Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 35/2015
PDF · 178.23 KB
No categories available
I. ÚS 35/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. januára 2015
predbežne prerokoval sťažnosť M. L., J. F., A. F., J. F., a M. G., zastúpených advokátom
JUDr. Jozefom Polákom, Radlinského 1718, Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6 Co
85/2014 zo 14. augusta 2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. L., J. F., A. F., J. F., a M. G. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. decembra
2014 doručená sťažnosť M. L., J. F., A. F., J. F., a M. G. (spolu ďalej len „sťažovatelia“),
zastúpených advokátom JUDr. Jozefom Polákom, Radlinského 1718, Dolný Kubín, vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.
6 Co 85/2014 zo 14. augusta 2014 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa ako žalobcovia v súdnom
konaní vedenom Okresným súdom Námestovo (ďalej len „okresný súd“) domáhali proti
žalovaným (D. S., Ľ. S. a V. S.) určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo
veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/7 k celku.
Okresný súd rozsudkom č. k. 9 C 34/2013-69 z 24. júla 2014 (ďalej len „rozsudok
okresného súdu“) žalobu sťažovateľov zamietol a zaviazal ich na náhradu trov konania
žalovaných. Dôvodom zamietnutia žaloby sťažovateľov okresným súdom bolo
nepreukázanie právneho záujmu sťažovateľmi na takom určení vlastníckeho práva, ako sa
tohto určenia domáhali v petite svojej žaloby (pred i po pripustení jej zmeny). Krajský súd
sa v celom rozsahu stotožnil so závermi okresného súdu a na základe odvolania
sťažovateľov napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu a zaviazal
sťažovateľov na náhradu trov odvolacieho konania žalovaných.
Sťažovatelia vidia porušenie svojich označených práv v nesprávnom závere
okresného súdu a krajského súdu o nepreukázaní ich právneho záujmu, na určení akého sa
svojou žalobou domáhali. Vo svojej argumentácii poukazujú na nesplnenie zákonných
podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k nehnuteľnostiam žalovanými
v spoluvlastníckom podiele, ako sú vedení v evidencii katastra nehnuteľností. V podstatnej
časti svojej argumentácie zdôrazňujú danosť svojho naliehavého právneho záujmu na určení
svojho vlastníckeho práva k podielom vedeným v evidencii nehnuteľností v prospech
žalovaných a uvádzajú:
„K naliehavému právnemu záujmu navrhovateľov uvádzame, že dňa 04.07.2011
podal súčasný odporca 1/ na Okresný súd v Námestove Návrh na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k pozemku jeho prikázaním navrhovateľovi za náhradu /§ 142
OZ/. V uvedenej veci sa vedie konanie na tunajšom súde pod sp. zn. 9C 197/2011, kde
žalovanými sú žalobcovia 1/ až 5/ v tomto konaní.
Žalobca sa vo vyššie uvedenom konaní domáhal, aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo k pozemku zapísanému na LV č... a jednotlivé spoluvlastnícke podiely
žalovaných prikázal do vlastníctva žalobcu za náhradu. Prvostupňový súd sa v tomto konaní
vyjadril, že nebude ako predbežnú otázku posudzovať platnosť resp. neplatnosť vyššie
uvedených notárskych zápisníc ergo ani správnosť zápisu výšky spoluvlastníckych podielov
na vyššie uvedených nehnuteľnostiach. Z uvedeného dôvodu, nakoľko žalovaní nenavrhli
spôsob mimosúdneho urovnania, ktorý by žalobcom vyhovoval, nezostáva žalobcom 1/ -5/
iné, ako domáhať sa svojich práv cestou určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem
žalobcov na požadovanom určení vyplýva aj z ust. § 136 a nasl. Obč. zák...
Žalobcovia majú za to, že vlastnícke právo žalovaného 1/ k sporným parcelám
neexistuje v podiele, ako je to uvedené na LV č... ale aj vlastnícke právo žalobcovho otca t.j.
žalovaného 21 k pozemku na LV č... k.ú... neexistuje, preto sa domáhajú, aby súd preskúmal
vyššie uvedené notárske zápisnice, ktoré boli podkladom pre nadobudnutie vlastníckeho
práva žalovaného vydržaním, nakoľko tieto právne úkony nemohli byť spôsobilým titulom
na nadobudnutie vlastníckeho práva zo strany žalovaného 1/ a 2/. ...
Dôvodom, pre ktorý podali žalobcovia žalobu na určenie vlastníckeho práva bola tá
skutočnosť, že dňa 06.07.2011 podali žalovaní 1/ a 2/ na Okresný súd v Námestove Žalobu
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku evidovanému na LV č...
k.ú... V uvedenej veci sa v súčasnosti vedie konania pod sp. zn. 9C/197/2011. Po podaní
žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súčasní žalobcovia (v
konaní o zrušenie a vyporiadanie PS v postavení žalovaných) zistili, že spoluvlastnícky
podiel žalobcov z konania 9C/197/2011 je väčší, ako im v skutočnosti prislúcha.
Prvostupňový súd sa v tomto konaní (9C/197/2011) vyjadril, že nebude ako
predbežnú otázku posudzovať platnosť resp. neplatnosť notárskych zápisníc, ktoré boli
titulom nadobudnutia sporných spoluvlastníckych podielov, ergo ani správnosť zápisu výšky
spoluvlastníckych podielov na sporných uvedených nehnuteľnostiach. Z uvedeného dôvodu,
nakoľko žalovaní nenavrhli spôsob mimosúdneho urovnania, ktorý by žalobcom vyhovoval,
nezostáva žalobcom 1/ -5/ iné, ako domáhať sa svojich práv cestou určovacej žaloby.
Naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení vyplýva aj z ust. § 136 a nasl.
Obč. zák.
Zo súdnej praxe vyplýva, že určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu
k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci žalobe môže byť jedným
z predpokladov na vykonanie obnovy vlastníckeho práva.
Krajský súd v Žiline následne rozsudkom sp. zn. 6Co/85/2014 zo dňa 14.08.2014
rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 9C/34/2013-69 zo dňa 24.07.2013 potvrdil,
keď sa plne stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu.“
Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti takto rozhodol:
„... Rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/85/2014 zo dňa 14.08.2014 bolo
porušené základné právo sťažovateľov podľa čl. 46 Ústavy SR, spočívajúci v práve na
súdnu ochranu na nezávislom a nestrannom súde a základné právo podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, spočívajúce v práve na
spravodlivé súdne konanie.
... Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.
6Co/85/2014 zo dňa 14.08.2014, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Námestovo
sp. zn. 9C/34/2013-69 zo dňa 24.07.2013 a vec vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie
konanie.
... Zároveň sťažovatelia žiadajú priznať náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
340,88 € a túto poukázať jeho právnemu zástupcovi...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,
ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného
práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,
ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo
procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože
uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,
II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
Sťažovatelia v petite svojej sťažnosti namietajú porušenie svojho základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného
súdu o zamietnutí žaloby sťažovateľov o určenie vlastníckeho práva.
Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva
na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6
ods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu
zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne
procesné garancie v súdnom konaní.
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať
a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov
viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi
bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery
zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje
na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne
s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,
mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).
Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia
všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím
došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery
všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli
zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody
(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00) a tiež by
mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli
napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.
Vychádzajúc z uvedených právnych názorov ústavný súd pre účely posúdenia
opodstatnenosti sťažnosti preskúmal namietaný rozsudok krajského súdu.
Po preskúmaní rozsudku krajského súdu ústavný súd argumentáciu sťažovateľov
nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu.
Ústavný súd nezistil, že by krajským súdom aplikovaný postup a jeho závery mohli
zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do namietaného rozsudku v súlade s jeho
právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy. Ústavný súd nezistil, že by
posudzovaný rozsudok krajského súdu bol svojvoľný alebo v zjavnom vzájomnom rozpore
či urobený v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou či nedostatočne
odôvodnený. Krajský súd sa dostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami sťažovateľov
proti rozsudku okresného súdu a náležite odôvodnil svoje závery, keď uviedol:
«Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo zamietol žalobu žalobcov, ktorou
sa domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č...
pre k. ú... o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/7-iny.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobe žalobcov nebolo možné vyhovieť pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu z dôvodu materiálnej nevykonateľnosti
prípadného budúceho súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie o tom, že žalobcovia sú
podielovými spoluvlastníkmi k sporným nehnuteľnostiam všetci spoločne v podiele 2/7-iny
by nebolo zapísateľné v katastri nehnuteľností, a teda by bolo materiálne nevykonateľné.
V danom prípade neprichádzal do úvahy ani postup súdu podľa § 43 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), keďže žaloba žalobcov mala všetky náležitosti
v zmysle § 42 ods. 3 O. s. p. a § 79 ods. 1 O. s. p., t. j. žalobcovia riadne označili účastníkov
konania, predmet konania, opísali rozhodujúce skutočnosti a k návrhu pripojili listinné
dôkazy (to isté platí aj pre zmenený návrh). Z petitu žalobného návrhu bolo zrejmé, čoho sa
žalobcovia domáhajú. Žaloba teda bola jasná, úplná a zrozumiteľná. Podľa rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 125/2011, ak účastník (navyše v konám zastúpený
advokátom) vymedzil nesprávne predmet konania a na základe toho naformuloval aj znenie
petitu, nebolo možné žalobcov poučiť ohľadne naformulovaného správneho znenia petitu
žaloby tak, aby táto bola vykonateľná, a teda vymedziť inak predmet tohto konania, ktoré
poučenie by presiahlo poučovaciu povinnosť súdu podľa § 5 O. s. p. a bolo by v rozpore so
zásadou rovnosti účastníkov konania. Keďže pri určovacích žalobách sa prvotne skúma
naliehavý právny záujem, ktorý je základnou podmienkou pre ďalšie konanie o žalobe
v zmysle § 80 písm. c) O. s. p., pričom v prípade jeho absencie nie je potrebné ďalšie
dokazovanie, okresný súd pri zistení nedostatku naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení žalobu bez ďalšieho dokazovania zamietol. ...
Proti vyššie uvedenému rozsudku podali žalobcovia odvolanie...
Prvostupňovému súdu vytýkali, že na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj nesprávne právne posúdenie veci. V bližších
podrobnostiach zopakovali, že dôvodom pre podanie žaloby bola skutočnosť, že žalovaní
podali na Okresnom súde v Námestove žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva pozemku evidovanému na LV č... pre k. ú... Po podaní tejto žaloby súčasní
žalobcovia zistili, že spoluvlastnícky podiel žalobcov v konaní o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva pod sp. zn. 9C/197/2011 je väčší, ako im v skutočnosti
prislúcha. Prvostupňový súd sa v konaní vyjadril, že nebude ako predbežnú otázku
posudzovať platnosť, resp. neplatnosť notárskych zápisníc, ktoré boli titulom nadobudnutia
sporných spoluvlastníckych podielov, teda ani správnosť zápisu výšky spoluvlastníckych
podielov na sporných nehnuteľnostiach. Z uvedeného dôvodu a tiež, pretože žalovaní
nenavrhli spôsob mimosúdneho urovnania, ktorý by žalobcom vyhovoval, nezostalo
žalobcom iné, ako domáhať sa svojich práv cestou určovacej žaloby. Žalobcovia sú pritom
presvedčení, že evidenčný zápis spoluvlastníckych podielov žalovaných na LV č... je v
rozpore so stavom právnym, čím je daný stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcami
a žalovanými, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcov a ktorý nemožno inými
právnymi prostriedkami odstrániť (viď rozhodnutie zo súdnej praxe, napr. ZSP 3/2009).
Žalobcovia pritom vyslovili presvedčenie, že žalovaní nesplnili podmienky na nadobudnutie
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vydržaním. Zobsahu notárskych zápisníc č.
N 36/2011 a N 150/2010 je zrejmé, že vyhlásenie o vydržaní sa vydáva podľa § 63 zák. č.
323/1992 Zb. v znení zákona č. 327/2000, a to napriek tomu, že táto zákonná úprava už v
tom čase nebola účinná a podľa platnej právnej úpravy musí notárska zápisnica obsahovať
okrem iného vyjadrenie osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu alebo ich
právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady. Uvedené vyjadrenie je nevyhnutné pre
splnenie podmienok na vydanie osvedčenia o nadobudnutí vlastníckeho práva a vo vyššie
uvedených notárskych zápisniciach absentuje...
Krajský súd, ako súd odvolací... bez nariadenia odvolacieho pojednávania...
preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní...
rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil, a to
z nasledovných dôvodov...
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového
materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania tak odvolatelia
-žalobcovia, ako aj v písomnom vyjadrení žalovaní konštatuje, že prvostupňový súd
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel ku skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust.
§ 219 ods. 2 O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, obmedzuje sa na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. ...
Oboznámiac sa so žalobným petitom tak, ako ho formulovali žalobcovia, že sú
podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností zapísaných v k. ú... o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 7/8, aj odvolací súd dospel k záveru, že prípadne takto
formulovaný výrok súdneho rozhodnutia je nevykonateľný, nezapísateľný do katastra
nehnuteľností ako súboru popisných informácií. Správne okresný súd konštatoval, že
spoluvlastníctvo bez vyjadrenia podielov medzi jednotlivými spoluvlastníkmi je možné len
vo vzťahu medzi manželmi ako tzv. bezpodielové spoluvlastníctvo, a preto nemôže byť
podiel žiadaný žalobcami na sporných nehnuteľnostiach v ich spoločnom vlastníctve bez
vyjadrenia podielov pripadajúcich na toho-ktorého žalobcu. Žalobcovia, pokiaľ to považujú
za potrebné na ochranu svojich práv, sa musia domáhať určenia vlastníckeho práva
k podielom, ktoré musia byť presne vymedzené vo vzťahu k jednotlivým žalobcom.»
Skutočnosť, že sťažovatelia sa s názorom krajského súdu nestotožňujú, nepostačuje
sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého
rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,
I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu
stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov
a námietok.
Keďže ústavný súd nezistil možnosť porušenia sťažovateľmi označených práv
rozsudkom krajského súdu, odmietol ich sťažnosť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa jednotlivými
nárokmi sťažovateľov uplatňovanými v sťažnosti už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. januára 2015