Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/37/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej

veci obvineného M.. A. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,

jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/,

písm. d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí 25. októbra 2011 o dovolaní

obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 19. apríla 2011, sp. zn.

podľa , a , takto

rozhodol:

Uznesením Krajského súdu v Trnave z 19. apríla 2011, sp. zn. , bol

z dôvodu podľa

p o r u š e n ý z á k o n

v ustanovení , a v konaní, ktoré mu predchádzalo,

v ustanovení , v neprospech obvineného M.. A..

Napadnuté uznesenie sa z r u š u j e.

Z r u š u j ú s a aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

2

Krajskému súdu v Trnave sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu

prerokoval a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením Krajský súd v Trnave (ďalej len krajský súd) podľa § 319

zamietol odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného M.. A. proti rozsudku

Okresného súdu Trnava (ďalej len okresný súd) z 12. januára 2011, sp. zn.

.

Rozsudkom okresného súdu bol M. A. uznaný za vinného, že

v bode 1/

dňa 28.3.2009 v čase o 16:30 hod. v T., na ul. N. pri objekte S. riadil ako vodič

vozidlo zn. P., ev. č. T., čiernej farby, pričom pri kontrole tohto vozidla príslušníkmi

Krajského riaditeľstva PZ, úradu justičnej a kriminálnej polície Trnava bolo v stredovom

paneli tohto vozidla nájdené 1 kus plastové vrecko s tlakovým uzáverom, v ktorom sa

nachádzali 3 kusy menších vreciek s obsahom metamfetamínu s prímesou kofeínu o celkovej

hmotnosti 48,064 g, s koncentráciou účinnej látky 50,0 % hmotnostných metamfetamínu

(vyjadrené ako voľná báza), ktoré obsahovalo 24,032 g absolútneho metamfetamínu, čo

zodpovedá najmenej 601 obvykle jednorazovým dávkam psychotropnej látky, ktorých

hodnota na „čiernom trhu“ predstavuje sumu najmenej 3.990,64 Euro (120.222,- Sk)

a metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení

neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok.

v bode 2/

hoci nebol držiteľom zbrojného preukazu a nebol ani majiteľom legálne držanej

zbrane, v bližšie nezistenom čase si nezisteným spôsobom zadovážil krátku palnú zbraň –

samonabíjaciu pištoľ, zloženú zo súčiastok pochádzajúcich z českej pištole značky Č. M.,

kalibru 9 mm L., výrobcu Č. – U. B., označenú na hlavni výrobným číslom S., ktorá zbraň

patrí v zmysle o strelných zbraniach a strelive

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov medzi zbrane

kategórie „A“ – teda medzi zbrane zakázané, pričom túto zbraň obžalovaný asi o 16:30 hod.

3

dňa 28.3.2009 uchovával v lekárničke v batožinovom priestore svojho vozidla zn. P., čiernej

farby, ev. č. T., kedy mu v T. na N. ulici pri objekte S. bola zbraň vo vozidle nájdená

a zaistená príslušníkmi OKP ÚJKP KR PZ Trnava.

Okresný súd ním vymedzený skutok v bode 1/ kvalifikoval ako obzvlášť závažný

zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,

ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/

. Skutok v bode 2/ výroku rozsudku kvalifikoval ako zločin nedovoleného

ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa .

Okresný súd obžalovanému uložil podľa s použitím

§, , ods. 2 a ods. 2 na úhrnný trest odňatia

slobody v trvaní 12 (dvanásť) rokov.

Pre výkon trestu obžalovaného podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu

na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. uložil okresný súd obžalovanému aj trest

prepadnutia veci – pištole (bod 2 skutkovej časti výroku rozsudku).

Zároveň okresný súd rozhodol, že podľa

sa obžalovaný M. A. spod obžaloby podanej pre zločin nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §

172 ods. 1 písm. c), písm. d) na tom skutkovom základe,

že dňa 25.8.2008 v čase okolo 20.00 hod. v T., na ul. B., na parkovisku benzínového čerpadla

S. predal v osobnom motorovom vozidle zn. P., ev. č. T., čiernej farby, J. F. plastové vrecko

s tlakovým uzáverom s obsahom bieleho kryštalického materiálu s hmotnosťou 6.805 mg s

priemernou koncentráciou 74,5 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 5.070 mg

absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá najmenej 127 obvykle jednorazovým dávkam

psychotropnej látky, ktorých hodnota na „čiernom trhu“ predstavuje sumu najmenej 1.264,69

Euro (38.100,- Sk) a metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch

v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok, oslobodzuje, pretože

nebolo dokázané, že sa skutok stal.

Proti uzneseniu krajského súdu podal dovolanie obvinený A. prostredníctvom obhajcu,

podaním z 29. júna 2011.

Ako právny dôvod dovolania označil dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. g/

Vo vzťahu k druhému z týchto dôvodov spočívajúcemu v so zákonom nesúladnom

vykonávaní dôkazov, na ktorých je založené rozhodnutie súdu dovolateľ uvádza:

„Z výpovedí svedkov M. H. a V. W. na hlavnom pojednávaní dňa 21.1.2010 i svedkov

A. K. a J. H. na hlavnom pojednávaní dňa 26.11.2009 vyplýva, že policajné orgány ešte pred

zásahom proti dovolateľovi disponovali informáciou o tom, že dovolateľ má v aute drogy.

Napriek takejto informácií policajné orgány obišli zákon, keď pri zásahu proti

dovolateľovi postupovali nie podľa príslušných ustanovení , ale podľa zák. č.

o Policajnom zbore SR.

Poukazujem na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.

z 29.6.2009, ktoré som do spisu priložil aj s ďalšími rozhodnutiami praxe už s odvolaním

proti prvostupňovému rozsudku.

Policajné orgány vykonali prehliadku vozidla dovolateľa bez splnenia podmienok

, čo zastierali označením tohto úkonu ako ohliadka vozidla, pričom

ju nevykonávali iba vizuálne, ale vozidlo prehľadali (poukazujem na výpoveď J. K.

na hlavnom pojednávaní dňa 26.11.2009 a na zápisnicu o ohliadke vozidla zo dňa 28.3.2009

s fotodokumentáciou).

Cieľom policajných orgánov nebolo vykonať služobný zákrok, ale zabezpečiť dôkaz

pre účely trestného konania (volali kriminalistického technika a pod.), čím obchádzali

ustanovenia

Krajský súd v Trnave dospel k záveru, že dôkaz bol získaný zákonným spôsobom,

čo odôvodnil tým, že policajné orgány vykonali služobný zákrok, ktorého cieľom bolo

5

preverenie informácie, či má dovolateľ pri sebe drogy a zbraň a že k prehliadke vozidla

nedošlo, pretože dovolateľ veci vydal dobrovoľne.

Takýto záver súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

Policajné orgány nešli preverovať svoju informáciu, ale zabezpečovať dôkaz proti

dovolateľovi pre účely trestného konania, čo vyplýva z výpovedí vyššie označených svedkov

a zásah proti dovolateľovi mohol prebiehať iba podľa príslušných ustanovení

Pokiaľ platí, že dovolateľ niečo policajným orgánom vydal, na základe akého úkonu

sa tak stalo, ako bol dovolateľ poučený pred vykonaním príslušného úkonu?

Podľa a musí byt' o každom úkone spísaná zápisnica,

zo spisu nevyplýva, že by policajné orgány vyzvali dovolateľa na vydanie veci v súlade

s a dovolateľ policajným orgánom ani dôkazy nevydal, vzali si ich sami

pri prehliadke vozidla spôsobom odporujúcim zákonu.

Podľa , policajt je oprávnený vykonať

prehliadku dopravného prostriedku pri pátraní po hľadaných osobách, zbraniach, strelive,

výbušninách, omamných a psychotropných látkach a jedoch a veciach pochádzajúcich

z trestnej činnosti.

Zasahujúci policajti v danej veci takúto činnosť nevykonávali, zásah bol zameraný

cielene proti dovolateľovi v úmysle zabezpečiť dôkaz pre trestné konanie, t.j. policajti mohli

zasahovať výlučne podľa ustanovení

V tomto dovolateľ vidí dovolací dôvod podľa “

Vo vzťahu k prvému z uplatnených dovolacích dôvodov, spočívajúcemu v zásadnom

porušení práva na obhajobu, dovolateľ argumentuje:

„Hodnota drogy

6

V trestnej veci dovolateľa je záver o vine prvostupňového i odvolacieho súdu

postavený podľa § 172 ods. 2 písm. e/ Tr. zák. výlučne na domnienkach súdu, ktoré nie sú

podložené procesne vykonaným dokazovaním. Súd teda uplatnil prezumpciu viny, svoje

rozhodnutie neodôvodnil ústavne akceptovateľným spôsobom, v podstate ho neodôvodnil

vôbec.

Úmysel dovolateľa predávať drogu po dávkach a naviac zriedenú v pomere, ktorý

nemohol dovolateľ ani len poznať, nebol v trestnom konaní žiadnym spôsobom dokázaný.

Súdy vychádzali z domnienky, že by tak dovolateľ mohol urobiť, ktorá nie je

podložená žiadnym dôkazom.

Taktiež v trestnom konaní nebol produkovaný ani jeden dôkaz, z ktorého by bolo

možné vyvodiť záver súdov, že sa na čiernom trhu predáva ako dávka za sumu najmenej 6,64

Eura práve taká obvykle jednorazová dávka, v množstve a akosti ako ju určil Kriminalistický

a expertízny ústav PZ.

Naopak výsluchom Mgr. B. B. (riaditeľa Národnej protidrogovej jednotky PZ) zo dňa

5.6.2009 a Ing. M. P. (znalca Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ), tiež vyjadrením

tohto ústavu na č.l. spisu 176 je preukázané, že obvykle jednorazovú dávku určenú

množstvom a akosťou podľa Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ nemožno obsahovo

stotožňovať s dávkou predávanou na čiernom trhu najmenej za 6,64 Eura.

Napriek tomuto súdy dávky stotožnili a hodnotu drogy určili vynásobením počtu

obvykle jednorazových dávok určených Kriminalistickým a expertíznym PZ s cenou

za dávku určenú Národnou protidrogovou jednotkou PZ, hoci množstevná a obsahová

totožnosť dávok nebola preukázaná žiadnym dôkazom.

Záver je teda ten, že prvostupňový a odvolací súd:

1. Predpokladajú bez opory v dokazovaní, že dovolateľ chcel drogu predávať, najmä,

že ju chcel predávať po dávkach v rozsahu stanovenom súdmi, t.j. riediť drogu

práve v pomere určenom súdmi a potom jednu dávku z takto zriedenej drogy

predávať minimálne za 6,64 Eura. Takýto záver nie je v príčinnej súvislosti

7

s konaním dovolateľa zahrnutého jeho zavinením, ide o len o čisto teoretický

záver, čo by mohol sťažovateľ urobiť, čím sa hodnota drogy umelo navýšila

(nebola vzatá do úvahy najpriaznivejšia alternatíva ocenenia drogy in dubio pro

reo sa neaplikovalo).

2. Predpokladajú bez akéhokoľvek dôkazu, že dávka v rozsahu určenom

Kriminalistickým a expertíznym PZ sa skutočne predáva na čiernom trhu

za sumu najmenej 6,64 Eura.

Nedovolené ozbrojovanie

V súvislosti s týmto trestným činom oba súdy nepostupovali podľa záverov

dokazovania vykonaného určeným postupom podľa , ale opäť zavinenie dovolateľa

postavili na svojich nepreskúmateľných domnienkach, ktoré nemožno overiť.

Zavinenie nebolo dovolateľovi preukázané, poukazujem na rozsudok NS SR zo dňa

7.9.2009, sp. zn. , zverejneného v Zbierke rozhodnutí súdov SR pod R 231/2000.

Odôvodnenie rozhodnutí súdov je postavené na svojvoľnom hodnotení dôkazov

bez opory v procesne vykonanom dokazovaní (záver súdy urobili z toho, čo si myslia a nie

z toho, čo vyplynulo z vykonaných dôkazov).

S týmito skutočnosťami, pretože nie sú právne bezvýznamné, bolo povinnosťou oboch

súdov sa vysporiadať, čo neurobili.

V tomto dovolateľ vidí porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom a z toho

vyvodzuje dovolací dôvod podľa “

Záverom dovolateľ navrhuje, aby dovolací súd vyslovil podľa

rozsudkom porušenie zákona v ustanoveniach, o ktoré sa dôvod dovolania opiera a aby podľa

zrušil uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. – 614 zo dňa

19.4.2011.

8

Tiež navrhuje, aby dovolací súd podľa prikázal Krajskému súdu

v Trnave, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Krajský prokurátor v Trnave sa k dovolaniu vyjadril nasledovne:

„S dovolaním dovolateľa ods. M.. A., ktoré bolo podané prostredníctvom právneho

zástupcu JUDr. J. G. sa nestotožňujem, pretože dovolacie dôvody nimi uvádzané podľa § 371

odsek 1 písmeno c/, písmeno g/ v tomto prípade neexistujú a Krajský súd

v Trnave rozhodol správne o odvolaní obžalovaného podľa , pričom

sa plne stotožňujem s argumentáciou v odôvodnení uznesenia Krajského súdu, že podľa § 23

ods.2 písm. b/ o Policajnom zbore, policajt je oprávnený vykonať

prehliadku dopravného prostriedku pri pátraní po hľadaných osobách, zbraniach, strelive,

výbušninách, omamných a psychotropných látkach a jedoch a veciach pochádzajúcich

z trestnej činnosti alebo súvisiacich s trestnou činnosťou.

S poukazom na to, že polícia v kritickom čase disponovala informáciou,

že obžalovaný má mať v aute psychotropné látky, možno jej zásah považovať za zákonný

v zmysle citovaného ustanovenia, a to aj vzhľadom na spôsob, akým bol tento zásah

vykonaný. Je zrejmé, že sa jednalo o služobný zákrok, cieľom ktorého bolo preverenie

informácie, či má obžalovaný u seba drogy a zbraň. Pri tomto zákroku nedošlo k prehliadke

vozidla z dôvodu, že tieto veci obžalovaný dobrovoľne vydal, resp. označil miesta,

kde sa nachádzajú, čo následne fotograficky zdokumentoval privolaný technik. Tento postup

nemožno teda považovať za nezákonný. Vyžiadanie súhlasu na uskutočnenie prehliadky

vozidla v zmysle , prípadne ďalší postup v zmysle Trestného

poriadku, by bol, za danej situácie, nadbytočný. Iná situácia by nastala, pokiaľ by, pri bežnej

kontrole, obžalovaný neoznačil a nevydal veci a za účelom ich nájdenia, by bolo potrebné

vykonať prehliadku vozidla. Vtedy by bol nutný postup podľa .

V danej veci možno jednoznačne ustáliť, že prehliadka motorového vozidla obžalovaného

v kritickom čase vykonaná nebola, tento dobrovoľne a bez nátlaku označil miesto, kde má

drogy a zbraň a toto bolo len fotograficky zdokumentované. Takto získané dôkazy nemožno

považovať za nezákonné.

Za neopodstatnenú považoval odvolací súd aj odvolaciu námietku obžalovaného

ohľadom zistenia hodnoty drogy. Z obsahu spisu je zrejmé, že hodnota zaistenej drogy bola

9

vyčíslená obvyklým spôsobom tak, že znaleckým dokazovaním bolo určené nielen

jej množstvo, ale aj koncentrácia účinnej látky a následne bolo určené tomu zodpovedajúce

množstvo obvykle jednorazových dávok. Podľa ceny obvykle jednorazovej dávky, ktorú

oznamuje Národná protidrogová jednotka (podľa poznatkov získaných o cene za akú sa droga

predáva v určitom čase a určitom regióne), bolo ustálené, aj vo výrokovej časti napadnutého

rozsudku, že množstvo zaistenej drogy, zodpovedá najmenej 601 obvykle jednorazovým

dávkam a podľa toho bola zistená aj suma, ktorá by sa získala predajom týchto dávok

na čiernom trhu.

Vzhľadom na uvedené navrhujem, aby dovolací súd podľa § 392 odsek 1 Trestného

poriadku dovolanie odsúdeného M.. A. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave

sp. zn. zo dňa 19.04.2011 zamietol.“

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd (§ 377

) pri predbežnom prieskume, vykonanom podľa , nezistil dôvod

na rozhodnutie podľa , , , a Ďalej zistil, že z hľadiska

podmienky uvedenej v (v znení účinnom od 1. septembra 2011),

uplatnené okolnosti ( ), boli namietané už v predchádzajúcom konaní,

vrátane odvolacieho.

Zároveň najvyšší súd konštatoval, že dovolanie je sčasti dôvodné, vo vzťahu

k nezákonnému vykonaniu pre rozhodnutie súdu podstatných dôkazov (§ 371 ods. 1 písm. g/

), a to v súvislosti s vykonaním ohliadky, resp. prehliadky motorového vozidla

obvineného 28. marca 2009. Preto na neverejnom zasadnutí, vykonanom v zmysle § 382a

, preskúmal dovolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu, súc viazaný dôvodmi

dovolania v zmysle Pri rozhodnutí výrokom tohto rozsudku, verejne

vyhlásenom po skončení neverejného zasadnutia, potom vychádzal z nasledujúcich okolností:

Uplatnený dôvod dovolania podľa

Predovšetkým je potrebné vyriešiť otázku právneho režimu dovolaním predpokladanej

prehliadky (motorového vozidla z hľadiska zákona o Policajnom zbore a „iných priestorov“

z hľadiska ).

10

Zodpovedá správnemu výkladu dotknutých zákonov (okrem iného aj v súlade

s rozhodnutím najvyššieho súdu, na ktoré poukazuje dovolateľ), nasledovné:

Postup podľa o Policajnom zbore v znení

neskorších predpisov sa použije, ak ide pátranie po omamných a psychotropných látkach

(alebo iných v tomto ustanovení uvedených veciach alebo osobách), ktoré nie je spojené

s konkrétnou predbežnou informáciou polície o ich výskyte, individualizovanou v miere,

zodpovedajúcej identifikácii osoby alebo vozidla už vopred. Ak dôjde pri prehliadke

motorového vozidla k pozitívnemu nálezu, postupuje sa podľa § 21 ods. 2 naposledy

označeného zákona a podľa § 92 a následne podľa § 199, § 206 a na tieto ustanovenia

obsahovo nadväzujúcich ustanovení .

O takýto prípad v preskúmavanej veci nejde.

Ak však ide o postup spojený s informáciou vyššie uvedeného charakteru, je potrebné

v jeho rámci už vykonávať úkony podľa ustanovení , teda aj podľa

tohto zákona.

O takýto prípad, naopak, v preskúmavanej veci ide, čo nie je nijako dôkazne rozporné.

Bolo teda namieste postupovať podľa , čo si vyžadovalo z hľadiska

výkonu prehliadky vozidla minimálne súhlas prokurátora podľa Uvedený

súhlas bolo nepochybne možné dosiahnuť vopred, nešlo teda o takto podmienenú

neodkladnosť, a to vzhľadom na už predbežnú dispozíciu polície informáciou o prevoze

omamnej látky M. A. (nešlo ani o pristihnutú, obvinenú alebo prenasledovanú osobu,

ukrývajúcu sa vo vozidle). To vylučuje vykonanie prehliadky bez príkazu alebo súhlasu

prokurátora, teda za podmienok, ustanovených v

S týmto záverom sa stotožňuje aj napadnuté rozhodnutie, resp. jeho odôvodnenie.

Argumentuje však tým, že prehliadka vozidla vykonaná nebola, nakoľko podozrivý A.

(neskôr obvinený) balenie s obsahom omamnej látky a predmetnú pištoľ vydal zasahujúcim

policajtom sám a dobrovoľne, a to tým, že ukázal, kde sa tieto veci vo vozidle nachádzajú.

11

Tento úkon by bolo možné za iných podmienok procesne kvalifikovať ako vydanie

veci v zmysle Pre súlad so zákonom sa však vyžaduje jeho vykonanie

v rámci trestného stíhania. Trestné stíhanie môže byť na základe výzvy podľa § 89 ods. 3

uvedeným úkonom (ako úkonom neopakovateľným, neodkladným

alebo zaisťovacím) aj začaté podľa veta tretia Zákon ale v tomto

ustanovení súčasne predpokladá nebezpečenstvo z omeškania (ktoré je v tejto situácii

pojmovým ekvivalentom „neodkladnosti“ úkonu, ako ju definuje ).

Keďže účelom realizovanej policajnej akcie bolo zadržanie obvineného s konkrétne

predpokladaným kontrabandom, a takto boli zasahujúci policajti už pri rozdelení do výkonu

služby inštruovaní (ako sami vypovedajú), neprichádza nebezpečenstvo z omeškania

do úvahy, teda ani neodkladnosť úkonu do začatia trestného stíhania uznesením v zmysle

veta tretia Preto nemôže byť úkon, obsahovo zodpovedajúci vydaniu

veci obvineným, vykonaný pred začatím trestného stíhania uznesením (§ 199 ods. 1 veta

druhá )., hodnotený ako procesne komforný. Uvedené uznesenie bolo vydané

vyšetrovateľom ešte 28. marca 2009, avšak retrospektívne. Na druhý deň, teda

29. marca 2009, bolo potom M. A. pre dotknutý skutok vznesené obvinenie

(vo vzťahu ku vo vozidle sa nachádzajúcej pištoli potom 30. júna 2009).

Vyššie uvedené platí v popísanej situácii aj o začatí trestného stíhania zadržaním

podozrivej osoby ( ), alebo obhliadkou ( ).

Navyše, označené procesné úkony musia byť podľa znenia jednotlivých dotknutých

ustanovení vykonané v trestnom konaní činným policajtom ( ),

teda (vzhľadom k aktuálnej trestnej sadzbe), vyšetrovateľom. Zabezpečenie úkonu policajtom

v tejto funkcii nezaradeným je prípustné (§ 7 ods. 2 zákona o Policajnom zbore), avšak

zásadne musí ísť o úkon vyšetrovateľa.

Podľa zápisníc o výsluchoch svedkov však žiaden z na úkone zúčastnených policajtov

vyšetrovateľom nebol – to sa týka aj príslušníkov služby kriminálnej polície z ÚJKP Nitra.

Aj tento kompetenčný nedostatok vyvoláva nezákonnosť použitého postupu.

12

K tomu pristupuje v konečnom dôsledku okolnosť, že tvrdeniam policajtov,

vypočutých ako svedkov, odporuje zápisnica o úkone, nazvanom v nej „ohliadka motorového

vozidla“ (č.l. 181). V jej texte je priamo popisované, ako po „prehliadke“ interiéru vozidla

nasledovala „prehliadka“ kufra, čo bolo takto nájdené, a čo si obvinený mohol ponechať

a ponechal (príručná taška). Vyhotovená fotodokumentácia takto popísaný priebeh úkonu

nijako nespochybňuje (č.l. 184-191).

Aj aspekt potreby adekvátnej informačnej výťažnosti úkonu napovedá postupu

komplexnej prehliadky vozidla, v ktorom mohli byť nájdené aj ďalšie balenia omamnej látky,

eventuálne aj ďalšia zbraň (čo by mohlo tiež vyvolať trestnoprávne-kvalifikačný posun).

Je teda potrebné uzavrieť, že išlo o prehliadku „iného priestoru“, ktorá mala byť,

avšak nebola, vykonaná v súlade s

Z uvedené rezultuje záver, že postup polície bol nezákonný. Reakcia na kritickú

informáciu o prevoze kriminálne závadných predmetov mala byť nielen fakticky účinná,

ale aj v súlade s . Inak dochádza (a došlo) k zmareniu použiteľnosti

príslušného úkonu a ním získaného dôkazu v trestnom konaní. Od tohto úkonu a jeho

výsledku (skutkovo zakladajúceho podstatu vzneseného obvinenia, resp. obvinení) sa potom

odvíja celé ďalej vykonávané dokazovanie v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní,

ktoré je takto (sekundárne) trestnoprocesne znehodnotené a nepoužiteľné ako podklad

pre rozhodnutie súdu.

Napriek tomu, na porušenie zákona nereagoval ani odvolací súd v rozsahu revízie,

vymedzenom v ustanovení veta druhá (pričom chyba konania bola

v odvolaní aj výslovne vytýkaná), resp. reagoval nesprávne, a to zamietnutím odvolania podľa

Uvedenej situácii zodpovedá splnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/

, teda založenie rozhodnutia na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným

spôsobom. Nezákonnosť vykonania dotknutého úkonu v predsúdnom konaní (pred začatím

trestného stíhania) sa tu prenáša i do nezákonnosti dokazovania na hlavnom pojednávaní,

a to bez možnosti nastalé účinky porušenia zákona právne konvalidovať.

13

To bolo dôvodom vyslovenia porušenia zákona v ustanoveniach a

v neprospech obvineného A. a zrušenia napadnutého rozhodnutia dovolacím súdom

pri využití aj ďalších ustanovení, uvedených vo výroku tohto rozsudku, vrátane zrušenia

rozhodnutí na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúcich.

Bude úlohou krajského súdu, ktorému bola vec vrátená na opätovné prerokovanie,

aby pri viazanosti právnym názorom dovolacieho súdu o založení napadnutého rozhodnutia

na dôkazoch, ktoré neboli vykonané v súlade so zákonom ( ), opätovne

rozhodol o odvolaní obvineného A.. Ustanovenie nebráni

ani meritórnemu rozhodnutiu odvolacieho súdu rozsudkom.

Uplatňovaný dovolací dôvod podľa

Pokiaľ ide o okolnosti, ktorými má byť splnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. c/ (zásadné porušenie práva na obhajobu), dovolateľ obsahovo namieta,

že vo vzťahu k obom napadnutým rozhodnutím dotknutým trestným činom súdy oboch

stupňov predpokladajú určité kvalifikačne relevantné okolnosti bez opory vo vykonanom

dokazovaní, bez akéhokoľvek dôkazu, resp. svoje skutkové závery postavili

na nepreskúmateľných domnienkach.

Takto vecne vymedzené dôvody dovolania ( ), ktorými je dovolací

súd viazaný ( ), nie sú splnené ani vo vzťahu k dôvodu dovolania, právne

vymedzenému v , ani k dôvodu podľa iného písmena naposledy

označeného ustanovenia.

V konaní o dovolaní, podanom podľa , dovolací súd nemôže

skúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku, ako je to výslovne ustanovené

v odseku 1 písm. i/ tohto ustanovenia. Skutkové zistenia napadnutého rozhodnutia

(resp. rozhodnutia súdu prvého stupňa) a úvahy k nim súd prvého stupňa aj odvolací súd

vedúce nemôže teda dovolací súd preskúmavať. Týmito úvahami (v nadväznosti na vyššie

uvedené), nemôže byť porušené právo na obhajobu, ako ho má na mysli § 371 ods. 1 písm. c/

(pozri uznesenie najvyššieho súdu , publikované v zbierke stanovísk

14

Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č.7/2011). Ku zmene

právneho stavu z hľadiska možnosti revízie skutkových zistení došlo až novelizáciou

s účinnosťou os 1. septembra 2011, to sa však

týka len dovolania podávaného ministrom spravodlivosti a rozhodnutí, ktoré nadobudli

právoplatnosť po 31. auguste 2011 ( a v znení účinnom

od 1. septembra 2011).

Z hľadiska správnosti právneho posúdenia zisteného skutku v zmysle § 371 ods. 1

písm. i/ na základe vecne vyjadrenej dovolacej námietky, spočívajúcej v tvrdenom

predpoklade súdu, že obvinený chcel omamnú látku predávať, potom platí:

Rozsudok okresného súdu o predaji drogy vo svojom výroku nehovorí. Právne

posúdenie rozsahu činu, zohľadnené v kvalifikácii podľa § 172 ods. 2 písm. e/ Tr. zák.,

sa v jeho obsahu odvíja od hodnoty dotknutej látky na „čiernom trhu“, zodpovedajúcej

najmenej jej 601obvykle jednorazovým látkam.

Takéto posúdenie je správne.

Aj pri kvalifikácií skutku ako „zadováženia“ alebo „prechovávania“ omamných látok,

psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov (ďalej len drogy) podľa § 172 ods. 1 písm. c/,

písm. d/ Tr. zák. je potrebné rozsah činu posúdiť vo vzťahu k predaju koncovému užívateľovi

v príslušnom cenovom vyjadrení, rovnako ako pri „predaji“ drogy (písm. c/ naposledy

označeného ustanovenia). Uvedené teda na účel kvalifikácie rozsahu činu podľa § 172 ods. 2

písm. e/, ods. 3 písm. c/ a ods. 4 písm. c/ Tr. zák. platí pre každú formu manipulácie

s drogou, uvedenú v § 172 ods. 1 Tr. zák. Právna úprava v tomto smere zohľadňuje hlavný

účel celého reťazca navzájom nadväzujúcich činností, vymenovaných v dotknutom

ustanovení, ktorým je majetkový prospech (zisk), nedosiahnuteľný bez predaja drogy

jej finálnym konzumentom (inak je väčší rozsah vymedzený pri neoprávnenom prechovávaní

drogy pre vlastnú potrebu v zmysle §171 ods. 2, § 135 ods. 2 Tr. zák.).

Okolnosť, či suma 3990,64 eur zodpovedá hodnote najmenej 601 obvykle

jednorazových dávok dovolací súd nie je oprávnený skúmať. Vo vzťahu ku kvantifikácii

počtu dávok znaleckým posudkom a určení hodnoty obvykle jednorazovej dávky Národnou

protidrogovou jednotkou, keď dovolateľ spochybňuje zhodu vymedzenia dávky v oboch

15

týchto dôkazných zdrojoch, totiž tiež platí, že ide o skúmanie správnosti zisteného skutku.

Príslušné skutkové zistenie je dostatočne určité, a teda na podklade obvineným podaného

dovolania neskúmateľné.

Rovnako, skutkové zistenia v bode 2. odsudzujúcej časti výroku rozsudku nie sú

dovolacím súdom skúmateľné. Im zodpovedajúce právne posúdenie skutku nebolo dovolaním

namietané (rovnako ako posúdenie otázky charakteru súbehu dotknutých trestných činov),

pričom k porušeniu práva na obhajobu, tvrdeného dovolaním, nedošlo.

Nesplnenie uplatnených dovolacích dôvodov ale v tomto prípade nenašlo odraz

vo výroku tohto rozsudku, a to vzhľadom k okolnostiam, uvedeným v predchádzajúcej časti

jeho odôvodnenia, ktoré boli určujúce pre zrušenie dovolaním napadnutého rozhodnutia.

Dovolaniu teda bolo vyhovené, avšak len sčasti (vo vzťahu k jeho prevyšujúcej obsahovej

časti sa v takomto prípade rozhodnutím dovolacieho súdu nezamieta).

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 25. októbra 2011

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Libor Duľa

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková