Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 157/2015
PDF · 369.34 KB
No categories available
III. ÚS 157/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2015
predbežne prerokoval sťažnosť , , a obchodnej
spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s. r. o., Košická 37, Bratislava, zastúpených
advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 19/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť a obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT
Slovakia s. r. o. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
14. augusta 2014 doručená sťažnosť a obchodnej spoločnosti
VENUS PROJECT Slovakia s. r. o. (ďalej len „sťažovatelia“) vo veci namietaného
porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 19/2011 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Sťažovatelia uvádzajú, že v napadnutom konaní o zaplatenie sumy 20 000 €
s príslušenstvom vedenom proti Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky začatom 8. februára 2011 vystupujú v postavení
navrhovateľov.
Ďalej sťažovatelia uvádzajú:
„Do konania podával odporca špekulatívne návrhy na čiastočné zastavenie veci ako
aj návrh na spojenie s vecou vedenou na OS Bratislava I pod sp. zn. 18 C 56/2010 a to
všetko od 13.05.2011 (viď upovedomenie o vybavení sťažnosti zo dňa 07.05.2014, spr.
2139/2014 str. 2, druhý odstavec veta šiesta príloha).
Pojednávanie vytýčené na 02.12.2011 (teda až po 10tich mesiacoch od podania
žaloby) bolo zrušené z dôvodu PN zákonnej sudkyne. Nový termín pojednávania bol
stanovený na deň 01.03.2012, ktorého sa sťažovatelia zúčastnili.
Nakoľko porušovateľ nerozhodol na návrh odporcu zo dňa 13.05.2011, tak
po otvorení pojednávania dňa 01.03.2012 bolo pojednávanie odročené na 24.04.2012,
porušovateľovi sa však nepodarilo zabezpečiť spis 18 C 56/2010.
Nový termín pojednávania bol stanovený na deň 11.09.2012. Pojednávanie bolo
opätovne odročené vinou porušovateľa.
Nový termín pojednávania bol vytýčený na deň 23.10.2012, pojednávanie bolo
opätovne zrušené z dôvodu PN zákonnej sudkyne.
Na pojednávaní dňa 23.04.2013 boli prítomný sťažovatelia. Porušovateľ
pojednávanie opätovne odročil na neurčito, nakoľko stále nemal rozhodnuté o procesných
návrhoch odporcu zo dňa 13.05.2011!
Uznesením zo dňa 26.02.2014 bol návrhom odporcu na spojenie veci zamietnutý,
teda porušovateľ nekonal sústredene a bez zbytočných prieťahov v kompenzačnej veci viac
ako 3 roky, čo je z ústavného hľadiska neprijateľné a neakceptovateľné, sťažovateľom
vznikla nemajetkový ujma titulom prieťahov a neprejednania kompenzačnej veci
v primeranej lehote.“
Napokon sťažovatelia uvádzajú:
„Dňa 08.04.2014 podali sťažovatelia sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní č. k.
8 C 19/2011, ktorú predsedníčka OS listom zo dňa 07.05.2014 Spr. 2139/2014 vyhodnotila
ako dôvodnú.
Porušovateľ ani ku dňu podania tejto sťažnosti vo veci nerozhodol ani len na prvom
stupni.
Vec je teda v nerozhodnutom stave, nie vinou sťažovateľov, viac ako 3 a pol roka.
Stav neistoty sťažovateľov o výsledok konania trvá, sťažovatelia pociťujú beznádej
a skrivosť, pričom sa na prieťahoch a neefektívnom, lacnom konaní porušovateľa
nepodieľalo. Vec má pre sťažovateľov mimoriadny význam.
Vec je pritom po právnej a skutkovej stránke nezložitá, porušovateľovi nič nebránilo,
aby vo veci konal rýchlo a spravodlivo rozhodol do 1/2 roka (viď judikatúra ESĽP)
S akcentom na vyššie uvedený skutkový stav veci sťažovatelia žiadajú priznať
Ústavným súdom SR, v zhode s judikatúrou ESĽP pri odškodňovaní obetí prieťahov
v kompenzačných konaniach, primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.500, eur pre
každého.
Sťažovatelia majú za to, že sú oprávnení s poukazom na judikatúru ESĽP vo veci
Ištván a Ištvánová p. Slovensku z 12.6.2012, Komanický (č.6) p. Slovensku z 12.6.2012 už
neposkytovať porušovateľovi ďalšiu primeranú lehotu na odstránenie nečinnosti, preto
podávajú v záujme ochrany svojich základných práv a slobôd túto sťažnosť Ústavnému súdu
SR.“
Na základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vo veci samej nálezom
rozhodol tak, že vysloví porušenie ich základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy a práva na prejednanie
veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 C 19/2011, prikáže okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných
prieťahov, prizná sťažovateľom finančné zadosťučinenie každému v sume po 3 500 €, ako aj
úhradu trov konania v sume 283,62 €.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V
súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci
vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval
uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne
nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
V konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých sťažovatelia
namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou
vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 4 v spojení s § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o súdoch“). Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok
ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane
základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj
napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).
Ústavný súd zo sťažnosti a z „upovedomenia o spôsobe vybavenia sťažnosti“
zo 7. mája 2014 (Spr. 2139/2014) zistil, že predsedníčka okresného súdu uznala sťažnosť
sťažovateľov na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 19/2011 doručenú okresnému
súdu 8. apríla 2014 ako dôvodnú a súčasne uviedla, že „zákonnej sudkyni boli zistené
prieťahy v konaní vytknuté s tým, že je potrebné zabezpečiť ďalšie bezprieťahové vybavenie
veci. Namietaná vec bola na základe rozhodnutia predsedníčky Okresného súdu
Bratislava I zaradená medzi sledované veci, s režimom kontroly úkonov vo veci každé tri
mesiace.“.
Ústavný súd ďalej zistil, že okresný súd v merite veci rozhodol rozsudkom
z 21. augusta 2014, proti ktorému bolo podané odvolanie 21. októbra 2014 a následne
okresný súd vec na rozhodnutie predložil Krajskému súdu v Bratislave 9. februára 2015,
ktorý dosiaľ o odvolaní nerozhodol.
Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že využitie právneho prostriedku,
na uplatnenie ktorého mali sťažovatelia právo podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, sa
v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mali
sťažovatelia k dispozícii a aj ho využili ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.
Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy musí
smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv
sťažovateľa. Súčasne je potrebné poukázať aj na to, že sťažnosť na prieťahy adresovaná
orgánu štátnej správy súdov zohráva významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný
prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu
došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. m. m. IV. ÚS 104/03,
Ústavný súd konštatuje, že je nesporné, že po upozornení predsedníčky okresného
súdu na prieťahy a po prijatí príslušných opatrení okresný súd, ako už bolo uvedené,
v merite veci rozsudkom z 21. augusta 2014 rozhodol, čím došlo k odstráneniu nežiaduceho
stavu zapríčineného dovtedajšou nečinnosťou, resp. neefektívnou činnosťou okresného súdu.
Ústavný súd ďalej poukazuje na to, že svojím uznesením sp. zn. III. ÚS 458/2014
z 24. júla 2014 už odmietol sťažnosť sťažovateľov doručenú ústavnému súdu 25. júna 2014,
ktorá svojím obsahom bola úplne identická so sťažnosťou, ktorá je posudzovaná v tomto
konaní. V odôvodnení uvedeného uznesenia ústavný súd okrem iného poukázal na to,
že doterajšia dĺžka napadnutého konania v rozsahu prevyšujúcom 3 roky sama osebe
nesignalizuje relevantné porušenie označených práv. Ďalej ústavný súd v odôvodnení
uvedeného uznesenia taktiež konštatoval, že „v prípade dlhšieho obdobia nečinnosti
všeobecného súdu, resp. iného jeho konania (neefektívny, nesústredený postup súdu), ktoré
by boli v príčinnej súvislosti s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, toto rozhodnutie
ústavného súdu nezakladá prekážku neprípustnosti opätovného konania a rozhodovania
vo veci samej podľa § 24 zákona o ústavnom súde. Dlhšie obdobie (táto otázka závisí
od povahy veci) by totiž mohlo založiť inú kvalitu posudzovania zbytočných prieťahov
v súdnom konaní“.
Keďže sťažovatelia napriek uvedenému podali v tej istej veci opakovanú sťažnosť
už 14. augusta 2014, teda po uplynutí necelého mesiaca od rozhodnutia ústavného súdu
z 24. júla 2014, ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol
ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. apríla 2015