Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 570/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. septembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca

spravodajca) a Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť E. H., zastúpeného

advokátom JUDr. Jurajom Gavalcom, Teodora Tekela 23, Trnava, vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa a podľa

čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 5. februára 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júna 2014

poštou doručená sťažnosť E. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a podľa čl. 8 ods. 5 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) sp. zn. (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

V sťažnosti sa okrem iného uvádza:

«Sťažovateľ sa domnieva, že Najvyšší súd SR sa v uznesení č.k. zo dňa

5.2.2014 celkom odmietol zaoberať obhajobou sťažovateľa, nižšie zhrnutou aj v tejto

ústavnej sťažnosti, s odôvodnením, že tvrdenie sťažovateľa, že trestné stíhanie bolo začaté

a obvinenie sťažovateľovi vznesené len na základe odpočúvania telefónnych hovorov,

nezodpovedá skutočnosti.

Najvyšší súd SR argumentuje tým, že nič také nevyplýva z obsahu uznesení, ktorými

bolo začaté a vznesené obvinenie, pričom poukazuje aj na to, že sťažovateľ v sťažnosti proti

vzneseniu obvinenia takúto argumentáciu neuvádzal (čo je právne irelevantné, je na

obvinenom aký postup pri svojej obhajobe zvolí a či aj vôbec sťažnosť odôvodní).

Takéto vysporiadanie sa s námietkami obhajoby považuje sťažovateľ za svojvôľu

v rozhodovaní a za snahu vyhnúť sa vysporiadaniu s námietkami obhajoby, čo nemožno

považovať za ústavne akceptovateľné...

Sťažovateľ opäť zhŕňa argumentáciu, na základe ktorej sa domnieva, že bol

odsúdený na základe nezákonne zabezpečených dôkazov.

Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že podľa rozhodnutí Ústavného súdu SR (napr.

zo 14.6.2006 alebo č.k. zo dňa 13.6.2012) musí byť takéto

rozhodnutie odôvodnené a preskúmateľné.

Preskúmateľnosť dôvodnosti vydania súhlasu si vyžaduje relevantnú konkrétnu

vysvetľujúcu argumentáciu, akými skutočnosťami boli naplnené zákonom stanovené

podmienky odôvodňujúce zásah do práva na súkromie...

Trestné stíhanie bolo začaté a obvinenie vznesené len na základe odpočúvaní

telefónnych hovorov a pokiaľ je toto odpočúvanie nezákonné, sťažovateľ nesmie byť

odsúdený na základe nezákonného dôkazu a ani dôkazov odvíjajúcich sa od nezákonného

dôkazu a informácii ním získaných...

Za zákonný spôsob získania dôkazu treba považovať splnenie formálnych, t.j.

procesných podmienok vyžadovaných na vykonanie konkrétneho

dôkazu a splnenie obsahových (materiálnych podmienok), t.j. aby úkon - použitý dôkazný

prostriedok na vykonanie dôkazu - bol zameraný na zistenie tých skutočností, na ktoré

zameraný a použitý môže byť (R 38/2003).

Súdna prax Najvyššieho súdu SR je jednoznačná v otázke použiteľnosti dôkazov,

ktoré boli zabezpečené alebo vychádzali z nezákonného dôkazu (rozsudok NS SR

, rozsudok NS SR a celý rad ďalších)...

Sťažovateľ zhŕňa, že trestné stíhanie bolo začaté a obvinenie vznesené na základe

odpočúvaní telefónnych hovorov a pokiaľ je toto odpočúvanie nezákonné, nesmie byť

odsúdený na základe nezákonného dôkazu a ani dôkazov odvíjajúcich sa od nezákonného

dôkazu a informácii ním získaných (napr. rozhodnutia NS SR alebo

str. 12 a 13), nič z konania získaného v rozpore so zákonom, nie je možné

„urobiť“ zákonným, bolo by to v rozpore so základnými zásadami demokratického

právneho poriadku.

Takéto informácie je možné použiť iba v inej trestnej veci za splnenia zákonných

podmienok (analog. napr. rozsudok NS SR č.k. ).

Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR je neoddeliteľnou súčasťou

princípov právneho štátu, zaručeného podľa SR, je aj princíp právnej istoty,

ktorý spočíva okrem iného v tom, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní

v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. ,

a , ).»

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Najvyšší súd SR uznesením č.k. zo dňa 5.2.2014 porušil ústavné

právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky a ústavné právo na spravodlivé súdne konanie (aj porušenie článku čl.

8 ods. 2 a 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a najmä článku 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd vyhlásený pod č. ).

Uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. zo dňa 5.2.2014 sa zrušuje a vec

sa vracia tomuto súdu na nové konanie a rozhodnutie.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaný rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ,

, ).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľ sa domáha

vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa a

a čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím

najvyššieho súdu.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 8 ods. 2 listiny nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak než

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len preto,

že nie je schopný dodržať zmluvný záväzok.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch

v rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol

náležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že

môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu

predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo

slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ,

, ).

Z obsahu napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu je zrejmé, že sa zaoberal

námietkami sťažovateľa, ktoré sú aj obsahom podanej sťažnosti. V odôvodnení

napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu sa uvádza:

„Z obsahu dovolania obvineného E. H. vyplýva, že podstatou jeho dovolacích

námietok je skutočnosť, že trestné stíhanie bolo začaté a obvinenie vznesené len na základe

odpočúvania telefónnych hovorov a pokiaľ je toto odpočúvanie nezákonné, nemôže byť

odsúdený na základe nezákonného dôkazu a ani dôkazov odvíjajúcich sa od nezákonného

dôkazu a informácií ním získaných.

Tvrdenie obvineného E. H., že jeho trestné stíhanie bolo začaté a obvinenie vznesené

len na základe odpočúvania telefónnych hovorov, nezodpovedá skutočnosti. Trestné stíhanie

podľa (tzv. vo veci) bolo začaté, vyšetrovateľom Okresného

riaditeľstva Policajného zboru v Topoľčanoch, ČVS: ORP-139/JP-TO-2008, zo 7. mája

2008. Z obsahu tohto uznesenia nie je zistiteľné, čo bolo podkladom pre začatie trestného

stíhania vo veci. Obvinenému E. H. bolo vznesené obvinenie podľa

uznesením vyšetrovateľky Krajského riaditeľstva Policajného zboru, úradu justičnej

a kriminálnej polície, Nitra, ČVS: KRP-76/OVK-NR-2008, z 22. augusta 2008, a to pre

obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky,

jedu a prekurzoru a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm.

c/, písm. d/ Tr. zák. Zo skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia a ani z odôvodnenia

uznesenia o vznesení obvinenia vôbec nevyplýva, že obvinenie bolo vznesené E. H. na

podklade dôkazov získaných použitím informačno-technických prostriedkov na

zaznamenávanie telekomunikačnej prevádzky. Dovolací súd pripomína, že námietku, podľa

ktorej trestné stíhanie bolo začaté a obvinenie vznesené len na základe odpočúvaní

telefónnych hovorov, obvinený E. H. nevzniesol ani v sťažnosti z 3. septembra 2008 proti

uzneseniu o vznesení obvinenia.

Nad rámec dovolacích dôvodov dovolací súd poznamenáva, že odsudzujúce

rozhodnutie Krajského súdu v Nitre je zjavne založené na dôkazoch, ktoré spočívajú

vo výpovedi samotného obvineného E. H., ktorý sa ku skutku, ktorý bol predmetom

obžaloby, priznal a na výpovediach svedkov R. Z., B. C. a P. K.

Skutočnosti namietané v dovolaní obvineného E. H. nezodpovedajú obsahu

vyšetrovacieho a súdneho spisu, a preto dovolací súd nemal dôvod konfrontovať dovolaním

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a samotný súhlas na odpočúvanie a zaznamenávanie

telekomunikačnej prevádzky s rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky

a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorými argumentuje dovolateľ vo svojom

dovolaní.“

V nadväznosti na citované ústavný súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie

najvyššieho súdu nie je podľa názoru ústavného súdu prejavom interpretačnej alebo

aplikačnej svojvôle a sťažovateľ v sťažnosti neuviedol takú argumentáciu vo vzťahu

k napadnutému rozhodnutiu najvyššieho súdu, ktorá by bola spôsobilá vyvolať pochybnosť

o neudržateľnosti napadnutého rozhodnutia z ústavného hľadiska.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú

podľa .

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej obsiahnutými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. septembra 2014