Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/5/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej

veci obžalovaného JUDr. T. A. a spol., pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa

podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a iné na verejnom zasadnutí 7. februára 2012 v Bratislave

o odvolaniach obžalovaných JUDr. T. A. a D. R. proti rozsudku Špecializovaného trestného

súdu z 24. marca 2011, sp. zn. PK – , takto

rozhodol:

I. Podľa , sa napadnutý rozsudok zrušuje

u obžalovaného JUDr. T. A. v odsudzujúcej časti v celom rozsahu a u obžalovaného D. R. vo

výroku o treste.

Na základe sa obžalovaný JUDr. T. A.

uznáva za vinného, že

dňa 26. augusta 2007 v čase asi o 15.15 h v P. B., počas telefonického rozhovoru

s obžalovaným D. R. si dal od menovaného sľúbiť finančnú hotovosť vo výške 1000,- €

(jedentisíc eur» za to, že v jeho trestnej veci vedenej na Okresnom súde v Považskej Bystrici,

pod. sp. zn. zabezpečí u vecne príslušného sudcu JUDr. M. Č., aby mu bol

doručený vydaný trestný rozkaz takým spôsobom, že nebude musieť cestovať na Slovensko

a jeho adresa pobytu v zahraničí zostane utajená, následne JUDr. T. A. za uvedeným účelom

2

poslal dňa 27. augusta 2007 D. R. SMS správou svoje číslo účtu, ktoré dňa 5. septembra 2007

pri vzájomnom telefonickom rozhovore s obžalovaným D. R. upresnil a dňa 7. septembra

2007 prijal na svoj účet v S. a. s., S., B. finančnú hotovosť vo výške 600,- € (šesťsto eur)

s tým, že jeho požiadavku vybavil náhradným riešením bez doručovania a vec nadobudla

právoplatnosť spätne v doposiaľ presne nezistený deň mesiaca jún 2007,

teda

priamo pre seba si dal sľúbiť a prijal úplatok zato, že bude svojim vplyvom pôsobiť

na výkon právomoci osoby uvedenej v § 329 Tr. zák.

tým spáchal

prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Tr. zák.

Za to sa odsudzujú

obž. JUDr. T. A.

Podľa § 336 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 3 s poukazom na § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest

odňatia slobody v trvaní jedného roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa určuje skúšobná doba v trvaní troch rokov.

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá peňažný trest vo výške 1000 eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného

trestu ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov.

Obž. D. R.

Podľa § 336 ods. 2, § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní jedného roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa určuje skúšobná doba v trvaní troch rokov.

3

II. Podľa sa obžalovaný JUDr. T. A. spod obžaloby

prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR z 3. novembra 2010, sp. zn.

VII/1 Gv 123/07, podanej pre skutky, ktorých sa mal dopustiť tak, že

-v presne nezistený deň mesiaca september 2007,v P. B., v postavení okresného

prokurátora, si v rozpore so svojimi povinnosťami podľa § 3 ods. 1, ods. 2, § 5 písm. a), písm.

c), písm. d), v znení neskorších predpisov a v rozpore

so základnými povinnosťami prokurátora podľa § 26 ods. 1, písm. a), písm. b), písm. c), písm.

d), písm. e), písm. i), písm. l) zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry č.

v znení neskorších predpisov, bez zákonného dôvodu, na základe požiadavky

neoprávnenej osoby – súkromného podnikateľa F. B., nar. X., trv. bytom P. B. časť P.

zadovážil priestupkové spisy vedené na Obvodnom úrade, Odbore všeobecnej vnútornej

správy v P. B., pod sp. zn. Pr 230/2006 a Pr 231/2006, vyplývajúce pôvodne z trestnej veci

vedenej na Okresnom riaditeľstve PZ v P. B., Úrade justičnej a kriminálnej polície. Odbore

skráteného vyšetrovania, sp. zn. ČVS:ORP-307/OSV-PB-2006, proti podozrivej osobe Ing.

M. J., nar. X., bytom P. B., S., vyhotovil fotokópie záujmových list a tieto dňa 25.09.2007 vo

svojej kancelárii na Okresnej prokuratúre v P. B. aj odovzdal F. B., s úmyslom diskreditovať

osobu Ing. M. J. ako prednostu Mestského úradu v P. B.,

-dňa 17. októbra 2007 v čase asi o 14.00 h vo svojej kancelárii na Okresnej

prokuratúre v P. B. si dal sľúbiť od advokáta Mgr. M. P., nar. X., bytom P. Y., R., finančnú

hotovosť vo výške 40 000 Sk, za to, že bude svojim vplyvom pôsobiť na primátora mesta P.

B. M. A. a presvedčí ho, aby sa pri rozhodovaní o žiadosti o výmaz vecného práva -

predkupné právo pre Mesto P. B. na odkúpenie nehnuteľnosti - prevádzková budova súp. č. 5,

na parc. čk. KN 772/2 a pozemok parc. č. KN 772/2 - zastavaná plocha

o výmere 2883 m2 - V.X., z časti C listu vlastníctva Č. X., ako štatutár Mesta P. B.

uvedeného práva vzdal v prospech nového vlastníka uvedenej nehnuteľnosti.

čím mal spáchať

u skutku v bode 3/ obžaloby čiastkový útok pokračovacieho prečinu zneužívania

právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

u skutku v bode 4/ obžaloby čiastkový útok pokračovacieho prečinu nepriamej

korupcie podľa § 336 ods. 1 Tr. zák.

oslobodzuje,

4

lebo skutky nie sú trestným činom.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Špecializovaný trestný súd (ďalej len ŠTS) rozhodol tak,

že sa obžalovaní JUDr. T. A. a D. R. uznávajú za vinných, že

1. a/ obžalovaný JUDr. T. A.

dňa 26. augusta 2007 v čase asi o 15.15 h v P. B., počas telefonického rozhovoru

s obžalovaným D. R. si dal od menovaného sľúbiť finančnú hotovosť vo výške 1000,- €

(jedentisíc eur) za to, že v jeho trestnej veci vedenej na Okresnom súde

v Považskej Bystrici, pod. sp. zn. zabezpečí u vecne príslušného sudcu

JUDr. M. Č., aby mu bol doručený vydaný trestný rozkaz takým spôsobom,

že nebude musieť cestovať na Slovensko a jeho adresa pobytu v zahraničí zostane utajená,

následne JUDr. T. A. za uvedeným účelom poslal dňa 27. augusta 2007 D. R. SMS správou

svoje číslo účtu, ktoré dňa 5. septembra 2007 pri vzájomnom telefonickom rozhovore s

obžalovaným D. R. upresnil a dňa 7. septembra 2007 prijal na svoj účet v S. a. s., S., B.

finančnú hotovosť vo výške 600,- € (šesťsto eur) s tým, že jeho požiadavku vybavil

náhradným riešením

bez doručovania a vec nadobudla právoplatnosť spätne v doposiaľ presne nezistený deň

mesiaca jún 2007,

b/ obžalovaný D. R.

dňa 26. augusta 2007 v čase asi o 15.15 h počas telefonického rozhovoru

z neustáleného miesta S., sľúbil JUDr. T. A. finančnú hotovosť vo výške 1000,- € (jedentisíc

euro) za to, že v jeho trestnej veci vedenej na Okresnom súde v Považskej Bystrici pod sp. zn.

zabezpečí u vecne príslušného sudcu JUDr. M. Č., aby mu bol doručený vydaný

trestný rozkaz takým spôsobom, že nebude musieť cestovať na Slovensko a jeho adresa

pobytu v zahraničí zostane utajená a dňa 7. septembra 2007 po tom, ako mu JUDr. T. A. v

dňoch 4. a 5. septembra 2007 oznámil, že je to v poriadku, je tam náhradné riešenie, všetko je

ako sa dohodli, že je to už právoplatné s júnovým dátumom, urobili to inak a upresnil svoje

číslo účtu, D. R. zaslal na účet JUDr. T. A. v S., S., B., finančnú hotovosť vo výške 600,- €

(šesťsto eur) za vybavenie jeho požiadavky,

5

2. obžalovaný JUDr. T. A.

v presne nezistený deň mesiaca september 2007 v P. B. v postavení okresného

prokurátora sa v rozpore so svojimi povinnosťami podľa § 5 písm. d) Zákona

o prokuratúre Č. v znení neskorších predpisov a v rozpore so základnými

povinnosťami prokurátora podľa § 26 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. i), písm. l) Zákona

o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry Č. v znení neskorších

predpisov, bez zákonného dôvodu na základe požiadavky neoprávnenej osoby - súkromného

podnikateľa F. B. zadovážil priestupkové spisy vedené na Obvodnom úrade, Odbore

všeobecnej vnútornej správy v P. B., pod sp. zn. Pr 230/2006 a Pr 231/2006 vplývajúce

pôvodne z trestnej veci vedenej na Okresnom riaditeľstve PZ v P. B., Úrade justičnej a

kriminálnej polície, Odbore skráteného vyšetrovania, sp. zn. ČVS:ORP-307/0SV-PB-2006,

proti podozrivej osobe Ing. M. J., vyhotovil fotokópie záujmových listín a tieto dňa 25.

septembra 2007 vo svojej kancelárii na Okresnej prokuratúre v P. B. aj odovzdal F. B. s

úmyslom diskreditovať osobu Ing. M. J. ako prednostu Mestského úradu v P. B.,

3. obžalovaný JUDr. T. A.

dňa 17. októbra 2007 v čase asi o 14.00 h vo svojej kancelárii na Okresnej prokuratúre

v P. B. si dal sľúbiť od advokáta Mgr. M. P. jednotretinový podiel

z finančnej sumy 40.000,- Sk (1.327,76 €) za to, že bude svojím vplyvom pôsobiť

na primátora mesta P. B. M. A. a presvedčí ho, aby sa pri rozhodovaní o žiadosti o výmaze

vecného práva - predkupné právo pre Mesto P. B. na odkúpenie nehnuteľnosti - prevádzková

budova súp. Č. 5, na parc. Č. k. KN 772/2 a pozemok parc. Č. KN 772/2 - zastavaná plocha o

výmere 2883 m2 - V.X., z časti C listu vlastníctva Č. X., ako štatutár Mesta P. B. uvedeného

práva vzdal v prospech nového vlastníka uvedenej nehnuteľnosti.

Týmto konaním podľa napadnutého rozsudku obžalovaný JUDr. T. A. spáchal v bode

1.a/, v bode 3/ pokračovací prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Tr. zák. a v bode 2/

prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/

Tr. zák.

Obžalovaný D. R. spáchal konaním uvedeným v bode 1.b/ prečin nepriamej korupcie

podľa § 336 ods. 2 Tr. zák.

Obžalovanému A. súd prvého stupňa uložil podľa § 326 ods. 1, § 41 ods. 1,

§ 38 ods. 2 s poukazom na § 36 písm. j/. l/, § 37 písm. e/, h/ Tr. zák. na úhrnný trest odňatia

6

slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov, ktorý mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

podmienečne odložil na skúšobnú dobu štyroch rokov (§50 ods. 1 Tr. zák.).

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému zároveň uložený peňažný trest

vo výmere 1200 eur s náhradným trestom odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov (§ 57 ods. 3

Tr. zák.), ako aj trest zákazu činnosti – výkonu funkcie prokurátora na dobu 5 rokov (§ 61

ods. 1 Tr. zák.).

Obžalovanému R. Špecializovaný trestný súd uložil podľa § 336 ods. 2, § 38 ods. 2,

ods. 4 s poukazom na § 37 písm. m/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere

8 (osem) mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia

slobody s minimálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.).

Obžalovaný A. bol výrokom označeným ako II. podľa

oslobodený spod obžaloby, podanej pre skutok zo dňa 14. februára 2007 (tento výrok nebol

podanými odvolaniami napadnutý, preto ho odvolací súd v zmysle

nepreskúmaval).

Proti rozsudku podal odvolanie v zákonnej lehote obžalovaný A. písomným podaním

obhajcu (JUDr. S.), a to proti výrokom o uznaní viny u obžalovaného A. v celom rozsahu

a proti výroku o treste (oslobodzujúceho výroku o vine sa odvolanie nedotklo, ako výslovne

uvádza).

Podanie obhajcu – JUDr. F. z 23. júna 2011 je ďalším odôvodnením odvolania, ktoré

pôvodne (a v zákonnej lehote) podal obhajca JUDr. S..

Obsahovo a vo svojej podstate zodpovedajú uplatnené odvolacie dôvody

nasledovnému:

Vo vzťahu ku skutku v bode 1.a/ výroku o vine je rozsudok napádaný z dôvodov,

že nemohlo ísť o spáchanie nepriamej korupcie, nakoľko v čase predmetnej dohody medzi

obžalovaným a D. R. bola trestná vec naposledy menovaného už právoplatne skončená, a teda

obžalovaný v nej nemohol u konajúceho sudcu nič dosiahnuť. O vec sa síce zaujímal, ale

7

sudcu neovplyvňoval, nakoľko na to, vzhľadom na štádium trestného konania, nebol dôvod.

Suma 600 eur bola obž. A. poslaná za tzv. „námahu“.

