Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 32 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (40)638/363311.5ae9a6.pdf
PDF · 151.06 KB
No categories available
5Tdo/47/2010
N a j v y š š í s ú d 5 Tdo 47/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
proti obvinenému M. B. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c/, písm. d/ Tr. zák., vedenej na Okresnom súde v Topoľčanoch pod sp. zn.
2 T 198/2007, prerokoval na verejnom zasadnutí konanom 16. decembra 2010 v Bratislave
dovolanie obvineného M. B., podané prostredníctvom obhajcu JUDr. J. G., advokáta so
sídlom v T., proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 10. februára 2009, sp. zn. 3 To 1/2009,
a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. sa v y s l o v u j e, že uznesením Krajského súdu v Nitre
z 10. februára 2009, sp. zn. 3 To 1/2009,
b o l p o r u š e n ý z á k o n
v ustanovení § 319 Tr. por. a v konaní, ktoré mu predchádzalo v ustanoveniach § 119 ods. 2
Tr. por. vo vzťahu k ustanoveniam § 153 ods. 2 a § 270 ods. 1 Tr. por. a v ustanovení § 102
ods. 1, ods. 4 Tr. por., z dôvodu § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.
v n e p r o s p e c h o b v i n e n é h o M. B. .
Podľa § 386 ods. 2 Tr. por. napadnuté uznesenie sa z r u š u j e.
Z r u š u j e sa aj rozsudok Okresného súdu v Topoľčanoch zo 4. novembra 2008,
sp. zn. 2 T 198/2007, v celom rozsahu, ako aj ďalšie rozhodnutia, na zrušené rozhodnutia
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Okresnému súdu v Topoľčanoch sa p r i k a z u j e ,
aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Obvinený M. B. podal prostredníctvom hore uvedeného obhajcu dovolanie z dôvodov
§ 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/ Tr. por. proti vyššie citovanému uzneseniu Krajského súdu
v Nitre, ktorým tento súd podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolanie obvineného M. B. podané
proti vyššie uvedenému rozsudku Okresného súdu v Topoľčanoch, ktorým bol obvinený
M. B. uznaný za vinného zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/,
písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 15. februára 2007 o 23.45 hodine v Topoľčanoch na Ulici Palkovičovej, ako člen
osádky osobného motorového vozidla značky VW Golf E. Č. T. bol kontrolovaný hliadkou
OO PZ v Topoľčanoch, pričom pri vykonaní bezpečnostnej prehliadky boli u neho vo vrecku
vetrovky nájdené igelitové vrecko s platovým uzáverom a plastová nádobka
s obsahom zeleného sušeného materiálu rastlinného pôvodu, ktorý u seba neoprávnene
prechovával od presne nezistenej doby a zadovážil si ho odkúpením od nezistenej osoby
v Topoľčanoch pri reštaurácii J., ako aj 2 ks fajky, pričom uvedené veci dňa
16. februára 2007 o 01.20 hodine podľa § 89 odsek 1 Trestného poriadku vydal povereného
mu príslušníkovi OR PZ OSV v Topoľčanoch, ktorý veci predložil na vykonanie znaleckého
dokazovania KEÚ PZ v Bratislave, v rámci ktorého bolo zistené, že predložené igelitové
vrecko s tlakovým uzáverom obsahovalo konope s hmotnosťou 17 500 mg s priemernou
koncentráciou 14,1 % hmotnostného THC, obsahujúce 2 468 mg THC, čo zodpovedá
najmenej 82 obvykle jednorazovým dávkam drogy a predložená plastová nádobka obsahovala
konope s hmotnosťou 392 mg, s koncentráciou 12,0 % hmotnostného THC, obsahujúce
47 mg THC, čo zodpovedá najmenej 2 obvykle jednorazovým dávkam drogy, teda predložený
rastlinný materiál zodpovedá najmenej 84 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom
rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z.
o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov
do I. skupiny omamných látok.
Za to mu bol uložený podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. d/,
písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona s využitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Trestného
zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1
písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná
doba v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd uložil obvinenému M. B. aj trest prepadnutia
veci a to: 1 ks plastovej nádobky, 1 ks fajky bordovo-čiernej farby, 1 ks fajky viacfarebnej, 1
ks balenia kovových filtrov, ktorých vlastníkom sa podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. stáva štát.
V dovolaní obvinený uvádzal, že napadnuté rozhodnutie je založené (vyjadril však iba
pravdepodobnosť) na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, a to § 22
ods. 1 zákona o Policajnom zbore (zák. č. 1471/1993 Z. z., v znení neskorších predpisov)
a bol proti nemu použitý dôkaz, ktorý nebol súdom vykonaný zákonným spôsobom.
Konštatoval, že na nezákonne získanom dôkaze bolo proti nemu vznesené obvinenie, podaná
obžaloba i vynesený rozsudok, čo je základom jeho obhajoby v celom trestnom konaní.
Obvinený poukázal na to, že zo záznamu o zadržaní a obmedzení osobnej slobody
podozrivej osoby zo dňa 15. februára 2007 vyplýva, že príslušník Policajného zboru R. G.
vykonal u neho osobnú prehliadku podľa § 99 ods. 4 Tr. por. s poukazom
na ustanovenie § 102 ods. 4 Tr. por. Uviedol, že na vykonanie osobnej prehliadky možno
usudzovať aj zo spôsobu, akým sa prehliadka vykonávala, ktorý bol preukázaný nielen
listinnými dôkazmi, ale i výsluchmi svedkov a aj pokyny, aby som vyložil obsah vreciek
a všetko, čo pri sebe mal, nemali nič spoločné s bezpečnostnou prehliadkou, ale takto
sa bežne vykonáva osobná prehliadka. Argumentoval tým, že ak by tomu tak nebolo, zákon
by nerozlišoval bezpečnostnú a osobnú prehliadku.
Obvinený upriamil pozornosť na ustanovenie § 99 ods. 4 Tr. por., podľa ktorého
možno osobnú prehliadku vykonať u zadržanej osoby aj vtedy, ak je tu podozrenie, že má
pri sebe zbraň alebo inú vec, ktorou by mohla ohroziť život alebo zdravie osoby, avšak takéto
podozrenie zo strany policajta vo vzťahu k nemu nebolo, lebo išlo o bežnú kontrolu vozidla,
ako to vyplýva z úradného záznamu policajtov zo dňa 16. februára 2007, a jeho osobu
si všimli len na základe toho, že sa im zdalo, že je nervózny.
Ďalej poukázal na to, že podľa ustanovenia § 102 ods. 4 Tr. por. nemôže policajt
vykonať osobnú prehliadku bez jej nariadenia alebo súhlasu. Bez príkazu alebo súhlasu môže
tak urobiť iba v prípade, ak súhlas alebo príkaz nemožno vopred dosiahnuť a vec neznesie
odklad, alebo ak ide o osobu pristihnutú pri trestnom čin.
Obvinený skonštatoval, že on pri trestnom čine nebol pristihnutý a nejde ani o prípad,
že by súhlas alebo príkaz nebolo možné vopred dosiahnuť, no policajti sa o nič také ani
nepokúšali. Pripomenul ustanovenie § 119 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého za dôkaz môže
slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných
prostriedkov podľa Tr. por. alebo podľa osobitného zákona.
Obvinený namietal, že osobnú prehliadku v jeho prípade vykonali policajti
bez akéhokoľvek zámeru, v podstate náhodou, či niečo nenájdu, čo nie je účelom osobnej
prehliadky, lebo osobná prehliadka sa vykonáva iba v prípade dôvodného podozrenia,
že niekto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie (§ 99 ods. 3 Tr. por.). Takéto
podozrenie musí byť odôvodnené konkrétnymi okolnosťami zistenými v trestnom konaní,
o čo v danom prípade ani zďaleka nešlo.
V tej súvislosti obvinený vyslovil názor, že samotnú nezákonnosť osobnej prehliadky
si zrejme napokon uvedomili aj policajti, keď neskôr uviedli, že u neho vykonali
bezpečnostnú prehliadku podľa § 22 ods. 1 zákona o Policajnom zbore č. 171/1993 Z.z.,
podľa ktorého je policajt oprávnený presvedčiť sa, či osoba, voči ktorej vykonáva služobný
zákrok, nemá pri sebe zbraň a opäť zdôraznil, že nemožno stotožňovať osobnú prehliadku
s oprávnením policajta presvedčiť sa, či niekto nemá pri sebe zbraň.
Trestné stíhanie proti obvinenému nebolo podľa neho vedené riadnym procesným
postupom, lebo samotné trestné stíhanie sa opiera o nezákonné zaobstaranie dôkazov,
keď vykonaná osobná prehliadka, ktorou boli dôkazy proti nemu zaobstarané, bola
uskutočnená protizákonným aj protiústavným postupom. V tej súvislosti poukázal na niektoré
rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky, napr. sp. zn. III. ÚS 287/96, i aplikačnú prax
súdov Slovenskej republiky a pripojil právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava II
sp. zn. 4 T 110/2009.
Keďže podľa jeho názoru v danom prípade dôkaz a to drogy, zabezpečili policajné
orgány spôsobom odporujúcim zákonu, ide o absolútne neúčinný dôkaz a bol preto porušený
zákon z dôvodov § 371 ods. 1 písm. g/ a písm. i/ Tr. por. a na základe týchto dôvodov
obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386 ods. 1 Tr. por.
rozsudkom vyslovil porušenie zákona v ustanoveniach, o ktoré sa dôvod dovolania opiera
a aby podľa § 386 ods. 2 Tr. por. napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre zrušil.
Na verejnom zasadnutí dovolacieho súdu doplnil návrh v tom zmysle, aby dovolací súd podľa
svojho uváženia rozhodol podľa § 388 ods. 1 Tr. por.
Zástupkyňa generálneho prokurátora Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konanom o tomto dovolaní v konečnom návrhu
uviedla, že vzhľadom na pochybnosti o zákonnosti získania dôkazov v predmetnej veci
a to zaistenej drogy, ako aj samotného služobného zákroku vykonaného policajtmi,
ponecháva na úvahe najvyššieho súdu, ako vo veci rozhodne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie
je prípustné (§ 368 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.),
v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať
(§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Zároveň zistil, že dovolanie obvineného bolo opodstatnene
podané, lebo je daný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., v dôsledku ktorého
došlo napadnutým rozhodnutím i v konaní, ktoré mu predchádzalo k porušeniu zákona
v neprospech obvineného M. B. v tých ustanoveniach Trestného poriadku, ktoré
sú citované v tomto rozsudku.
Podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené
na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
Podľa § 119 ods. 2 Tr. por. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité
objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa
osobitného zákona.
Podľa § 153 ods. 2 Tr. por. vecnými dôkazmi sú predmety, ktorými alebo na ktorých bol
trestný čin spáchaný, ktoré dokazujú, alebo vyvracajú dokazovanú skutočnosť a môžu byť
prostriedkom na odhalenie alebo zistenie trestného činu alebo jeho páchateľa ako aj stopy
trestného činu.
Podľa § 270 ods. 1 Tr. por. vecné dôkazy súd predloží stranám, a ak je to potrebné
aj svedkom a znalcom.
Podľa § 102 ods. 1 Tr. por. osobnú prehliadku je oprávnený nariadiť predseda senátu
a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom
policajt.
Podľa § 102 ods. 4 Tr. por. bez príkazu alebo súhlasu podľa odseku 1 môže policajt
vykonať osobnú prehliadku len vtedy, ak príkaz alebo súhlas nemožno vopred dosiahnuť
a vec neznesie odklad alebo ak ide o osobu pristihnutú pri trestnom čine, alebo o osobu,
na ktorú bol vydaný príkaz na zatknutie. O vykonaní takého úkonu musí však bez meškania
upovedomiť orgán, ktorý je oprávnený vydať príkaz alebo súhlas podľa odseku 1. Bez príkazu
alebo súhlasu možno tiež vykonať osobnú prehliadku podľa § 99 ods. 4 Tr. por.
Podľa § 99 ods. 4 Tr. por. u zadržanej osoby a u osoby, ktorá bola zatknutá alebo ktorá
sa berie do väzby, možno vykonať osobnú prehliadku aj vtedy, ak je tu podozrenie, že má
pri sebe zbraň alebo inú vec, ktorou by mohla ohroziť život alebo zdravie osoby.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Týmito ustanoveniami sa Krajský súd v Nitre v odvolacom konaní a v konaní
predchádzajúcom Okresný súd v Topoľčanoch dôsledne nespravovali.
Rozhodujúcim vo veci bol vecný dôkaz, a to zelený sušený materiál rastlinného pôvodu
zaistený u obvineného M. B., ktorý bol predložený na znalecké skúmanie a bolo zistené,
že ide o rastlinu konope s takým množstvom účinnej látky drogy, zaradenej
do I. skupiny omamných látok, ako sa uvádza v rozsudku súdu prvého stupňa.
Iba získanie tohto vecného dôkazu zákonným spôsobom, a to prostriedkami dovolenými
buď podľa Trestného poriadku alebo podľa osobitného zákona oprávňovalo použitie takého
dôkazu v trestnom konaní v zmysle § 119 ods. 2 Tr. por. a jeho predloženie na znalecké
skúmanie a predloženie stranám v zmysle § 270 ods. 1 Tr. por., a rovnako tým bola
podmienená aj možnosť použitia takého znaleckého posudku ako zákonného dôkazu.
Na podanie posudku v odbere kriminalistickej chémie za účelom skúmania zaisteného
rastlinného materiálu bol pribratý Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru
Slovenskej republiky v Bratislave. Tým osobitným zákonom, podľa ktorého mohol byť taký
vecný dôkaz získaný, bol v danom prípade zákon o Policajnom zbore č. 171/1993 Z. z.
v znení neskorších predpisov.
Podľa zistenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z obsahu spisového materiálu
jednoznačne vyplýva, že uvedený vecný dôkaz nebol získaný v súlade so zákonom tak,
ako to predpokladá ustanovenie § 119 ods. 2 vety prvej Trestného poriadku, aby mohol byť
ako vecný dôkaz použitý v trestnom konaní.
Obvinený M. B. v dovolaní namietal postup povereného príslušníka Policajného zboru
npor. R. G. z odboru skráteného vyšetrovania Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Topoľčanoch, ktorému bola odovzdaná členmi policajnej hliadky Obvodného oddelenia
Policajného zboru v Topoľčanoch npráp. M. L. a práp. J. S. podozrivá osoba M. B., ktorého
osobná sloboda bola obmedzená podľa § 85 ods. 2 Tr. por.
V zápisnici o zadržaní podozrivej osoby M. B. spísanej povereným príslušníkom
Policajného zboru npor. R. G. z 15. februára 2007 sa uvádza, že tento poverený príslušník
Policajného zboru, za prítomnosti por. M. G., vykonal pri zadržaní aj osobnú prehliadku
zadržanej osoby M. B., a to v zmysle § 99 ods. 4 Tr. por., s poukazom na § 102 ods. 4 Tr. por.
Zo spisového materiálu je však evidentné, že nie na základe vykonania osobnej
prehliadky npor. R. G. bola získaná vec dôležitá pre trestné konanie pochádzajúca z trestného
činu a nebolo to ani po dobrovoľnom vydaní obvineným M. B., ako sa uvádza v zápisnici
o vydaní veci, ktorú skutočnosť už v priebehu konania obvinený namietal a postup preveroval
prokurátor a konštatoval, že popri sebe nemohli obstáť i dobrovoľné vydanie veci i následná
osobná prehliadka, čím mal zrejme na mysli ustanovenie § 104 ods. 1 Tr. por.
V danej veci je však podstatné to, že k pochybeniu došlo už v predchádzajúcom štádiu
v činnosti policajnej hliadky pri vykonávaní služobného zákroku ešte pred obmedzením
osobnej slobody podozrivého M. B. podľa § 85 ods. 2 Tr. por.
V prvom rade je ale nutné uviesť, že obvinený M. B. nebol pristihnutý
pri trestnom čine. Žiaden dôkaz nepotvrdzuje, že by príslušníci policajnej hliadky vedeli
o tom, že vo vozidle, ktoré nepatrilo obvinenému, obvinený M. B. preváža drogy
a že preto vozidlo zastavili, obmedzili osobnú slobodu menovaného a odovzdali
ho poverenému príslušníkovi Policajného zboru.
Súdy sa v danom prípade nevyrovnali s otázkou, či služobný zákrok policajtov
motorizovanej hliadky v zložení npráp. M. L. a práp. J. S. bol vykonaný v súlade so zákonom
o Policajnom zbore.
Je evidentné zo znenia § 85 ods. 2 Tr. por., že obmedziť osobnú slobodu osoby, ktorá
bola pristihnutá pri trestnom čine môže ktokoľvek, teda hociktorý občan a nepochybne
aj príslušníci policajnej motorizovanej hliadky, ktorí vykonávajú hliadkovú službu, ak je to
potrebné na zistenie totožnosti, zabránenie úteku, zabezpečenie dôkazov alebo na zabránenie
ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti.
V samotnej skutkovej vete obžaloby i rozsudku súdu prvého stupňa sa však uvádza,
že veci, ktoré predstavujú predmet trestného činu, a to sušené rastliny, o ktorých sa neskôr
potvrdilo, že išlo o drogy, boli zaistené pri bezpečnostnej prehliadke vykonávanej hliadkou
Obvodného oddelenia Policajného zboru v Topoľčanoch, pri kontrole obvineného M. B.
ako člena osádky osobného motorového vozidla zn. VW Golf e. č. T.. Z obsahu spisového
materiálu je isté, že vozidlo viedol vodič M. K., ktorý vo veci vystupoval ako svedok.
V zázname o obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby M. B. z 15. februára 2007
(č. l. 9 trestného spisu) sa uvádza, že osobná slobody menovaného bola obmedzená podľa
§ 85 ods. 2 Tr. por. pri páchaní prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák.
V tomto zápise je zároveň zaznamenané, že v zmysle § 22 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z.
o Policajnom zbore bola vykonaná bezpečnostná prehliadka členmi hliadky npráp. M. L.
a práp. J. S. a pri tejto prehliadke boli nájdené veci, ktorých popis je totožný s tými, ktoré
sú uvedené ako výsledok osobnej prehliadky v neskoršej zápisnici o zadržaní podozrivej
osoby, ktorú vypracoval a zadržanie i osobnú prehliadku vykonal už spomenutý poverený
príslušník Policajného zboru, Odboru skráteného vyšetrovania, Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Topoľčanoch.
Zároveň však na č. l. 68 trestného spisu je zadokumentovaná zápisnica o vydaní vecí,
v ktorej sa uvádza, že M. B. bol podľa § 89 ods. 1 Tr. por. vyzvaný na vydanie veci a tieto
po poučení podľa § 89 ods. 1 Tr. por. dobrovoľne vydal. Popis veci je totožný s tými, ktoré
už vo svojom zázname uviedli členovia policajnej hliadky npráp. M. L. a práp. J. S..
Z výsluchov obvineného, svedka M. K. i svedkov M.. L. a J. S. i z listinných dôkazov
nepochybne vyplýva, že obvineného M. B. na jeho požiadanie v kritický deň viezol vodič
M. K. a keď tento so svojim vozidlom prechádzal okolo garáži pri Daňovom úrade v T.
a prešiel okolo vozidla policajnej hliadky, policajné vozidlo ho predišlo a dávalo znamenie na
zastavenie vozidla.
Nebol produkovaný žiadny dôkaz o tom, že by malo ísť o podozrenie zo spáchania
priestupku, čo by mohlo byť dôvodom na zastavenie vozidla a ani dôkaz odôvodňujúci
podozrenie z páchania trestného činu zo strany vodiča alebo jeho spolujazdca, čo by mohlo
byť dôvodom na zastavenie vozidla a nebola preukázaná ani žiadna okolnosť odôvodňujúca
prehliadku vozidla v zmysle § 23 ods. 2 písm. a/ alebo písm. b/ zák. č. 171/1993 Z. z.
o Policajnom zbore, v znení neskorších predpisov.
V danom prípade policajná hliadka najprv začala kontrolu vodiča, ktorý predložil
osobné doklady a doklady od vozidla a potom boli ako vodič tak aj spolujazdec vyzvaní,
aby vystúpili z vozidla a aby vyložili veci z vreciek, ktoré vykladali na kapotu vozidla. Podľa
zápisu bola vykonaná bezpečnostná prehliadka, tak ako je to spomenuté vyššie, a pri nej boli
nájdené uvedené veci, ktoré sú opísané v obžalobe i skutkovej vete rozsudku súdu prvého
stupňa.
Príslušník policajnej hliadky, ktorý bezpečnostnú prehliadku u M. B. vykonal,
ako svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že bezpečnostná prehliadka bola vykonaná
preto, lebo to umožňoval § 22 ods. 1 zákona o Policajnom zbore. Bezpečnostná prehliadka
však sama osebe nemôže byť odôvodnená, ak nie je odôvodnený služobný zákrok.
Služobný zákrok podľa § 9 ods. 3 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore
je zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorom
sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby.
Samotná skutočnosť, že hliadkujúci policajti vykonali bezpečnostnú prehliadku podľa
§ 22 ods. 1 zák. o Policajnom zbore svedčí o tom, že vykonávali služobný zákrok, lebo len
pri služobnom zákroku možno postupovať podľa § 22 ods. 1 zákona o Policajnom zbore.
Podľa tohto ustanovenia policajt je oprávnený presvedčiť sa, či osoba, proti ktorej vykonáva
služobný zákrok, nemá pri sebe zbraň a ak ju má, odňať ju.
Už tým, že policajti policajnej hliadky zastavili osobné motorové vozidlo svedka M. K.
a že osádke vozidla prikázali vystúpiť a vyložiť veci, ktoré majú pri sebe, zasahovali do ich
práva na osobnú slobodu (článok 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), predovšetkým
slobody pohybu (článok 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a išlo o zásah do právnej
ochrany pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života (článok 19 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky).
Práve vzhľadom na skutočnosť, že služobným zákrokom sa zasahuje do dôležitej oblasti
ústavou garantovaných práv a slobôd jednotlivca, nemôže policajt vykonať kedykoľvek
služobný zákrok. Nie je ani ponechané na voľnej úvahe, či služobný zákrok môže, alebo
nemusí vykonať.
Ak je zákonná dôvodnosť na vykonanie služobného zákroku, vtedy policajt v službe
služobný zákrok musí vykonať a naopak jeho nevykonanie by bolo porušením povinnosti
policajta.
Ustanovenie § 9 ods. 1 zákona o Policajnom zbore (zák. č. 171/1993 Z. z., v znení
neskorších predpisov) jednoznačne ukladá policajtovi v službe povinnosť v medziach tohto
zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo
je dôvodné podozrenie z ich páchania. Týmto je vymedzená zákonná dôvodnosť
služobného zákroku.
Ak v konkrétnom prípade nebolo zistené aspoň podozrenie z páchania priestupku alebo
trestného činu osôb nachádzajúcich sa vo vozidle, ktoré policajná hliadka zastavila,
tak služobný zákrok bol neopodstatnený. Ničím nebolo v predmetnej veci dokumentované,
či hliadkujúci policajti vôbec mali nejaké podozrenie z páchania trestného činu alebo aspoň
priestupku, či už na základe vlastného pozorovania, alebo na základe oznámenia inej osoby
alebo na základe predchádzajúcich poznatkov policajných orgánov a pod., z ktorých by bolo
možné odvodzovať opodstatnenosť vykonania služobného zákroku.
Keďže toto nebolo dokumentované, potom služobný zákrok nemal zákonný podklad
a ani dôkaz takto získaný pri neopodstatnenej bezpečnostnej prehliadke nemožno považovať
za zákonne získaný podľa osobitného zákona a musí byť považovaný za nepoužiteľný
v trestnom konaní, so všetkými s tým spojenými dôsledkami.
Iba pri splnení zákonných podmienok na vykonanie služobného zákroku môže policajt
podľa § 21 ods. 1 zákona o Policajnom zbore zaistiť vec na vykonanie potrebných úkonov,
ak má podozrenie, že tá súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie
je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom
konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku. Potom v zmysle § 119 ods. 2
Tr. por. možno takú vec považovať za dôkaz získaný podľa osobitného zákona, ktorým je
spomenutý zákon o Policajnom zbore a možno takú vec predložiť na ďalšie, napr. znalecké,
dokazovanie.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil dôvodnosť podaného
dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., lebo napadnuté rozhodnutie,
ako aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom
vykonané zákonným spôsobom, keďže vecný dôkaz nebol získaný v súlade so zákonom
o Policajnom zbore.
Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nebol daný, ako to uvádzal
obvinený v dovolaní. Nesprávny postup policajných orgánov podľa § 22 ods. 1 zákona
o Policajnom zbore je zahrnutý pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., lebo
nezákonne získaný dôkaz súdy použili ako podklad pre svoje rozhodnutie. Vychádzali z toho,
ako keby tento rozhodujúci dôkaz bol získaný na základe zákonom vykonanej osobnej
prehliadky povereným príslušníkom Policajného zboru npor. R. G., hoci tomu tak nebolo.
Tým došlo k porušeniu zákona v neprospech obvineného M. B. v tých ustanoveniach, ktoré sú
citované vo výroku tohto rozsudku.
Bude úlohou prvostupňového súdu vec znovu prerokovať, pričom je viazaný vyššie
uvedeným právnym názorom v otázke získania dôkazného prostriedku, a vyvodiť z toho
patričný záver v otázke viny obvineného M. B..
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 16. decembra 2010
JUDr. Milan K a r a b í n , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová