Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 54 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (68)e80/381517.e5904e.pdf
PDF · 121.78 KB
No categories available
6Cdo/125/2011
Najvyšší súd 6 Cdo 125/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. J. J., bývajúceho v Ţ.,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou A. H., s.r.o., so sídlom v Ţ., proti ţalovaným 1/ J. C.,
a.s. v likvidácii, IČO: X., so sídlom v Ţ., 2/ P., a.s., IČO: X., so sídlom v R. a 3/ T., s.r.o.,
IČO: X., so sídlom v Ţ., ţalovaní 2/ a 3/ zastúpení spoločnosťou poskytujúcou právne sluţby
S. s.r.o., so sídlom v Č., za ktorú koná konateľ – advokát JUDr. J. V., o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy a iné, vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. 14 C 233/2008,
o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 20. januára 2011 sp. zn.
10 Co 182/2010 takto
rozhodol:
Dovolanie ţalobcu o d m i e t a .
Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovaným 2/ a 3/ náhradu trov dovolacieho konania
v sume 86,18 eur, na účet spoločnosti S. s.r.o., so sídlom v Č., vedený pod č. X., VS: X., do 3
dní.
Ţalovanému 1/ náhradu rov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Ţiline označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Ţilina
zo 16. apríla 2009 č. k. 14 C 233/2008-80, ktorým súd zamietol ţalobu o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy uzatvorenej 30. septembra 1997 medzi spoločnosťou R., s.r.o., so sídlom v Ţ.,
IČO: X. ako predávajúcim a ţalovaným 1/ ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod
vlastníckeho práva k domu súp. č. X., postaveného na KN parc. č. X. a pozemku KN parc. č.
X. (zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m²) v kat. úz. Ţilina, zapísané na LV č. X.,
ktorej vklad bol povolený pod č. V X. dňa 17. novembra 1997, a o určenie, ţe ţalovaný 2/ nie
je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 99/100 a ţalovaný 3/ nie je vlastníkom
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/100 k domu súp. č. X., postavenom na KN parc. č. X.,
ku KN parc. č. X. - zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m², v kat. úz. Ţilina, zapísané
Správou katastra Ţilina na LV č. X.. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho
vecnou správnosťou. Stotoţnil sa so závermi súdu prvého stupňa, ţe v danom prípade
na poţadovanom určení vo vzťahu ku kaţdému určujúcemu výroku chýba naliehavý právny
záujem potrebný v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., ktorý nedostatok predstavuje samostatný
a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôţe obstáť a ktorý sám osebe bez ďalšieho
vedie k zamietnutiu návrhu. Za správnu povaţoval aj aplikáciu záverov rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 91/2006 a 3 Cdo 98/2004 v obdobných veciach. Zhodne
s prvostupňovým súdom poukázal na tú skutočnosť, ţe i v prípade určenia neplatnosti tejto
kúpnej zmluvy, nemohlo byť podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. zapísané rozhodnutie
súdu deklarujúce neplatnosť tohto právneho úkonu (kúpnej zmluvy), keďţe v konaní bolo
preukázané, ţe právo k predmetnej nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou.
Napokon sa stotoţnil aj s tým názorom okresného súdu, ţe jedinou moţnosťou ochrany práva
ţalobcu by bola ţaloba o určenie, ţe spoločnosť R., s.r.o. (dňom 29. septembra 2003
vymazaná z Obchodného registra z dôvodu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu
pre nedostatok majetku) bola ku dňu zániku vlastníkom hnuteľných vecí a nehnuteľnosť patrí
do majetku vymazanej spoločnosti, o ktorom je moţné vykonať dodatočnú likvidáciu podľa
Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca.
Ţiadal, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Namietal, ţe sa mu postupom odvolacieho aj prvostupňového súdu odňala moţnosť konať
pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), keď súd v rozpore s § 43 ods. 1 O.s.p. nevyzval ţalobcu
na doplnenie návrhu, ktorý obsahoval materiálne nevykonateľný a neúplný petit a napriek
tomu ţalobu zamietol; tento postup zároveň podľa dovolateľa predstavuje vadu, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/O.s.p.) a napokon vytýkal
odvolaciemu súdu aj nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) v otázke
nepreukázania naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej ţaloby.
Ţalovaný 1/ sa k dovolaniu nevyjadril a ţalovaní 2/ a 3/ ţiadali dovolanie ţalobcu ako
neprípustné zamietnuť, nakoľko vytýkaný dovolací dôvod v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. nie
je daný. Uviedli, ţe súdy nepostupovali v rozpore s § 43 O.s.p. ako to tvrdí ţalobca
v dovolaní, keďţe zamietli ţalobu nie z dôvodu nesprávneho, neúplného a nezrozumiteľného
petitu, ale z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu vyţadovaného v zmysle § 80
písm. c/ O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), riadne zastúpený (§ 241 ods. 1
O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno
napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému
takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V preskúmavanej veci dovolateľ napadol dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu
vydané vo forme rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú
upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy.
Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom
by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,
pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku
ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého
stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.
Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p.,
moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie
z hľadiska § 238 O.s.p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta
druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p.,
dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto
zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,
spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie
návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti
účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom
nesprávne obsadeným. Osobitne sa zaoberal námietkou dovolateľa, ţe konanie trpí vadou
uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p.
Ţalobca v dovolaní tvrdil, ţe postupom súdov niţších stupňov mu bola odňatá
moţnosť konať pred súdom, keď došlo k zamietnutiu jeho ţaloby, namiesto toho, aby ho súd
vyzval na jej doplnenie alebo opravu z dôvodu, ţe táto obsahovala nesprávne naformulovaný
petit. Pokiaľ mali súdy za to, ţe ţalobný petit je materiálne nevykonateľný, mali postupovať
v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. a poučiť ţalobcu ako odstrániť tento nedostatok. Keďţe súdy takto
nekonali a ţalobu zamietli, postihli konanie vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
priznáva, napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy,
vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom
zvoleného zástupcu a tieţ právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo
nezrozumiteľného podania.
