Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/84/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Juraja Dziaka v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX,pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa , na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.09.2026 v Trnave, prejednal odvolanie Okresnej prokuratúry v Skalici proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 18.05.2026, sp.zn.22T/61/2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa odvolanie okresného prokurátora, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa , na tom skutkovom základe, že

dňa 09.02.2025 v čase o 11:50 hod. viedol z mesta Gbely, následne po ceste 1/2 v blízkosti križovatky do Gbelov, miestnej časti C. osobné motorové vozidlo značky Alfa Romeo 159 Sportwagon, EČV: D. v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorú si privodil vplyvom návykovej látky (alkoholu), pričom vozidlom vošiel do jarku, na čo bol následne okolo prechádzajúcou hliadkou Obvodného oddelenia PZ Brodské vyzvaný, aby sa podrobil vyšetreniu vykonaním dychovej skúšky prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi a dychovou skúškou vykonanou elektronickým prístrojom zn. Alcotest 7510 OIML, výrobné číslo ARSL-0331 mu bola dňa 09.02.2025 v čase o 11:57 hod. nameraná hodnota 1,56 miligramu alkoholu na liter vydychovaného vzduchu a opakovanou dychovou skúškou vykonanou prístrojom Alcotest 7510 OIML, výrobné číslo ARSL-0331 dňa 09.02.2025 v čase o 12:20 hod. mu bola nameraná hodnota 1,49 miligramu alkoholu na liter vydychovaného vzduchu,

Za to mu okresný súd uložil ( citácia) :

,, Podľa , s prihliadnutím na , trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa , , ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na 5 (päť) rokov a 7 (sedem) mesiacov.

Podľa ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci:

- osobného motorového vozidla zn. Alfa Romeo 159 SportWagon, EČV: D., VIN: E., rok výroby 2009, farba šedá metalíza.

Podľa sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát Slovenská republika.

Podľa sa obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. “

Okresný súd napadnutý rozsudok odôvodnil v rozsahu č.l. 156-159 spisu. Po vyhlásení napadnutého rozsudku si prokurátor ponechal lehotu na podanie odvolania ( č.l. 155 spisu). V zákonom stanovenej lehote podaním zo dňa 25.05. 2026 ( č.l. 161 spisu) doručeným okresnému súdu dňa 25.05.2026 podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu do výroku o treste v neprospech obžalovaného . Podané odvolanie odôvodnil písomným podaním zo dňa 29.06.2026, doručeným okresnému súdu dňa 30.06.2026 (č.l.163-164). Obžalovaný sa vzdal práva na podanie odvolania ( č.l. 155 spisu). Prokurátor okresnej prokuratúry v písomne podanom odôvodnení odvolania zo dňa 25.05.2026 uviedol, že trest uložený obžalovanému A. B. považuje za neprimerane mierny, nakoľko prvostupňový súd dôsledne nezohľadnil všetky okolnosti skutku a kritériá ukladania trestov v zmysle , . Poukázal na extrémnu mieru ovplyvnenia obžalovaného alkoholom, kedy mu bola nameraná hodnota 1,56 mg/l (3,25 promile), čo predstavuje stav ťažkej opitosti až alkoholovej intoxikácie, vysoko presahujúci hranicu trestnoprávnej relevancie a zakladajúci mimoriadne riziko pre ostatných účastníkov cestnej premávky. Obžalovaný navyše stratil nad vozidlom kontrolu, pričom pohnútkou k jazde bol iba malicherný dôvod (kŕmenie mačiek). Prokurátor ďalej namietal, že súd dostatočne nezohľadnil trestnú minulosť obžalovaného. Ten bol už v roku 2018 právoplatne odsúdený za identický prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa . Prokurátor zdôraznil, že hoci sa na obžalovaného v dôsledku zaplatenia peňažného trestu hľadí, akoby nebol odsúdený, zákonná fikcia neodsúdenia zahladzuje iba právne následky odsúdenia, no neodstraňuje samotný fakt spáchania činu (s odkazom na judikatúru R 71/1975 a R 10/1974). Opakované konanie obžalovaného svedčí o tom, že predchádzajúci alternatívny trest nemal dostatočný výchovný a preventívny účinok. Podľa názoru prokurátora súdom uložený zákaz činnosti vo výmere 5 rokov a 7 mesiacov, trest prepadnutia veci a ambulantné protialkoholické liečenie nemôžu plne nahradiť represívnu a individuálne preventívnu funkciu trestu. Vzhľadom na recidívu a extrémne vysokú hladinu alkoholu samotné priznanie, ľútosť či stabilné rodinné a pracovné zázemie obžalovaného nepostačujú na záver, že účel trestu je možné dosiahnuť bez reálneho výkonu trestu odňatia slobody.

Na záver prokurátor navrhol, aby krajský súd ako nadriadený rozhodol podľa a odvolaním napádaný rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. -156 zo dňa 18. mája 2026 vo výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému A. B. zrušil podľa , , nakoľko boli napadnutým rozsudkom porušené ustanovenia , v čoho dôsledku je uložený trest neprimerane mierny a rozhodol vo veci sám rozsudkom s tým, že obžalovanému A. B. uloží za použitia , písm. 1), , nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac, na výkon ktorého ho podľa zaradí do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Vo zvyšných výrokoch o treste (trest zákazu činnosti, trest prepadnutia veci) a vo výroku o ochrannom liečení navrhujeme napadnutý rozsudok ponechať nedotknutý.

Konanie na odvolacom súde: Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni; o odvolaní proti rozsudku súdu podľa rozhoduje Krajský súd v Trenčíne. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa Trestné poriadku (1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. (2) Ako oneskorené nemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré oprávnená osoba podala oneskorene len preto, že sa riadila nesprávnym poučením súdu. (3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa : (1) Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . (2) Ak bolo podané odvolanie v prospech obžalovaného proti výroku, ktorým bol uznaný za vinného, a odvolací súd tento výrok nezrušuje, preskúma v celom rozsahu aj zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. (3) Ak bola odvolaním napadnutá časť rozsudku týkajúca sa len niektorej z viacerých osôb, o ktorých bolo rozhodnuté tým istým rozsudkom, preskúma odvolací súd podľa odseku 1 len tú časť rozsudku a predchádzajúceho konania, ktorá sa týka tejto osoby. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle , ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa , následne bol povinný skúmať, či ho podala oprávnená osoba (, ), či bolo podané včas ( ), a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo späťvzatiu podaného odvolania ( a ), alebo či nebolo podané proti výroku proti ktorým nie sú prípustné ( , . Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti podľa dospel k záveru, že odvolanie okresnej prokuratúry nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky na jeho zamietnutie podľa . Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie za účasti prokurátorky krajskej prokuratúry, obžalovaného A. B., u ktorých bola lehota podľa zachovaná. Na verejnom zasadnutí prokurátorka krajskej prokuratúry zotrvala na podanom odvolaní. Odvolací súd oboznámil prítomných s napadnutým rozsudkom, odvolaním okresnej prokuratúry, a s podstatným obsahom spisu. Odvolací súd za účelom získania aktuálnych informácií o osobe obžalovaného pri odvolacom prieskume napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa procesne/formálne doplnil dokazovanie o evidenčnú kartu vodiča ( č.l.175-178) a evidenčnú kartu vozidla ( č.l.180), z ktorých zistil, že obžalovaný držiteľom vodičského oprávnenia typu B od 13.11.1992, blokové pokuty : má zaznamenanú jednu pokutu ( zo dňa , vo výške 20 eur), vodičský preukaz mal zadržaný 3 krát, zákazy činnosti mal 2, trestné činy 1 krát ( OS Senica sp.zn.0T/36/2018), preskúšania a doškolovacie kurzy – preskúmanie zdravotnej spôsobilosti vo vzťahu k alkoholu. Z oznámenia OR PZ v Skalici ( č.l.180 spisu) vyplýva, že A. B. ja vlastníkom a držiteľom motorového vozidla Fiat Doblo 263/ZYCIA/A4G,BB skriňová dodávka a osobného motorového vozidla Alfa Romeo 159 SPPRTWAGON, EČ :D., rok výroby 2009 –dočasne vyradené z cestnej premávky – blokácia vozidla OP Skalica.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu poukázala na odôvodnenie odvolania s tým, že uložený trest je neprimerane mierny, preto navrhuje odvolaniu prokurátora vyhovieť v celom rozsahu tak, ako to navrhoval.

Obžalovaný A. B. uviedol, že si je vedomý svojich prešľapov, a ak by sa dalo vrátiť celú minulosť, tak by ju vymazal. V domácnosti je jediný zarábajúci, manželka má polovičný invalidný dôchodok. Odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vo vzťahu k výroku o treste vykonal všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný proces upravujú. Okresný súd jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil svoje úvahy o primeranosti uloženého trestu, jeho zákonnosti a spravodlivosti vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a osobné pomery obžalovaného. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, toto zodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ust. a odvolací súd proti nemá podstatné výhrady, preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku osvojuje a v podrobnostiach na neho poukazuje. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom inštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a v prípade ak sa odvolací súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za

zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (viď. uznesenie NS SR sp. zn. z 23.01.2018). V prvom rade odvolací súd konštatuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.05.2026 po zákonnom poučení podľa urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a následne na všetky položené otázky podľa , , , , odpovedal ,,áno“, pričom prokurátor nemal k vyhláseniu obžalovaného výhrady a navrhol toto vyhlásenia prijať. Okresný súd postupoval procesne správne, keď prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a následne na hlavnom pojednávaní a vykonal dokazovanie ohľadne trestu a ochrannom opatrení. V konaní tak bolo nepochybne preukázané (tiež s poukazom na vyhlásenie obžalovaného), že obžalovaný spáchal prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa .

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie skutkového stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa , preto odvolací súd nemohol preskúmať tento výrok ( o vine a právnej kvalifikácii) z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti. Proti výroku o vine v tomto prípade teda odvolanie ako opravný prostriedok nie je prípustné, tento výrok je právoplatný (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. zo 7. februára 2012), preto sa odvolací súd odvolacími námietkami obžalovaného smerujúcimi proti výroku o vine zaoberať nebude. Odvolací súd vzhľadom na odvolanie podané okresným prokurátorom v neprospech obžalovaného do výroku o treste ako aj vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní a prijatie vyhlásenia súdom prvého stupňa sa meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku o treste. K výroku o treste všeobecne Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje súd v zmysle : všeobecných zásad podľa podľa ktorých páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Pri ukladaní sankcií sa dbá aj na to, aby uložené sankcie viedli k odňatiu výnosov z trestnej činnosti. Pri ukladaní sankcií sa prihliada aj k právom chráneným záujmom poškodeného. A zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ustanovení , podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest,“ (nález ÚS SR sp. zn. ). Odvolací súd sa stotožnil so závermi okresného súdu týkajúcimi sa druhu a výmery trestu. Okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na posúdenie všetkých hľadísk uvedených v a a pri ukladaní trestu prihliadol nielen na závažnosť samotného konania obžalovaného, ale aj na jeho osobu, doterajší spôsob života, postoj k spáchanému skutku a reálnu možnosť jeho nápravy.

Okresný súd správne zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa ( priznal sa a oľutoval spáchanie trestného činu), priťažujúcu okolnosť podľa Tr.zákona nezistil. Okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal zo základnej trestnej sadzby podľa účinného v čase ukladania trestu, ktorá je až 1 (jeden) rok. Uložený trest odňatia slobody vo výmere štyroch mesiacov je zákonný, keďže bol uložený v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby v rozpätí od nuly do jedného roka. Výmera uloženého trestu sa tak nachádza v zákonom stanovených hraniciach a zároveň zodpovedá závažnosti spáchaného trestného činu, okolnostiam prípadu, ako aj osobe páchateľa. Za primeranú možno považovať aj určenú skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov, ktorá poskytuje dostatočný časový priestor na preverenie vedenia riadneho života obžalovaného a zároveň primerane zabezpečuje splnenie preventívneho a výchovného účelu uloženého trestu. Primeraným je aj uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu piatich rokov a siedmich mesiacov, keďže jeho výmera zodpovedá povahe a zároveň závažnosti spáchaného trestného činu, ako aj potrebe zabrániť obžalovanému v ďalšom výkone činnosti, v súvislosti s ktorou k trestnej činnosti došlo. Rovnako možno za primeraný považovať aj trest prepadnutia veci, konkrétne motorového vozidla zn, Alfa Romeo 159 Sport Wagon, F. XXX G., ktoré bolo použité na spáchanie trestného činu ( Tr.zákona), ako aj ochranné protialkoholické liečenie uložené ambulantnou formou. Uvedené opatrenie je odôvodnené osobou obžalovaného a jeho vzťahom k alkoholu a zároveň predstavuje primeraný prostriedok na predchádzanie opakovaniu obdobnej trestnej činnosti. K odvolacím námietkam okresnej prokuratúry. Odvolací súd neprehliadol, že obžalovaný viedol motorové vozidlo pri vysokej koncentrácii alkoholu, pričom počas jazdy zišiel mimo vozovku, a jeho konanie preto predstavovalo výrazné ohrozenie záujmov chránených . Táto okolnosť však sama osebe neodôvodňuje záver, že účel trestu možno dosiahnuť výlučne nepodmienečným trestom odňatia slobody. Pri voľbe druhu trestu nemožno izolovane vychádzať iba zo závažnosti jedného aspektu skutku, ale je potrebné hodnotiť všetky okolnosti prípadu vo vzájomných súvislostiach. V prospech záveru, že nápravu obžalovaného možno dosiahnuť aj bez výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, svedčí najmä jeho priznanie a úprimná ľútosť, riadne pracovné a sociálne zaradenie, ako aj jeho postoj k problému s alkoholom. Podstatné sú v tomto smere aj závery znaleckého posudku z psychiatrického vyšetrenia znalkyne MUDr. Jany Budinskej z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, podľa ktorých pobyt obžalovaného na slobode nie je z psychiatrického hľadiska nebezpečný, obžalovaný si svoj problém uvedomuje, má záujem abstinovať a pri absolvovaní liečby možno očakávať priaznivý výsledok, pričom znalkyňa považovala za postačujúcu ambulantnú formu liečenia. Uvedené skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu poskytujú dostatočný podklad pre pozitívnu prognózu jeho nápravy bez potreby bezprostrednej izolácie od spoločnosti. Odvolací súd pritom neopomenul ani predchádzajúcu trestnú minulosť obžalovaného, vrátane jeho skoršieho odsúdenia za rovnaký prečin. Na všetky predchádzajúce odsúdenia sa však v súčasnosti vzťahuje zákonná fikcia, že sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený. Túto okolnosť preto nemožno hodnotiť spôsobom, ktorý by fakticky popieral zákonné účinky zahladenia odsúdenia, hoci v rámci celkového hodnotenia osoby obžalovaného nemožno prehliadnuť, že nejde o jeho prvý konflikt s pravidlami cestnej premávky a alkoholom. Vyššie uvedené závery korešpondujú aj s judikatúrou najvyššieho súdu, napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. zo dňa 13.júna 2023 zdôraznil, že individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia jeho primeranosti a že druh a výmera trestu musia v každom konkrétnom prípade zodpovedať všetkým jeho osobitostiam, najmä spôsobu spáchania činu a jeho následku, miere zavinenia, poľahčujúcim a priťažujúcim okolnostiam, osobe a pomerom páchateľa a možnosti jeho nápravy. Požiadavka primeranosti a individualizácie trestu pritom bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní o treste. Rovnaké východiská vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozsudku sp. zn. , v ktorom zdôraznil, že trest nesmie byť ukladaný mechanicky bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa a že trestnú represiu je potrebné uplatňovať len v nevyhnutnej miere. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. obdobne konštatoval, že individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia jeho primeranosti, pričom požiadavka primeranosti bráni mechanickému rozhodovaniu a vyžaduje zohľadnenie všetkých relevantných osobitostí konkrétneho prípadu. Na uvedené princípy v súčasnosti výslovne nadväzuje aj upravujúci všeobecné zásady ukladania sankcií. Podľa nemožno páchateľovi uložiť krutú ani neprimeranú sankciu a podľa odseku 2 sa sankcia ukladá s prihliadnutím na povahu a závažnosť

trestného činu, ako aj na osobu páchateľa a jeho pomery. Pre posudzovanú vec je osobitne významná zásada vyjadrená v , podľa ktorej tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Táto zásada sa musí premietnuť aj do úvahy súdu o tom, či je na dosiahnutie účelu trestu nevyhnutný bezprostredný výkon trestu odňatia slobody, alebo či možno ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa zabezpečiť trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu. Odvolací súd pritom nespochybňuje vysokú závažnosť konania obžalovaného vyplývajúcu najmä z miery jeho ovplyvnenia alkoholom a zo spôsobu jazdy. Samotná závažnosť skutku však nemôže byť jediným kritériom pri rozhodovaní o forme výkonu trestu odňatia slobody. V zmysle a je potrebné súčasne prihliadať na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Práve tieto okolnosti v posudzovanej veci podľa názoru odvolacieho súdu neodôvodňujú záver o nevyhnutnosti izolácie obžalovaného od spoločnosti. Obžalovaný sa k trestnej činnosti priznal, úprimne ju oľutoval, je riadne pracovne a sociálne začlenený a zo záverov znaleckého psychiatrického dokazovania vyplýva, že jeho pobyt na slobode nie je z psychiatrického hľadiska nebezpečný, svoj problém s alkoholom si uvedomuje a pri liečbe možno očakávať priaznivý výsledok. Tieto skutočnosti vytvárajú dostatočný podklad pre záver, že jeho nápravu možno dosiahnuť aj bez bezprostredného výkonu trestu odňatia slobody. Zmyslom trestu podľa nie je uložiť páchateľovi čo najprísnejšiu sankciu, ale zabezpečiť ochranu spoločnosti, zabrániť páchateľovi v ďalšej trestnej činnosti, vytvoriť podmienky na jeho vedenie riadneho života a súčasne pôsobiť generálne preventívne. Ak možno tieto ciele v konkrétnom prípade reálne dosiahnuť trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody iba z dôvodu posilnenia represívnej zložky trestu by nezodpovedalo požiadavke nevyhnutnosti a primeranosti sankcie vyjadrenej v . V posudzovanej veci preto odvolací súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že okresným súdom uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu je neprimerane mierny alebo že nespĺňa účel trestu podľa . S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä na priznanie a úprimnú ľútosť obžalovaného, jeho pracovné a sociálne zázemie, postoj k vlastnému problému s alkoholom a priaznivú prognózu nápravy, je podmienečný trest dostatočným prostriedkom individuálnej i generálnej prevencie. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorého sa domáhal prokurátor, by za daného stavu predstavovalo citeľnejší zásah, ktorého nevyhnutnosť nebola konkrétnymi okolnosťami prípadu preukázaná, a nebolo by preto v súlade so zásadou vyjadrenou v . Keďže krajský súd nezistil dôvod na zásah do zákonného a primeraného výroku o treste, odvolanie prokurátora podľa ako nedôvodné zamietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uznesenie nie je prípustný riadny opravný prostriedok.