Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 157/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , a obchodnej

spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s. r. o., Košická 37, Bratislava, zastúpených

advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť a obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT

Slovakia s. r. o. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. augusta 2014 doručená sťažnosť a obchodnej spoločnosti

VENUS PROJECT Slovakia s. r. o. (ďalej len „sťažovatelia“) vo veci namietaného

porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovatelia uvádzajú, že v napadnutom konaní o zaplatenie sumy 20 000 €

s príslušenstvom vedenom proti Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky začatom 8. februára 2011 vystupujú v postavení

navrhovateľov.

Ďalej sťažovatelia uvádzajú:

„Do konania podával odporca špekulatívne návrhy na čiastočné zastavenie veci ako

aj návrh na spojenie s vecou vedenou na OS Bratislava I pod sp. zn. a to

všetko od 13.05.2011 (viď upovedomenie o vybavení sťažnosti zo dňa 07.05.2014, spr.

2139/2014 str. 2, druhý odstavec veta šiesta príloha).

Pojednávanie vytýčené na 02.12.2011 (teda až po 10tich mesiacoch od podania

žaloby) bolo zrušené z dôvodu PN zákonnej sudkyne. Nový termín pojednávania bol

stanovený na deň 01.03.2012, ktorého sa sťažovatelia zúčastnili.

Nakoľko porušovateľ nerozhodol na návrh odporcu zo dňa 13.05.2011, tak

po otvorení pojednávania dňa 01.03.2012 bolo pojednávanie odročené na 24.04.2012,

porušovateľovi sa však nepodarilo zabezpečiť spis .

Nový termín pojednávania bol stanovený na deň 11.09.2012. Pojednávanie bolo

opätovne odročené vinou porušovateľa.

Nový termín pojednávania bol vytýčený na deň 23.10.2012, pojednávanie bolo

opätovne zrušené z dôvodu PN zákonnej sudkyne.

Na pojednávaní dňa 23.04.2013 boli prítomný sťažovatelia. Porušovateľ

pojednávanie opätovne odročil na neurčito, nakoľko stále nemal rozhodnuté o procesných

návrhoch odporcu zo dňa 13.05.2011!

Uznesením zo dňa 26.02.2014 bol návrhom odporcu na spojenie veci zamietnutý,

teda porušovateľ nekonal sústredene a bez zbytočných prieťahov v kompenzačnej veci viac

ako 3 roky, čo je z ústavného hľadiska neprijateľné a neakceptovateľné, sťažovateľom

vznikla nemajetkový ujma titulom prieťahov a neprejednania kompenzačnej veci

v primeranej lehote.“

Napokon sťažovatelia uvádzajú:

„Dňa 08.04.2014 podali sťažovatelia sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní č. k.

, ktorú predsedníčka OS listom zo dňa 07.05.2014 Spr. 2139/2014 vyhodnotila

ako dôvodnú.

Porušovateľ ani ku dňu podania tejto sťažnosti vo veci nerozhodol ani len na prvom

stupni.

Vec je teda v nerozhodnutom stave, nie vinou sťažovateľov, viac ako 3 a pol roka.

Stav neistoty sťažovateľov o výsledok konania trvá, sťažovatelia pociťujú beznádej

a skrivosť, pričom sa na prieťahoch a neefektívnom, lacnom konaní porušovateľa

nepodieľalo. Vec má pre sťažovateľov mimoriadny význam.

Vec je pritom po právnej a skutkovej stránke nezložitá, porušovateľovi nič nebránilo,

aby vo veci konal rýchlo a spravodlivo rozhodol do 1/2 roka (viď judikatúra ESĽP)

S akcentom na vyššie uvedený skutkový stav veci sťažovatelia žiadajú priznať

Ústavným súdom SR, v zhode s judikatúrou ESĽP pri odškodňovaní obetí prieťahov

v kompenzačných konaniach, primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.500, eur pre

každého.

Sťažovatelia majú za to, že sú oprávnení s poukazom na judikatúru ESĽP vo veci

Ištván a Ištvánová p. Slovensku z 12.6.2012, Komanický (č.6) p. Slovensku z 12.6.2012 už

neposkytovať porušovateľovi ďalšiu primeranú lehotu na odstránenie nečinnosti, preto

podávajú v záujme ochrany svojich základných práv a slobôd túto sťažnosť Ústavnému súdu

SR.“

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vo veci samej nálezom

rozhodol tak, že vysloví porušenie ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného prvej vety a práva na prejednanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , prikáže okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných

prieťahov, prizná sťažovateľom finančné zadosťučinenie každému v sume po 3 500 €, ako aj

úhradu trov konania v sume 283,62 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V

súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

V konaniach o sťažnostiach podľa , v ktorých sťažovatelia

namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou

vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa v spojení s a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“). Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok

ochrany základného práva podľa (ako aj práva podľa

dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane

základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj

napr. , ).

Ústavný súd zo sťažnosti a z „upovedomenia o spôsobe vybavenia sťažnosti“

zo 7. mája 2014 (Spr. 2139/2014) zistil, že predsedníčka okresného súdu uznala sťažnosť

sťažovateľov na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. doručenú okresnému

súdu 8. apríla 2014 ako dôvodnú a súčasne uviedla, že „zákonnej sudkyni boli zistené

prieťahy v konaní vytknuté s tým, že je potrebné zabezpečiť ďalšie bezprieťahové vybavenie

veci. Namietaná vec bola na základe rozhodnutia predsedníčky Okresného súdu

Bratislava I zaradená medzi sledované veci, s režimom kontroly úkonov vo veci každé tri

mesiace.“.

Ústavný súd ďalej zistil, že okresný súd v merite veci rozhodol rozsudkom

z 21. augusta 2014, proti ktorému bolo podané odvolanie 21. októbra 2014 a následne

okresný súd vec na rozhodnutie predložil Krajskému súdu v Bratislave 9. februára 2015,

ktorý dosiaľ o odvolaní nerozhodol.

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého mali sťažovatelia právo podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, sa

v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mali

sťažovatelia k dispozícii a aj ho využili ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu sťažnosť podľa musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Súčasne je potrebné poukázať aj na to, že sťažnosť na prieťahy adresovaná

orgánu štátnej správy súdov zohráva významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný

prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu

došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. m. m. ,

).

Ústavný súd konštatuje, že je nesporné, že po upozornení predsedníčky okresného

súdu na prieťahy a po prijatí príslušných opatrení okresný súd, ako už bolo uvedené,

v merite veci rozsudkom z 21. augusta 2014 rozhodol, čím došlo k odstráneniu nežiaduceho

stavu zapríčineného dovtedajšou nečinnosťou, resp. neefektívnou činnosťou okresného súdu.

Ústavný súd ďalej poukazuje na to, že svojím uznesením sp. zn.

z 24. júla 2014 už odmietol sťažnosť sťažovateľov doručenú ústavnému súdu 25. júna 2014,

ktorá svojím obsahom bola úplne identická so sťažnosťou, ktorá je posudzovaná v tomto

konaní. V odôvodnení uvedeného uznesenia ústavný súd okrem iného poukázal na to,

že doterajšia dĺžka napadnutého konania v rozsahu prevyšujúcom 3 roky sama osebe

nesignalizuje relevantné porušenie označených práv. Ďalej ústavný súd v odôvodnení

uvedeného uznesenia taktiež konštatoval, že „v prípade dlhšieho obdobia nečinnosti

všeobecného súdu, resp. iného jeho konania (neefektívny, nesústredený postup súdu), ktoré

by boli v príčinnej súvislosti s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných

prieťahov podľa a práva podľa dohovoru, toto rozhodnutie

ústavného súdu nezakladá prekážku neprípustnosti opätovného konania a rozhodovania

vo veci samej podľa . Dlhšie obdobie (táto otázka závisí

od povahy veci) by totiž mohlo založiť inú kvalitu posudzovania zbytočných prieťahov

v súdnom konaní“.

Keďže sťažovatelia napriek uvedenému podali v tej istej veci opakovanú sťažnosť

už 14. augusta 2014, teda po uplynutí necelého mesiaca od rozhodnutia ústavného súdu

z 24. júla 2014, ústavný súd sťažnosť podľa odmietol

ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2015