Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 350/2025

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Miroslava Duriša a Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých Sučany, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25. marca 2025 takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 25. apríla 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa a 2 (ďalej len „“), svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), a práva na účinný prostriedok nápravy podľa dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 25. marca 2025. Žiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. z 9. decembra 2022 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo 7. februára 2023 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) uznaný za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu a z prečinu výtržníctva, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šiestich rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň ho okresný súd zaviazal na náhradu škody poškodenej.

3. Uznesením č. k. -6 z 8. marca 2023 okresný súd rozhodol na podklade sťažovateľovej žiadosti (z 26. januára 2023) o zahladení mu odsúdení špecifikovaných v tomto uznesení podľa a .

4. Sťažovateľ podal proti uzneseniu krajského súdu dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením sp. zn. z 25. marca 2025 tak, že ho podľa odmietol pre nesplnenie podmienky dovolania podľa .

II.

Argumentácia sťažovateľa

5. Proti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu sťažovateľ podal túto ústavnú sťažnosť, v ktorej argumentuje: a) v konaní pred dovolacím súdom nebol dodržaný princíp rovnosti a nedošlo k náprave v dovolaní namietaných pochybení; b) na podklade podanej žiadosti o zahladenie odsúdenia prebiehalo na okresnom súde konanie o nej. Okresný súd pochybil, ak neinformoval o tejto skutočnosti krajský súd (neinformoval ho o prekážke litispendencie), ktorý rozhodoval v merite jeho trestnej veci (krajský súd nevykonal lustráciu o prebiehajúcich konaniach). Predmetnú žiadosť sťažovateľ podal ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu; c) v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zvýšeniu dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu. V prípade, ak by súdy vzali do úvahy zahladenie odsúdenia, malo by to vplyv na výšku trestu (aplikácia a ); d) na odvolacom súde nebol vykonaný dôkaz o zahladení odsúdenia. Nevykonanie dôkazu a porušenie práva na obhajobu bolo namietané v dovolacom konaní. Najvyšší súd k tomu nezaujal žiadne stanovisko; e) najvyšší súd aplikoval príslušné právne predpisy v rozpore s ním namietanými právami; f) poukazuje na nález ústavného súdu č. k. -33, ktorú označuje za obdobnú vec.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

6. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie v bode 1 tohto uznesenia označených práv napadnutým uznesením najvyššieho súdu o odmietnutí sťažovateľovho dovolania.

7. Keďže sťažovateľ nie je zastúpený advokátom [ a o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)], ústavný súd pred tým, ako sa začal zaoberať podstatou ústavnej sťažnosti, skúmal, do akej miery nedostatok právneho zastúpenia bráni jej kvázimeritórnemu prejednaniu. Berúc do úvahy skutočnosť, že ústavná sťažnosť obsahuje, odhliadnuc od nedostatku právneho zastúpenia (o ustanovenie právneho zástupcu žiada, pozn.), všeobecné, ako aj osobitné náležitosti požadované , ústavný súd uplatnením materiálneho prístupu k ochrane ústavnosti, a tým aj k ochrane práv a slobôd fyzickej osoby, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou jeho rozhodovacej činnosti (k tomu pozri

aj , ), vychádzajúc z obsahu ústavnej sťažnosti, vymedzil predmet predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti a v tom rozsahu aj pristúpil k jej predbežnému prerokovaniu (m. m. ).

8. Ústavný súd považuje za potrebné poukázať na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. , ). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, resp. či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. , , atď.).

9. Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre opakovane uvádza, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa (ako aj práva podľa dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. , ), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. K porušeniu tohto základného práva by mohlo dôjsť predovšetkým vtedy, ak by bola komukoľvek odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, teda pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby (m. m. ).

10. Najvyšší súd odmietol sťažovateľom podané dovolanie podľa . Urobil tak z dôvodu nesplnenia podmienky dovolania podľa , keďže sťažovateľ nepodal proti dovolaním napádanému výroku o treste riadny opravný prostriedok a nedošlo ani k zmene tohto výroku v jeho neprospech na podklade odvolania prokurátora. Predmetné zistenie podľa dovolacieho súdu vylučuje vecný prieskum napadnutého uznesenia ako takého (dovolateľom uvádzaných pochybení) a je dôvodom odmietnutia dovolania z formálnych dôvodov.

11. Najvyšší súd v napadnutom uznesení upriamil pozornosť na časové súvislosti dotknutého trestného konania. Z nich vyplýva, že sťažovateľ sa zúčastnil hlavného pojednávania 9. decembra 2022 (ako aj jeho obhajca), na ktorom bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok. Na tomto hlavnom pojednávaní (po riadnom poučení v zmysle ) urobil vyhlásenie podľa , že je vinný a je mu trestnej činnosti ľúto a po kladnom zodpovedaní zákonných otázok podľa okresný súd prijal jeho vyhlásenie. Proti rozsudku okresného súdu prokurátor podal odvolanie v neprospech obvineného proti výroku o treste, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením zo 7. februára 2023 tak, že ho ako nedôvodné v zmysle zamietol.

12. Podľa prvej a druhej vety oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak nie sú splnené podmienky dovolania podľa alebo ani po postupe podľa .

13. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti nenamieta, že by odvolanie vo veci podal, resp. nemohol podať. Namieta, že na jeho vecné námietky, ktoré uplatnil v dovolaní, nedostal odpoveď, resp. nedošlo k náprave v ňom namietaných pochybení. V podstatnom je jeho argumentácia ale zameraná na vyjadrenie nesúhlasu s tým, že po podaní návrhu na zahladenie odsúdení (26. januára 2023) krajský súd rozhodol o prokurátorom podanom odvolaní proti výroku o treste (7. februára 2023) ešte pred tým, ako došlo k rozhodnutiu o tomto jeho návrhu. Pochybenie ale malo nastať aj na strane okresného súdu, ktorý po zaevidovaní jeho návrhu na zahladenie odsúdenia (26. januára 2023) neinformoval odvolací súd o takomto podaní.

14. Z popísaných skutočností je zrejmé, že dovolací súd sa nezaoberal sťažovateľovým dovolaním z hľadiska jeho vecnej stránky, keďže dovolanie odmietol v zmysle . Urobil tak z dôvodu, že sťažovateľ nepodal proti dovolaním napádanému výroku o treste riadny opravný prostriedok a nedošlo ani k zmene tohto výroku v jeho neprospech na podklade odvolania prokurátora. Predmetný rezultát pritom podporil chronologickým prehľadom rozhodovacej činnosti všeobecných súdov (bod 11 tohto uznesenia). Z formálneho hľadiska v predmetnom závere ústavný súd nenašiel ústavnoprávnu neakceptovateľnosť pri uplatňovaní dotknutých ustanovení .

15. Vzhľadom na absenciu právneho zastúpenia sťažovateľa a spôsob uplatnenia jeho námietok ústavný súd ďalej akcentuje niekoľko súvsťažných skutočností. Ako je zrejmé z ústavnej sťažnosti, jej príloh, ako aj z predchádzajúcej rozhodovacej činnosti ústavného súdu v sťažovateľových veciach (sp. zn. a ), o jeho návrhu na zahladenie odsúdení (z 26. januára 2023) rozhodol okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. . marca 2023, t. j. až po rozhodnutí krajského súdu v odvolacom konaní. Krajský súd vo veci rozhodoval 7. februára 2023 (o odvolaní prokurátora). Samotné uznesenie o zahladení odsúdenia predstavuje skutočnosť, na ktorú nemohol konajúci súd prihliadnuť, keďže v čase rozhodovania o odvolaní takáto skutočnosť neexistovala. Pre komplexnosť je potrebné doplniť, že krajský súd zamietol odvolanie prokurátora.

16. Je potrebné zdôrazniť aj skutočnosť, že sťažovateľ na verejnom zasadnutí krajského súdu, ktorý rozhodoval o odvolaní prokurátora 7. februára 2023, nezmienil informáciu o podaní návrhu na zahladenie odsúdenia. Predmetné vyplýva z doplnenia jeho dovolania (z 28. februára 2025), v ktorom poukázal na časť uznesenia okresného súdu sp. zn. z 29. novembra 2023 vo veci povolenia obnovy konania (sp. zn. ), v ktorom okresný súd vyslovil: «„Súdu je zrejmé, že žiadosť odsúdeného o zahladenie odsúdenia bola podaná ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu, avšak je potrebné poznamenať, že odvolací súd o uvedenej žiadosti vedomosť nemal a odsúdený bol v tomto smere pasívny, keď na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Banskej

Bystrici dňa 07.02.2023 sa o podanej žiadosti na zahladenie odsúdenia vôbec nezmienil. Napriek uvedenému je dôležitá práve skutočnosť, že v čase rozhodnutia odvolacieho súdu ešte rozhodnutie o zahladení odsúdenia neexistovalo.“»

17. Pokiaľ sťažovateľ avizuje podobnosť jeho veci s vecou vedenou pod sp. zn. (konkrétne uvádza -33), takú podobnosť ústavný súd s predmetnou spisovou značkou nenašiel a pod č. l. 33 sa v predmetnom konaní rozhodnutie ani nevyskytuje.

18. Sumarizujúc popísané fakty, je zrejmé, že sťažovateľ podal dovolanie, o ktorom bolo rozhodnuté napadnutým uznesením tak, že bolo odmietnuté z dôvodu nesplnenia podmienky dovolania podľa , v ktorom ústavný súd nenašiel ústavnoprávne pochybenie z hľadiska uplatňovania dotknutých ustanovení . Skôr rozhodujúci krajský súd zároveň nemal zákonnú povinnosť vyčkať na rozhodovanie o sťažovateľovom návrhu na zahladenie odsúdenia, o ktorom bolo rozhodnuté po právoplatnosti uznesenia krajského súdu. Na verejnom zasadnutí konanom odvolacím súdom 7. februára 2023 sa pritom sťažovateľ nezmienil o svojom návrhu na zahladenie predchádzajúcich odsúdení, hoci takú možnosť mal. Krajský súd pritom rozhodol vo veci tak, že zamietol odvolanie prokurátora podané v neprospech sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu (s. 1 až 3 napadnutého uznesenia, pozn.), t. j. rozsudok okresného súdu nebol menený, resp. k zahladeniu odsúdenia došlo po právoplatnosti rozhodnutia o uloženom treste. Ústavný súd vie porozumieť uplatneným sťažovateľovým výhradám k predmetnému postupu, avšak z ústavnoprávneho pohľadu nevidí možnosť porušenia označených práv ( a 2 , dohovoru, ), ktorej reálnosť by mohol posúdiť po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie. Túto časť ústavnej sťažnosti bolo preto potrebné odmietnuť podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

19. Pokiaľ ide o porušenie práva na účinný právny prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru, judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva potvrdzuje zrejmú súvislosť práva zaručeného čl. 13 dohovoru s ostatnými právami, ktoré dohovor garantuje (Silver a ostatní proti Spojenému kráľovstvu z 25. 3. 1983, Boyle a Rice proti Spojenému kráľovstvu z 27. 4. 1988, séria A, č. 131, Vilvarajah a ďalší proti Spojenému kráľovstvu z 30. 10. 1991, č. 13163/87, § 122). Ústavný súd v danom prípade nezistil, že by k porušeniu práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo, preto ani nie je možné dospieť k záveru, že by najvyšší súd porušil sťažovateľovo právo zaručené čl. 13 dohovoru. Ústavný súd poznamenáva, že čl. 13 dohovoru má procesný charakter, ktorý zaručuje všeobecné právo na účinný právny prostriedok nápravy pred vnútroštátnym orgánom každému, kto sa dovoláva základných práv a slobôd uvedených v dohovore, a tento účinný prostriedok nápravy je nezávislý od istoty priaznivého výsledku pre sťažovateľov (, , , ).

20. Podľa možno v konaní pred ústavným súdom ustanoviť fyzickej alebo právnickej osobe právneho zástupcu, ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej majetkové pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom ustanoviť (m. m. ). V prípade ústavnej sťažnosti, pri ktorej je daný dôvod na jej odmietnutie, ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá [podľa

], neboli splnené podmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom a žiadosti sťažovateľa podľa nebolo vyhovené (bod 2 výroku uznesenia).

21. Keďže ústavná sťažnosť bola ako celok odmietnutá, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľa stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. mája 2025

Jana Baricová

predsedníčka senátu