V posudzovanej veci však konanie súdov niţších stupňov nie je takouto vadou
postihnuté. Ţalobca sa ţalobou doručenou Okresnému súdu Ţilina 26. novembra 2008
domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej 30. septembra 1997 medzi
spoločnosťou R., s.r.o. ako predávajúcim a ţalovaným 1/ ako kupujúcim, predmetom ktorej
bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti špecifikovanej v ţalobe a určenia, ţe ţalovaný
2/ a ţalovaný 3/ nie sú vlastníkmi spoluvlastníckych podielov presne vymedzených v ţalobe.
Ţalobca riadne označil účastníkov konania, predmet konania, opísal rozhodujúce skutočnosti
a k návrhu pripojil listinné dôkazy. Podľa názoru dovolacieho súdu má ţaloba všetky
náleţitosti v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p. a § 79 ods. 1 O.s.p. a z jej petitu je zrejmé, čoho sa
ţalobca domáha, preto nebol dôvod pre dovolateľom navrhovaný postup podľa § 43 ods. 1
O.s.p. na odstraňovanie vád ţaloby, ktorá je jasná, úplná a zrozumiteľná. Ak účastník (navyše
v konaní zastúpený advokátom) vymedzil nesprávne predmet konania a na základe toho
naformuloval aj znenie petitu (o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie, ţe ţalovaní nie
sú vlastníkmi časti nehnuteľnosti namiesto určenia, ţe spoločnosť R., s.r.o. bola ku dňu
zániku vlastníkom hnuteľných vecí a ţe nehnuteľnosť patrí do majetku vymazanej
spoločnosti), nemoţno vytýkať postupu súdov, ktoré zamietli jeho ţalobu, akúkoľvek
nesprávnosť. Ak by súdy poučili ţalobcu ohľadne naformulovania správneho znenia petitu
ţaloby, a teda vymedzili inak predmet tohto konania, takéto poučenie by presiahlo
poučovaciu povinnosť súdu podľa § 5 O.s.p. a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti
účastníkov konania. Okresný súd ţalobu zamietol a krajský súd jeho rozhodnutie potvrdil
z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu vyţadovaného v zmysle § 80 písm. c/
O.s.p., a nie z dôvodu nedostatku náleţitostí návrhu, resp. nejasného, či neúplného petitu;
v ich postupe preto nemoţno vidieť dovolateľom namietanú vadu uvedenú v § 237 písm. f/
O.s.p. Nedostatok naliehavého právneho záujmu (túto skutočnosť dovolací súd v konaní
neposudzoval, keďţe dovolanie nie je prípustné) bol preto správne dôvodom pre zamietnutie
ţaloby, nie dôvodom, pre ktorý by bolo potrebné pristúpiť k odstraňovaniu vád ţaloby.
Pokiaľ dovolateľ uviedol ako dovolací dôvod aj nesprávne právne posúdenie veci
odvolacím súdom, resp. ţe konanie pred odvolacím súdom je postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, dovolací súd na tieto námietky ţalobcu
nemohol prihliadať. Uvedené skutočnosti by mohli byť len odôvodnením dovolania v zmysle
§ 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho
prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p.
Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali
prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa § 238
O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok ţalobcu odmietol
podľa § 218 ods. l písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. bez toho, aby sa zaoberal
vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní úspešným ţalovaným 2/ a 3/ vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Úspešní ţalovaní 2/ a 3/ v dovolacom konaní
podali návrh na uloţenie povinnosti ţalobcovi nahradiť spočívajúce v trovách ich právneho
zastupovania v dovolacom konaní za dva úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie
zastúpenia a vyjadrenie k odvolaniu) v celkovej výške 5 268,93 eur vychádzajúc z toho, ţe
táto odmena patrí v sumách určených podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Dovolací
súd im priznal náhradu spočívajúcu v odmene spoločnosti poskytujúcej právne sluţby S.
s. r. o., za ktorú koná jej konateľ-advokát JUDr. J. V., za právnu sluţbu, ktorú poskytol
advokát ţalovaným 2/ a 3/ vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu ţalobcu dňa 13. júna 2011
(§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.). Sadzbu tarifnej odmeny určil súd podľa § 11
ods. 1 písm. a/ vyhlášky, t.j. 1/13 výpočtového základu, ktorá pre rok 2011 činí 57 eur, majúc
za to, ţe vzhľadom na predmet konania (neplatnosť kúpnej zmluvy a určovacia ţaloba) nie je
moţné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, a keďţe ide o zastupovanie dvoch osôb
v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny zníţila o 50 % (½ z 57 x
2), čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo
výške 1/100 výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,41 x 2)]
predstavuje spolu 71,82 eur a po pripočítaní DPH vo výške 14,36 eur (§ 18 ods. 3 vyhlášky)
činí náhrada trov sumu 86,18 eur. Dovolací súd nepriznal ţalovaným náhradu za poţadovaný
úkon právnej sluţby prevzatie a prípravu zastúpenia, keďţe ţalovaní 2/ a 3/ boli zastúpení
JUDr. J. V., advokátom a konateľom spoločnosti S., s.r.o. uţ pred súdmi niţších stupňov
v predmetnej veci a tento zástupca bol náleţite oboznámený s problematikou predmetného
sporu. Ţalovaný 1/ nepodal návrh na náhradu trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.) a z toho dôvodu mu náhrada nebola
priznaná.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. decembra 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová