Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/207/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J. C., bývajúceho v C.,

proti odporkyni D. C., bývajúcej v Č., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. J. K.,

advokátom vo Z., o vyporiadanie BSM, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn.

, o dovolaní odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 19. apríla 2010 sp. zn. v spojení s opravným uznesením z 15. júna 2010

sp. zn. a uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. apríla 2010 sp. zn.

v spojení s opravným uznesením z 15. júna 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 19. apríla 2010 sp. zn. v spojení s opravným uznesením z 15. júna 2010

sp. zn. z r u š u j e .

Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. apríla 2010 sp. zn.

v spojení s opravným uznesením z 15. júna 2010 sp. zn. z r u š u j e a vec

mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Zvolen rozsudkom z 22. decembra 2009 č.k. -530

vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov spôsobom vo výroku rozsudku uvedeným

a obom účastníkom uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok každému

po 451,38 Eur a trovy konania štátu vo výške po 298,67 Eur, všetko do 3 dní a účastníkom

konania náhradu trov konania nepriznal.

2

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa len do časti týkajúcej sa uloženia jej

povinnosti zaplatiť súdny poplatok a trovy konania štátu a zároveň požiadala o oslobodenie

od platenia súdneho poplatku.

Okresný súd Zvolen uznesením z 5. marca 2010 č.k. -561 priznal

odporkyni oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 1/2, keď mal z potvrdenia

o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch odporkyne preukázané, že má mesačný

príjem 431 €, vlastní rozostavaný dom, ornú pôdu a trávnaté porasty v kat. úz K., stará sa

o dve maloleté deti a má dlh voči navrhovateľovi z titulu vyporiadania BSM vo výške

15.598,52 Eur a pôžičky 6.970 Eur.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 19. apríla 2010 č.k. -567

nepriznal odporkyni oslobodenie od súdnych poplatkov. Dospel k záveru, že právoplatným

rozhodnutím o vyporiadaní BSM získala odporkyňa hnuteľné a nehnuteľné veci v hodnote

31.197,03 Eur, z ktorej síce vyplatí navrhovateľovi sumu 15.598,52 Eur a časť záväzku na ňu

pripadajúci z pôžičky 6.970,72 Eur, avšak aj napriek tomu, že sa stará o maloleté deti,

zaplatením súdneho poplatku nebude ohrozená jej výživa ani výživa a životná úroveň

maloletých detí.

Uznesením z 20. apríla 2010 č.k. -568 na odvolanie odporkyne Krajský

súd v Banskej Bystrici rozsudok okresného súdu v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom,

„vo výroku, ktorým bola odporkyňa zaviazaná zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen

odvolací súdny poplatok vo výške 451,38 Eur a trovy konania vo výške 298,67 Eur“ potvrdil.

V odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že o oslobodení od súdnych poplatkov rozhodoval

odvolací súd podľa a toto jej nebolo priznané. Potvrdzujúce rozhodnutie

odôvodnil tým, že odporkyňa svoje odvolanie proti uloženiu poplatkovej povinnosti a trovám

konania odôvodňovala nesolventnosťou, ktorá však preukázaná nebola.

Proti obidvom uzneseniam odvolacieho súdu podala dovolanie odporkyňa. Navrhla

obe uznesenia krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietala vady

konania podľa , , , , Odňatie možnosti konať

pred odvolacím súdom vidí v tom, že napadnuté uznesenia odvolacieho súdu nie sú

odôvodnené spôsobom rešpektujúcim právo účastníka konania na spravodlivý proces, pretože

3

odôvodnenie nespĺňa všeobecné ani osobitné požiadavky kladené na odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, je nejasné, neúplné a nepreskúmateľné. V uznesení, ktorým odvolací súd

nepriznal odporkyni oslobodenie od súdnych poplatkov, nezohľadnil už existujúci právny stav

založený uznesením súdu prvého stupňa, ktorým bolo odporkyni priznané oslobodenie

od súdnych poplatkov v ½, ktoré nadobudlo právoplatnosť a nebolo predmetom odvolacieho

konania. V uznesení, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku,

ktorým bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť trovy konania štátu a súdny poplatok,

sa odvolací súd zmieňuje o odvolacom súdnom poplatku, ktorý však súd prvého stupňa

odporkyni zaplatiť neuložil a na základe čoho o ňom rozhodoval nie je z jeho odôvodnenia

zistiteľné. Nepreskúmateľnosť napádaných uznesení odvolacieho súdu vidí dovolateľka

v nedostatočnom odôvodnení jednotlivých záverov a výrokov súdu, v spojení s ostatnými

namietanými pochybeniami. Vadu konania podľa podľa názoru

dovolateľky je potrebné vidieť v tom, že súd prvého stupňa právoplatne rozhodol o návrhu

odporkyne na oslobodenie od súdnych poplatkov uznesením z 5. marca 2010, ktorým jej

priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 1/2. Táto otázka potom už nemohla byť

predmetom rozhodovania odvolacím súdom a nebola ani predmetom odvolacieho konania pre

nedostatok odvolania. Inú vadu konania ( ) je podľa dovolateľky

potrebné vidieť v nedostatku náležitého odôvodnenia napadnutých rozhodnutí a nesprávne

právne posúdenie veci ( ) spočíva v tom, že vo výroku svojho

rozhodnutia odvolací súd deklaruje, že potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku,

ktorým bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť odvolací súdny poplatok, hoci sa jedná

o súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rovnako

za nesprávne právne posúdenie veci považuje, ak odvolací súd uviedol v odôvodnení, že

o oslobodení od súdnych poplatkov rozhodoval podľa , napriek tomu, že

o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov rozhodoval súd prvého stupňa.

Opravným uznesením z 15. júna 2010 č.k. -576 Krajský súd v Banskej

Bystrici opravil svoje uznesenie z 19. apríla 2010 č.k. -576 prvým výrokom

tak, že za výrok „Odporkyni oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznáva“ pridal ďalší

výrok v znení: „Zároveň odníma oslobodenie od súdnych poplatkov v 1/2 -ici, ktoré priznal

odporkyni Okresný súd Zvolen rozhodnutím -561 zo dňa 05.03.2010.“ a druhým

výrokom opravil odôvodnenie svojho uznesenia č.k. -567 z 19. apríla 2010 tak,

že za odsekom 2 odôvodnenia vložil ďalší odsek v znení: „Po vyhlásení rozsudku vo veci

samej a po podaní odvolania odporkyňou, ktorým táto zároveň žiadala oslobodenie

od súdnych poplatkov priznal okresný súd odporkyni oslobodenie od súdnych poplatkov v 1/2

-ici. Toto rozhodnutie však nezohľadňovalo všetky osobné a majetkové pomery odvolateľky.“

V odôvodnení tohto uznesenia uviedol, že po vyhotovení základného uznesenia sa súd

dopustil omylu a opomenul skutočnosť, že rozhodnutie okresného súdu, ktorým bolo

odporkyni priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v 1/2 -ici bolo doručené advokátovi

a teda nadobudlo právoplatnosť. Čiastočné oslobodenie musel odňať odporkyni z dôvodu, že

pri jeho priznaní neboli zohľadnené všetky jej majetkové a osobné pomery.

Opravným uznesením z 15. júna 2010 č.k. -578 Krajský súd v Banskej

Bystrici opravil výrok uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -586

z 20. apríla 2010 tak, že, zo slovného spojenia „odvolací súdny poplatok“ vypustil slovo

„odvolací“. V odôvodnení tohto uznesenia uviedol, že pri vyhotovení základného uznesenia

došlo v texte výroku k nesprávnosti, kde súdny poplatok, „na ktorý bola odporkyňa zaviazaná

zaplatiť“, bol označený ako odvolací súdny poplatok.

Aj proti týmto opravným uzneseniam odvolacieho súdu podala dovolanie odporkyňa.

Navrhla obe uznesenia krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietala, že

napadnutými uzneseniami je bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ),

keď odvolací súd svoje rozhodnutia neodôvodnil spôsobom rešpektujúcim právo účastníka

konania na spravodlivý proces. Odôvodnenie je nejasné, nedostatočné, neúplné

a nepreskúmateľné, nespĺňajúce požiadavky ustanovenia Znaky

zmätočnosti podľa dovolateľky nastoľuje aj skutočnosť, že podľa označenia i prvého výroku

opravného uznesenia z 15. júna 2010 č.k. -576 odvolací súd opravil svoje

uznesenie z 19. apríla 2010 č.k. -576, hoci takéto nikdy nevydal (19. apríla

2010 bolo vydané uznesenie č.k. -567) a podľa označenia aj výroku opravného

uznesenia z 15. júna 2010 č.k. -578 odvolací súd opravil svoje uznesenie

z 20. apríla 2010 č.k. -586, hoci v skutočnosti takéto uznesenie tiež nikdy

nevydal (20. apríla 2010 bolo vydané uznesenie č.k. -568). Namietala tiež

nesprávnu aplikáciu ustanovenia , pretože odvolací súd svojim postupom

neopravil zrejmé nesprávnosti svojich uznesení, ale snažil sa tak napraviť svoje vecne

nesprávne rozhodnutia. Ďalej zopakovala dôvody uvádzané už v dovolaní voči základným

uzneseniam odvolacieho súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie bolo podané v lehote určenej v , osobou oprávnenou na tento

procesný úkon, skúmal, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ktoré podľa zákona možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( a nasl. )

a bez nariadenia dovolacieho pojednávania dospel k záveru, že rozhodnutia odvolacieho súdu

treba zrušiť.

Dovolací súd najskôr preskúmal opodstatnenosť dovolania voči uzneseniu Krajského

súdu v Banskej Bystrici z 19. apríla 2010 č.k. -567 ktorým odvolací súd

nepriznal odporkyni oslobodenie od súdnych poplatkov v spojení s jeho opravným uznesením

z 15. júna 2010 č.k. -576.

Podľa , dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa , dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol

o veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/

) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia,

dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

V predmetnej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu v spojení

s jeho opravným uznesením, ktorým odvolací súd nepriznal odporkyni oslobodenie

od súdnych poplatkov. Takéto uznesenie nevykazuje znaky niektorého z uvedených uznesení,

a preto prípustnosť dovolania z a nemožno vyvodiť. Vzhľadom na to

6

by prípustnosť dovolania prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z procesných

vád uvedených v

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa ,

ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa . Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom).

Odporkyňa vady konania v zmysle až c/, a nenamietala

a ich existencia v dovolacom konaní nevyšla najavo.

So zreteľom na dovolateľkou tvrdenú procesnú vadu, zameral sa osobitne na otázku

splnenia podmienok prípustnosti dovolania podľa ustanovenia

Podľa uvedeného zákonného ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej

istej veci sa už prv začalo konanie.

Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní

prejednať tá istá vec ( ). K jej porušeniu dôjde vtedy, ak sú súčasne splnené

tri podmienky: 1/ začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, 2/

začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi, 3/ a o tej istej veci. Za tú istú vec

treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak

7

sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu.Námieka

dovolateľky preto v tomto smere nebola dôvodná.

Z obsahu spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolateľka zároveň

s podaním odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa žiadala aj o priznanie oslobodenia

od zaplatenia súdneho poplatku. Súd prvého stupňa o tomto jej návrhu (z 25. januára 2010 –

pozn. dovolacieho súdu) rozhodol uznesením z 5. marca 2010 č.k. -561 tak, že

jej priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v 1/2. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť

27. marca 2010 a súd prvého stupňa následne predložil spis odvolaciemu súdu na rozhodnutie

o podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací súd uznesením z 19. apríla

2010 č.k. -567 nepriznal odporkyni oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom

z jeho odôvodnenia vyplýva, že tak rozhodol na základe návrhu odporkyne z 25. januára

2010. Odvolací súd tak rozhodol bez toho, aby sa zaoberal tým, že o tomto návrhu odporkyne

už právoplatne rozhodol súd prvého stupňa. Takýto jeho postup však nebol správny.

Podľa , na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti

oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde

o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd

inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené

pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Podľa poslednej vety , odvolací súd rozhodne aj o návrhoch podľa

§ 138 ods. 1 vrátane tých, o ktorých nerozhodol súd prvého stupňa.

Ustanovenie neobmedzuje účastníka konania na podanie návrhu

na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov celkom alebo sčasti len do meritórneho

rozhodnutia súdu prvého stupňa. Takýto návrh môže účastník konania podať aj po rozhodnutí

prvostupňového súdu s tým, že o tomto návrhu je oprávnený rozhodovať tento súd.

Len v prípade, že o ňom nerozhodol súd prvého stupňa o ňom rozhoduje odvolací súd.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa o návrhu z 25. januára 2010 na oslobodenie

od súdnych poplatkov rozhodol, preto odvolací súd už nebol oprávnený o ňom rozhodovať.

Odvolací súd by bol oprávnený rozhodovať o návrhu odporkyne na oslobodenie od platenia

8

súdneho poplatku ktorý podala 25. januára 2010 len v prípade, ak by o ňom nerozhodol súd

prvého stupňa, prípadne, ak by podala v rámci odvolacieho konania ďalší návrh

na oslobodenie od súdnych poplatkov. Takýto stav však nenastal. Pre rozhodnutie

odvolacieho súdu o oslobodení od súdneho poplatku tak v predmetnom konaní chýbal

zákonný predpoklad pre takéto rozhodnutie – návrh, pretože aj pri rozhodovaní o oslobodení

od súdnych poplatkov je súd viazaný návrhom účastníka (možno rozhodnúť len na návrh).

Postup odvolacieho súdu tak nebol správny a zakladá vadu konania v zmysle § 237 písm. e/

Odvolateľka namietala i nesprávnosť súvisiaceho opravného uznesenia, ktorým

odvolací súd opravil svoje uznesenie, ktorým rozhodol o nepriznaní oslobodenia od súdnych

poplatkov. Dovolací súd sa osobitne nezaoberal dôvodmi dovolateľky uvádzanými v dovolaní

vo vzťahu k tomuto opravnému uzneseniu (napriek tomu, že je treba ich v plnom rozsahu

považovať za dôvodné), pretože popri uznesení, pre vydanie ktorého neboli dané

predpoklady, nemôže obstáť ani jeho opravné uznesenie a je potrebné ho spolu so základným

uznesením zrušiť. Napriek tomu však dovolací súd tu považuje za potrebné uviesť,

že z ustanovenia vyplýva, že súd môže priznané oslobodenie od súdnych

poplatkov odňať iba v dvoch prípadoch: jednak vtedy, keď došlo k zmene pomerov

u oslobodeného a následkom tejto zmeny prestáva byť oslobodenie odôvodnené, a jednak

vtedy, keď súd dodatočne zistí, že pomery účastníka boli už v čase priznania oslobodenia iné,

než z akých vychádzal súd pri priznaní oslobodenia. Ak však pomery účastníka boli riadne

zistené a nedošlo k ich zmene, nie je možné raz priznané oslobodenie odňať preto, že súd

zmení hodnotenie týchto pomerov, ktoré sa inak nezmenili a ani neboli inak zistené,

alebo na základe zmeny názoru súdu na to, či ide o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné

uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri tých istých pomeroch účastníka, ktoré boli zistené

pri priznaní oslobodenia, je súd svojím pôvodným rozhodnutím viazaný.

Ak teda odvolací súd bez návrhu rozhodol o nepriznaní oslobodenia od súdnych

poplatkov, jeho konanie je postihnuté vadou konania podľa , a preto

Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho rozhodnutie v spojení s jeho opravným uznesením

v zmysle zrušil bez potreby jeho nahradenia iným rozhodnutím, ako

rozhodnutie, pre vydanie ktorého neboli splnené zákonné predpoklady.

9

Dovolací súd ďalej preskúmal opodstatnenosť dovolania odporkyne voči uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. apríla 2010 č.k. -568, v spojení s jeho

opravným uznesením z 15. júna 2010 č.k. -578.

Uznesením z 20. apríla 2010 č.k. -568 odvolací súd potvrdil rozsudok

okresného súdu v spojení s jeho doplňujúcim rozsudkom vo výroku, ktorým bola odporkyňa

zaviazaná zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen odvolací súdny poplatok vo výške

451,38 Eur a trovy konania vo výške 298,67 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Uznesním z 15. júna 2010 č.k. -578 krajský súd opravil výrok

uznesenia Krajského súd v Banskej Bystrici z 20. apríla 2010 č.k. -586 tak, že

zo slovného spojenia „odvolací súdny poplatok“ vypustil slovo „odvolací“.

Námietku dovolateľky, že odvolací súd opravil svojim uznesením z 15. júna 2010

neexistujúce uznesenie bolo potrebné považovať za dôvodnú.

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozhodnutí

uvedených v , . Ide o potvrdzujúce rozhodnutie, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa súdneho poplatku a trov konania

štátu. Z vyššie uvedených dôvodov je dovolanie žalovanej procesne neprípustné.

V súvislosti aj s týmto preskúmavaným uznesením, s prihliadnutím na ustanovenie

, veta druhá , ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy

na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už to účastník namieta alebo nie)

neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania

smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie

je prípustné podľa

So zreteľom na dovolateľkou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci jej súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

10

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, že

dovolateľka oprávnene vo svojom dovolaní vytýka, že uznesenie odvolacieho súdu je

nepreskúmateľné a zmätočné.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, že každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

11

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu

Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa , ako aj právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť

konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. ).

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva

je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie

v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. ).

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001

, z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007).

Podľa , upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

12

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Vyslovil, že súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť, že i odôvodnenie

uznesenia odvolacieho súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti

a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí

vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť

v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené

vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom

miesta pre dohady a domnienky.

Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy uznesenia

( v spojení s a v spojení s ) je

nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených,

nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných uznesení, ale má byť v prvom rade

prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj

v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia uznesenia predovšetkým je

13

preukázať správnosť uznesenia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly

správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu., t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto

požiadavky napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nespĺňa.

V predmetnej veci odvolací súd vo výroku svojho rozhodnutia uviedol, že rozsudok

súdu prvého stupňa v spojení s doplňujúcim výrokom, ktorým bola odporkyňa zaviazaná

zaplatiť odvolací súdny poplatok vo výške 451,38 Eur a trovy konania 298,67 Eur,

potvrdzuje. V odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že rozhodoval o oslobodení od súdnych

poplatkov podľa a oslobodenie jej nebolo priznané, pretože nebola

preukázaná jej nesolventnosť, keď ...„ Táto skutočnosť je konštatovaná v rozhodnutí, ktorým

súd zamietol žiadosť odporkyne o oslobodenie od súdnych poplatkov.“... Uzavrel, že niet

preto dôvod aby jej nebola uložená povinnosť nahradiť trovy konania štátu a zaplatiť aj súdny

poplatok. Svoje rozhodnutie odôvodnil odvolací súd takto napriek tomu, že z rozhodnutia

súdu prvého stupňa vyplýva, že súd prvého stupňa uložil odporkni zaplatiť súdny poplatok za

vyporiadanie BSM a nahradiť trovy konania štátu, pričom o povinnosti zaplatiť „odvolací

súdny poplatok“ rozhodované nebolo, keď pre také rozhodnutie nebol dôvod, pretože

odporkyni žiadna poplatková povinnosť v odvolacom konaní nevznikla. Odvolaciemu súdu

taktiež unikla skutočnosť, že právoplatným uznesením súdu prvého stupňa už bolo odporkyni

na základe jej návrhu právoplatne priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v 1/2

(odvolanie proti tomuto uzneseniu podané nebolo, preto nemohlo byť ani predmetom

preskúmania odvolacím súdom) a odvolací súd pre absenciu ďalšieho návrhu na

oslobodenie od súdnych poplatkov nemohol o takom návrhu rozhodovať podľa § 211 ods. 1

(por. už vyššie uvedené), pričom v čase vydania tohto uznesenia odvolací súd ešte

nevydal ani svoje opravné uznesenie, ktorým (neprípustne) odňal odporkyni oslobodenie od

súdnych poplatkov priznané v ½. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nie je možné

zistiť, ako dospel odvolací súd k vyslovenému záveru a akými úvahami sa pri svojom

rozhodnutí riadil, ani to, ako sa vysporiadal s argumentáciou odporkyne uvedenou v odvolaní,

keď dokazovanie v odvolacom konaní sám nevykonal žiadne a len odkaz na nejasné (taktiež

nepreskúmateľné) dôvody uvedené v inom uznesení je nedostačujúce. Takéto odôvodnenie

uznesenia odvolacieho súdu nezodpovedá požiadavke na riadne a presvedčivé odôvodnenie

súdneho rozhodnutia. Zmätočnosť výroku tohto uznesenia potom nebola odstránená ani

opravným uznesením odvolacieho súdu, ktorým opravil výrok svojho uznesenia z 20. apríla

14

2010 č.k. -586, pretože tak, ako správne dovolateľka namietala, takéto

uznesenie nebolo vydané.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého

uznesenia odvolacieho súdu je nepreskúmateľné a zmätočné, čo malo za následok porušenie

práva dovolateľky na spravodlivé súdne konanie a odňatie možnosti dovolateľky konať pred

súdom v zmysle

Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa je

okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť

považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami odporkyne

uvedenými v dovolaní.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu

v spojení s jeho opravným uznesením podľa zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. decembra 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Renáta Matejíková