Pokiaľ ide o skutok v bode 2/ odsudzujúcej časti výroku rozsudku obaja obhajcovia

dospievajú k záveru, že konanie obžalovaného nie je možné posúdiť ako trestný čin

z hľadiska znakov ako objektívnej, tak aj subjektívnej stránky príslušnej skutkovej podstaty,

resp. aj materiálneho korektívu prečinu v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák. Aj keď bolo porušením

služobných povinností, môže ísť nanajvýš o disciplinárne zavinenie, pričom dotknuté

priestupkové rozhodnutie si F. B. mohol zaobstarať aj legálne podľa zákona o slobodnom

prístupe k informáciám.

Obdobne konaním u skutku v bode 3/ výroku rozsudku nespáchal podľa podaných

odvolaní obžalovaný žiaden trestný čin. Úplatok nežiadal ani neprijal, reči vedené osobami

prítomnými v jeho kancelárii nebral vážne a pokiaľ volal primátorovi mesta P. B.,

neovplyvňoval ho v jeho názore na riešenie otázky predkupného práva neprípustným

spôsobom.

V podaní JUDr. F. sa zároveň namieta nezákonnosť použitia informačno-technických

prostriedkov v dotknutom trestnom konaní.

Obaja obhajcovia navrhujú napadnuté rozhodnutie v odsudzujúcej časti zrušiť,

rovnako vo výroku o treste a obžalovaného oslobodiť spod obžaloby podľa § 285 písm. b/

Obžalovaný R. podal odvolanie v zákonnej lehote podaním obhajkyne.

Napáda ním rozsudok ako celok, žiada jeho zrušenie z dôvodov podľa § 321 ods. 1

písm. b/, d/ a svoje oslobodenie spod obžaloby rozsudkom odvolacieho súdu (

ods. 3 ), a to z dôvodov podľa

Skutok, ohľadom ktorého učinil vyhlásenie podľa nie je

trestným činom. V čase kontaktu s obžalovaným A. bola už jeho trestná vec právoplatne

skončená, o čom vedomosť nemal, reálne však už v tomto čase nebolo možné sudcu

ovplyvniť. Finančné prostriedky zaslal Dr. A. ako dar.

8

Vo vzťahu k výroku o treste namieta, že súd nezohľadnil jeho nevedomosť o spôsobe

doručovania predmetného rozhodnutia, zahladenie doterajších odsúdení obžalovaného,

a okolnosť, že svojím konaním nemohol ani potenciálne zmeniť rozhodnutie v už právoplatne

skončenej veci.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry sa k odvolaniam obžalovaných nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) preskúmal napadnutý

rozsudok, resp. jeho odsudzujúcu časť (oslobodzujúca časť, vo výroku označená

ako II. nebola odvolaním napadnutá). Vykonal prieskum podľa a okrem výroku

o vine vo vzťahu k bodom 1a/ a 1b/ odsudzujúcej časti rozsudku (ako je vysvetlené ďalej)

preskúmal v zmysle zákonnosť a odôvodnenosť ostatných výrokov tejto

(odsudzujúcej) časti rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, predchádzajúceho

rozsudku.

V rámci postupu podľa na chyby, ktoré neboli odvolaním

vytýkané prihliadol odvolací súd len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Takto zistil nasledovné:

Výrok o vine v bodoch 1a/ a 1b/ odsudzujúcej časti napadnutého rozsudku

Výrok rozsudku v týchto bodoch odvolací súd neskúmal z hľadiska jeho zákonnosti

a odôvodnenosti v zmysle Obžalovaný A. totiž zákonne konformným

spôsobom učinil vyhlásenie podľa (skutok v bode 1a/)

a obžalovaný R. vyhlásenie podľa v znení účinnom

pred 1. septembrom 2011 (skutok v bode 1b/), ktoré (vyhlásenia) súd prvého stupňa prijal

uznesením podľa vo vyššie uvedenom znení.

K postupu po prijatí vyhlásení a k odvolaciemu prieskumu výroku o vine v tejto časti

najvyšší súd uvádza:

9

Inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie skutkového stavu

konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí

vyhlásenia obžalovaného podľa alebo podľa

písm. c/, ods. 4 , ktorému (naposledy uvedenému vyhláseniu) obsahovo zodpovedá

vyhlásenie podľa , v znení účinnom pred 1. septembrom

2011 (podľa v znení účinnom od 1. septembra 2011 je táto

nepreskúmateľnosť vo vzťahu k opravným prostriedkom výslovne upravená v ustanovení

).

Odpoveďou na otázky uvedené v , , , a

(na základe pokynu na takýto postup, ktorý je uvedený v , resp.

ods. 4 v znení účinnom pred 1. septembrom 2011) vyjadrujú obžalovaní svoju vôľu

prijať vinu za skutok zistený výrokom obžaloby a zároveň aj jeho právnu kvalifikáciu

bez výhrad, rovnako ako pri dohode o vine a treste (, , ).

Ak súd podľa , resp. v znení účinnom

pred 1. septembrom 2011 toto vyhlásenie príjme, nemá už procesný priestor na dokazovanie,

ktoré by vyvolalo zmenu skutkových zistení obžaloby, zároveň ani možnosť zmeny právnej

kvalifikácie skutku, určenej obžalobou. Inak by boli otázky, pokladané obžalovanému podľa

, , , a nezmyselné a bez právnej relevancie. To platí

aj o preskúmaní výroku o vine rozsudku, vyhláseného na základe prijatia vyhlásenia

obžalovaného, v odvolacom aj v dovolacom konaní (okrem preskúmania porušenia práv

obhajoby v zmysle , ak by toto porušenie vyvolalo okolnosť,

že obžalovaný učinil príslušné vyhlásenie, alebo ak by práva obhajoby boli porušené tým,

že nebol dodržaný vyhláseniu a jeho prijatiu zodpovedajúci zákonný postup). V tomto smere

je ustanovenie v znení len výslovným

vyjadrením princípu, ktorý je výkladovo daný súhrnom obsahu ustanovenia

aj v jeho znení účinnom pred 1. septembrom 2011.

V súdnom konaní v preskúmavanej veci sa postupuje v zmysle

podľa v znení účinnom pred 1. septembrom 2011.

Ako už bolo uvedené, výrok o vine (vrátane právnej kvalifikácie), ktorý bol vyhlásený

na základe prijatia vyhlásenia obžalovaného podľa alebo podľa

v príslušnom znení nie je možné v odvolacom

10

konaní vecne preskúmať, čo je právne dané nevykonaním dokazovania o dotknutom skutku

na hlavnom pojednávaní v zmysle a analogickým použitím ustanovenia

Rovnako ako pri schválení dohody o vine a treste tu ide o odsúdenie

bez dôkazného skúmania žalovaného skutku v súdnom konaní a bez naň nadväzujúcej právnej

kvalifikácie tohto skutku súdom, ktorý je v naposledy uvedenom smere viazaný obžalobou

(naopak je tomu vo všeobecnom kvalifikačnom režime v zmysle ).

