Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/111/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. Z., bývajúcej v P.,

zastúpenej JUDr. M. G., advokátom so sídlom vo V., proti ţalovanému M. Z., bývajúcemu

v R., zastúpenému JUDr. M. J., advokátkou so sídlom v P., o vrátenie daru, vedenej

na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. , o dovolaní ţalovaného proti

uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 5. mája 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Prešove

z 5. mája 2010 sp. zn. a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobkyňa sa ţalobou podanou na súde 26. septembra 2008 domáhala, aby súd uloţil

ţalovanému povinnosť vrátiť jej dar ( ) – 1/2 nehnuteľností

v katastrálnom území P., ktoré sú vedené na liste vlastníctva č. X. ako dom súpisné č. X. na

parcele č. X., parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m², parcela č. X. –

záhrada vo výmere X. m² a tieţ poľnohospodárskej stavby s garáţou, ktoré boli predmetom

darovacej zmluvy z 20. mája 2004.

Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom z 25. júna 2009 č. k. -46

ţalobu zamietol. Vykonaným dokazovaním dospel k názoru, ţe ţalovaný sa voči darcom

alebo členom jeho rodiny nesprával tak, ţe by tým hrubo porušoval dobré mravy. O trovách

konania rozhodol podľa

Proti uvedenému rozsudku podala ţalobkyňa odvolanie. Krajský súd v Prešove

rozsudkom z 27. apríla 2010 sp. zn. odvolaním napadnutý rozsudok zmenil tak,

ţe ţalobe vyhovel. V odôvodnení uviedol, ţe zopakovaním a doplnením dokazovania dospel

k záveru, ţe konanie ţalovaného voči ţalobkyni a členom jej rodiny hrubo porušovalo dobré

mravy.

O trovách konania rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením z 5. mája 2010 sp. zn.

. Ţalovanému ním uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni náhradu trov konania

2 103,64 € a na účet súdu prvého stupňa sumu 1 596 €. V odôvodnení uznesenia okrem iného

uviedol, ţe takto rozhodol o náhrade trov konania z dôvodu, ţe ţalobkyňa si síce poţiadala

o náhradu trov konania, avšak do rozhodnutia odvolacieho súdu ale nevyčíslila ich výšku.

Keďţe odvolací súd doručoval rozhodnutie vo veci samej pri jeho vyhlásení, upovedomil

účastníkov, ţe o náhrade trov konania rozhodne aţ po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej. Ţalobkyňa v predpísanej lehote predloţila odvolaciemu súdu špecifikáciu trov

konania, ku ktorej pripojila kópiu znaleckého posudku z 21. júna 2002 č. 29/2002 (ďalej len

„znalecký posudok“). V znaleckom posudku bola hodnota nehnuteľností k 21. júnu 2002

vyčíslená sumou 801 360 Sk; jedna polovica z toho tvorí tarifnú hodnotu sporu, z ktorej

odvolací súd vychádzal pri výpočte náhrady trov právneho zastúpenia.

Proti uvedeným rozhodnutiam odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie

s odôvodnením, ţe spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ), lebo ţalobkyňa sama sa vyjadrila, ţe o jeho pomoc neţiadala. Navyše,

dlhodobo sa zdrţiaval pracovne v zahraničí a o odkázanosti matky na pomoc ani nevedel.

Namietol tieţ, ţe znalecký posudok mu nebol v priebehu celého konania doručený

a rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania je vecne nesprávne. Ţiadal, aby dovolací

súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu buď zrušil alebo zmenil tak, ţe potvrdí rozsudok

súdu prvého stupňa a ţalovanému prizná náhradu trov konania.

Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe skutkové a právne dôvody uvádzané

ţalovaným v dovolaní nemajú opodstatnenie. Navrhla dovolanie zamietnuť a jej priznať

náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozsudkom

z 24. februára 2011 sp. zn. dovolanie zamietol a ţalovanému uloţil

povinnosť zaplatiť ţalobkyni do 3 dní náhradu trov dovolacieho konania 310,93 € do rúk jej

právneho zástupcu. V odôvodnení uviedol, ţe so zreteľom na ustanovenie

skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle , resp. k tzv. inej vade

majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ); vady tejto

povahy ţalovaný v dovolaní neuplatnil a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo.

Dovolací súd pri skúmaní námietky dovolateľa, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), dospel

k záveru, ţe dovolateľ tento dovolací dôvod uplatnil neopodstatnene. Dovolateľom v doplnení

dovolania vznesenú námietku, ţe mu odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania odňal

moţnosť pred súdom konať v zmysle tým, ţe mu nedoručil znalecký

posudok a vychádzal z cenových relácií z roku 2002, povaţoval dovolací súd za námietku

nespôsobilú zaloţiť túto procesnú vadu, lebo sa týka nie procesného postupu súdu, ale

správnosti jeho skutkových zistení a ich právneho posúdenia.

Uvedený rozsudok dovolacieho súdu napadol ţalovaný ústavnou sťaţnosťou. Ústavný

súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v náleze zo 17. januára 2013 sp. zn.

(ďalej len „nález“) vyslovil, ţe základné práva ţalovaného podľa čl. 46

ods. 1, a a právo podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli rozsudkom najvyššieho súdu

z 24. februára 2011 sp. zn. porušené vo výroku o zamietnutí dovolania v časti

týkajúcej sa uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 5. mája 2010

a vo výroku o náhrade trov dovolacieho konania. Ústavný súd tento rozsudok najvyššieho

súdu v uvedených výrokoch zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie

a rozhodnutie; rozhodol tieţ o povinnosti najvyššieho súdu zaplatiť ţalovanému trovy konania

o ústavnej sťaţnosti. Vo zvyšnej časti ústavný súd sťaţnosti ţalovaného nevyhovel.

V odôvodnení nálezu uviedol, ţe ťaţiskovým argumentom, na ktorom bolo zaloţené

dovolanie v časti smerujúcej proti uzneseniu odvolacieho súdu o trovách konania, bolo to, ţe

znalecký posudok nebol ţalovanému doručený; pokiaľ mu pred vydaním uznesenia Krajského

súdu v Prešove z 5. mája 2010 sp. zn. doručený nebol, došlo k odňatiu moţnosti

ţalovaného pred súdom konať ( ). V ďalšom ústavný súd konštatoval, ţe

z odôvodnenia nálezom zrušeného rozsudku nie je zrejmé, z akej tarifnej hodnoty vychádzal

najvyšší súd pri určovaní výšky trov dovolacieho konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tieţ

„postupom podľa zauţívanej praxe“, čo však bliţšie nespresnil. Takéto odôvodnenie označil

ústavný súd za nedostatočné a nezodpovedajúce ustanoveniu , ktoré treba

z hľadiska práva na spravodlivé súdne konanie vykladať a uplatňovať aj s ohľadom

na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri napr. rozsudok Garcia Ruiz

v. Španielsko z 21. januára 1999) tak, ţe rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody,

na základe ktorých je zaloţené.

Najvyšší súd, ktorému bola vec v rozsahu zrušenia vrátená na ďalšie konanie,

konštatuje, ţe je viazaný právnym názorom ústavného súdu, ktorý vyslovil v náleze (viď § 56

ods. 6 o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov).

Najvyšší súd, viazaný názorom ústavného súdu, ţe v konaní pred odvolacím súdom

došlo k procesnej vade v zmysle , vo všeobecnej rovine konštatuje, ţe

zistenie vady tejto povahy vedie v dovolacom konaní vţdy k záveru, ţe dovolanie je nielen

prípustné, ale aj opodstatnené (k tomu porovnaj napríklad uznesenia najvyššieho súdu

z 22. novembra 2012 sp. zn. a z 30. októbra 2012 sp. zn. ).

V týchto prípadoch dovolací súd zrušuje dovolaním napadnuté rozhodnutie bez toho, aby

sa zaoberal opodstatnenosťou uplatnenia dovolacích dôvodov v zmysle ustanovenia § 241

ods. 2 písm. b/ a c/ , resp. správnosťou skutkových zistení súdu niţšieho stupňa

a právnych záverov, ktoré z nich vyvodil (viď napríklad uznesenia najvyššieho súdu z 12. júla

2012 sp. zn. , z 20. decembra 2010 sp. zn. a z 8. apríla 2010

sp. zn. ).

Z týchto dôvodov zrušil najvyšší súd dovolaním napadnuté uznesenie Krajského súdu

v Prešove z 5. mája 2010 sp. zn. a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie

( a ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova nielen o trovách pôvodného konania, ale

aj dovolacieho konania ( veta tretia ). Bude vecou odvolacieho súdu, aby

ţalovanému doručil fotokópiu znaleckého posudku a vytvoril mu primeranú moţnosť vyjadriť

sa k jeho obsahu. Následne odvolací súd aj v nadväznosti na to, čo po doručení znaleckého

posudku ţalovanému vyjde najavo alebo bude tvrdené, posúdi opodstatnenosť dovolacej

námietky ţalovaného, ţe odvolací súd „pri vyčíslení postupoval v súlade s ust. § 10 ods. 2

vyhlášky, neakceptujúc špeciálnu normu, uvedenú v ust. § 11 ods. 1 písm. c/ vyhlášky“.

Odvolací súd pri rozhodovaní o týchto trovách vezme na zreteľ ustanovenia vyhlášky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb,

ktorých aplikácia prichádza v danom prípade do úvahy, resp. aplikáciu ktorých dovolateľ

namieta [ide medziiným o ustanovenia § 10 ods. 2, § 20a a § 20b a tieţ ustanovenie § 11

ods. 1 písm. c/ (v znení od 1. júna 2009) vyhlášky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych sluţieb].

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný (§ 243d

ods. 1 veta druhá ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. marca 2013

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková