Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 607/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. októbra 2014

predbežne prerokoval sťažnosť M. V., zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Polákom,

Radlinského 1718, Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. -127 zo 14.

mája 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. V. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

11. augusta 2014 doručená sťažnosť M. V. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátom JUDr. Jozefom Polákom, Radlinského 1718, Dolný Kubín, vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. -127

zo 14. mája 2014 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že sa «žalobou podanou na Okresnom súde

Námestovo dňa 28.02.2013 v konaní vedenom na OS NO pod sp. zn. domáhala

uloženia povinnosti žalovanému, ako výlučnému vlastníkovi pozemku..., ostatné plochy o

2

výmere 135 m, k. ú..., strpieť vecné bremeno oprávnenej žalobkyne, ako výlučnej vlastnícky

pozemkov, parc... a č..., k. ú..., týkajúce sa práva prechodu peši a prejazdu motorovými

2

vozidlami, traktorom alebo povozom po pozemku ..., ostatné plochy o výmere 135 mv

k. ú..., k pozemkom parc... a č... v k. ú....

Žalobu zdôvodnila tým, že aj keď riadne zavkladovanou kúpnou zmluvou a dohodou

o zriadení vecného bremena zo dňa 19.05.2003 došlo vtedajším vlastníkom k zriadeniu

predmetného vecného bremena k pozemku ..., v dôsledku toho, že nie je vecné bremeno

evidované na príslušnom liste vlastníctva nemôže svoje oprávnenia z neho plynúce reálne

využívať...

Kúpnou zmluvou a dohodou o zriadení vecného bremena zo dňa 28.03.2003

žalobkyňa odkúpila od predávajúceho K. G. časti pozemkov vedených v tom čase na LV č...

2 2

k. ú... ako ... ostatná plocha o výmere 252 ma parc. č... ostatná plocha o výmere 252m m

a to len v rozsahu ich časti zodpovedajúcich podľa geometrického plánu J. G. č... zo dňa

2

28.01.2003 novovytvorenej parcele.. č... ostatná plocha o výmere 117 m. V čl. VI zmluvy

súčasne došlo k dohode o zriadení vecného bremena spočívajúceho v oprávnení vlastníka

pozemkov... parc. č... a č... prechádzať pešo a jazdiť motorovými vozidlami, traktorom alebo

2

povozom po pozemku parc... č... ostatná plocha o výmere 135 m, k. ú...... vecné bremeno

bolo zriadené na neurčito a zároveň bolo dohodnuté, že jeho právne účinky budú

prechádzať súčasne so zmenou vlastníckych vzťahov k predmetným pozemkom. Vklad

zmluvy bol povolený do katastra nehnuteľnosti dňa 16.06.2003 pod č....

... vklad vlastníckeho práva a vecného bremena do katastra nehnuteľnosti z uvedenej

zmluvy síce bol povolený v prospech žalobkyne rozhodnutím Správy katastra zo dňa

16.06.2003, avšak povinnosť vyplývajúcu z vecného bremena vzťahujúcu sa k pozemku ...

nebola v dôsledku pochybenia katastra zapísaná na list vlastníctva č... k. ú..., kde bola táto

parcela v tom čase vedená.

Pozemok..., parc. č... bola následne predmetom prevodov, konkrétne kúpnou zmluvou

zo dňa 28.03.2006. K. G. odpredal tento pozemok manželom F., ktorí ho následne kúpnou

zmluvou zo dňa 28.12.2006 odpredali J. Á. a tento ho následne v roku 2009 daroval M. G.,

ktorý v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. vystupoval

v pozícií žalovaného...

Po zistení vyššie uvedených skutočnosti žalobkyňa - sťažovateľka, vyzvala listom

zo dňa 12.11.2007 Správu katastra Námestovo na zápis vecného, bremena zriadeného

kúpnou zmluvou a dohodou o zriadení vecného bremena uzatvorenou dňa 19.05.2003 do LV

č... k. ú.... Správa katastra Námestovo na základe vyššie uvedenej výzvy vykonala

neformálny zápis opravy chyby údajov na LV č... k. ú..., a pod položkou výkazu zmien č...,

ktorým do časti „C“ tohto listu vlastníctva zapísala ťarchu v znení: ...Právo prechodu peši

a prejazdu motorovými vozidlami, traktorom alebo povozom po pozemku parc. č... ost. pl. o

2

výmere 135 mk. ú... k pozemkom... a... Proti uvedenému opatreniu Správy katastra

Námestovo, vykonanému pod položkou výkazu zmien č..., bol podaný protest prokurátora

č... zo dňa 02.05.2008. O uvedenom proteste prokurátora rozhodoval Katastrálny úrad

v Žiline, ktorý rozhodnutím č... zo dňa 31.07.2008 protestu prokurátora vyhovel a opatrenie

Správy katastra Námestovo vykonané pod položkou výkazu zmien č..., zrušil a vec vrátil

Správe katastra Námestovo na ďalšie konanie...

Sťažovateľka následne viacerými výzvami žiadala Správu katastra v Námestove, aby

v zmysle rozhodnutia Katastrálneho úradu v Žiline č... zo dňa 31.07.2008 o začatie

katastrálneho konania o oprave chyby v katastrálnom operáte a zápis vecného bremena

k pozemku ... k. ú....

Správa katastra Námestovo vydala dňa 12.04.2010 rozhodnutie č..., ktorým

neopravila chybu v katastrálnom operáte. Vo výroku tohto rozhodnutia Správy katastra

Námestovo je zároveň uvedené, že pri zápise kúpnej zmluvy a dohody o zriadení vecného

bremena č..., pod položkou výkazu zmien č... zo dňa 14.08.2003 a kúpnej zmluvy a dohody

o zriadení vecného bremena č..., pod položkou výkazu z mien č... zo dňa 14.08.2003,

pracovníčka Správy katastra Námestovo nevpísala do už neaktívneho LV č... k. ú..., vecné

bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami, traktorom

2

alebo povozom po pozemku ... ostatné plochy o výmere 135 mk. ú... k pozemkom parc... a...

Proti uvedenému rozhodnutiu podala sťažovateľka v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom

žiadala odvolací orgán, aby napadnuté rozhodnutie zmenil a rozhodol o tom, že ťarcha -

zriadenie vecného bremena - bude na LV č... k. ú..., zapísané.

Katastrálny úrad v Žiline vydal dňa 31.03.2011 rozhodnutie č... Správy katastra

Námestovo zmenil tak, že návrhu sťažovateľky nevyhovel a nezapísal na LV č... k. ú...

k pozemku... vecné bremeno, pričom v závere odôvodnenia uviedol, že predmetné právo

zodpovedajúce vecnému bremenu (právo prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami,

traktorom alebo povozom po pozemku parc. č... k pozemkom parc. č... a... k. ú...) dotknuté

právnymi zmenami, konkrétne rozhodnutím Správy katastra Námestovo č... a... nezaniklo,

ale na jeho zápis na LV č... k. ú... je potrebné, aby účastníci konania medzi sebou

mimosúdne uzavreli dohodu, obsahom ktorej bude dohoda o práve zodpovedajúcom

vecnému bremenu, ktorá sa zapíše do katastra ne hnuteľnosti vkladom, alebo podali na súd

návrh na určenie práva k nehnuteľnosti. Na záver dodalo, že až na základe povolenia

vkladu nepomenovanej zmluvy uzavretej podľa ust. § 510bč. zák. alebo právoplatného

súdneho rozhodnutia o určení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu môže Správa

katastra Námestovo opraviť údaje v katastrálnom operáte.

Okresný súd Námestovo rozsudkom sp. zn. -106 zo dňa 03.06.2013

vo výroku 1/ uložil žalovanému, ako výlučnému vlastníkovi pozemku,... parcela č..., ostatné

2

plochy o výmere 135 m, evidovaného v katastri nehnuteľnosti, Správou katastra Námestovo

na LV č... k. ú..., povinnosť strpieť peší prechod žalobkyne ako výlučnej vlastnícky

pozemkov, parcela... č... a..., evidovaných v katastri nehnuteľnosti, správou katastra

2

Námestovo, na LV č... k. ú..., po pozemku... parcela č..., ostatné plochy o výmere 135 m

k. ú... k pozemkom parc... a č... v k. ú... Vo výroku II/ vo zvyšku žalobu zamietol,

vo výroku III/ rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania...

Sťažovateľka sa proti vyššie uvedenému rozsudku prvostupňového súdu v zákonnej

lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolala. V odvolaní namietala

nesprávne právne posúdenie charakteru práva prechodu.

Napriek existencii platnej a účinnej dohody o zriadení vecného bremena zo dňa

28.03.2003, ktorou, ako konštatoval sám prvostupňový súd, „žalobkyňa nadobudla

povolením vkladu do katastra nehnuteľnosti uvedené oprávnenia vyplývajúce zo zriadeného

vecného bremena. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že v dôsledku pochybenia správy

katastra nebola táto ťarcha vyznačená na príslušnom liste vlastníctva, nakoľko podľa

nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je viazané iba

na povolenie vkladu do katastra nehnuteľnosti, k čomu v danom prípade došlo“, súd

napadnutým rozsudkom nevyhovel žalobe v celom rozsahu a neurčil povinnosť žalovanému

strpieť prechod žalobkyne po parc. č... nie len peši, ale aj motorovým vozidlom tak, ako to

vyplýva z dohody o zriadení vecného bremena...

Z podanej žaloby, ako aj zo samotného priebehu konania nepochybne vyplýva, že

v súdenom prípade sa nejedná o prípad zriadenia vecného bremena konštitutívnym

rozhodnutím oprávneného orgánu - v danom prípade súdu, nakoľko existuje dohoda

o zriadení vecného bremena a teda ide o prípad vzniku vecného bremena na základe

dvojstranného právneho dojednania - písomnej dohody...

Prvostupňový súd ale aj napriek skutočnosti, že na str. 4 odôvodnenia napadnutého

rozsudku sám konštatoval, že v zmysle ust. nadobudnutie práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu je viazané iba na povolenie vkladu do katastra

nehnuteľnosti, k čomu v danom prípade došlo, uložením povinnosti žalovaného strpieť len

prechod peši, cez pozemky ktorých je výlučným vlastníkom žalovaný, v podstate

bez akéhokoľvek návrhu či právneho dôvodu modifikoval dohodu, o ktorej sa sám vyjadril

že už touto žalobkyňa, ako vlastnícka pozemkov parc... a č..., získala oprávnenie prechádzať

nie len pešo, ale aj motorovým vozidlom, traktorom alebo povozom po pozemku ......

Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku poukazuje na ust. § 151p ods. 1 v zmysle

ktorého vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona,

v spojení s ust. § 151p ods. 2 v zmysle ktorého, vecné bremeno zanikne ak nastanú také

trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu

užívaniu jej nehnuteľnosti, prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno

nezaniká.

Ďalej v odôvodnení uvádza, že v dôsledku zmien realizovaných žalobkyňou má

pozemok šírku cca 2,19 m čo nepostačuje na prejazd motorovým vozidlom, a teda vecné

bremeno v rozsahu prejazdu motorovým vozidlom zaniklo zo zákona. S uvedeným záverom

prvostupňového súdu sa však nemožno stotožniť, nakoľko za motorové vozidlo sa považuje

aj štvorkolka, ktorú žalobkyňa, ako to vyplýva z výpovede svedka A. V. na pojednávaní dňa

03.06.2013, vlastní a využíva a ktorá má šírku cca 1,4 m a teda bez akýchkoľvek problémov

po spornom pozemku prejde.

Na základe uvedeného ma žalobkyňa za to, že k zániku vecného bremena zo zákona

tak ako to upravuje ust. , nedošlo, nakoľko je prejazd motorovým vozidlom

aj naďalej možný...

Sťažovateľka trvá na tom, že vzhľad a tvar pozemku... k. ú..., sa od dokončenia

stavebných úprav vykonaných za účelom lepšieho využívania zriadeného vecného bremena

(vybudovanie oporného múru, terasovitý ráz, navozenie štrku a pod.) viaznuceho

k predmetnému pozemku, nebol zmenený žiadnymi inými zmenami trvalého charakteru,

pre ktoré by už nemohol slúžiť potrebám sťažovateľky, ako oprávnenej z vecného bremena.

Jedinou zmenou tohto pozemku ... je, že ho žalovaný – M. G. zatrávnil, ale pod trávnatým

porastom je štrk, ktorého uložene zabezpečoval aj otec sťažovateľky, žalovaný naň vysadil

okrasné dreviny a oplotil ho, čo však nie je zmenou trvalého charakteru, ale len

prechodného.

Podľa ust. § 151 p ods. 2 Obč. zák. vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé

zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu

jej nehnuteľnosti, prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.

Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia § 151 p ods. 2 Obč. zák., zatrávnenie,

oplotenie a vysadenie drevín na pozemku... parc. č... k. ú..., ku ktorému sa viaže zriadené

vecné bremeno, samo osebe nemá za následok zánik vecného bremena zo zákona (rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.04.1997)...

Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. -127 zo dňa 14.05.2014

rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. -106 zo dňa 03.06.2013 vo výroku

II., III. a IV. potvrdil a vo výroku I. zostal nedotknutý...

Odvolací súd úplne opomenul fakt, že sťažovateľka vlastní a využíva štvorkolku,

ktorá sa tiež považuje za motorové vozidlo, ako aj skutočnosť, že prevažná väčšina

osobných motorových vozidiel strednej triedy neprevyšuje ani šírku 2m a teda po spornom

pozemku prejde bez akýchkoľvek problémov...».

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:

„Rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. -127 zo dňa 14.05.2014

bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa SR, spočívajúce v práve

na súdnu ochranu na nezávislom a nestrannom súde a základné právo podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, spočívajúce v práve

na spravodlivé súdne konanie. ...

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.

-127 zo dňa 14.05.2014, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu

Námestovo rozsudkom sp. zn. -106 zo dňa 03.06.2013 a vec vracia Krajskému

súdu v Žiline na ďalšie konanie. ...

Zároveň... žiada priznať náhradu trov právneho zastúpenia...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Sťažovateľka v petite svojej sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) č. k. -106 z 3. júna 2013

(ďalej len „rozsudok okresného súdu“) v odvolaním sťažovateľky napadnutej časti.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako žalobkyňa sa žalobou

podanou okresnému súdu domáhala proti žalovanému určenia povinnosti strpieť vecné

bremeno in rem. Sťažovateľka sa konkrétne domáhala určenia, že žalovaný ako výlučný

vlastník pozemku (parcela... č..., k. ú...) je povinný strpieť prechod peši a prejazd

motorovými vozidlami, traktorom alebo povozom sťažovateľky ako výlučnej vlastníčky

susediacich pozemkov (parcely... č... a parcely..., k. ú...) cez pozemok žalovaného k svojim

pozemkom.

Okresný súd svojím rozsudkom čiastočne vyhovel žalobe sťažovateľky, a to

v rozsahu určenia povinnosti žalovaného strpieť peší prechod sťažovateľky cez jeho

pozemok. Žalobu sťažovateľky v časti, v ktorej sa domáhala určenia povinnosti žalovaného

strpieť jej prejazd motorovými vozidlami, traktorom alebo povozom cez pozemok

žalovaného, zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že ich nepriznal

žiadnemu z účastníkov konania a sťažovateľke aj žalovanému uložil povinnosť nahradiť

trovy štátu u každého v sume 0,59 €.

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu v odvolaním

sťažovateľky napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti,

vo výroku o trovách účastníkov a vo výroku o trovách štátu.

Krajský súd zhodne s okresným súdom dospeli k záveru, že vecné bremeno, určenia

ktorého sa sťažovateľka domáha, vzniklo už povolením vkladu tohto vecného bremena

do katastra nehnuteľností (na základe dohody uzavretej medzi sťažovateľkou a právnym

predchodcom žalovaného o zriadení vecného bremena), avšak v dôsledku pochybenia

katastra nehnuteľností nebolo premietnuté v zápise na príslušnom liste vlastníctva. Napriek

uvedenému záveru okresný súd a krajský súd nevyhoveli požiadavke sťažovateľky v jej

žalobe na deklaratórne určenie takto vzniknutého vecného bremena v celom rozsahu

z dôvodu, že v čase rozhodovania okresného súdu už došlo zo zákona k čiastočnému zániku

tohto vecného bremena (v rozsahu povinnosti žalovaného strpieť prejazd motorovými

vozidlami, traktorom alebo povozom cez jeho pozemok) v dôsledku trvalej zmeny pomerov.

Podľa záveru okresného súdu odobreného krajským súdom v zmysle § 151p ods. 1 a 2

nastali také trvalé zmeny, že pozemok žalovaného už nemôže slúžiť

potrebám sťažovateľky alebo prospešnejšiemu užívaniu jej pozemkov. Tieto trvalé zmeny

ustálili okresný súd a krajský súd vykonaním takých terénnych úprav sťažovateľkou,

v dôsledku ktorých pozemok žalovaného už nemôže slúžiť na prejazd motorovými

vozidlami, traktorom alebo povozom.

Sťažovateľka v podstatnej časti svojej argumentácie namieta, že krajský súd potvrdil

nesprávne závery okresného súdu, ktorý „bez akéhokoľvek návrhu či právneho dôvodu

modifikoval dohodu, o ktorej sa sám vyjadril že už touto žalobkyňa, ako vlastníčka

pozemkov parc... a č..., získala oprávnenie prechádzať nie len pešo, ale aj motorovým

vozidlom, traktorom alebo povozom po pozemku ...“.

Sťažovateľka ďalej namieta, že krajský súd potvrdil nesprávny záver okresného súdu

o tom, že „v dôsledku zmien realizovaných žalobkyňou má pozemok šírku cca 2,19 m, čo

nepostačuje na prejazd motorovým vozidlom, a teda vecné bremeno v rozsahu prejazdu

motorovým vozidlom zaniklo zo zákona“ a že „za motorové vozidlo sa považuje aj

štvorkolka, ktorú..., ako to vyplýva z výpovede svedka A. V. na pojednávaní dňa 03.06.2013,

vlastní a využíva a ktorá má šírku cca 1,4 m a teda bez akýchkoľvek problémov po spornom

pozemku prejde...“, a preto podľa nej „k zániku vecného bremena zo zákona tak ako to

upravuje ust. , nedošlo, nakoľko je prejazd motorovým vozidlom aj naďalej

možný“.

Sťažovateľka zároveň namietala, že krajský súd sa opomenul vysporiadať s tou

časťou jej odvolacej argumentácie, v ktorej poukazuje na možnosť prejazdu cez pozemok

žalovaného štvorkolkou, a uviedla: „Odvolací súd úplne opomenul fakt, že sťažovateľka

vlastní a využíva štvorkolku, ktorá sa tiež považuje za motorové vozidlo, ako aj skutočnosť,

že prevažná väčšina osobných motorových vozidiel strednej triedy neprevyšuje ani šírku

2 m, a teda po spornom pozemku prejde bez akýchkoľvek problémov.“

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu ochranu ( ), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie (

ods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu

zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. ), ako aj konkrétne

procesné garancie v súdnom konaní.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ) a tiež by

mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli

napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Vychádzajúc z uvedených právnych názorov ústavný súd na účely posúdenia

opodstatnenosti sťažnosti preskúmal namietaný rozsudok krajského súdu.

Po preskúmaní rozsudku krajského súdu ústavný súd argumentáciu sťažovateľky

nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu.

Ústavný súd nezistil, že by krajským súdom aplikovaný postup a jeho závery mohli

zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do namietaného rozsudku v súlade s jeho

právomocami ustanovenými v . Ústavný súd nezistil, že by

posudzovaný rozsudok krajského súdu bol svojvoľný alebo v zjavnom vzájomnom rozpore,

či urobený v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou, či nedostatočne

odôvodnený. Krajský súd sa dostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami sťažovateľky

a náležite odôvodnil svoje závery, keď uviedol:

„Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu

predchádzalo dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav

v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného

dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam vzhľadom na prejednávanú vec.

Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce

a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. , odvolací súd podľa

konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Len na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že preskúmaním spisového materiálu

na vec sa vzťahujúceho... Bolo... potrebné zo strany okresného súdu vysporiadať sa

s otázkou rozsahu vecného bremena vzhľadom na vyjadrenia žalovaného, že z dôvodu

terénnych úprav na pozemku nie je možné požadovanú povinnosť vyplývajúcu z vecného

bremena určiť. V tejto súvislosti okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie a to jednak

ohliadkou na mieste samom (príslušná podrobná fotodokumentácia č. 1. 84-95 spisu) a tiež

výsluchom svedkov a z takto vykonaného dokazovania vyvodil aj správny právny záver, keď

mal za preukázané, že v súčasnosti v dôsledku terasovitého charakteru pozemkov,

vystavania oporného múru a garáže rodinou žalobkyne už nie je nijako technicky možné

využívať pozemok žalovaného ... na prejazd motorovými vozidlami, povozom či traktorom

k pozemkom žalobkyne, keď jej patriace pozemky parc... a č... sú v súčasnosti v dôsledku

terénnych a stavebných úprav položené o cca 2 metre vyššie ako je situovaný pozemok

žalovaného..., sú oddelené oporným múrom a nie je možné prekonať takmer pravouhlé

odbočenie do svahu v závere zaťaženého pozemku... bez toho, aby sa prejazdom motorového

vozidla nezasiahlo aj do susediaceho pozemku... parc. č..., ktorého sa však vecné bremeno

nijako netýka. V dôsledku výstavby garáže má pozemok v tomto mieste šírku iba cca

2,19 metra, čo nijako nepostačuje na prejazd motorovým vozidlom, traktorom či povozom

a následné odbočenie doprava do strmého svahu, pričom ani vjazd motorovým vozidlom

do garáže nie je možný bez vstupu na susediaci pozemok... parc. č.... ktorý nie je

vlastníctvom žalobkyne. Nastali teda také trvalé zmeny realizované žalobkyňou (resp. jej

rodinnými príslušníkmi), že pozemok žalovaného ... nemôže slúžiť na prejazd motorovými

vozidlami (traktorom či povozom). V tejto súvislosti odvolací súd len poukazuje

na ust. , podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho

vyhlásenia a pokiaľ z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že boli vykonané

také terénne úpravy, ktoré zmenili šírku pozemku na 2,19 m (čo je nepostačujúce

pre prejazd motorovými vozidlami) správne okresný súd posúdil, že v čase rozhodnom

pre vydanie rozsudku je potrené aplikovať ust. p ods. 2 teda,

že vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám

oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti...

Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala zmeny rozsudku z dôvodu vlastníctva štvorkolky toto

ňou v konaní pred okresným súdom nebolo tvrdené a ani vlastníctvo k tomuto druhu vozidla

nepreukázala. Z uvedených dôvodov odvolanie žalobkyne odvolací súd nepovažoval

za dôvodné a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti a to aj vo vzťahu k trovám

konania potvrdil.“

Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje

sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého

rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, ,

) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu

stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov

a námietok.

Keďže ústavný súd nezistil možnosť porušenia sťažovateľkou označených

základných a iných práv rozsudkom krajského súdu, odmietol jej sťažnosť podľa § 25 ods. 2

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa jednotlivými

nárokmi sťažovateľky uplatňovanými v sťažnosti už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2014