Ide o slobodný prejav vôle obžalovaného prijať vinu podľa obžaloby, ktorý zákon rešpektuje

a umožňuje.

Ak má súd pochybnosti o výsledkoch prípravného konania vo vzťahu k žalovanému

skutku v rovine skutkovej alebo právnej, má procesný priestor na ich vyjadrenie vymedzený

pri rozhodovaní o otázke, či vyhlásenie obžalovaného prijme. Následné skúmanie viny, resp.

jej kvalifikačnej podoby vo vzťahu k dotknutému skutku by popieralo zmysel a obsah

predchádzajúceho uznania viny obžalovaným a prijatia tomu zodpovedajúceho vyhlásenia

súdom.

Je ešte potrebné uviesť, že ani pri prijatí vyhlásenia o nepopretí spáchania skutku (teda

nie vyhlásenia, že obžalovaný je vinný z jeho spáchania), k čomu došlo aj v preskúmavanej

veci u obž. R., nemôže súd prvého stupňa meniť právnu kvalifikáciu, určenú obžalobou.

Obžalovaný totiž vyhlasuje, že nepopiera spáchanie skutku, nie len samotné jeho vykonanie.

Pojem „spáchanie“ je vyjadrením trestnosti činu, ktorú obžalovaný vo vzťahu ku svojmu

konaniu potvrdzuje aj právne (podľa obžalobnej kvalifikácie) odpoveďou na otázky uvedené

v a Pri vyhlásení podľa

je formulácia o spáchaní skutku doplnená aj termínom „vina“, obsahovo však ide o tie isté

právne účinky.

Oba druhy pozitívneho vyhlásenia o vine sa líšia len možnou voľbou obžalovaného,

či nepoužije namiesto priameho vyhlásenia o vine „mäkšie“ vyhlásenie o nepopretí spáchania

skutku. Procesný režim týchto vyhlásení je rovnaký - v zmysle ,

resp. v znení účinnom pred 1. septembrom 2011 sa pre potreby ďalšieho

konania a rozhodnutia aj vyhlásenie o nepopretí spáchania skutku považuje za priznanie

spáchania tohto skutku, čo zodpovedá vyhláseniu podľa

Ak sa teda koná podľa v znení účinnom pred 1. septembrom 2011

a bolo podané odvolanie proti výroku rozsudku o vine, ktorý vychádza z prijatia vyhlásenia

11

obžalovaného podľa , odvolací súd preskúma, či dotknutý výrok

skutkovo a právne zodpovedá obžalobe (k čomu v tejto veci, pokiaľ ide o body 1a/ a 1b/

výroku o vine došlo s pozitívnym výsledkom tohto prieskumu). Ak áno, odvolanie zamietne

podľa ako podané neoprávnenou osobou (pri použití

v znení účinnom od 1. septembra 2011 by použil rovnaké ustanovenie, avšak odvolanie

by zamietol pre jeho neprípustnosť). Ak by súd prvého stupňa rozhodol pri zmene

obžalobných skutkových zistení alebo právnej kvalifikácie, zruší odvolací súd rozsudok

pre podstatnú chybu konania podľa

Odvolací súd však nebude postupovať podľa (a to ani podľa

zákona v znení účinnom od 1. septembra 2011), ak preskúmava zákonnosť a odôvodnenosť

výroku o treste alebo ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad, alebo

ak preskúmava zákonnosť a odôvodnenosť ďalších výrokov o vine, ktoré sa týkajú toho istého

obžalovaného. To platí aj v prípade, ak odvolací súd preskúmava zákonnosť a odôvodnenosť

toho istého výroku o vine, avšak len z hľadiska iného čiastkového útoku pokračovacieho

trestného činu. Od výsledku tohto prieskumu potom závisí rozhodnutie o odvolaní

ako o jednotnom celku.

Tak tomu je aj v prejednávanej veci.

Vo vzťahu k obžalovanému R. bola preskúmaná zákonnosť a odôvodnenosť výroku

o treste na základe jeho odvolania, a to s výsledkom, ktorý je popísaný ďalej.

Pokiaľ ide o obžalovaného A., odvolací súd preskúmal a z ďalej uvedených príčin mal

dôvod na zrušenie výrokov o vine v bodoch 2/ a 3/ napadnutého rozsudku. Keďže v prípade

potvrdenia uznania viny u skutku v bode 3/ by išlo pri skutkoch v bodoch 1/ a 3/ o čiastkové

útoky pokračovacieho trestného činu, nemohol odvolací súd ponechať výrok o vine v bode

1a/ nedotknutý a postupovať len čiastočným zrušením výroku o vine (vo vzťahu ku skutku

v bode 3/) a výroku o treste v zmysle veta druhá Nezrušený výrok o vine

vo vzťahu ku skutku v bode 1a/ by totiž z hľadiska právnej kvalifikácie, uvedenej

v napadnutom rozsudku a týkajúcej sa oboch čiastkových útokov pokračovacieho trestného

činu, nebol v súlade so zákonom. Preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok

vo vzťahu k obžalovanému A. v odsudzujúcej časti v celom rozsahu, aj keď dôvody zrušenia

sa netýkajú výroku v bode 1a/ jeho odsudzujúcej časti. Odvolací súd potom sám o tomto

12

skutku rozhodol podľa na skutkovom a právnom základe

už súdom prvého stupňa prijatého vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b/

, a to v rovnakej pozícií, v akej rozhodoval súd prvého stupňa, teda pri viazanosti

skutkovými zisteniami a právnou kvalifikáciou podľa obžaloby. Zároveň rozhodol o vine

pri skutkoch v bodoch 2/ a 3/ výroku I. napadnutého rozsudku a o treste tak, ako je uvedené

vo výroku tohto rozsudku a odôvodnené ďalej.

Výrok o vine v bode 2/ odsudzujúcej časti rozsudku

Obžalovaný vyhotovenie fotokópie priestupkového rozhodnutia a jeho odovzdanie F.

B. priznáva, popiera však, že by na tento účel priestupkové spisy príslušného obvodného

úradu zadovážil a taktiež popiera úmysel spôsobiť Ing. J. škodu, resp. p. B. alebo inej osobe

prospech. Vzhľadom k materiálnemu korektívu u prečinu (§ 10 ods. 2 Tr. zák.) považuje

porušenie svojich povinností, vyplývajúcich z funkcie prokurátora nanajvýš za disciplinárne

previnenie.

Pri plnení prieskumnej povinnosti v rozsahu podľa dospel

odvolací súd k záveru, že žalovaný skutok sa stal, ale nie je trestným činom.

Pre kvalifikáciu skutku ako prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa

§ 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. je z hľadiska objektívnej stránky tejto skutkovej podstaty

potrebné, aby protiprávne konanie páchateľa v postavení verejného činiteľa spočívalo priamo

vo vykonávaní jeho právomoci, a to spôsobom odporujúcim zákonu.

Obdobne konanie popísané v § 326 ods. 1 písm. b/ a c/ Tr. zák. je priamo viazané

na výkon právomoci, a to prekročením alebo nesplnením povinnosti z nej (alebo

z rozhodnutia súdu) vyplývajúcej.

Táto právomoc je zákonom daná orgánu verejnej moci, v štruktúre ktorého páchateľ

pôsobí a ktorého právomoc ako verejný činiteľ vykonáva.

Nepostačuje teda porušenie služobných povinností, pokiaľ ku tomuto porušeniu

nedošlo v rámci výkonu právomoci, ktorá má prvky rozhodovania a moci, resp. rozhodovania

vo sfére výkonu verejnej moci.

13

Právomoc je zákonom vymedzená pre rôzne orgány verejnej moci v osobitných

predpisoch.

Vo vzťahu k prokuratúre je jej právomoc (pôsobnosť) na základe rámcovej ústavnej

úpravy v zákonnej rovine upravená všeobecne v o prokuratúre

v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o prokuratúre). Ustanovenia § 4 a 6 zákona

o prokuratúre potom konkretizujú, ako jednotliví prokurátori (nadriadení prokurátori)

vykonávajú pôsobnosť prokuratúry, čo je bližšie rozvedené v tretej časti zákona o prokuratúre

(osobitne je upravená pôsobnosť generálneho prokurátora v druhej časti tohto zákona).

Ustanovenie § 5 zákona o prokuratúre (uvedené v skutkovej vete napadnutého

rozsudku) v písmenách a/ až d/ vymedzuje, akými kritériami sa prokurátor riadi pri plnení

svojich zákonných úloh. Nejde však o ustanovenie kompetenčné, ktoré by právomoc

(pôsobnosť) zakladalo. To platí i o povinnostiach podľa § 26 a ďalších ustanovení zákona

č. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších

predpisov.

V preskúmavanej veci nemôže byť trestným činom obžalovaného postup v rámci

dozoru v trestnom konaní podľa § 4 ods. 1 písm. a/, § 17 ods. 1 zákona o prokuratúre, § 230

ods. 1, ods. 2 písm. a/ , ku ktorému podľa vykonaných listinných dôkazov a výpovede

svedka – dozorového prokurátora JUDr. M. došlo, a to riadnym úradným postupom naposledy

menovaného.

Pokiaľ obžalovaný do postupu vybavovania veci (ktorú nevybavoval osobne) vstúpil

tým, že vyhotovil fotokópiu právoplatného rozhodnutia o priestupku z dozorového spisu

a poskytol ich inej osobe, porušil tým svoje služobné povinnosti (v zásade tie ktoré označuje

vo svojom výroku rozsudok pri dôvodnej redukcii oproti obžalobe), a to aj za predpokladu,

že si sv. B. mohol súvisiacu informáciu o výsledku konania zaobstarať aj iným (zákonným)

postupom. Takéto konanie obžalovaného však nie je výkonom právomoci verejného činiteľa,

ako to má na mysli § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. (ani písm. b/ alebo c/ naposledy uvedeného

ustanovenia). O uvedený trestný čin by išlo, ak by obžalovaný ovplyvňoval priebeh

dotknutého trestného konania prostriedkami, ktorými vykonáva pôsobnosť prokuratúry

prokurátor, resp. nadriadený prokurátor, a to v úmysle spôsobiť osobe, ktorej sa konanie týka

alebo inej osobe škodu, alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech.

14

V dôsledku absencie znaku „výkonu právomoci“ v konaní obžalovaného

je nadbytočné rozoberať okolnosť, do akej miere mohla byť jeho konaním spôsobená

Ing. J. škoda (v obžalobe charakterizovaná ako diskreditácia), pokiaľ išlo o poskytnutie

fotokópie skutočne vydaného a právoplatného rozhodnutia o priestupku menovaného (aj keď,

ako už bolo uvedené, o porušene povinností prokurátora nepochybne išlo).

Keďže dvojročná lehota na začatie disciplinárneho konania, plynúca od spáchania

disciplinárneho previnenia, uvedená v v znení

neskorších predpisov už uplynula, najvyšší súd namiesto postupu podľa

mal dôvod na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa

(predmetný skutok nie je trestným činom).

Výrok o vine v bode 3/ odsudzujúcej časti napadnutého rozsudku

Obžalovaný v odvolaní vo vzťahu k tomuto výroku obsahovo namieta, že reči

podnapitých osôb – Mgr. P. a JUDr. W. vo svojej kancelárii dňa 17. októbra 2007 nebral

vážne a pokiaľ potom telefonicky kontaktoval primátora A., nebral to ako jeho ovplyvňovanie

a nečinil tak za účelom získania úplatku, resp. takým spôsobom neprijímal jeho ponuku.

Vo vzťahu k uvedenému skutku je taktiež potrebné konštatovať, že napriek svojmu

nastaniu (v podstate hodnotenia dôkazov je potrebné so súdom prvého stupňa súhlasiť), tento

skutok nie je trestným činom.

Skutková podstata podľa § 336 ods. 1 Tr. zák. počíta s naplnením znaku pôsobenia

na „právomoc“ osoby uvedenej v § 328 až 331 Tr. zák. Pojem právomoci, ktorá je spojená

s postavením, resp. výkonom funkcie verejného činiteľa (§ 128 Tr. zák.) a ktorá spočíva

v rozhodovaní v oblasti verejnej moci predurčuje možné použitie (z uvedených skutkových

podstát) vo vzťahu k pasívnej korupcii len kvalifikáciu podľa § 329 ods. 1, 2 ev. v spojení

s ods. 3 Tr. zák. (alebo podľa §§ 330 a 331 Tr. zák., ak ide o zahraničného verejného

činiteľa). Takáto kvalifikácia (§ 336 ods. 1 v spojení s § 329 ods. 1, 2 Tr. zák.) by prichádzala

do úvahy, ak by mal obžalovaný pôsobiť na primátora mesta P. B. v súvislosti s výkonom

jeho právomoci ako verejného činiteľa. S tým by teda muselo byť spojené rozhodovanie

s mocenským prvkom pri výkone určitej časti samosprávnej pôsobnosti (napr. obce, resp.

15

mesta ako stavebného úradu). V danom prípade však pri právnom nakladaní s predkupným

právom, založeným zmluvným vzťahom, ktorého sa malo mesto vzdať tiež

na základe zmluvy s majiteľom hotela M., o výkon právomoci nejde. Ide o dispozíciu

s majetkom mesta, pri ktorej absentuje verejnoprávny prvok s mocenským aspektom. Mesto

tu naopak vystupuje ako účastník súkromnoprávneho zmluvného vzťahu, ktorého subjekty

sú v právne rovnocennom postavení.

Ustanovenie § 336 Tr. zák. o nepriamej korupcii teda pokrýva užší aplikačný priestor,

než iné ustanovenia tretieho dielu ôsmej hlavy osobitnej časti , týkajúce

sa priamych korupčných foriem. Dôvodom je okolnosť, že, ako už bolo uvedené, nepriama

korupcia je spojená len z prijímaním alebo poskytovaním úplatku za pôsobenie prijímateľa

úplatku na výkon právomoci inej osoby, teda právomoci ako špecifického právneho inštitútu.

V rozsahu žalovaného skutku neprichádza do úvahy ani iná použiteľná právna

kvalifikácia v zmysle niektorého z ustanovení osobitnej časti . Aj tu teda bol

dôvod na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa

Celkovým výsledkom rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k výroku (výrokom)

napadnutého rozsudku o vine teda je (ako je uvedené už v časti odôvodnenia, týkajúcej

sa výroku v bodoch 1a/ a 1b/) zrušenie rozsudku v celom rozsahu vo vzťahu obž. A.

v odsudzujúcej časti, pričom použitý dôvod zrušenia podľa ,

teda porušenie ustanovenia pri právnej kvalifikácii skutku ako trestného

činu, sa týka skutkov v bodoch 2/ a 3/ preskúmavaného rozhodnutia

O skutku v bode 1a/ výroku napadnutého rozsudku rozhodol odvolací súd skutkovo

a právne v zhode s obžalobou, čo je odôvodnené vyššie.

O vine zo skutkov v bodoch 2/ a 3/ výroku napadnutého rozsudku rozhodol odvolací

súd oslobodením podľa , ako je tiež odôvodnené vyššie.

Výrok o vine v bode 1b/ (obž. R.) ponechal odvolací súd nedotknutý (odvolanie

nezamietol podľa , keďže preskúmaval výrok o treste u obž. R.,

ako je opäť uvedené vyššie).

16

Bez ohľadu na primárne dôvody rozhodnutia odvolacieho súdu o vine na základe

podaných odvolaní, je potrebné uviesť k otázke súladu so zákonom pri použití informácii

zabezpečených vyhotovením obrazovo-zvukových záznamov, resp. odpočúvaním

a záznamom telekomunikačnej prevádzky nasledovné:

Pôvodné príkazy sudcu pre prípravné konanie Špecializované trestného súdu

na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky ( )

a na vyhotovenie obrazovo-zvukových záznamov ( ) boli vydané

8. júna 2007 vo veci trestného stíhania začatého podľa pre podozrenie

z korupcie prokurátora Okresnej prokuratúry P. B. pri výkone jeho funkcie uznesením zo 4.

júna 2007 (ČVS: PPZ-58/BPK-Z-2007). Takto boli zabezpečené dôkazné informácie vo

vzťahu ku skutkom v bodoch 1a/, 1b/ a 2/ výroku napadnutého rozsudku

(vo vzťahu ku skutkom 1a/ a b/ sa začalo trestné stíhanie uznesením z 28. augusta 2007 (ČVS:

PPZ-98/BPK-Z-2008), a vo vzťahu ku skutku v bode 2/ uznesením z 2. októbra 2007

(ČVS:PPZ-116/BPK-Z-2007). Prvé z vyššie uvedených troch trestných stíhaní, začaté

4. júna 2007 bolo zastavené 21. augusta 2008 (ČVS:PPZ-58/BPK-Z-2007).

Ďalší príkaz na odpočúvanie, ako aj príkaz na vyhotovenie obrazovo-zvukových

záznamov bol vydaný sudcom pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu

27. septembra 2009, a to vo veci trestného stíhania pre skutky v bode 1a/ a 1b/, ktoré

sa začalo uznesením z 28. augusta 2007. Takto bol zabezpečený záznam zo 17. októbra 2007

(skutok v bode 3 výroku o vine napadnutého rozsudku). Trestné stíhanie pre skutok v bode 3/

sa potom začalo uznesením z 24. októbra 2007 (ČVS:PPZ-127/BPK-Z-2007), následne boli

na základe už uvedeného príkazu z 27. septembra 2007 zabezpečené záznamy

z 26. a 29. októbra 2007 a zo 6. novembra 2007 (ku skutku v bode 3).

Obvinenie bolo potom pre všetky skutky dotknuté napadnutým rozsudkom vznesené

11. marca 2009 (vrátane skutku, ktorého sa týka oslobodzujúca časť výroku napadnutého

rozsudku).

Okrem situácie po 28. auguste 2007, týkajúcej sa časti záznamov ku skutku v bodoch

1a/ a 1b/ a záznamov ku skutku v bode 3/ výroku o vine napadnutého rozsudku (skutky

v bode 1a/ a 3/ sú čiastkovými útokmi toho istého pokračovacieho trestného činu, resp.

by boli, ak by u skutku v bode 3/ išlo o trestný čin), neboli splnené podmienky pre použitie

17

zabezpečených informácií ako dôkazu, keďže išlo o záznamy získané podľa

v inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej boli dotknuté záznamy na základe súdneho príkazu

vyhotovené, pričom neboli splnené podmienky podľa

K tomu je ešte potrebné uviesť, že vzhľadom ku kritériám § 122 ods. 10 Tr. zák.,

a to jednak spôsobu spáchania a jednak času spáchania činov (skutkov) je vylúčené,

aby u skutkov podľa uznesenia o začatí trestného stíhania zo 4. júna 2006, skutku uvedeného

v oslobodzujúcej časti výroku rozsudku (trestné stíhanie začaté uznesením zo 7. septembra

2007 vo veci ČVS: PPZ-103/BPK-Z-2007) a skutku v bode 2/ odsudzujúcej časti výroku

rozsudku išlo o čiastkové útoky toho istého pokračovacieho trestného činu (teda ani keby bolo

dokázané spáchanie týchto činov obžalovaným ako trestných činov).

Čo sa týka požiadavky súčasného vedenia trestného konania v zmysle § 114 ods. 7

a , súd prvého stupňa ju v odôvodnení napadnutého rozsudku interpretuje

nesprávne.

Odôvodnenie rozsudku uvádza, že slovo „súčasne“, uvedené v dotknutých

ustanoveniach je potrebné správne vzťahovať k okamihu použitia výsledku týchto procesných

inštitútov a nie k okamihu k ich vykonávania.

V tejto otázke sa však súd prvého stupňa mýli. Nezodpovedá vecnej logike, aby zákon

požadoval ako podmienku dôkaznej použiteľnosti informácie súčasné vedenie trestného

konania vo veci, v ktorej bola táto informácia legálne získaná, a tento súbeh konaní mal byť

daný ešte v čase, keď bude predmetná informácia v inom trestnom konaní použitá (teda

v konečnom dôsledku na hlavnom pojednávaní v súdnom konaní). Použiteľnosť dôkazov

v inom konaní by teda bola viazaná na podmienku, ktorá sa tohto (iného) konania vôbec

netýka, a závisí len od priebehu, resp. dĺžky konania v pôvodnej veci.

Zároveň platí, že podľa takého výkladu by informácie získané na základe príslušných

príkazov z 8. júna 2007, vydaných v pôvodnom konaní, vedenom pod sp. zn. ČVS:PPZ-

58/BPK-Z-2007 nemohli byť v súdnom konaní v prejednávanej veci použité, nakoľko toto

konanie bolo zastavené 21. augusta 2008 (čo aj odôvodnenie rozsudku konštatuje a tým

fakticky neguje svoj skôr uvedený výklad dotknutých ustanovení).

18

V konečnom dôsledku súd prvého stupňa slovo „súčasne“ vykladá ako súčasné

vedenie trestného konania (ako konania podľa ), teda nie konania

občianskoprávneho, správneho alebo iného.

K tomu je potrebné uviesť, že upravuje postup v trestnom konaní

( ), a nie v občianskom súdnom, správnom, či inom konaní. Je evidentne

nadbytočné, aby trestnoprocesný predpis ustanovoval podmienky pre dôkazné použitie podľa

jeho úpravy v určitej veci zabezpečených informácií v inej veci s určením kritéria, že musí ísť

o iné trestné (teda nie občianske súdne, správne alebo iné) konanie. Termín „súčasne“ by však

nezapadal ani do tejto konštrukcie.

Jediným vecne odôvodneným východiskom, ktoré je možné použiť pri výklade

zákonnej požiadavky „súčasného vedenia trestného konania v inej trestnej veci“ (s príslušnou

právnou kvalifikáciou činu) je časová paralela trestného konania v oboch dotknutých veciach,

a to v momente zabezpečenia dôkaznej informácie, ktorá má byť použitá duplicitne (v oboch

konaniach).

Účelom úpravy, založenej na tomto princípe je vylúčenie zabezpečovania dôkazov

„naslepo“, resp. preventívne bez toho, aby bol pre takýto postup dôvod, týkajúci sa možnosti

spáchania určitého činu s jeho aspoň rámcovou identifikáciou, týkajúcou sa podstaty tohto

skutku.

Dotknutá informácia je však vždy použiteľná mimoprocesne (operatívne), resp. ako

informačný podklad pre následný procesný postup s jeho už aj dôkaznou relevanciou (§ 199

ods. 2 ).

Platí teda nasledovné:

Dôkazné informácie zabezpečené postupmi podľa piatej hlavy prvej časti Trestného

poriadku sa môžu zásadne použiť len v trestnej veci, v ktorej bol príslušný postup vykonaný

na základe príkazu predsedu senátu alebo sudcu pre prípravné konanie.

19

Výnimkou z tejto zásady je súčasne vedenie trestného konania v inej trestnej veci

v zmysle §, ods. 7, ods. 7, ods. 12 a ods. 7 (vždy musí ísť

o konanie pre trestný čin uvedený v odseku jeden toho-ktorého ustanovenia).

Súčasným vedením trestného konania v inej trestnej veci sa rozumie úkon,

rozhodnutie alebo iný postup, vykonaný na základe , ku ktorému v inej

trestnej veci došlo pred zabezpečením dotknutej dôkaznej informácie vo veci, v ktorej bol

tento postup nariadený (jej zabezpečením sledovaním osôb a vecí, vyhotovením obrazového,

zvukového alebo obrazovo-zvukového záznamu, odpočúvaním a záznamom

telekomunikačnej prevádzky, prostredníctvom agenta, alebo porovnaním údajov

v informačných systémoch).

Inou trestnou vecou sa rozumie trestné konanie (aj pred začatím trestného stíhania)

pre iný skutok ako trestný čin. Takým činom je na účel aplikácie vyššie uvedených

ustanovení potrebné chápať aj pokračovací trestný čin v celom súhrne jeho čiastkových

útokov (§ 122 ods. 10 a ods. 13 Tr. zák.). Pre možnosť dôkazného použitia zabezpečenej

informácie vo vzťahu ku všetkým čiastkovým útokom toho istého pokračovacieho trestného

činu teda postačuje vedenie trestného konania pre niektorý z jeho čiastkových útokov.

Je potrebné upresniť, že v ustanovení absentuje explicitné

vyjadrenie podmienky súčasného vedenia trestného konania v inej veci. Z hľadiska

výkladovej systematiky je však zrejmé, že na „externé“ dôkazné použitie informácií

zabezpečených agentom sa tiež vzťahuje jednotný a z rovnakého princípu odvodený

normatívny model riešenia dotknutej otázky, ktorý pokrýva všetky inštitúty upravené v piatej

hlave prvej časti .

Na dôvažok najvyšší súd uvádza, že vypustenie požiadavky súčasného vedenia

trestného konania (úpravou vyššie uvedených ustanovení) bola súčasťou vládneho návrhu

na zmenu , ktorá viedla ku jeho novelizácii

(s účinnosťou od 1. septembra 2011). V príslušnej obsahovej časti však návrh nebol Národnou

radou Slovenskej republiky akceptovaný, čo síce nezohráva z pohľadu súdneho výkladu

platného a účinného zákona rozhodujúci význam, táto okolnosť je však legitímnou súčasťou

interpretačných podkladov vo vzťahu k dotknutým ustanoveniam.

20

Výrok o treste, týkajúci sa obž. A.

Tento výrok sa týka trestu za prečin, na ktorý sa vzťahuje odsudzujúca časť výroku

o vine tohto rozsudku.

Trest bol obžalovanému ukladaný v rámci sadzby podľa § 336 ods. 1 Tr. zák.

Ako poľahčujúcu okolnosť hodnotil najvyšší súd okolnosť predchádzajúceho vedenia

riadneho života obžalovaným v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zák., najmä jeho predchádzajúcu

netrestanosť (uznanie viny v dôsledku absencie prejavu úprimnej ľútosti nemohol odvolací

súd hodnotiť ako poľahčujúcu okolnosť).

Priťažujúcu okolnosť najvyšší súd nezistil. Funkcia okresného prokurátora

automaticky neznamená zneužitie tejto funkcie (§ 37 písm. e) Tr. zák.) na pôsobenie na výkon

funkcie sudcu, väčšiu rolu môže zohrať osobný priateľský vzťah s dotknutým sudcom (resp.

prezentovanie jeho budúceho využitia prijímateľom úplatku jeho poskytovateľovi). Okolnosť

spáchania viacerých trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zák.) nebolo možné zohľadniť

z dôvodu prevyšujúcej časti výroku o vine tohto rozsudku.

Prevaha poľahčujúcich okolností vyvolala zníženie hornej hranice trestnej sadzby

podľa § 336 ods. 1 Tr. zák. o jednu tretinu v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák., čo výšku trestu

reálne neovplyvnilo (upravená sadzba je sadbou až na dva roky trestu odňatia slobody).

Pri zohľadnení kritérií podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. odvolací súd uznal

za primerané uznať obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní jedného roka.

Za rovnakých podmienok ako v prípade rozsudku súdu prvého stupňa najvyšší súd

výkon tohto trestu podmienečne odložil (§ 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.), zároveň určil skúšobnú

dobu v trvaní troch rokov (§ 50 ods. 1 Tr. zák.).

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. uložil odvolací súd obžalovanému peňažný trest vo výške

1000 eur, keďže sa úmyselným trestným činom snažil získať majetkový prospech. Podľa § 57

ods. 3 Tr. zák. bol pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu ustanovený

náhradný trest odňatia slobody na tri mesiace.

21

Trest zákazu činnosti najvyšší súd obžalovanému neuložil, nakoľko neboli splnené

podmienky podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. Ako už bolo uvedené v súvislosti s priťažujúcou

okolnosťou podľa § 37 písm. e/ Tr. zák., nemožno považovať za preukázanú súvislosť medzi

spáchaním činu a pôsobením obžalovaného vo funkcii prokurátora. Sekundárne efekty tohto

odsúdenia v zmysle zákona o prokuratúre (a iných osobitný predpisov), ktoré vylučujú ďalšie

pôsobenie JUDr. T. A. v určitých profesiách, nie sú obsahom úpravy , resp.

obsahom výroku rozsudku trestného súdu na jeho podklade.

Výrok o treste týkajúci sa obž. R.

Ako už bolo uvedené v časti odôvodnenia, týkajúcej sa výroku o vine obžalovaného

R., zákonnosť a odôvodnenosť tohto výroku odvolací súd neskúmal.

Pokiaľ ide o výrok o treste, odvolanie proti nemu bolo formulované v podobe, ktorá

namieta uložený trest z dôvodu jednak okolností samotného činu v bode 1b/ výroku o vine

napadnutého rozsudku, jednak odôvodnenie odvolania výslovne uvádza okolnosť nastania

účinkov zahladenia predchádzajúcich odsúdení obžalovaného.

V rámci odvolacieho konania sa stala relevantnou práve naposledy uvedená okolnosť,

nakoľko vo vzťahu k odsúdeniu spojenému s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia

slobody vo veci Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. , už uplynula

dvojročná lehota podľa § 50 ods. 6 Tr. zák., a to 23. júna 2011. Má sa teda za to,

že sa odsúdený osvedčil, preto sa podľa § 50 ods. 7 Tr. zák. naň hladí, ako keby nebol

odsúdený. To platí aj u ostatných jeho predchádzajúcich odsúdení.

Z hľadiska preskúmavaného výroku o treste nie je teda v čase rozhodovania

odvolacieho súdu zohľadniteľná priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák.

(odsúdenie predchádzajúce spáchanému činu). Nie je v nadväznosti na to možné zvýšiť

spodnú hranicu trestnej sadzby podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. (pri absencii iných priťažujúcich,

resp. poľahčujúcich okolností).

Nie je možné ani aplikovať § 49 ods. 2 Tr. zák. a v jeho zmysle vylúčiť podmienečný

odklad výkonu trestu podľa odseku 1 tohto ustanovenia.

22

V kontexte priebehu konania je k tomu potrebné uviesť nasledovné:

Na rozdiel od konania o dovolaní sa v odvolacom konaní preskúmava rozsudok,

resp. jeho výrok, ktorý nie je právoplatný.

Ak je podľa ustanovení pri rozhodovaní potrebné posúdiť,

či u predchádzajúceho odsúdenia obžalovaného nastali účinky zahladenia, posudzuje tieto

účinky odvolací súd podľa stavu v čase svojho rozhodovania, a to napriek tomu, že podstatou

odvolacieho konania je prieskum zákonnosti a odôvodnenosti rozsudku súdu prvého stupňa.

Odvolací súd alebo súd prvého stupňa, ktorému odvolací súd vec vrátil, aby ju

v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol podľa teda otázku

zahladenia predchádzajúceho odsúdenia nemôže považovať za uzavretú a je pri jej

posudzovaní v rovnakej pozícii, ako súd prvého stupňa pri pôvodnom meritórnom

rozhodovaní.

V dôsledku uvedeného zrušil najvyšší súd výrok o treste napadnutého rozsudku,

týkajúci sa obžalovaného R., a to podľa , veta prvá

Napadnutým rozsudkom (síce) neboli porušené ustanovenia , nazerajúc

na otázku trestu v časovom momente rozhodovania súdu prvého stupňa. Procesná chronológia

(popísaná vyššie) však posúva napadnutý rozsudok do pozície jeho časovo aktuálneho

preskúmania, a to s negatívnym výsledkom.

Po zrušení dotknutého výroku rozhodol odvolací súd s využitím

na základe skutkového stavu a právnej kvalifikácie v podobe nedotknutého výroku o vine

u obžalovaného R. tak, že mu uložil trest v rámci sadzby podľa § 336 ods. 2, § 38 ods. 2 Tr.

zák. (teda sadzby podľa § 336 ods. 2 Tr. zák. neupravenej zvýšením jej dolnej alebo znížením

hornej hranice). Pri zohľadnení kritérií uvedených v § 34 ods. 4 Tr. zák. uložil obžalovanému

trest odňatia slobody v trvaní jedného roka. Vzhľadom k doterajšej právnej netrestanosti

a dôvodu poskytnutia nepriameho úplatku (teda síce na účel pôsobenia na výkon právomoci

verejného činiteľa, avšak pri jeho rozhodovaní o spôsobe doručovania meritórneho

rozhodnutia súdu, nie v otázke rozhodovania vo veci samej) mal najvyšší súd za to,

že sú splnené predpoklady podmienečného odkladu výkonu trestu podľa § 49 ods. 1 písm. a/

Tr. zák., o ktorom rozhodol a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu troch rokov.

Zvýšenie výmery trestu oproti rozsudku súdu prvého stupňa (z 8 mesiacov na 1 rok)

23

nie je porušením zákazu reformácie „in peius“ v zmysle veta druhá ,

nakoľko odvolacím súdom bol výkon trestu (na rozdiel od napadnutého rozsudku)

podmienečne odložený. Ide teda o zmenu v prospech, nie v neprospech obžalovaného.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 7. februára 2012

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Libor Duľa

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková