Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3To-61-2026.pdf
PDF · 105.91 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/61/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Juraja Dziaka (sudca spravodajca), v trestnej veci obžalovaného: A. B., pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 17T/33/2025 - 92 zo dňa 01.04.2026, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.09.2026 v Trnave, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora, z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 17T/33/2025 - 92 zo dňa 01.04.2026 (ďalej aj ,,napadnutý rozsudok“) bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorého trestného činu sa dopustil na skutkovom základe v napadnutom rozsudku uvedenom (pozn. odvolacieho súdu: na skutkovú vetu napadnutého rozsudku týmto/na tomto mieste odvolací súd ,,len“ odkazuje a poukazuje na ňu, necituje ju, aby tým neutrpela prehľadnosť tohto uznesenia odvolacieho súdu, ktoré z povahy veci s napadnutým rozsudkom vytvára jeden celok).
Okresný súd Galanta (ďalej aj ,,súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom obžalovanému za túto trestnú činnosť uložil
- podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, s podmienečným odkladom jeho výkonu [§ 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 50 ods. 1 Trestného zákona] na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.
- podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 7 Trestného zákona aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 6 rokov.
Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodnil v rozsahu č. l. 92 až 94 spisu.
Po vyhlásení napadnutého rozsudku (i) sa obžalovaný vzdal práva na podanie odvolania, a to aj za osoby oprávneného podať odvolanie v jeho prospech (č. l. 90 spisu), a naproti tomu (ii) prokurátorka podala proti napadnutému rozsudku odvolanie, a to čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného (č. l. 95 spisu; ďalej aj ,,odvolanie prokurátora“).
V následne súdu prvého stupňa doručenom písomnom vyhotovení svojho odvolania (č. l. 97 až 98 spisu) prokurátorka uviedla (ako z neho vyrozumel odvolací súd), že (zostručnené/zosumarizované)
- súdom prvého stupňa uložený podmienečný trest odňatia slobody považuje za príliš/neprimerane mierny, nezodpovedajúci zásadám ukladania sankcií/trestov (ako taký nedokáže naplniť účel trestu, vrátane jeho preventívnej funkcie), a to vzhľadom na povahu trestnej činnosti obžalovaného (pri ktorej mal zistené vysoké hodnoty alkoholu), za ktorú sa tu trest ukladá, pritom berúc do úvahy aj zistené
údaje o jeho osobe resp. charakteristiku jeho osoby (kedy už bol v minulosti za takúto trestnú činnosť odsúdený, no dopustil sa jej tu opäť).
- účel trestu by mohol v tomto prípade naplniť jedine nepodmienečný trest odňatia slobody uložený v zákonnej sadzbe 3 mesiacov (so zaradením obžalovaného na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia). Vzhľadom na uvedené prokurátorka navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu zrušil a zmenil vo výroku o treste tak, že obžalovanému uloží popri treste zákazu činnosti primeraný/zákonný nepodmienečný trest odňatia slobody (v zmysle odvolania prokurátora).
Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátora vyjadril písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa prostredníctvom obhajcu obžalovaného (č. l. 101 až 106 spisu; ďalej aj ,,vyjadrenie obžalovaného“). V danom svojom podaní uviedol, že (zostručnené/zosumarizované)
- s odvolaním prokurátora nesúhlasí, uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo v jeho prípade vzhľadom na okolnosti veci a jeho osobu neprimerane prísnym trestom.
- súhlasí so súdom prvého stupňa, že podmienečný trest odňatia slobody je paradoxne prísnejší ako krátky, prokurátorkou žiadaný nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko je z časového hľadiska dlhší, po dobu 18 mesiacov musí obžalovaný viesť riadny život pod hrozbou tzv. premeny trestu. Od poslednej (doterajšej jedinej) totožnej trestnej činnosti obžalovaného ubehlo do času tu stíhanej trestnej činnosti cca 15 rokov, kedy aktuálne má obžalovaný evidovaný len jeden priestupok. Podmienečný trest odňatia slobody tak predstavuje aktuálne časovo dlhšíí výchovný/kontrolný mechanizmus, spôsobilý efektívnejšie naplniť účel trestu u obžalovaného. Vzhľadom na uvedené obžalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol a potvrdil tak napadnutý rozsudok. Konanie na odvolacom súde. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni; o odvolaní proti rozsudku súdu podľa § 16 ods. 2 Trestného poriadku rozhoduje Krajský súd v Trenčíne. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.
Krajský súd ako súd odvolací (ďalej aj ,,odvolací súd“), skôr než začal plniť svoju prieskumnú povinnosť podľa § 317 Trestného poriadku, bol povinný v zmysle § 316 Trestného poriadku skúmať, či odvolanie prokurátora bolo podané včas (§ 309 Trestného poriadku), či ho podala oprávnená osoba (§ 307, § 308 Trestného poriadku) a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo späťvzatiu podaného odvolania (§ 312, § 313 Trestného poriadku), alebo či nebolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné [§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, § 334 ods. 4 Trestného poriadku]. Odvolací súd nezistil v tomto ohľade žiadnu procesnú prekážku meritórneho prejednania odvolania prokurátora a rozhodnutia o ňom.
Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku napadnutého rozsudku o treste, v tomto smere v podstate odvolacie námietky procesné strany nemali a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd vlastným prieskumom nezistil (pokiaľ ide o v odvolacom konaní tu preskúmavaný výrok o treste). Možno tak
skonštatovať, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo vzťahu k výroku napadnutého rozsudku o treste procesne správne, cesta súdu prvého stupňa k napadnutému rozsudku bola ,,procesne čistá“, aj čo do plného zachovania práv procesných strán na konaní participovať a podľa vlastného uváženia realizovať svoje procesné práva. Odvolací súd teda podané odvolanie preskúmal a dospel k záveru, že odvolanie podala prokurátorka ako oprávnená osoba v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, no (čo do vecného posúdenia) odvolanie nie je dôvodné (k tomu viď detailne nižšie). Za účelom prejednania odvolania odvolací súd v predmetnej trestnej veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti prokurátora krajskej prokuratúry a obžalovaného, u ktorých bola lehota podľa § 292 ods. 4 Trestného poriadku zachovaná. Obhajca obžalovaného prítomný nebol, obžalovaný vyjadril súhlas s konaním verejného zasadnutia pred odvolacím súdom bez prítomnosti obhajcu (č. l. 133 spisu; v tejto veci nejde o prípad povinnej obhajoby, § 293 ods. 9 Trestného poriadku).
Na verejnom zasadnutí prokurátor zotrval na podanom odvolaní prokurátora. Odvolací súd oboznámil prítomných s napadnutým rozsudkom, odvolaním prokurátora, vyjadrením obžalovaného a podstatným obsahom spisu. Odvolací súd za účelom získania aktuálnych informácií o osobe obžalovaného pri odvolacom prieskume napadnutého rozsudku (a to aj za účelom kreovania vlastných úvah o zákonnosti/ primeranosti trestu uloženého obžalovanému napadnutým rozsudkom) procesne doplnil dokazovanie o
- aktuálny odpis registra trestov obžalovaného (č. l. 121 spisu); bez zmeny oproti zisteniam súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, skrátene: v roku 2010 bol obžalovaný právoplatne odsúdený za totožnú trestnú činnosť, ako je tu prejednávaná, a to na peňažný trest (zaplatil) a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 2 roky (bolo mu následne podmienečne upustené od výkonu zvyšku tohto trestu, osvedčil sa). Toho času má toto odsúdenie zahladené.
- aktuálnu lustráciu osoby obžalovaného z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (č. l. 122 až 123 spisu); plynú z nej v podstate už súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku zistené informácie, a to, že obžalovaný má toho času evidovaný jeden priestupok zo dňa 10.02.2025 na úseku cestnej premávky (za porušenie predpisov upravujúcich povolenú rýchlosť jazdy mu bola uložená bloková pokuta vo výške 10,- eur, zaplatená na mieste).
- aktuálnu lustráciu Zboru väzenskej a justičnej strážne ohľadne obžalovaného (č. l. 120 spisu), z ktorej plynie, že obžalovaný nie je aktuálne v evidencii.
- aktuálnu lustráciu obžalovaného z registra obyvateľov (č. l. 124 spisu), z ktorej plynú aktuálne štátom evidované osobné údaje o jeho osobe.
- aktuálnu lustráciu zo Sociálnej poisťovne ohľadne obžalovaného (č. l. 125 spisu), z ktorej plynie, že aktuálne poberá starobný dôchodok.
- aktuálnu lustráciu z databázy súdov (CDB; č. l. 126 spisu), z ktorej plynie (i) prehľad súdnych konaní obžalovaného, ako aj (ii) informácia, že niet takého súdneho (trestného) konania, ktoré by bránilo prejednaniu a rozhodnutiu veci odvolacím súdom v tomto odvolacom konaní k dátumu tohto uznesenia odvolacieho súdu.
- aktuálnu lustráciu osoby obžalovaného z tzv. agendy dopravno-správnych činností (č. l. 127 až 132 spisu); plynú z nej aj súdom prvého stupňa zistené informácie z tzv. evidenčnej karty vodiča/ obžalovaného. Vodičské oprávnenie má od roku 1980, pričom má evidované priestupky resp. protiprávne konanie na úseku cestnej premávky, a to zo dňa 10.02.2025 (prekročenie rýchlosti, uložená mu bola pokuta 10,- eur), zo dňa 25.11.2004 (porušenie povinností účastníka cestnej premávky dbať na dopravné značky a dopravné zariadenia, pokuta 1000,- SKK), zo dňa 03.11.2004 (prekročenie rýchlosti, uložená mu bola pokuta 500,- SKK), zo dňa 21.09.2005 (povinnosť byť počas jazdy riadne pripútaný bezpečnostným pásom, uložená mu bola pokuta 500,- SKK), zo dňa 06.10.2005 (prekročenie rýchlosti, uložená mu bola pokuta 500,- SKK), zo dňa 03.12.2007 (porušenie zákazu počas vedenia vozidla obsluhovať telefónny prístroj/vykonávať inú obdobnú činnosť, ktorá nesúvisí s vedením vozidla, uložená mu bola pokuta 500,- SKK), zo dňa 24.01.2009 (porušenie zákazu viesť vozidlo bezprostredne po požití alkoholického nápoja/po užití inej návykovej látky, alebo v čase, keď by ešte mohol byť pod ich vplyvom, uložená mu bola pokuta a administratívny zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 12 mesiacov), zo dňa 18.10.2009 (spáchanie trestného činu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona, uložený mu bol v trestnom konaní trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na dobu 24 mesiacov), zo dňa 13.06.2013 (porušenie povinnosti poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky/dopravného zariadenia, uložená mu bola pokuta 20,- eur, a zo dňa 11.03.2015 (povinnosť byť počas jazdy riadne pripútaný bezpečnostným pásom, uložená mu bola pokuta 10,- eur). Procesné strany nemali žiadne pripomienky k oboznamovanému obsahu spisového materiálu, ani návrhy na doplnenie dokazovania. K takto vykonanému dokazovaniu obžalovaný uviedol, že za posledné
dva roky bol zastavený dvakrát, a to v Trenčíne (dostal pokutu za rýchlosť a tiež absolvoval dychovú skúšku s negatívnym výsledkom) a v Liptovskom Mikuláši (tiež absolvoval dychovú skúšku s negatívnym výsledkom). Pokiaľ ide o predchádzajúce problémy, je to viac ako 15 rokov, ktoré problémy vyústili do rozvodu. Motorové vozidlo hneď predal a už žiadne nevlastní a ani vlastniť nebude. Prokurátor končeným návrhom uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava písomného odôvodnenia odvolania, pričom na základe tam uvedených argumentov navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie čo do výroku zrušil, a sám vo veci rozhodol v zmysle odôvodnenia odvolania. Obžalovaný konečným návrhom uviedol, že je to jeden a pól roka, každé ráno to ľutuje, a oľutoval to 100krát. Konal v panike. Od začiatku súhlasil s trestným rozkazom, teda s podmienečným trestom a trestom zákazu činnosti, pridržiava sa písomného vyjadrenia svojho obhajcu; navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora zamietol. Pokiaľ ide o posúdenie veci samej (a teda odvolania prokurátora k namietanému neuloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody), po zohľadnení odvolacích námietok odvolací súd konštatuje, že v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku dostatočne uviedol právne úvahy súvisiace (aj) s výrokom o treste (vrátane trestu odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a v prípade, ak sa odvolací súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne, nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (k tomu viď. uznesenie NS SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 z 23.01.2018). Odvolací súd je totiž toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu k odvolaním prokurátora napadnutému výroku o treste (odňatia slobody) je presvedčivé, toto vychádza zo skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, odvolací súd proti nemu (resp. napadnutému rozsudku) nemá podstatné výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku osvojuje a v podrobnostiach na neho poukazuje.
V prvom rade odvolací súd konštatuje, že otázka viny je toho času právoplatne vyriešená, obžalovaný na hlavnom pojednávaní procesne správnym/perfektným spôsobom vyhlásil vinu, ktoré vyhlásenie procesne správnym/perfektným spôsobom súd prvého stupňa prijal, proti výroku o vine napadnutého rozsudku odvolanie ani napokon nikým podané nebolo. Je tak v konaní právoplatne konštatované/ ustálené, že obžalovaný sa dopustil spáchania prečinu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, a to na skutkovom základe uvádzanom v napadnutom rozsudku.
Odvolací súd vzhľadom na odvolanie podané prokurátorkou proti výroku o treste (odňatia slobody), sa preto meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku, ktorým súd prvého stupňa uložil obžalovanému podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil [§ 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 50 ods. 1 Trestného zákona] na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Prokurátorka svojím odvolaním síce napadla (v neprospech obžalovaného) celý výrok napadnutého rozsudku o treste, avšak z obsahu odvolania prokurátora je zrejmé, že súdom prvého stupňa uložený trest zákazu činnosti svojím odvolaním nenapáda, napáda len uložený trest odňatia slobody (a žiada uložiť 3-mesačný nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením obžalovaného na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia). Pre úplnosť však odvolací súd uvádza, že výrok napadnutého rozsudku o treste zákazu činnosti, uložený podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 7 Trestného zákona vo výmere 6 rokov, je z pohľadu odvolacieho súdu (berúc do úvahy obsah spisu a pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie) výrokom/trestom zákonným a správnym (spravodlivým). Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie sankcií/trestov uvedených v § 33a a § 34 Trestného zákona, podľa ktorých (okrem iného) trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada tzv. proporcionálnosti trestu). Preventívny účinok trestu pritom netkvie len v jeho prísnosti (napr. zvolenej jeho výmery či spôsobe výkonu), nakoľko v treste je obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne ako aj etické. Vyslovením viny a uložením trestu spoločnosť vyjadruje zavrhnutiahodnosť trestného činu, teda že páchateľ vykonal niečo protispoločenské a nemorálne.
Po komplexnom preskúmaní obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného a jeho doterajší život (jeho trestnú recidívu, priestupkové záznamy a ich závažnosť, no i časový odstup medzi jednotlivými porušeniami zákona), okolnosti prípadu (a stíhaného skutku, ako aj jeho závažnosti ako trestnej činnosti spočívajúcej v ohrození života/zdravia/majetku iných vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu) a ďalšie skutočnosti (ako je v trestnom konaní prejavená úprimná sebareflexia obžalovaného a ľútosť nad spáchanou trestnou činnosťou) potrebné pre uloženie zákonného a spravodlivého trestu.
Súd prvého stupňa správne u obžalovaného skúmal pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného správne vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona (obžalovaný tu svoju vinu doznal, trestnú činnosť oľutoval), pričom správne neidentifikoval žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Iné poľahčujúce/ priťažujúce okolnosti v tejto trestnej veci nevzhliadol ani odvolací súd. Súd prvého stupňa tak dospel k správnym právnym záverom (i) tak pri voľbe trestu zákazu činnosti, ako i jeho výmery, ako i (ii) pri voľbe podmienečného trestu odňatia slobody v tejto trestnej veci, vrátane určenia skúšobnej doby, kedy tieto svoje úvahy zrozumiteľne a dostatočne odôvodnil.
Odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o voľbu kombinácie druhov trestu, spôsobu ich výkonu, a ich výmery, stotožňuje. Prostredníctvom napadnutého rozsudku dostali procesné strany jednoznačnú, zrozumiteľnú a danú otázku vyčerpávajúcu odpoveď, prečo je na naplnenie účelu trestu u obžalovaného v tejto trestnej veci postačujúci (,,len“) podmienečný trest odňatia slobody v konečnej výmere 3 mesiace s určením skúšobnej doby v trvaní 18 mesiacov, ktorý trest je tu kumulovaný aj s trestom zákazu činnosti (voči ktorému však odvolacie námietky nesmerujú).
Takto uložený trest odňatia slobody, vrátane jeho kumulácie s trestom zákazu činnosti, považuje totiž aj odvolací súd za zákonný (uložený v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby), primeraný (nie príliš prísny, nie príliš benevolentný, kedy zodpovedá závažnosti spáchaného trestného činu, okolnostiam prípadu, ako aj osobe páchateľa), spravodlivý, bezo zvyšku napĺňajúci účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona (zohľadňujúc zásady ukladania trestov, § 33a a § 34 Trestného zákona). To všetko tak z pohľadu generálnej prevencie (vrátane odradenia iných od páchania takej trestnej činnosti, ktorým je tak jednoznačne dané na vedomie, že páchanie takejto trestnej činnosti za daných okolností môže byť potrestané aj podmienečným trestom odňatia slobody so skúšobnou dobou v kumulácii s niekoľkoročným trestom zákazu činnosti), ako aj z pohľadu individuálnej prevencie či prevýchovy obžalovaného (ktorý už teraz prejavuje úprimnú sebareflexiu a je teda daný predpoklad naplnenia účelu trestu odňatia slobody, v kumulácii s pomerne dlhým/prísnym trestom zákazu činnosti, aj bez potreby okamžitého výkonu trestu odňatia slobody) na jedinca, ktorý sa už v budúcnosti trestnej činnosti dopúšťať nebude (správnosť týchto záverov však preverí až budúci čas a v ňom zaznamenané počínanie si obžalovaného). Za primeranú možno považovať aj súdom prvého stupňa určenú skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, ktorá poskytuje dostatočný časový priestor na preverenie vedenia riadneho života obžalovaného, ktorý vzhľadom na záznamy v registri trestov/priestupkovom registri/evidenčnej karte vodiča nie je toho času kriminálne narušenou osobou, a zároveň primerane zabezpečuje splnenie preventívneho a výchovného účelu uloženého trestu.
Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že vzhľadom na už vyššie uvádzanú priestupkovú/trestnú minulosť obžalovaného ohľadne nerešpektovania pravidiel cestnej premávky ako i závažnosť tu stíhanej trestnej činnosti (opätovne vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu), bolo potrebné siahnuť po (podmienečnom) treste odňatia slobody (nie miernejšom/alternatívnom druhu trestu), nakoľko iný, miernejší/alternatívny druh trestu (napr. peňažný trest, tak ako taký už uložený v minulosti, pred cca 16timi rokmi, viď vyššie spomínaný odpis registra trestov obžalovaného) by vzhľadom na uvedené (nakoľko sa tu opätovne obžalovaný dopustil, i keď s dlhým časovým odstupom, no predsa len, totožnej trestnej činnosti) nemusel byť podľa názoru odvolacieho súdu úplne spôsobilý docieliť svoj účel predpokladaný Trestným zákonom, a to ani v kombinácii s tu uloženým trestom zákazu činnosti. Plynúca skúšobná doba a hrozba tzv. premeny trestu bude postupne napomáhať úplnému naplneniu účelu trestu u obžalovaného, ktorý si je tak vedomý, že je bezvýhradne potrebné rešpektovať právne normy a nimi vynucované pravidlá správania sa.
K odvolacím námietkam prokurátorky. Prokurátorka svoje odvolacie námietky v podstate zúžila na to, že napadnutým rozsudkom bol uložený príliš mierny trest, kedy účel trestu naplní u obžalovaného jedine nepodmienečný trest odňatia slobody (v kumulácii s uloženým trestom zákazu činnosti), všetko najmä vzhľadom k (i) trestnej minulosti obžalovaného (kedy sa už takejto trestnej činnosti v minulosti dopustil) a k (ii) prokuratúrou uvažovanej vysokej úrovni opojenia obžalovaného alkoholom v čase spáchania tu stíhanej trestnej činnosti. Súd prvého stupňa v tu napadnutom rozsudku však z pohľadu odvolacieho súdu dostatočne zdôvodnil, z ktorých pred súdom na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov na účely ukladania trestu obžalovanému vychádzal a aké skutočnosti pri tom bral do úvahy. Zhodnotil tak osobu obžalovaného (jeho doterajší život) a tiež povahu spáchanej trestnej činnosti ako i možnosti nápravy obžalovaného. Z pohľadu odvolacieho súdu tak súd prvého stupňa poskytol procesným stranám v napadnutom rozsudku svojím rozsahom dostatočnú odpoveď na otázku, aký trest (resp. kombináciu trestov), v akej výmere a prečo obžalovanému za stíhanú trestnú činnosť ukladá. Miera opojenia alkoholom nie je jediným ani rozhodujúcim kritériom pre voľbu adekvátneho druhu trestu (či ich kombinácie), jeho výmery a spôsobu jeho výkonu. Vychádzať preto čisto mechanicky z miery opojenia alkoholom pri ukladaní trestu páchateľovi prečinu podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona by nebolo nijak súladné s rozsiahlymi povinnosťami, ktoré na plecia súdu ukladá § 33a a § 34 Trestného zákona. Odvolací súd týmto nijak nerelativizuje prokurátorkou akcentovanú skutočnosť, že miera opojenia alkoholom u obžalovaného v čase tu stíhaného skutku bola pomerne vysoká a zvyšovala nebezpečnosť ohrozovacieho prečinu (dňa 30. 05. 2025 v čase o 13:29 hod. mu bola nameraná hodnota 1,43 mg/1 etanolu v dychu a pri opakovanej dychovej skúške mu bola dňa 30. 05. 2025 v čase o 13:44 hod. nameraná hodnota 1,46 mg/l etanolu v dychu), no pri ukladaní trestu musí brať súd do úvahy množstvo ďalších kritérií/vstupných premenných zakotvených v už spomínaných ustanoveniach § 33a a § 34 Trestného zákona (t. j. nie len povahu/závažnosť trestného činu tu reprezentovanú aj mierou opojenia alkoholom, ale i osobu páchateľa a jeho pomery/pohnútku, spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce/poľahčujúce okolnosti, možnosti nápravy páchateľa, jeho správanie sa po spáchaní trestného činu, atď.). Z celkového súhrnného posúdenia uvedených kritérií dospel aj odvolací súd k záveru, že obžalovanému na dosiahnutie účelu trestu (§ 34 ods. 1 Trestného zákona) dôvodne prezumovane postačuje uložiť sankciu/trest nespojenú/-ý s okamžitou ujmou na jeho osobnej slobode, ktorou takou ujmou by rozhodne bol (okamžitý) výkon (nepodmienečného) trestu odňatia slobody (§ 33a ods. 3 Trestného zákona). Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorého sa domáhala prokurátorka, by za daného stavu predstavovalo citeľnejší zásah, ktorého nevyhnutnosť nebola konkrétnymi okolnosťami prípadu/osobou páchateľa preukázaná, a nebolo by preto v súlade so zásadou vyjadrenou v § 33a ods. 3 Trestného zákona.
Právo na spravodlivý proces negarantuje procesnej strane právo na to, aby bolo rozhodnuté v súlade s jej predstavami a požiadavkami, ale najmä právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, vrátane odpovedí na argumenty predostreté procesnými stranami – prieskumom napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo v intenciách § 316 Trestného poriadku a § 317 a nasl. Trestného poriadku odvolací súd dospel k záveru, že také právo procesných strán v konaní pred súdom prvého stupňa naplnené bolo, súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku riadne vysporiadal so svojou povinnosťou riadne/dostatočne a zákonným spôsobom svoje rozhodnutie odôvodniť, a nenechal v tomto smere otvorenú v podstate žiadnu spornú meritórnu otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde.
Úplným záverom odvolací súd uvádza, že vyššie uvedené úvahy/závery odvolacieho súdu k súvzťažnosti vyššej miery opojenia páchateľa trestného činu podľa § 289 Trestného alkoholom a (prokuratúrou v takom prípade akcentovanej) nutnosti ukladania nepodmienečného trestu odňatia slobody (za súčasného dávania do úzadia ostatné kritériá relevantné pri ukladaní sankcie/trestu podľa § 33a a § 34 Trestného zákona) predstavujú toho času prevalentnú resp. ustálenú rozhodovaciu prax odvolacieho súdu (viď napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 03.09.2026 sp. zn. 3To/84/2026 – 195).
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Keďže odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zrušenie či zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v jeho odvolaním prokurátora napadnutom rozsahu, ani dôvody pre iný procesný postup,
odvolanie prokurátora ako nedôvodné v zmysle vyššie citovaného § 319 Trestného poriadku zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.