Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/47/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

proti obvinenému M. B. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1

písm. c/, písm. d/ Tr. zák., vedenej na Okresnom súde v Topoľčanoch pod sp. zn.

, prerokoval na verejnom zasadnutí konanom 16. decembra 2010 v Bratislave

dovolanie obvineného M. B., podané prostredníctvom obhajcu JUDr. J. G., advokáta so

sídlom v T., proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 10. februára 2009, sp. zn. ,

a rozhodol

t a k t o :

Podľa sa v y s l o v u j e, že uznesením Krajského súdu v Nitre

z 10. februára 2009, sp. zn. ,

b o l p o r u š e n ý z á k o n

v ustanovení a v konaní, ktoré mu predchádzalo v ustanoveniach

vo vzťahu k ustanoveniam a a v ustanovení

ods. 1, ods. 4 , z dôvodu

2

v n e p r c h o b v i n e n é h o M. B. .

Podľa napadnuté uznesenie sa z r u š u j e.

Z r u š u j e sa aj rozsudok Okresného súdu v Topoľčanoch zo 4. novembra 2008,

sp. zn. , v celom rozsahu, ako aj ďalšie rozhodnutia, na zrušené rozhodnutia

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa Okresnému súdu v Topoľčanoch sa p r i k a z u j e ,

aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Obvinený M. B. podal prostredníctvom hore uvedeného obhajcu dovolanie z dôvodov

, proti vyššie citovanému uzneseniu Krajského súdu

v Nitre, ktorým tento súd podľa zamietol odvolanie obvineného M. B. podané

proti vyššie uvedenému rozsudku Okresného súdu v Topoľčanoch, ktorým bol obvinený

M. B. uznaný za vinného zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,

jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/,

písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 15. februára 2007 o 23.45 hodine v Topoľčanoch na Ulici Palkovičovej, ako člen

osádky osobného motorového vozidla značky VW Golf E. Č. T. bol kontrolovaný hliadkou

OO PZ v Topoľčanoch, pričom pri vykonaní bezpečnostnej prehliadky boli u neho vo vrecku

vetrovky nájdené igelitové vrecko s platovým uzáverom a plastová nádobka

s obsahom zeleného sušeného materiálu rastlinného pôvodu, ktorý u seba neoprávnene

prechovával od presne nezistenej doby a zadovážil si ho odkúpením od nezistenej osoby

v Topoľčanoch pri reštaurácii J., ako aj 2 ks fajky, pričom uvedené veci dňa

16. februára 2007 o 01.20 hodine podľa vydal povereného

mu príslušníkovi OR PZ OSV v Topoľčanoch, ktorý veci predložil na vykonanie znaleckého

dokazovania KEÚ PZ v Bratislave, v rámci ktorého bolo zistené, že predložené igelitové

vrecko s tlakovým uzáverom obsahovalo konope s hmotnosťou 17 500 mg s priemernou

3

koncentráciou 14,1 % hmotnostného THC, obsahujúce 2 468 mg THC, čo zodpovedá

najmenej 82 obvykle jednorazovým dávkam drogy a predložená plastová nádobka obsahovala

konope s hmotnosťou 392 mg, s koncentráciou 12,0 % hmotnostného THC, obsahujúce

47 mg THC, čo zodpovedá najmenej 2 obvykle jednorazovým dávkam drogy, teda predložený

rastlinný materiál zodpovedá najmenej 84 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom

rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené v zmysle

o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov

do I. skupiny omamných látok.

Za to mu bol uložený podľa s použitím ,

písm. j/, , s využitím , Trestného

zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1

písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná

doba v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd uložil obvinenému M. B. aj trest prepadnutia

veci a to: 1 ks plastovej nádobky, 1 ks fajky bordovo-čiernej farby, 1 ks fajky viacfarebnej, 1

ks balenia kovových filtrov, ktorých vlastníkom sa podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. stáva štát.

V dovolaní obvinený uvádzal, že napadnuté rozhodnutie je založené (vyjadril však iba

pravdepodobnosť) na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, a to § 22

ods. 1 zákona o Policajnom zbore (zák. č. 1471/1993 Z. z., v znení neskorších predpisov)

a bol proti nemu použitý dôkaz, ktorý nebol súdom vykonaný zákonným spôsobom.

Konštatoval, že na nezákonne získanom dôkaze bolo proti nemu vznesené obvinenie, podaná

obžaloba i vynesený rozsudok, čo je základom jeho obhajoby v celom trestnom konaní.

Obvinený poukázal na to, že zo záznamu o zadržaní a obmedzení osobnej slobody

podozrivej osoby zo dňa 15. februára 2007 vyplýva, že príslušník Policajného zboru R. G.

vykonal u neho osobnú prehliadku podľa s poukazom

na ustanovenie Uviedol, že na vykonanie osobnej prehliadky možno

usudzovať aj zo spôsobu, akým sa prehliadka vykonávala, ktorý bol preukázaný nielen

listinnými dôkazmi, ale i výsluchmi svedkov a aj pokyny, aby som vyložil obsah vreciek

a všetko, čo pri sebe mal, nemali nič spoločné s bezpečnostnou prehliadkou, ale takto

sa bežne vykonáva osobná prehliadka. Argumentoval tým, že ak by tomu tak nebolo, zákon

by nerozlišoval bezpečnostnú a osobnú prehliadku.

Obvinený upriamil pozornosť na ustanovenie , podľa ktorého

možno osobnú prehliadku vykonať u zadržanej osoby aj vtedy, ak je tu podozrenie, že má

pri sebe zbraň alebo inú vec, ktorou by mohla ohroziť život alebo zdravie osoby, avšak takéto

podozrenie zo strany policajta vo vzťahu k nemu nebolo, lebo išlo o bežnú kontrolu vozidla,

ako to vyplýva z úradného záznamu policajtov zo dňa 16. februára 2007, a jeho osobu

si všimli len na základe toho, že sa im zdalo, že je nervózny.

Ďalej poukázal na to, že podľa ustanovenia nemôže policajt

vykonať osobnú prehliadku bez jej nariadenia alebo súhlasu. Bez príkazu alebo súhlasu môže

tak urobiť iba v prípade, ak súhlas alebo príkaz nemožno vopred dosiahnuť a vec neznesie

odklad, alebo ak ide o osobu pristihnutú pri trestnom čin.

Obvinený skonštatoval, že on pri trestnom čine nebol pristihnutý a nejde ani o prípad,

že by súhlas alebo príkaz nebolo možné vopred dosiahnuť, no policajti sa o nič také ani

nepokúšali. Pripomenul ustanovenie , podľa ktorého za dôkaz môže

slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných

prostriedkov podľa alebo podľa osobitného zákona.

Obvinený namietal, že osobnú prehliadku v jeho prípade vykonali policajti

bez akéhokoľvek zámeru, v podstate náhodou, či niečo nenájdu, čo nie je účelom osobnej

prehliadky, lebo osobná prehliadka sa vykonáva iba v prípade dôvodného podozrenia,

že niekto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie ( ). Takéto

podozrenie musí byť odôvodnené konkrétnymi okolnosťami zistenými v trestnom konaní,

o čo v danom prípade ani zďaleka nešlo.

V tej súvislosti obvinený vyslovil názor, že samotnú nezákonnosť osobnej prehliadky

si zrejme napokon uvedomili aj policajti, keď neskôr uviedli, že u neho vykonali

bezpečnostnú prehliadku podľa ,

podľa ktorého je policajt oprávnený presvedčiť sa, či osoba, voči ktorej vykonáva služobný

zákrok, nemá pri sebe zbraň a opäť zdôraznil, že nemožno stotožňovať osobnú prehliadku

s oprávnením policajta presvedčiť sa, či niekto nemá pri sebe zbraň.

Trestné stíhanie proti obvinenému nebolo podľa neho vedené riadnym procesným

postupom, lebo samotné trestné stíhanie sa opiera o nezákonné zaobstaranie dôkazov,

keď vykonaná osobná prehliadka, ktorou boli dôkazy proti nemu zaobstarané, bola

uskutočnená protizákonným aj protiústavným postupom. V tej súvislosti poukázal na niektoré

rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky, napr. sp. zn. , i aplikačnú prax

súdov Slovenskej republiky a pripojil právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava II

sp. zn. .

Keďže podľa jeho názoru v danom prípade dôkaz a to drogy, zabezpečili policajné

orgány spôsobom odporujúcim zákonu, ide o absolútne neúčinný dôkaz a bol preto porušený

zákon z dôvodov a a na základe týchto dôvodov

obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

rozsudkom vyslovil porušenie zákona v ustanoveniach, o ktoré sa dôvod dovolania opiera

a aby podľa napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre zrušil.

Na verejnom zasadnutí dovolacieho súdu doplnil návrh v tom zmysle, aby dovolací súd podľa

svojho uváženia rozhodol podľa

Zástupkyňa generálneho prokurátora Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konanom o tomto dovolaní v konečnom návrhu

uviedla, že vzhľadom na pochybnosti o zákonnosti získania dôkazov v predmetnej veci

a to zaistenej drogy, ako aj samotného služobného zákroku vykonaného policajtmi,

ponecháva na úvahe najvyššieho súdu, ako vo veci rozhodne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil, že dovolanie

je prípustné ( ), bolo podané oprávnenou osobou ( ),

v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať

(, ). Zároveň zistil, že dovolanie obvineného bolo opodstatnene

podané, lebo je daný dovolací dôvod podľa , v dôsledku ktorého

došlo napadnutým rozhodnutím i v konaní, ktoré mu predchádzalo k porušeniu zákona

v neprospech obvineného M. B. v tých ustanoveniach , ktoré

sú citované v tomto rozsudku.

6

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené

na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Podľa za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité

objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa

osobitného zákona.

Podľa vecnými dôkazmi sú predmety, ktorými alebo na ktorých bol

trestný čin spáchaný, ktoré dokazujú, alebo vyvracajú dokazovanú skutočnosť a môžu byť

prostriedkom na odhalenie alebo zistenie trestného činu alebo jeho páchateľa ako aj stopy

trestného činu.

Podľa vecné dôkazy súd predloží stranám, a ak je to potrebné

aj svedkom a znalcom.

Podľa osobnú prehliadku je oprávnený nariadiť predseda senátu

a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom

policajt.

Podľa bez príkazu alebo súhlasu podľa odseku 1 môže policajt

vykonať osobnú prehliadku len vtedy, ak príkaz alebo súhlas nemožno vopred dosiahnuť

a vec neznesie odklad alebo ak ide o osobu pristihnutú pri trestnom čine, alebo o osobu,

na ktorú bol vydaný príkaz na zatknutie. O vykonaní takého úkonu musí však bez meškania

upovedomiť orgán, ktorý je oprávnený vydať príkaz alebo súhlas podľa odseku 1. Bez príkazu

alebo súhlasu možno tiež vykonať osobnú prehliadku podľa

Podľa u zadržanej osoby a u osoby, ktorá bola zatknutá alebo ktorá

sa berie do väzby, možno vykonať osobnú prehliadku aj vtedy, ak je tu podozrenie, že má

pri sebe zbraň alebo inú vec, ktorou by mohla ohroziť život alebo zdravie osoby.

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Týmito ustanoveniami sa Krajský súd v Nitre v odvolacom konaní a v konaní

predchádzajúcom Okresný súd v Topoľčanoch dôsledne nespravovali.

Rozhodujúcim vo veci bol vecný dôkaz, a to zelený sušený materiál rastlinného pôvodu

zaistený u obvineného M. B., ktorý bol predložený na znalecké skúmanie a bolo zistené,

že ide o rastlinu konope s takým množstvom účinnej látky drogy, zaradenej

do I. skupiny omamných látok, ako sa uvádza v rozsudku súdu prvého stupňa.

Iba získanie tohto vecného dôkazu zákonným spôsobom, a to prostriedkami dovolenými

buď podľa alebo podľa osobitného zákona oprávňovalo použitie takého

dôkazu v trestnom konaní v zmysle a jeho predloženie na znalecké

skúmanie a predloženie stranám v zmysle , a rovnako tým bola

podmienená aj možnosť použitia takého znaleckého posudku ako zákonného dôkazu.

Na podanie posudku v odbere kriminalistickej chémie za účelom skúmania zaisteného

rastlinného materiálu bol pribratý Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru

Slovenskej republiky v Bratislave. Tým osobitným zákonom, podľa ktorého mohol byť taký

vecný dôkaz získaný, bol v danom prípade

v znení neskorších predpisov.

Podľa zistenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z obsahu spisového materiálu

jednoznačne vyplýva, že uvedený vecný dôkaz nebol získaný v súlade so zákonom tak,

ako to predpokladá ustanovenie vety prvej , aby mohol byť

ako vecný dôkaz použitý v trestnom konaní.

Obvinený M. B. v dovolaní namietal postup povereného príslušníka Policajného zboru

npor. R. G. z odboru skráteného vyšetrovania Okresného riaditeľstva Policajného zboru

v Topoľčanoch, ktorému bola odovzdaná členmi policajnej hliadky Obvodného oddelenia

Policajného zboru v Topoľčanoch npráp. M. L. a práp. J. S. podozrivá osoba M. B., ktorého

osobná sloboda bola obmedzená podľa

V zápisnici o zadržaní podozrivej osoby M. B. spísanej povereným príslušníkom

Policajného zboru npor. R. G. z 15. februára 2007 sa uvádza, že tento poverený príslušník

Policajného zboru, za prítomnosti por. M. G., vykonal pri zadržaní aj osobnú prehliadku

zadržanej osoby M. B., a to v zmysle , s poukazom na

Zo spisového materiálu je však evidentné, že nie na základe vykonania osobnej

prehliadky npor. R. G. bola získaná vec dôležitá pre trestné konanie pochádzajúca z trestného

činu a nebolo to ani po dobrovoľnom vydaní obvineným M. B., ako sa uvádza v zápisnici

o vydaní veci, ktorú skutočnosť už v priebehu konania obvinený namietal a postup preveroval

prokurátor a konštatoval, že popri sebe nemohli obstáť i dobrovoľné vydanie veci i následná

osobná prehliadka, čím mal zrejme na mysli ustanovenie

V danej veci je však podstatné to, že k pochybeniu došlo už v predchádzajúcom štádiu

v činnosti policajnej hliadky pri vykonávaní služobného zákroku ešte pred obmedzením

osobnej slobody podozrivého M. B. podľa

V prvom rade je ale nutné uviesť, že obvinený M. B. nebol pristihnutý

pri trestnom čine. Žiaden dôkaz nepotvrdzuje, že by príslušníci policajnej hliadky vedeli

o tom, že vo vozidle, ktoré nepatrilo obvinenému, obvinený M. B. preváža drogy

a že preto vozidlo zastavili, obmedzili osobnú slobodu menovaného a odovzdali

ho poverenému príslušníkovi Policajného zboru.

Súdy sa v danom prípade nevyrovnali s otázkou, či služobný zákrok policajtov

motorizovanej hliadky v zložení npráp. M. L. a práp. J. S. bol vykonaný v súlade so zákonom

o Policajnom zbore.

Je evidentné zo znenia , že obmedziť osobnú slobodu osoby, ktorá

bola pristihnutá pri trestnom čine môže ktokoľvek, teda hociktorý občan a nepochybne

aj príslušníci policajnej motorizovanej hliadky, ktorí vykonávajú hliadkovú službu, ak je to

potrebné na zistenie totožnosti, zabránenie úteku, zabezpečenie dôkazov alebo na zabránenie

ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti.

V samotnej skutkovej vete obžaloby i rozsudku súdu prvého stupňa sa však uvádza,

že veci, ktoré predstavujú predmet trestného činu, a to sušené rastliny, o ktorých sa neskôr

potvrdilo, že išlo o drogy, boli zaistené pri bezpečnostnej prehliadke vykonávanej hliadkou

Obvodného oddelenia Policajného zboru v Topoľčanoch, pri kontrole obvineného M. B.

ako člena osádky osobného motorového vozidla zn. VW Golf e. č. T.. Z obsahu spisového

materiálu je isté, že vozidlo viedol vodič M. K., ktorý vo veci vystupoval ako svedok.

V zázname o obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby M. B. z 15. februára 2007

(č. l. 9 trestného spisu) sa uvádza, že osobná slobody menovaného bola obmedzená podľa

9

pri páchaní prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák.

V tomto zápise je zároveň zaznamenané, že v zmysle

o Policajnom zbore bola vykonaná bezpečnostná prehliadka členmi hliadky npráp. M. L.

a práp. J. S. a pri tejto prehliadke boli nájdené veci, ktorých popis je totožný s tými, ktoré

sú uvedené ako výsledok osobnej prehliadky v neskoršej zápisnici o zadržaní podozrivej

osoby, ktorú vypracoval a zadržanie i osobnú prehliadku vykonal už spomenutý poverený

príslušník Policajného zboru, Odboru skráteného vyšetrovania, Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Topoľčanoch.

Zároveň však na č. l. 68 trestného spisu je zadokumentovaná zápisnica o vydaní vecí,

v ktorej sa uvádza, že M. B. bol podľa vyzvaný na vydanie veci a tieto

po poučení podľa dobrovoľne vydal. Popis veci je totožný s tými, ktoré

už vo svojom zázname uviedli členovia policajnej hliadky npráp. M. L. a práp. J. S..

Z výsluchov obvineného, svedka M. K. i svedkov M.. L. a J. S. i z listinných dôkazov

nepochybne vyplýva, že obvineného M. B. na jeho požiadanie v kritický deň viezol vodič

M. K. a keď tento so svojim vozidlom prechádzal okolo garáži pri Daňovom úrade v T.

a prešiel okolo vozidla policajnej hliadky, policajné vozidlo ho predišlo a dávalo znamenie na

zastavenie vozidla.

Nebol produkovaný žiadny dôkaz o tom, že by malo ísť o podozrenie zo spáchania

priestupku, čo by mohlo byť dôvodom na zastavenie vozidla a ani dôkaz odôvodňujúci

podozrenie z páchania trestného činu zo strany vodiča alebo jeho spolujazdca, čo by mohlo

byť dôvodom na zastavenie vozidla a nebola preukázaná ani žiadna okolnosť odôvodňujúca

prehliadku vozidla v zmysle alebo písm. b/

o Policajnom zbore, v znení neskorších predpisov.

V danom prípade policajná hliadka najprv začala kontrolu vodiča, ktorý predložil

osobné doklady a doklady od vozidla a potom boli ako vodič tak aj spolujazdec vyzvaní,

aby vystúpili z vozidla a aby vyložili veci z vreciek, ktoré vykladali na kapotu vozidla. Podľa

zápisu bola vykonaná bezpečnostná prehliadka, tak ako je to spomenuté vyššie, a pri nej boli

nájdené uvedené veci, ktoré sú opísané v obžalobe i skutkovej vete rozsudku súdu prvého

stupňa.

10

Príslušník policajnej hliadky, ktorý bezpečnostnú prehliadku u M. B. vykonal,

ako svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že bezpečnostná prehliadka bola vykonaná

preto, lebo to umožňoval § 22 ods. 1 zákona o Policajnom zbore. Bezpečnostná prehliadka

však sama osebe nemôže byť odôvodnená, ak nie je odôvodnený služobný zákrok.

Služobný zákrok podľa o Policajnom zbore

je zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorom

sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby.

Samotná skutočnosť, že hliadkujúci policajti vykonali bezpečnostnú prehliadku podľa

§ 22 ods. 1 zák. o Policajnom zbore svedčí o tom, že vykonávali služobný zákrok, lebo len

pri služobnom zákroku možno postupovať podľa § 22 ods. 1 zákona o Policajnom zbore.

Podľa tohto ustanovenia policajt je oprávnený presvedčiť sa, či osoba, proti ktorej vykonáva

služobný zákrok, nemá pri sebe zbraň a ak ju má, odňať ju.

Už tým, že policajti policajnej hliadky zastavili osobné motorové vozidlo svedka M. K.

a že osádke vozidla prikázali vystúpiť a vyložiť veci, ktoré majú pri sebe, zasahovali do ich

práva na osobnú slobodu ( ), predovšetkým

slobody pohybu ( ) a išlo o zásah do právnej

ochrany pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života (

Slovenskej republiky).

Práve vzhľadom na skutočnosť, že služobným zákrokom sa zasahuje do dôležitej oblasti

garantovaných práv a slobôd jednotlivca, nemôže policajt vykonať kedykoľvek

služobný zákrok. Nie je ani ponechané na voľnej úvahe, či služobný zákrok môže, alebo

nemusí vykonať.

Ak je zákonná dôvodnosť na vykonanie služobného zákroku, vtedy policajt v službe

služobný zákrok musí vykonať a naopak jeho nevykonanie by bolo porušením povinnosti

policajta.

Ustanovenie zákona o Policajnom zbore (, v znení

neskorších predpisov) jednoznačne ukladá policajtovi v službe povinnosť v medziach tohto

11

zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo

je dôvodné podozrenie z ich páchania. Týmto je vymedzená zákonná dôvodnosť

služobného zákroku.

Ak v konkrétnom prípade nebolo zistené aspoň podozrenie z páchania priestupku alebo

trestného činu osôb nachádzajúcich sa vo vozidle, ktoré policajná hliadka zastavila,

tak služobný zákrok bol neopodstatnený. Ničím nebolo v predmetnej veci dokumentované,

či hliadkujúci policajti vôbec mali nejaké podozrenie z páchania trestného činu alebo aspoň

priestupku, či už na základe vlastného pozorovania, alebo na základe oznámenia inej osoby

alebo na základe predchádzajúcich poznatkov policajných orgánov a pod., z ktorých by bolo

možné odvodzovať opodstatnenosť vykonania služobného zákroku.

Keďže toto nebolo dokumentované, potom služobný zákrok nemal zákonný podklad

a ani dôkaz takto získaný pri neopodstatnenej bezpečnostnej prehliadke nemožno považovať

za zákonne získaný podľa osobitného zákona a musí byť považovaný za nepoužiteľný

v trestnom konaní, so všetkými s tým spojenými dôsledkami.

Iba pri splnení zákonných podmienok na vykonanie služobného zákroku môže policajt

podľa § 21 ods. 1 zákona o Policajnom zbore zaistiť vec na vykonanie potrebných úkonov,

ak má podozrenie, že tá súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie

je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom

konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku. Potom v zmysle § 119 ods. 2

možno takú vec považovať za dôkaz získaný podľa osobitného zákona, ktorým je

spomenutý zákon o Policajnom zbore a možno takú vec predložiť na ďalšie, napr. znalecké,

dokazovanie.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil dôvodnosť podaného

dovolania podľa , lebo napadnuté rozhodnutie,

ako aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom

vykonané zákonným spôsobom, keďže vecný dôkaz nebol získaný v súlade so zákonom

o Policajnom zbore.

Dôvod dovolania podľa nebol daný, ako to uvádzal

obvinený v dovolaní. Nesprávny postup policajných orgánov podľa § 22 ods. 1 zákona

12

o Policajnom zbore je zahrnutý pod dovolací dôvod podľa , lebo

nezákonne získaný dôkaz súdy použili ako podklad pre svoje rozhodnutie. Vychádzali z toho,

ako keby tento rozhodujúci dôkaz bol získaný na základe zákonom vykonanej osobnej

prehliadky povereným príslušníkom Policajného zboru npor. R. G., hoci tomu tak nebolo.

Tým došlo k porušeniu zákona v neprospech obvineného M. B. v tých ustanoveniach, ktoré sú

citované vo výroku tohto rozsudku.

Bude úlohou prvostupňového súdu vec znovu prerokovať, pričom je viazaný vyššie

uvedeným právnym názorom v otázke získania dôkazného prostriedku, a vyvodiť z toho

patričný záver v otázke viny obvineného M. B..

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 16. decembra 2010

JUDr. Milan K a r a b í n , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová