Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
1f9/387513.47ca4f.pdf
PDF · 102.23 KB
No categories available
3Cdo/111/2013
Najvyšší súd 3 Cdo 111/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. Z., bývajúcej v P.,
zastúpenej JUDr. M. G., advokátom so sídlom vo V., proti ţalovanému M. Z., bývajúcemu
v R., zastúpenému JUDr. M. J., advokátkou so sídlom v P., o vrátenie daru, vedenej
na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 5 C 120/2008, o dovolaní ţalovaného proti
uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 5. mája 2010 sp. zn. 9 Co 75/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Prešove
z 5. mája 2010 sp. zn. 9 Co 75/2009 a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobkyňa sa ţalobou podanou na súde 26. septembra 2008 domáhala, aby súd uloţil
ţalovanému povinnosť vrátiť jej dar (§ 630 Občianskeho zákonníka) – 1/2 nehnuteľností
v katastrálnom území P., ktoré sú vedené na liste vlastníctva č. X. ako dom súpisné č. X. na
parcele č. X., parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m², parcela č. X. –
záhrada vo výmere X. m² a tieţ poľnohospodárskej stavby s garáţou, ktoré boli predmetom
darovacej zmluvy z 20. mája 2004.
Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom z 25. júna 2009 č. k. 5 C 120/2008-46
ţalobu zamietol. Vykonaným dokazovaním dospel k názoru, ţe ţalovaný sa voči darcom
alebo členom jeho rodiny nesprával tak, ţe by tým hrubo porušoval dobré mravy. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti uvedenému rozsudku podala ţalobkyňa odvolanie. Krajský súd v Prešove
rozsudkom z 27. apríla 2010 sp. zn. 9 Co 75/2009 odvolaním napadnutý rozsudok zmenil tak,
ţe ţalobe vyhovel. V odôvodnení uviedol, ţe zopakovaním a doplnením dokazovania dospel
k záveru, ţe konanie ţalovaného voči ţalobkyni a členom jej rodiny hrubo porušovalo dobré
mravy.
O trovách konania rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením z 5. mája 2010 sp. zn.
9 Co 75/2009. Ţalovanému ním uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni náhradu trov konania
2 103,64 € a na účet súdu prvého stupňa sumu 1 596 €. V odôvodnení uznesenia okrem iného
uviedol, ţe takto rozhodol o náhrade trov konania z dôvodu, ţe ţalobkyňa si síce poţiadala
o náhradu trov konania, avšak do rozhodnutia odvolacieho súdu ale nevyčíslila ich výšku.
Keďţe odvolací súd doručoval rozhodnutie vo veci samej pri jeho vyhlásení, upovedomil
účastníkov, ţe o náhrade trov konania rozhodne aţ po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej. Ţalobkyňa v predpísanej lehote predloţila odvolaciemu súdu špecifikáciu trov
konania, ku ktorej pripojila kópiu znaleckého posudku z 21. júna 2002 č. 29/2002 (ďalej len
„znalecký posudok“). V znaleckom posudku bola hodnota nehnuteľností k 21. júnu 2002
vyčíslená sumou 801 360 Sk; jedna polovica z toho tvorí tarifnú hodnotu sporu, z ktorej
odvolací súd vychádzal pri výpočte náhrady trov právneho zastúpenia.
Proti uvedeným rozhodnutiam odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie
s odôvodnením, ţe spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.), lebo ţalobkyňa sama sa vyjadrila, ţe o jeho pomoc neţiadala. Navyše,
dlhodobo sa zdrţiaval pracovne v zahraničí a o odkázanosti matky na pomoc ani nevedel.
Namietol tieţ, ţe znalecký posudok mu nebol v priebehu celého konania doručený
a rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania je vecne nesprávne. Ţiadal, aby dovolací
súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu buď zrušil alebo zmenil tak, ţe potvrdí rozsudok
súdu prvého stupňa a ţalovanému prizná náhradu trov konania.
Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe skutkové a právne dôvody uvádzané
ţalovaným v dovolaní nemajú opodstatnenie. Navrhla dovolanie zamietnuť a jej priznať
náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozsudkom
z 24. februára 2011 sp. zn. 3 Cdo 218/2010 dovolanie zamietol a ţalovanému uloţil
povinnosť zaplatiť ţalobkyni do 3 dní náhradu trov dovolacieho konania 310,93 € do rúk jej
právneho zástupcu. V odôvodnení uviedol, ţe so zreteľom na ustanovenie § 242 O.s.p.
skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p., resp. k tzv. inej vade
majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.); vady tejto
povahy ţalovaný v dovolaní neuplatnil a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo.
Dovolací súd pri skúmaní námietky dovolateľa, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dospel
k záveru, ţe dovolateľ tento dovolací dôvod uplatnil neopodstatnene. Dovolateľom v doplnení
dovolania vznesenú námietku, ţe mu odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania odňal
moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. tým, ţe mu nedoručil znalecký
posudok a vychádzal z cenových relácií z roku 2002, povaţoval dovolací súd za námietku
nespôsobilú zaloţiť túto procesnú vadu, lebo sa týka nie procesného postupu súdu, ale
správnosti jeho skutkových zistení a ich právneho posúdenia.
Uvedený rozsudok dovolacieho súdu napadol ţalovaný ústavnou sťaţnosťou. Ústavný
súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v náleze zo 17. januára 2013 sp. zn.
IV. ÚS 341/2012 (ďalej len „nález“) vyslovil, ţe základné práva ţalovaného podľa čl. 46
ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli rozsudkom najvyššieho súdu
z 24. februára 2011 sp. zn. 3 Cdo 218/2010 porušené vo výroku o zamietnutí dovolania v časti
týkajúcej sa uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9 Co 75/2009 z 5. mája 2010
a vo výroku o náhrade trov dovolacieho konania. Ústavný súd tento rozsudok najvyššieho
súdu v uvedených výrokoch zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie
a rozhodnutie; rozhodol tieţ o povinnosti najvyššieho súdu zaplatiť ţalovanému trovy konania
o ústavnej sťaţnosti. Vo zvyšnej časti ústavný súd sťaţnosti ţalovaného nevyhovel.
V odôvodnení nálezu uviedol, ţe ťaţiskovým argumentom, na ktorom bolo zaloţené
dovolanie v časti smerujúcej proti uzneseniu odvolacieho súdu o trovách konania, bolo to, ţe
znalecký posudok nebol ţalovanému doručený; pokiaľ mu pred vydaním uznesenia Krajského
súdu v Prešove z 5. mája 2010 sp. zn. 9 Co 75/2009 doručený nebol, došlo k odňatiu moţnosti
ţalovaného pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V ďalšom ústavný súd konštatoval, ţe
z odôvodnenia nálezom zrušeného rozsudku nie je zrejmé, z akej tarifnej hodnoty vychádzal
najvyšší súd pri určovaní výšky trov dovolacieho konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tieţ
„postupom podľa zauţívanej praxe“, čo však bliţšie nespresnil. Takéto odôvodnenie označil
ústavný súd za nedostatočné a nezodpovedajúce ustanoveniu § 157 ods. 1 O.s.p., ktoré treba
z hľadiska práva na spravodlivé súdne konanie vykladať a uplatňovať aj s ohľadom
na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri napr. rozsudok Garcia Ruiz
v. Španielsko z 21. januára 1999) tak, ţe rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody,
na základe ktorých je zaloţené.
Najvyšší súd, ktorému bola vec v rozsahu zrušenia vrátená na ďalšie konanie,
konštatuje, ţe je viazaný právnym názorom ústavného súdu, ktorý vyslovil v náleze (viď § 56
ods. 6 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov).
Najvyšší súd, viazaný názorom ústavného súdu, ţe v konaní pred odvolacím súdom
došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., vo všeobecnej rovine konštatuje, ţe
zistenie vady tejto povahy vedie v dovolacom konaní vţdy k záveru, ţe dovolanie je nielen
prípustné, ale aj opodstatnené (k tomu porovnaj napríklad uznesenia najvyššieho súdu
z 22. novembra 2012 sp. zn. 3 Cdo 7/2012 a z 30. októbra 2012 sp. zn. 1 Cdo 31/2011).
V týchto prípadoch dovolací súd zrušuje dovolaním napadnuté rozhodnutie bez toho, aby
sa zaoberal opodstatnenosťou uplatnenia dovolacích dôvodov v zmysle ustanovenia § 241
ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p., resp. správnosťou skutkových zistení súdu niţšieho stupňa
a právnych záverov, ktoré z nich vyvodil (viď napríklad uznesenia najvyššieho súdu z 12. júla
2012 sp. zn. 3 Cdo 138/2012, z 20. decembra 2010 sp. zn. 4 Cdo 207/2010 a z 8. apríla 2010
sp. zn. 5 Cdo 24/2010).
Z týchto dôvodov zrušil najvyšší súd dovolaním napadnuté uznesenie Krajského súdu
v Prešove z 5. mája 2010 sp. zn. 9 Co 75/2009 a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie
(§ 243b ods. 1 a 3 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova nielen o trovách pôvodného konania, ale
aj dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.). Bude vecou odvolacieho súdu, aby
ţalovanému doručil fotokópiu znaleckého posudku a vytvoril mu primeranú moţnosť vyjadriť
sa k jeho obsahu. Následne odvolací súd aj v nadväznosti na to, čo po doručení znaleckého
posudku ţalovanému vyjde najavo alebo bude tvrdené, posúdi opodstatnenosť dovolacej
námietky ţalovaného, ţe odvolací súd „pri vyčíslení postupoval v súlade s ust. § 10 ods. 2
vyhlášky, neakceptujúc špeciálnu normu, uvedenú v ust. § 11 ods. 1 písm. c/ vyhlášky“.
Odvolací súd pri rozhodovaní o týchto trovách vezme na zreteľ ustanovenia vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb,
ktorých aplikácia prichádza v danom prípade do úvahy, resp. aplikáciu ktorých dovolateľ
namieta [ide medziiným o ustanovenia § 10 ods. 2, § 20a a § 20b a tieţ ustanovenie § 11
ods. 1 písm. c/ (v znení od 1. júna 2009) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych sluţieb].
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný (§ 243d
ods. 1 veta druhá O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. marca 2013
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková