Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 35/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. januára 2015

predbežne prerokoval sťažnosť M. L., J. F., A. F., J. F., a M. G., zastúpených advokátom

JUDr. Jozefom Polákom, Radlinského 1718, Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6 Co

85/2014 zo 14. augusta 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. L., J. F., A. F., J. F., a M. G. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. decembra

2014 doručená sťažnosť M. L., J. F., A. F., J. F., a M. G. (spolu ďalej len „sťažovatelia“),

zastúpených advokátom JUDr. Jozefom Polákom, Radlinského 1718, Dolný Kubín, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

zo 14. augusta 2014 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa ako žalobcovia v súdnom

konaní vedenom Okresným súdom Námestovo (ďalej len „okresný súd“) domáhali proti

žalovaným (D. S., Ľ. S. a V. S.) určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo

veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/7 k celku.

Okresný súd rozsudkom č. k. -69 z 24. júla 2014 (ďalej len „rozsudok

okresného súdu“) žalobu sťažovateľov zamietol a zaviazal ich na náhradu trov konania

žalovaných. Dôvodom zamietnutia žaloby sťažovateľov okresným súdom bolo

nepreukázanie právneho záujmu sťažovateľmi na takom určení vlastníckeho práva, ako sa

tohto určenia domáhali v petite svojej žaloby (pred i po pripustení jej zmeny). Krajský súd

sa v celom rozsahu stotožnil so závermi okresného súdu a na základe odvolania

sťažovateľov napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu a zaviazal

sťažovateľov na náhradu trov odvolacieho konania žalovaných.

Sťažovatelia vidia porušenie svojich označených práv v nesprávnom závere

okresného súdu a krajského súdu o nepreukázaní ich právneho záujmu, na určení akého sa

svojou žalobou domáhali. Vo svojej argumentácii poukazujú na nesplnenie zákonných

podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k nehnuteľnostiam žalovanými

v spoluvlastníckom podiele, ako sú vedení v evidencii katastra nehnuteľností. V podstatnej

časti svojej argumentácie zdôrazňujú danosť svojho naliehavého právneho záujmu na určení

svojho vlastníckeho práva k podielom vedeným v evidencii nehnuteľností v prospech

žalovaných a uvádzajú:

„K naliehavému právnemu záujmu navrhovateľov uvádzame, že dňa 04.07.2011

podal súčasný odporca 1/ na Okresný súd v Námestove Návrh na zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva k pozemku jeho prikázaním navrhovateľovi za náhradu /§ 142

/. V uvedenej veci sa vedie konanie na tunajšom súde pod sp. zn. , kde

žalovanými sú žalobcovia 1/ až 5/ v tomto konaní.

Žalobca sa vo vyššie uvedenom konaní domáhal, aby súd zrušil podielové

spoluvlastníctvo k pozemku zapísanému na LV č... a jednotlivé spoluvlastnícke podiely

žalovaných prikázal do vlastníctva žalobcu za náhradu. Prvostupňový súd sa v tomto konaní

vyjadril, že nebude ako predbežnú otázku posudzovať platnosť resp. neplatnosť vyššie

uvedených notárskych zápisníc ergo ani správnosť zápisu výšky spoluvlastníckych podielov

na vyššie uvedených nehnuteľnostiach. Z uvedeného dôvodu, nakoľko žalovaní nenavrhli

spôsob mimosúdneho urovnania, ktorý by žalobcom vyhovoval, nezostáva žalobcom 1/ -5/

iné, ako domáhať sa svojich práv cestou určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem

žalobcov na požadovanom určení vyplýva aj z ust. § 136 a nasl. Obč. zák...

Žalobcovia majú za to, že vlastnícke právo žalovaného 1/ k sporným parcelám

neexistuje v podiele, ako je to uvedené na LV č... ale aj vlastnícke právo žalobcovho otca t.j.

žalovaného 21 k pozemku na LV č... k.ú... neexistuje, preto sa domáhajú, aby súd preskúmal

vyššie uvedené notárske zápisnice, ktoré boli podkladom pre nadobudnutie vlastníckeho

práva žalovaného vydržaním, nakoľko tieto právne úkony nemohli byť spôsobilým titulom

na nadobudnutie vlastníckeho práva zo strany žalovaného 1/ a 2/. ...

Dôvodom, pre ktorý podali žalobcovia žalobu na určenie vlastníckeho práva bola tá

skutočnosť, že dňa 06.07.2011 podali žalovaní 1/ a 2/ na Okresný súd v Námestove Žalobu

na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku evidovanému na LV č...

k.ú... V uvedenej veci sa v súčasnosti vedie konania pod sp. zn. . Po podaní

žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súčasní žalobcovia (v

konaní o zrušenie a vyporiadanie PS v postavení žalovaných) zistili, že spoluvlastnícky

podiel žalobcov z konania je väčší, ako im v skutočnosti prislúcha.

Prvostupňový súd sa v tomto konaní () vyjadril, že nebude ako

predbežnú otázku posudzovať platnosť resp. neplatnosť notárskych zápisníc, ktoré boli

titulom nadobudnutia sporných spoluvlastníckych podielov, ergo ani správnosť zápisu výšky

spoluvlastníckych podielov na sporných uvedených nehnuteľnostiach. Z uvedeného dôvodu,

nakoľko žalovaní nenavrhli spôsob mimosúdneho urovnania, ktorý by žalobcom vyhovoval,

nezostáva žalobcom 1/ -5/ iné, ako domáhať sa svojich práv cestou určovacej žaloby.

Naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení vyplýva aj z ust. § 136 a nasl.

Obč. zák.

Zo súdnej praxe vyplýva, že určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu

k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci žalobe môže byť jedným

z predpokladov na vykonanie obnovy vlastníckeho práva.

Krajský súd v Žiline následne rozsudkom sp. zn. zo dňa 14.08.2014

rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. -69 zo dňa 24.07.2013 potvrdil,

keď sa plne stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu.“

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti takto rozhodol:

„... Rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 14.08.2014 bolo

porušené základné právo sťažovateľov podľa SR, spočívajúci v práve na

súdnu ochranu na nezávislom a nestrannom súde a základné právo podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, spočívajúce v práve na

spravodlivé súdne konanie.

... Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.

zo dňa 14.08.2014, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Námestovo

sp. zn. -69 zo dňa 24.07.2013 a vec vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie

konanie.

... Zároveň sťažovatelia žiadajú priznať náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

340,88 € a túto poukázať jeho právnemu zástupcovi...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Sťažovatelia v petite svojej sťažnosti namietajú porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného

súdu o zamietnutí žaloby sťažovateľov o určenie vlastníckeho práva.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu ochranu ( ), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie (

ods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu

zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. ), ako aj konkrétne

procesné garancie v súdnom konaní.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ) a tiež by

mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli

napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Vychádzajúc z uvedených právnych názorov ústavný súd pre účely posúdenia

opodstatnenosti sťažnosti preskúmal namietaný rozsudok krajského súdu.

Po preskúmaní rozsudku krajského súdu ústavný súd argumentáciu sťažovateľov

nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu.

Ústavný súd nezistil, že by krajským súdom aplikovaný postup a jeho závery mohli

zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do namietaného rozsudku v súlade s jeho

právomocami ustanovenými v . Ústavný súd nezistil, že by

posudzovaný rozsudok krajského súdu bol svojvoľný alebo v zjavnom vzájomnom rozpore

či urobený v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou či nedostatočne

odôvodnený. Krajský súd sa dostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami sťažovateľov

proti rozsudku okresného súdu a náležite odôvodnil svoje závery, keď uviedol:

«Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo zamietol žalobu žalobcov, ktorou

sa domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č...

pre k. ú... o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/7-iny.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobe žalobcov nebolo možné vyhovieť pre

nedostatok naliehavého právneho záujmu z dôvodu materiálnej nevykonateľnosti

prípadného budúceho súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie o tom, že žalobcovia sú

podielovými spoluvlastníkmi k sporným nehnuteľnostiam všetci spoločne v podiele 2/7-iny

by nebolo zapísateľné v katastri nehnuteľností, a teda by bolo materiálne nevykonateľné.

V danom prípade neprichádzal do úvahy ani postup súdu podľa § 43 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „“), keďže žaloba žalobcov mala všetky náležitosti

v zmysle a , t. j. žalobcovia riadne označili účastníkov

konania, predmet konania, opísali rozhodujúce skutočnosti a k návrhu pripojili listinné

dôkazy (to isté platí aj pre zmenený návrh). Z petitu žalobného návrhu bolo zrejmé, čoho sa

žalobcovia domáhajú. Žaloba teda bola jasná, úplná a zrozumiteľná. Podľa rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ak účastník (navyše v konám zastúpený

advokátom) vymedzil nesprávne predmet konania a na základe toho naformuloval aj znenie

petitu, nebolo možné žalobcov poučiť ohľadne naformulovaného správneho znenia petitu

žaloby tak, aby táto bola vykonateľná, a teda vymedziť inak predmet tohto konania, ktoré

poučenie by presiahlo poučovaciu povinnosť súdu podľa a bolo by v rozpore so

zásadou rovnosti účastníkov konania. Keďže pri určovacích žalobách sa prvotne skúma

naliehavý právny záujem, ktorý je základnou podmienkou pre ďalšie konanie o žalobe

v zmysle , pričom v prípade jeho absencie nie je potrebné ďalšie

dokazovanie, okresný súd pri zistení nedostatku naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení žalobu bez ďalšieho dokazovania zamietol. ...

Proti vyššie uvedenému rozsudku podali žalobcovia odvolanie...

Prvostupňovému súdu vytýkali, že na základe vykonaných dôkazov dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj nesprávne právne posúdenie veci. V bližších

podrobnostiach zopakovali, že dôvodom pre podanie žaloby bola skutočnosť, že žalovaní

podali na Okresnom súde v Námestove žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva pozemku evidovanému na LV č... pre k. ú... Po podaní tejto žaloby súčasní

žalobcovia zistili, že spoluvlastnícky podiel žalobcov v konaní o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva pod sp. zn. je väčší, ako im v skutočnosti

prislúcha. Prvostupňový súd sa v konaní vyjadril, že nebude ako predbežnú otázku

posudzovať platnosť, resp. neplatnosť notárskych zápisníc, ktoré boli titulom nadobudnutia

sporných spoluvlastníckych podielov, teda ani správnosť zápisu výšky spoluvlastníckych

podielov na sporných nehnuteľnostiach. Z uvedeného dôvodu a tiež, pretože žalovaní

nenavrhli spôsob mimosúdneho urovnania, ktorý by žalobcom vyhovoval, nezostalo

žalobcom iné, ako domáhať sa svojich práv cestou určovacej žaloby. Žalobcovia sú pritom

presvedčení, že evidenčný zápis spoluvlastníckych podielov žalovaných na LV č... je v

rozpore so stavom právnym, čím je daný stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcami

a žalovanými, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcov a ktorý nemožno inými

právnymi prostriedkami odstrániť (viď rozhodnutie zo súdnej praxe, napr. ZSP 3/2009).

Žalobcovia pritom vyslovili presvedčenie, že žalovaní nesplnili podmienky na nadobudnutie

vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vydržaním. Zobsahu notárskych zápisníc č.

N 36/2011 a N 150/2010 je zrejmé, že vyhlásenie o vydržaní sa vydáva podľa § 63 zák. č.

v znení , a to napriek tomu, že táto zákonná úprava už v

tom čase nebola účinná a podľa platnej právnej úpravy musí notárska zápisnica obsahovať

okrem iného vyjadrenie osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje

vlastnícke právo k nehnuteľnostiam alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu alebo ich

právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo

práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady. Uvedené vyjadrenie je nevyhnutné pre

splnenie podmienok na vydanie osvedčenia o nadobudnutí vlastníckeho práva a vo vyššie

uvedených notárskych zápisniciach absentuje...

Krajský súd, ako súd odvolací... bez nariadenia odvolacieho pojednávania...

preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní...

rozsudok okresného súdu podľa ako vecne správny potvrdil, a to

z nasledovných dôvodov...

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového

materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania tak odvolatelia

-žalobcovia, ako aj v písomnom vyjadrení žalovaní konštatuje, že prvostupňový súd

v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,

ktoré vyhodnotil v súlade s ust. a dospel ku skutkovým a právnym záverom,

s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust.

, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, obmedzuje sa na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. ...

Oboznámiac sa so žalobným petitom tak, ako ho formulovali žalobcovia, že sú

podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností zapísaných v k. ú... o veľkosti

spoluvlastníckeho podielu 7/8, aj odvolací súd dospel k záveru, že prípadne takto

formulovaný výrok súdneho rozhodnutia je nevykonateľný, nezapísateľný do katastra

nehnuteľností ako súboru popisných informácií. Správne okresný súd konštatoval, že

spoluvlastníctvo bez vyjadrenia podielov medzi jednotlivými spoluvlastníkmi je možné len

vo vzťahu medzi manželmi ako tzv. bezpodielové spoluvlastníctvo, a preto nemôže byť

podiel žiadaný žalobcami na sporných nehnuteľnostiach v ich spoločnom vlastníctve bez

vyjadrenia podielov pripadajúcich na toho-ktorého žalobcu. Žalobcovia, pokiaľ to považujú

za potrebné na ochranu svojich práv, sa musia domáhať určenia vlastníckeho práva

k podielom, ktoré musia byť presne vymedzené vo vzťahu k jednotlivým žalobcom.»

Skutočnosť, že sťažovatelia sa s názorom krajského súdu nestotožňujú, nepostačuje

sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého

rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, ,

) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu

stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov

a námietok.

Keďže ústavný súd nezistil možnosť porušenia sťažovateľmi označených práv

rozsudkom krajského súdu, odmietol ich sťažnosť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti

podľa .

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa jednotlivými

nárokmi sťažovateľov uplatňovanými v sťažnosti už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2015