Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/24/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. C., bývajúcej v K.,

zastúpenej JUDr. A. K., advokátkou so sídlom v B., proti žalovaným 1/ Ing. R. H.,

bývajúcom v B., 2/ Ing. M. H., bývajúcej v B., oboch zastúpených Doc. JUDr. J. C., CSc.,

advokátom v B., v konaní o nariadenie predbežného opatrenia, vedenom na Okresnom

súde Bratislava II sp. zn. , na dovolanie žalobkyne proti uzneseniu Krajského

súdu v Bratislave zo 17. septembra 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu

v Bratislave zo 17. septembra 2009 sp. zn. a vec vracia tomuto súdu na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II uznesením zo 4. júna 2009 č.k. -60

žalovaným 1/ a 2/ zakázal predať, scudziť, darovať, vložiť ako nepeňažný vklad do obchodnej

spoločnosti, alebo inak nakladať s nehnuteľnosťami, ktorých bezpodielovými spoluvlastníkmi

sú žalovaný 1/ a žalovaná 2/, vedenými Katastrálnym úradom B., Správa katastra

pre hl. mesto B., nachádzajúcimi sa v katastrálnom území T., okres B., Obec: B. - m. č. R.,

zapísanými na liste vlastníctva č. X. a to s pozemkom, parcela číslo X., záhrada vo výmere X.

m² a stavbou, rodinný dom, súpisné číslo X. na parcele číslo X. až do právoplatného

skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. .

V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa svojím návrhom na nariadenie predbežného opatrenia

domáhala, aby súd zakázal odporcom v zmysle jej návrhu disponovať vyššie uvedenou

nehnuteľnosťou. V návrhu uviedla celú genézu týkajúcu sa tejto veci a zároveň svoje tvrdenia

uvedené v návrhu podložila listinnými dôkazmi. Navrhovateľka podala aj návrh vo veci

samej, ktorý sa vedie na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. . Súd prvého

stupňa sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia a tomuto v plnom rozsahu vyhovel ( ).

Na odvolanie žalovaných Krajský súd v Bratislave uznesením zo 17. septembra 2009

sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na nariadenie

predbežného opatrenia zamietol. Po preskúmaní odvolania, napadnutého uznesenia súdu

prvého stupňa spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu odvolací súd dospel

k záveru, že (vychádzajúc z toho, že žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaných nevyjadrila) návrh

na nariedenie predbežného opatrenia je nedôvodný pre nesplnenie zákonných podmienok 1/

žalobkyňa dôvod pre dočasnú úpravu pomerov navrhovaným predbežným opatrením

vyvodzuje z ňou tvrdeného predkupného práva, ktoré jej vyplýva zo spoluvlastníctva

spoločnej steny rodinných domov žalobkyne a žalovaných 1/, 2/, poukazujúc na bod 4.6.

kúpnej zmluvy, podľa ktorého sa účastníci dohodli, že uvedená spoločná stena je v ich

podielovom spoluvlastníctve (s rovnakými spoluvlastníckymi podielmi). Žalobkyňou

predložené výpisy z listov vlastníctva však neosvedčujú, že by žalobkyňa mala

spoluvlastnícke právo k nejakej (reálne oddelenej) časti nehnuteľností, ktoré sú v katastri

nehnuteľností zapísané ako výlučné vlastníctvo žalovaných odporcov 1/, 2/ (v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov, LV č. X. ). Na tejto skutočnosti nič nemení ani žalobkyňou

spomínaná dohoda v bode 4.6. kúpnej zmluvy o tom, že spoločná stena je v spoluvlastníctve

účastníkov, ako na to správne poukazujú v odvolaní žalovaní 1/, 2/, keď takáto dohoda

nemohla založiť spoluvlastnícky vzťah medzi účastníkmi k spoločnej stene, oddeľujúcej

rodinné domy účastníkov. Pokiaľ medzi účastníkmi neexistuje spoluvlastnícky vzťah, nemôže

žalobkyni prináležať ani predkupné právo v zmysle § 140 Občianskeho zákonník, na ktoré sa

odvoláva a porušením ktorého odôvodňuje potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi

účastníkmi. V tomto smere teda navrhovateľka neosvedčila ňou tvrdený nárok, čím nebol

splnený jeden zo základných predpokladov nariadenia predbežného opatrenia. Súdna teória

i prax opakovane dospela k záveru, že spoluvlastnícky podiel neznamená, že by sa vlastnícke

právo spoluvlastníka vzťahovalo na určitú konkrétnu časť nehnuteľnosti, ktorá je

v spoluvlastníctve, ale je iba číselným výrazom právneho postavenia spoluvlastníka voči

ostatným spoluvlastníkom; znamená mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach

a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, ako mierou sa podieľajú

na užívaní spoločnej veci, ako majú prispievať na náklady na užívanie a udržovanie spoločnej

veci a podobne (porovnaj napr. R 19/67). Z uvedeného vyplýva, že aj za predpokladu

existencie spoluvlastníckeho vzťahu by žalobkyňa nebola oprávnená uplatňovať

spoluvlastnícke právo len k určitej konkrétnej časti veci – v danom prípade k spoločnej stene,

oddeľujúcej dva rodinné domy. 2/ pokiaľ ide o potrebu predbežným opatrením dočasne

upraviť pomery medzi účastníkmi vo vzťahu k spoločne vybudovanej studni, žalobkyňa

neosvedčila jednak, že je spoluvlastníčkou studne (jej finančná spoluúčasť na vybudovaní

studne sama osebe nezakladá spoluvlastnícky vzťah), ale ani že sú tu také okolnosti, ktoré by

si dočasnú úpravu vyžadovali – žalovaní 1/, 2/ síce popierajú spoluvlastnícky vzťah

žalobkyne k studni, nie však jej finančnú spoluúčasť na jej vybudovaní; zároveň je z obsahu

spisu zrejmé, že žalovaní 1/, 2/ (na ktorých pozemku sa má studňa nachádzať) žalobkyni

nikdy nebránili a ani nebránia v jej užívaní, a napokon žalobkyňa sama to ani netvrdí.

Samotný odpredaj nehnuteľností žalovanými 1/, 2/ (vrátane pozemku so studňou) nemôže byť

dôvodom na nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia, pretože ani prípadná zmena

vlastníka nezmení nič na právnom postavení žalobkyne. 3/ pokiaľ ide o potrebu dočasnej

úpravy pomerov, vzhľadom na výkon práva žalobkyne zo zodpovednosti žalovaných za vady

(nedostatočná zvuková izolácia rodinného domu), z obsahu spisu vyplýva, že ku dňu

rozhodovania odvolacieho súdu ( , , )

žalovaní 1/, 2/ započali a aj ukončili odstraňovanie vady, čo zdokladovali meracím

protokolom. Samotná zmena vlastníka nehnuteľností by rovnako nemala vplyv

na zodpovednosť žalovaných 1/, 2/ za namietanú vadu, ani na ich povinnosť vadu odstrániť.

Odvolací súd tak dospel k záveru, že ani v tomto prípade nebol naplnený predpoklad potreby

dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania navrhovaným predbežným opatrením.

Zo všetkých uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil (§ 220

) tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktoré

odôvodnila (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom) a a (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci). Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie

odvolacieho súdu (alternatívne ho zmeniť tak, že sa uznesenie súdu prvého stupňa

potvrdzuje). Uviedla, že naplnenie dovolacieho dôvodu podľa nastáva,

ak bola účastníkovi konania odňatá reálna a efektívna (formálna, či faktická) možnosť konať

pred súdom, spočívajúca právne a skutkovo argumentovať k vecnej a procesnej stránke

rozhodovanej veci. Odvolací súd v odôvodnení uznesenia na strane 3 uviedol,

že „na odvolanie odporcov 1/, 2/ sa navrhovateľka nevyjadrila“ a to aj napriek tomu, že pred

jeho vydaním 17. septembra 2009 žalobkyňa predložila svoje vyjadrenie vo veci

16. septembra 2009, ktorým sa odvolací súd nezaoberal; opieral sa len o tvrdenia a dôkazy

predložené žalovanými, svoje rozhodnutie odôvodnil len skutočnosťami uvedenými

v odvolaní žalovaných bez toho, aby sa zaoberal argumentmi a dôkazmi predloženými

žalobkyňou, bez toho, aby umožnil žalobkyni vyjadriť sa k dôkazom predloženým

žalovanými. Tvrdenia žalovaných v odvolaní boli jediným podkladom k vydaniu zmeneného

rozhodnutia odvolacím súdom. Dovolateľka namietala nesprávnosť právneho záveru

odvolacieho súdu o spoluvlastníctve k spoločnej stene vychádzajúc argumentujúc

predkupným právom a ku spoločnej studni, ku ktorej jej svedčí spoluvlastnícke právo

originálnym spôsobom (zhotovením). Odvolací súd v konaní o odvolaní proti uzneseniu

o nariadení predbežného opatrenia riešil vec bez vykonania dokazovania, čím spôsobil,

že odvolacie konanie trpí vadou v zmysle ustanovenia

K odstraňovaniu vady spoločnej steny žalovaní prikročili dva týždne po vydaní predbežného

opatrenia prvostupňovým súdom a tri dni po jeho doručení. Odvolací súd v rozpore s § 213

nevychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvého stupňa a svojím

procesným postupom sa odvolací súd dopustil vady majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Zotrvala na tvrdení, že zmena vlastníka nehnuteľností vo vlastníctve

žalovaných by mala vážny dopad na výkon práva žalobkyňou zo zodpovednosti za vady

na spoločnej stene rodinného domu.

Žalovaní k dovolaniu žalobkyne uviedli, že pokiaľ žalobkyňa nepodala vyjadrenie

k odvolaniu žalovaných ani v dodatočnej lehote určenej súdom, nie je možné namietať,

že postupom odvolacieho súd jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Rozhodnutie

odvolacieho súdu považovali za vecne správne, dovolanie žalobkyne navrhli zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátkou

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal

najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

V každom dovolacom konaní skúma dovolací súd najskôr to, či dovolanie je podané

v zákonom stanovenej lehote, či ho podáva na to oprávnená osoba a či dovolanie je procesne

prípustné (či sa ním napadá rozhodnutie, proti ktorému je dovolanie prípustné podľa § 237

až 239 ). Dovolací súd pritom rieši len otázky procesnej povahy. K riešeniu

ďalších otázok (napríklad z hľadiska výskytu procesnej vady konania majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle alebo z hľadiska

správnosti právneho posúdenia veci v zmysle ) môže dovolací súd

pristúpiť až vtedy, keď bolo dovolanie podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom

oprávneným podať dovolanie a proti rozhodnutiu, ktoré podľa zákona možno týmto

mimoriadnym opravným prostriedkom napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Bez ohľadu na to, či odvolací súd rozhodol rozsudkom

alebo uznesením, pripúšťa dovolanie proti jeho rozhodnutiu vtedy, ak konanie,

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád, vymenovaných

v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia [ide o nedostatky v právomoci súdu, v spôsobilosti byť

účastníkom konania, v riadnom zastúpení procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka

pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným

súdom]. Pokiaľ odvolací súd rozhodol uznesením, je dovolanie proti nemu prípustné, ak je

napadnuté zmeňujúce uznesenie súdu prvého stupňa ( ) alebo potvrdzujúce

uznesenie, v ktorom odvolací súd vo výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože

po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu ( ) alebo

ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev ( ) alebo ide o uznesenie o návrhu na zastavenie

výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia ( )

alebo ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení

za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/

). Ustanovenia odsekov 1 a 2 ( ) neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti,

predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na

zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva

a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine,

v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením ( ).

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením, ktorým bolo zmenené

uznesenie súdu prvého stupňa tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Dovolanie žalobkyne smeruje proti uzneseniu, ktorým odvolací súd zmenil uznesenie

súdu prvého stupňa ( ), dovolací súd nerozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/]

na zaujatie stanoviska stupňa ( ), dovolanie nesmeruje proti

potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu, v ktorom by odvolací súd vyslovil, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239

ods. 2 písm. a/ ), alebo o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na

podklade cudzozemského rozhodnutia ( ), alebo o uznesenie

o uznaní (neuznaní) cudzozemského rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ( ).

Podľa je dovolanie prípustné, ak smeruje proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa vo veci samej.

Prípustnosť dovolania proti takémuto zmeňujúcemu uzneseniu je založená na rozdielnosti

rozhodnutia odvolacieho súdu a rozhodnutia súdu prvého stupňa. O rozdielne rozhodnutia ide

vtedy, ak okolnosti významné pre rozhodnutie veci posúdili oba súdy rozdielne, v dôsledku

čoho odlišne určili alebo deklarovali práva a povinnosti účastníkov. Odlišnosťou sa pritom

nemá na mysli rozdielne právne posúdenie veci, pokiaľ nemalo vplyv na obsah práv

a povinností účastníkov, ale záver súdu odlišne konštituujúci alebo deklarujúci práva

a povinnosti v právnom vzťahu účastníkov. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúce rozhodnutie

odvolacieho súdu, nie je významné formálne hľadisko (ako odvolací súd formálne rozhodol

alebo ako formálne svoj výrok označil), ale obsahové hľadisko (vzájomný vzťah rozhodnutia

odvolacieho súdu a rozhodnutia súdu prvého stupňa v tom zmysle, či práva a povinnosti

účastníkov v danom právnom vzťahu posúdili odlišne). Významné nie je ani to, či výroky

rozhodnutí súdov oboch stupňov sú alebo nie sú odlišne naformulované – aj v tomto zmysle

je rozhodujúce obsahové hľadisko. Pokiaľ odvolací súd vo svojom rozhodnutí posúdil práva a

povinnosti účastníkov daného právneho vzťahu inak (nezistil splnenie zákonných dôvodov na

nariadenie predbežného opatrenia) a preto návrh na nariadenie predbežného opatrenia

zamietol, potom sa jedná o zmeňujúce rozhodnutie, ak súd prvého stupňa na rozdiel

od uvedeného, uvedenému návrhu vyhovel a predbežné opatrenie nariadil. I keď v danom

prípade ide o zmeňujúce rozhodnutie ( ) z procesného hľadiska je proti

takémuto rozhodnutiu dovolanie neprípustné, pretože sa jedná o uznesenie odvolacieho súdu

o predbežnom opatrení ( ).

So zreteľom na obsah dovolania a vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1

) dovolacieho súdu skúmať vždy, či v konaní nedošlo k závažným procesným vadám

v zmysle neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie splnenia podmienok

prípustnosti dovolania podľa v spojení s , ale zaoberal sa aj

otázkou, či v konaní pred odvolacím súdom nedošlo k vadám v zmysle § 237 písm. a/ až g/

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku aj

uzneseniu), ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa až g/ nie je predmet

konania významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto

ustanovení, možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné. Treba ale uviesť, že z hľadiska posúdenia existencie niektorej z uvedených

procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, nie je významný subjektívny názor účastníka o tom, že v konaní došlo

k jednej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie

je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolateľka vady konania v zmysle až e/ a nenamietala

a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z

týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Žalobkyňa namietala, že konanie je zaťažené procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/

, ktorá podľa jej názoru spočívala v tom, že odvolací súd vec neprejednal a rozhodol

výlučne iba na základe odvolania, ktoré podali žalovaní, keď uviedol, že žalobkyňa sa

k odvolaniu žalovaných nevyjadrila aj napriek tomu, že žalobkyňa takéto vyjadrenie podala

(16. septembra 2009) ešte pred vydaním rozhodnutia odvolacím súdom.

Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom

zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len dohovor), porovnaj napr. sp. zn. , sp. zn.

, sp.zn. .

Podľa (ďalej len ), každý sa môže

domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky(...). Podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý

rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch (...).

Citovaný (podobne aj dohovoru) je primárnou ústavnou

bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky

príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy

jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v siedmom oddiele

druhej hlavy ( až 50 ) normujúcich rámec, v ktorom je možné domáhať sa

jeho rešpektovania (m. m. ).

Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len

ústavný súd) zmyslom a účelom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (aj dohovoru) je zaručiť každému reálny prístup k súdu. Tomu

zodpovedá povinnosť všeobecného súdu o veci konať a rozhodnúť (m. m. ,

). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu by došlo vtedy, ak by

komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe) fyzickej osoby

alebo právnickej osoby (napr. ). Z judikatúry tiež vyplýva, že ak súd koná vo veci

uplatnenia práva osoby určenej v inak ako v rozsahu a spôsobom

predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu ().

Obsah práva na súdnu ochranu v nespočíva len v tom, že osobám

nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho

obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je

v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS

26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle preto dochádza aj

vtedy, ak sa niekto („každý“) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu

nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so

zákonom (porovnaj ).

Konaním súdu sa rozumie jeho procesný postup, nie však samotné rozhodovanie.

Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní

zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje

poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu

a výsledkov konania, pri jeho vydaní (vyhlásení a vyhotovení) musia byť zachované formálne

a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho

skutkových i právnych dôvodov vo vzťahu k výroku. Procesný postup súdu pri konštituovaní

rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné považovať za závažnú vadu

nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá

v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu (účinnému a efektívnemu) uplatneniu

dôležitých procesných práv účastníkov konania slúžiacich na ochranu ich práv a oprávnených

záujmov v občianskom súdnom konaní. Nemožno opomenúť, že procesný úkon účastníka

súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie je možné považovať za

súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak je účastník konania z uplatnenia tohto

procesného úkonu vylúčený alebo v značnej miere obmedzený pri jeho uplatnení v dôsledku

nesprávneho postupu súdu, dochádza v takomto prípade k stavu, kedy sa mu postupom súdu

odníma možnosť konať pred súdom, porušuje ústavné právo na súdnu ochranu a spravodlivý

proces.

upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom

konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov

účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu

k právam iných osôb ( ). Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť

taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon

priznáva. Konaním súdu sa rozumie predovšetkým jeho procesný postup. O vadu, ktorá je

z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval

v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto

postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Súdna ochrana sa poskytuje v materiálnom ponímaní, čo tiež znamená, že nie každé procesné

pochybenie súdu, alebo jeho nesprávny procesný postup, ktorým dochádza k odopretiu

procesného práva účastníkovi konania, je považovaný za súčasť základného práva na súdnu

ochranu. Súdna ochrana nie je poskytovaná formálne. Dôležitými hľadiskami sú tie, ktoré vo

svetle prípadu dávajú jednoznačnú odpoveď na otázku, či procesný úkon z uplatnenia ktorého

bol účastník vylúčený mal podstatný vplyv na ďalšie konanie. Za odňatie možnosti konať

pred súdom nemožno považovať rozhodnutie, ako výsledok vecnej rozhodovacej činnosti

súdu, ani v ňom vyslovený právny názor, s ktorým sa účastník nestotožňuje. K odňatiu

možnosti konať pred súdom môže dôjsť činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza.

Podľa ustanovenia , ak nejde o prípad uvedený v

druhej vete, doručí súd prvého stupňa bezodkladne odvolanie ostatným účastníkom, a ak

odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve účastníkov, aby sa k odvolaniu

vyjadrili.

Na výzvu súdu prvého stupňa z 13. júla 2009 (č.l. 70 spisu) žalobkyňa

16. septembra 2009 (č.l. 94 spisu) tomuto doručila vyjadrenie k odvolaniu žalovaných,

na ktoré odvolací súd pri vydaní rozhodnutia 17. septembra 2009 neprihliadal, čo vyplýva

z jeho odôvodnenia.

O vadu podľa f/ ide vtedy, ak by išlo o postup nesprávny (z hľadiska

zachovania postupu súdu určeného zákonom). Základnou otázkou je posúdenie, či postup

odvolacieho súdu v danej veci bol správny (v súlade so zákonom), ak odvolací súd v konaní

o odvolaní vydal zmeňujúce rozhodnutie (t.j. o právach a povinnostiach účastníkov rozhodol

inak ako súd prvého stupňa) bez toho, aby vzal zreteľ na obsah vyjadrenia žalobkyne

k odvolaniu žalovaných. Vyjadrenie k odvolaniu patrí k základným a neopomenuteľným

procesným úkonom účastníka konania s podstatným vplyvom na ďalšie konanie, ktorým sa

zabezpečuje princíp „rovností zbraní“ pri rešpektovaní zásady spravodlivosti. Na vykonanie

tohto úkonu bola žalobkyňa písomne vyzvaná súdom prvého stupňa nad rámec povinnosti

vyplývajúcej z , pretože v danom prípade odvolanie nesmerovalo proti

rozhodnutiu vo veci samej. Ustanovenie účastníkovi konania nebráni

vyjadriť sa k doručenému odvolaniu a v prípade, že k tomu dôjde, je súd povinný prihliadať

na jeho obsah. Ak súd svojím procesným postupom umožnil vykonanie úkonu na ochranu

práv a oprávnených záujmov účastníka v odvolacom konaní, bolo jeho povinnosťou na takýto

úkon prihliadať, preto ak bez ďalšieho neprihliadol na jeho obsah pri rozhodovaní

(resp. uviedol, že k jeho vykonaniu nedošlo a toto konštatovanie sa ukáže nesprávne),

dochádza v takom prípade k nesprávnemu postupu súdu, ktorý zakladá vadu konania podľa

(porovnaj Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. ).

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že procesný postup odvolacieho súdu

zavŕšený dovolaním napadnutým uznesením odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené

uznesenie súdu prvého stupňa tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta,

je zaťažený vadou podľa , existencia ktorej je vždy dôvodom pre zrušenie

dovolaním napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie

odvolacieho súdu a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie ( ).

Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť uznesenie odvolacieho súdu i procesnú

neprípustnosť dovolania žalobkyne ( ), dovolaciemu súdu nebola daná

možnosť zaoberať sa vecnou správnosťou rozhodnutia (najmä z hľadiska uplatnených

dovolacích dôvodov v zmysle a ) a ďalšími námietkami

žalobkyne uvedenými v dovolaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 8. apríla 2010

JUDr. Vladimír Magura, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská