka závisí od povahy veci)

by totiž mohlo založiť inú kvalitu posudzovania zbytočných prieťahov v súdnom konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júla 2014