Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/31/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobkyne: Q.. Q. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XXX, právne zastúpená: X.. B. S., advokátka, K., Z. ul. XX, proti žalovanému: Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XXX, právne zastúpený: X.. U. O., advokát, K., Z. nám. XX, v konaní o určenie povinnosti strpieť vecné bremeno, takto

rozhodol:

I. Žalovaný, ako výlučný vlastník pozemku, C-KN parcela č. XX/XX, ostatné plochy o výmere XXX m2, evidovaného v katastri nehnuteľnosti, W. katastra K. na LV č. XXXX k.ú. W., je p o v i n n ý strpieť peší prechod žalobkyne ako výlučnej vlastníčky pozemkov, parcela C-KN č. XX/XX a č. XX/XX, evidovaných v katastri nehnuteľnosti, W. katastra K., na LV č. XXXX k.ú. W., po pozemku C-KN parcela č. XX/XX, ostatné plochy o výmere XXX mX k.ú. W. k pozemkom C-KN parcela č. XX/XX a č. XX/XX v k.ú. W..

II. Vo zvyšku súd žalobu z a mi e t a .

III. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

IV. Žalobkyňa a žalovaný sú p o v i n n í nahradiť štátu trovy konania, každý po 0,59 Eur na účet tunajšieho súdu do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Po spresnení žaloby sa žalobkyňa cestou právnej zástupkyne domáhala uloženia povinnosti žalovanému ako výlučnému vlastníkovi pozemku C-KN parcela č. XX/XX ostatné plochy o výmere XXX mX evidovaného W. katastra K. na LV č. XXXX k.ú. W. strpieť jej vecné bremeno týkajúce sa práva prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami, traktorom alebo povozom po predmetnom pozemku žalovaného k jej pozemkom parcela C-KN č. XX/XX a č. XX/XX evidovaných W. katastra K. na LV č. XXXX k.ú. W., ktorých je výlučnou vlastníčkou. G. zdôvodnila v podstate tým, že aj keď riadne zavkladovanou kúpnou zmluvou a dohodou o zriadení vecného bremena zo dňa XX.XX.XXXX došlo vtedajším vlastníkom k zriadeniu predmetného vecného bremena k pozemku C-KN parc. č. XX/XX, v dôsledku toho, že vecné bremeno nie je evidované na príslušnom liste vlastníctva nemôže svoje oprávnenia z neho plynúce reálne využívať.

G. požadoval žalobu zamietnuť brániac sa, že pozemok nadobúdal v dobrej viere ako nezaťažený. Stavebnými úpravami na svojich pozemkoch, ktorými sčasti zasiahla aj do jeho pozemku C-KN parc. č. XX/XX si žalobkyňa sama znemožnila výkon svojich oprávnení čím vecné bremeno zaniklo. Odkedy sa stal vlastníkom pozemku C-KN parc. č. XX/XX žalobkyňa a jej blízke osoby užívajú svoje pozemky nerušene a majú riadny prístup po inej ceste, ktorá je súčasťou parcely č. XX/X patriacej Lesom SR.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania, výsluchom svedkov a ohliadkou miesta samého a zistil nasledovné:

Kúpnou zmluvou a dohodou o zriadení vecného bremena zo dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa odkúpila od predávajúceho S. F. časti pozemkov vedených v tom čase na LV č. XXXX k.ú. W. ako C-KN parc. č. XX/ XX ostatná plocha o výmere XXX mX a C-KN parc. č. XX/XX ostatná plocha o výmere XXX mX a to len v rozsahu ich častí zodpovedajúcich podľa geometrického plánu H.. X. F. č. XXXXXXXX-XX/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX novovytvorenej parcele KN č. XX/XX ostatná plocha o výmere XXX m2. V čl. VI zmluvy súčasne došlo k dohode o zriadení vecného bremena spočívajúceho v oprávnení vlastníka pozemkov KN parc. č. XX/XX a č. XX/XX prechádzať pešo a jazdiť motorovými vozidlami, traktorom alebo povozom po pozemku parc. KN č. XX/XX ostatná plocha o výmere XXX m2, k.ú. W.. B. bremeno bolo zriadené na neurčito a zároveň bolo dohodnuté, že jeho právne účinky budú prechádzať súčasne so zmenou vlastníckych vzťahov k predmetným pozemkom. B. zmluvy bol povolený do katastra nehnuteľností dňa XX.XX.XXXX pod B

Ako vyplynulo z predložených výpisov z listov vlastníctva, z rozhodnutí Správy katastra K. a S. úradu v G. a k nim sa viažucich podaní žalobkyne, vklad vlastníckeho práva a vecného bremena do katastra nehnuteľností z uvedenej zmluvy síce bol povolený v prospech žalobkyne (už uvedeným rozhodnutím W. katastra zo dňa XX.XX.XXXX), avšak povinnosť vyplývajúca z vecného bremena vzťahujúca sa k pozemku C-KN parc. č. XX/XX nebola v dôsledku pochybenia katastra zapísaná na list vlastníctva č. XXXX k.ú. W., kde bola táto parcela v tom čase vedená. Pozemok C-KN parc. č. XX/XX bol následne predmetom prevodov, konkrétne kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX S. F. odpredal tento pozemok manželom E., ktorí ho následne kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX odpredali X. M. a tento ho následne v roku XXXX daroval žalovanému ako svojmu príbuznému.

Z už uvedených katastrálnych rozhodnutí i protestu prokurátora je súčasne zrejmé, že v podstate celý čas, okrem istého obdobia na prelome rokov XXXX a XXXX kedy pozemok C-KN parc. č. XX/XX vlastnil X. M., nebola na príslušnom liste vlastníctva zapísaná ťarcha označujúca zaťaženie pozemku vecným bremenom založeným zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX. Na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. W., na ktorom je momentálne pozemok vedený ako vlastníctvo žalovaného, nie je vecné bremeno vyznačené ani v súčasnosti.

Podľa mapovej časti žalovaným predloženého vytyčovacieho náčrtu (čl. XX,XX spisu) má pozemok C- KN parc. č. XX/XX tvar písmena „L“ o rozmeroch cca 2,90 m x 36 m x 9 m x 4 m x 6,16 m x 33 m a nachádza sa medzi pozemkami C-KN parc. č. XX/XX, č. XX/XX (ktorá susedí s C-KN parc. č. XX/XX) na jednej strane a C-KN parc. č. XX/XX na strane druhej.

V konaní nebolo sporným, že v čase zriadenia vecného bremena dohodou zo dňa XX.XX.XXXX bola lokalita kde sa nachádzajú pozemky žalobkyne C-KN parc. č. XX/XX a č. XX/XX susediace s pozemkom žalovaného C-KN parc. č. XX/XX svahovitého charakteru. V. to aj svedkovia U. B., S. F. a sčasti aj V. E., ktorí rovnako ako svedok X. F. súčasne uviedli, že v podstate stredom priestoru medzi pozemkami žalobkyne a nižšie sa nachádzajúcou budovou reštaurácie (salaša) viedla prístupová cesta k ďalej sa nachádzajúcim nehnuteľnostiam. Táto cesta je znázornená ako parcela č. XX/XX aj na mape (montážnom pláne) z roku XXXX týkajúcej sa vedenia rozvodov elektrickej energie v tejto lokalite (č.l. XXX spisu).

Svedok U. B. vypovedal, že v podstate on odkupoval pre žalobkyňu ako svoju dcéru dve parcely od S. F., s ktorým sa dohodli, že každý z nich „pustí“ na prístupovú cestu C-KN parc. č. XX/XX po polovici. Cesta mala slúžiť pre všetky chaty, ktoré mali byť vystavané v okolí. Svedok sa vyjadril, že najskôr boli vybudované oporné múry a následne sa stavali chaty.

Svedok S. F. uviedol, že pred odpredajom pozemkov navrhol B., aby si pozemok o šírke 3 metre odkúpili s čím však nesúhlasili, no dohodli sa, že na tejto šírke sa zriadi vecné bremeno.

Ohliadkou miesta samého bolo zistené, že v súčasnosti sú na pozemku C-KN parcela č. XX/XX vysadené tri dreviny nízkeho vzrastu, pozemok je zatrávnený a tvorí súčasť väčšieho areálu ohradeného plotom. Z jednej strany je pozemok v teréne vymedzený oporným múrom, jeho ostatné hranice boli v čase ohliadky označené farebnou páskou upevnenou na kovových tyčkách. Na mieste bolo zistené, že pozemok má na začiatku šírku cca 2,4 metra. Na konci pozemku do neho vystupuje stavba garáže na pozemku žalobkyne C-KN parc. č. XX/XX, čo spôsobuje, že v tomto mieste má pozemok C-KN parc. č. XX/XX šírku iba cca 2,19 metra a navyše za garážou pozemok takmer v pravom uhle pokračuje doľava do strmého svahu s prevýšením cca 2 metre smerom k chate žalobkyne na pozemku C-KN parc. č. XX/ XXX. Podľa vytyčovacieho náčrtu toto prevýšenie pripadá na dĺžku 9 metrov. Výškový rozdiel v teréne medzi pozemkom žalovaného C-KN parc. č. XX/XX a pozemkami žalobkyne C-KN parc. č. XX/XX a č. XX/XX teda v súčasnosti predstavuje cca 2 metre a je spôsobený vystavaním oporného múru, ktorého súčasťou je aj garáž.

Podstatu vecných bremien definuje (ďalej len „“) tým spôsobom, že vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Podľa určenia oprávneného subjektu možno teda rozlišovať vecné bremená pôsobiace in rem a vecné bremená pôsobiace in personam. Vecnoprávny charakter oboch druhov vecných bremien sa prejavuje tým, že zmena vlastníka zaťaženej, tzv. slúžiacej nehnuteľnosti nemá vplyv na existenciu vecného bremena - ak dôjde k zmene vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti, dochádza zo zákona k prechodu povinnosti z vecného bremena na nadobúdateľa zaťaženej nehnuteľnosti. Pri vecných bremenách pôsobiacich in rem je oprávnenou osobou každý subjekt, ktorý je vlastníkom tzv. panujúcej nehnuteľnosti - nehnuteľnosti, v prospech ktorej bolo vecné bremeno zriadené. Tu totiž platí ust. , podľa ktorého vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa vznikajú vecné bremená okrem iných dôvodov aj písomnou zmluvou, pričom na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zánik vecného bremena môže podľa nastať na podklade rozhodnutia štátneho orgánu alebo zo zákona. Prípadom kedy vecné bremeno zanikne zo zákona je aj ust. , podľa ktorého vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti. Prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa ako vlastníčka pozemkov C-KN parc. č. XX/XX a č. XX/XX na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej súčasťou bola dohoda o zriadení vecného bremena spočívajúceho v oprávnení prechádzať pešo a motorovými vozidlami, traktorom alebo povozom po pozemku C-KN parc. č. XX/XX, nadobudla povolením vkladu do katastra nehnuteľností uvedené oprávnenia vyplývajúce zo zriadeného vecného bremena. Na tom nič nemení skutočnosť, že v dôsledku pochybenia správy katastra nebola táto ťarcha vyznačená na príslušnom liste vlastníctva, nakoľko podľa nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je viazané iba na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností, k čomu v danom prípade došlo. Žalobkyňa teda ako vlastníčka pozemkov C-KN parc. č. XX/XX a č. XX/XX bola oprávnená vykonávať oprávnenia z vecného bremena zaťažujúceho pozemok C-KN parc. č. XX/XX, ktorého vlastníkom je v súčasnosti žalovaný. Miestna situácia ako vyplynulo z výpovede svedkov ale bola úplne odlišná ako v súčasnosti. V čase zriadenia vecného bremena mali pozemky svahovitý charakter a na prechod sa využívala nielen C-KN parcela č. XX/XX ale zrejme aj časť (súčasnej) C-KN parc. č. XX/XX, keďže ako zhodne uviedli svedkovia, nachádzala sa na mieste cesta, ktorá viedla stredom priestoru medzi súčasným oporným múrom pod pozemkami žalobkyne C-KN parc. č. XX/XX a č. XX/XX a nižšie sa nachádzajúcou budovou salaša. Takéto situovanie pôvodnej cesty možno vyvodiť i z toho, že ešte aj v súčasnosti sa približne v strede tohto priestoru nachádza v plote areálu dvojkrídlová brána. V súčasnosti však v dôsledku terasovitého charakteru pozemkov, vystavania oporného múru a garáže rodinou žalobkyne už podľa

názoru súdu nie je nijako technicky možné využívať pozemok žalovaného C-KN parc. č. XX/XX na prejazd motorovými vozidlami, povozom či traktorom k pozemkom žalobkyne. Z ohliadky vyplynulo, že pozemky žalobkyne C-KN parc. č. XX/XX a č. XX/XX sú v súčasnosti v dôsledku terénnych a stavebných úprav položené o cca 2 metre vyššie ako je situovaný pozemok žalovaného C-KN parc. č. XX/XX. Pozemky žalobkyne a žalovaného sú oddelené oporným múrom a nie je možné prekonať takmer pravouhlé odbočenie do svahu v závere zaťaženého pozemku C-KN parc. č. XX/XX bez toho, aby sa prejazdom motorového vozidla nezasiahlo aj do susediaceho pozemku C-KN parc. č. XX/XX, ktorého sa však vecné bremeno nijako netýka. V dôsledku výstavby garáže má pozemok v tomto mieste šírku iba cca X,XX metra čo nijako nepostačuje na prejazd motorovým vozidlom, traktorom či povozom a následné odbočenie doprava do strmého svahu, pričom ani vjazd motorovým vozidlom do garáže nie je možný bez vstupu na susediaci pozemok C-KN parc. č. XX/XX, ktorý nie je vlastníctvom žalobkyne. Súd preto dospel k záveru, že v dôsledku trvalých zmien realizovaných žalobkyňou (resp. jej rodinnými príslušníkmi) už pozemok žalovaného C-KN parc. č. XX/XX nemôže slúžiť na prejazd motorovými vozidlami (traktorom či povozom) a teda nemôže slúžiť prospešnejšiemu využívaniu pozemkov žalobkyne, ktorá má k hranici svojho pozemku C-KN parc. č. XX/XX navyše prístup aj motorovými vozidlami z hornej strany zo štrkovej cesty na parc. č. XX/X. Z týchto dôvodov podľa ods. X vecné bremeno v rozsahu prejazdu zaniklo zo zákona po tom, ako boli zo strany žalobkyne vykonané stavebné a terénne úpravy znemožňujúce prejazd po zaťaženom pozemku. Preto v tomto rozsahu súd žalobu zamietol. Čo sa však týka zriadeného vecného bremena v rozsahu oprávnenia prechádzať po pozemku C-KN parc. č. XX/XX, z ohliadky vyplynulo, že pešiemu prechodu po tomto pozemku nebráni žiadna okolnosť. Vo vzťahu k možnosti pešieho prechodu tu nenastala žiadna trvalá zmena, ktorá by peší prechod znemožňovala. Touto trvalou zmenou nie je zatrávnenie pozemku ani vysadenie niekoľko málo drevín na zaťaženom pozemku, jeho oplotenie či prípadné zemou vedené vodovodné potrubie. Po zaťaženom pozemku je možné pohodlne chodiť a je možný bezproblémový prechod k pozemkom žalobkyne. Súd preto uložil žalovanému ako vlastníkovi zaťaženého pozemku povinnosť strpieť peší prechod žalobkyne k jej pozemkom, keďže táto jeho povinnosť vyplýva z obsahu vecného bremena ( ) zaťažujúceho jeho pozemok C-KN parc. č. XX/XX. Dobromyseľnosť pri nadobudnutí pozemku C-KN parc. č. XX/XX, na ktorú poukazoval žalovaný tu nemá žiaden právny význam, pretože ako už bolo uvedené, povinnosť z vecného bremena prechádza na nadobúdateľa zaťaženej nehnuteľnosti spolu s vecou, a to bez ohľadu na subjektívnu kategóriu vedomosti (či nevedomosti) nadobúdateľa o zaťažení nehnuteľnosti vecným bremenom. Nadobúdateľ v takom prípade môže vyvodzovať zodpovednosť za zaťaženie pozemku iba voči scudziteľovi, ktorý ho na právne vady veci neupozornil. Len záverom súd ešte poznamenáva, že v danom prípade nebolo potrebné zaoberať sa naliehavým právnym záujmom na podanej žalobe ako na to poukazoval žalovaný, pretože išlo jednoznačne o žalobu podľa na splnenie povinnosti, ktorá vyplýva z právneho vzťahu vecného bremena a žalobkyňa tu nadbytočne poukazovala na naliehavý právny záujem vyžadovaný iba pri určovacích žalobách podľa .

Vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov konania súd podľa ust. vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O trovách štátu, ktoré vznikli vo výške 1,17 Eur v súvislosti s použitím motorového vozidla na ohliadku dňa XX.XX.XXXX súd rozhodol podľa , podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Vychádzajúc potom z čiastočného úspechu oboch účastníkov súd trovy štátu rozdelil medzi nich po polovici, t.j. 0,59 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného

súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa , odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.