Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)6fa/384701.7bd629.pdf
PDF · 107.04 KB
No categories available
3Cdo/138/2012
Najvyšší súd 3 Cdo 138/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky G., a.s. so sídlom
v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou H., s.r.o. so sídlom v B., IČO: X., proti
odporkyniam 1/ S. S., bývajúcej v Š., 2/ I. S., bývajúcej v K., o zaplatenie 9 587,77 €
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 12 C 221/2010, o dovolaní
navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 6. decembra 2011 sp. zn.
6 Co 35/2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Nitre
zo 6. decembra 2011 sp. zn. 6 Co 35/2011 a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nitra rozsudkom z 13. decembra 2010 č.k. 12 C 221/2010-110 zamietol
návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby súd uložil odporkyniam povinnosť zaplatiť jej
do 3 dní 9 587,77 € a v rovnakej lehote tiež náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že
že S., a.s. a P. M. uzavreli 2. januára 2002 zmluvu o úvere, ktorou bol P. M. poskytnutý úver
600 000 Sk (ďalej len „úverová zmluva“). Odporkyne mali v danom prípade postavenie
ručiteliek. S., a.s. a navrhovateľka uzavreli 21. decembra 2005 zmluvu o postúpení
pohľadávok v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka, ktorou bola predmetná pohľadávka
postúpená na navrhovateľku. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade bol
poskytnutý spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
úverová zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy a ňou založený vzťah občianskoprávny
charakter. So zreteľom na to posudzoval účinky odporkyňami vznesenej námietky premlčania
podľa ustanovení § 100 ods. 1 a 101 Občianskeho zákonníka. Vzal na zreteľ, že splatnosť
úveru nastala 5. augusta 2004 a všeobecná trojročná premlčacia lehota v zmysle § 101
Občianskeho zákonníka uplynula 5. augusta 2007. Návrh na začatie konania, ktorý bol na
súde podaný až 6. augusta 2008, súd prvého stupňa zamietol, lebo odporkyne sa účinne
dovolali premlčania návrhom uplatneného práva.
Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Nitre rozsudkom zo 6. decembra 2011
sp. zn. 6 Co 35/2011 napadnutý rozsudok potvrdil. Uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa
a konanie, ktoré mu predchádzalo, preskúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny (§ 219 O.s.p.). Odvolací súd
zrekapituloval skutkové zistenia súdu prvého stupňa a osobitne sa zaoberal otázkou
charakteru právneho vzťahu založeného úverovou zmluvou. Podľa jeho právneho názoru bol
úverovou zmluvou založený obchodnoprávny vzťah, na podstate ktorého nič nezmenilo ani
postúpenie pohľadávky. Ručenie v týchto vzťahoch je Obchodným zákonníkom upravené
komplexne, preto aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich ručenie
neprichádzala do úvahy. P. M. písomne uznal svoj dlh 11. februára 2002 a účinky tohto
právneho úkonu sa vzťahovali aj na odporkyne. Od uvedeného dňa začala plynúť štvorročná
premlčacia doba, ktorá uplynula 11. februára 2006. Keďže navrhovateľka uplatnila právo
na súde až 6. augusta 2008 a odporkyne vzniesli námietku premlčania, bolo potrebné
zohľadniť právne účinky premlčania (zánik nároku) a napadnuté rozhodnutie potvrdiť napriek
tomu, že prvostupňový súd dospel k nesprávnym záverom ohľadne právnej povahy vzťahu
založeného úverovou zmluvou a tiež ohľadne plynutia premlčacej doby. So zreteľom na zánik
nároku sa odvolací súd nezaoberal ďalšími odvolacími námietkami navrhovateľky.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala navrhovateľka dovolanie
s odôvodnením, že v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.
v spojení s § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) a napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). K odňatiu možnosti pred súdom konať
došlo v dôsledku nerešpektovania ustanovenia § 213 ods. 2 O.s.p. Súd prvého stupňa
pri posudzovaní právnych účinkov odporkyňami vznesenej námietky premlčania vychádzal
z ustanovení § 100 a 101 Občianskeho zákonníka, odvolací súd ale rozhodnutie založil
na aplikácii § 323, 397 a 407 ods. 1 Obchodného zákonníka bez toho, aby navrhovateľke
vytvoril procesnú možnosť vyjadriť sa k možnému použitiu týchto ustanovení. Podstata
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) spočíva podľa názoru
dovolateľky v prijatí nesprávnych právnych záverov v otázke účinkov vznesenej námietky
premlčania. Podľa jej názoru odvolací súd prehliadol, že úver bol v celom rozsahu splatný
až dňom doručenia žiadosti o okamžité splatenie úveru (13. augusta 2004), a preto až
14. augusta 2008 začala plynúť premlčacia doba. Odvolací súd teda dospel k nesprávnemu
záveru, že premlčacia doba začala plynúť (už) od uznania dlhu P. M. a že došlo k premlčaniu
návrhom uplatneného práva. Z týchto dôvodov dovolateľka žiadala napadnuté rozhodnutie
zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Odporkyne sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená v súlade s § 241
ods. 1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozsudku. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p.
je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu
prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti
rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd
vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.
Dovolaním napadnutý rozsudok nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v § 238
ods. 1 až 3 O.s.p., preto prípustnosť dovolania navrhovateľky z týchto ustanovení nemožno
vyvodiť.
So zreteľom na obsah dovolania a vzhľadom na § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd
skúmal, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k procesným vadám v zmysle § 237
O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu,
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát.
Dovolateľka vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietala
a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť jej dovolania preto
z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
Navrhovateľka namieta, že v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom konať.
Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je procesne
nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť
realizovať jeho procesné oprávnenia priznané mu v tomto konaní za účelom zabezpečenia
účinnej ochrany práv účastníka občianskeho súdneho konania.
V zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. odvolací súd vtedy, keď je toho názoru, že sa na vec
vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo
použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, je povinný vyzvať účastníkov konania, aby
sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. K právnym dôsledkom nerešpektovania
tohto ustanovenia zákona sa už Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadril v rozhodnutí
z 27. októbra 2010 sp. zn. 5 Cdo 322/2009, ktoré bolo pod č. 33/2011 publikované v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (viď tiež www.nsud.sk).
Najvyšší súd Slovenskej republiky v ňom konštatoval, že „pokiaľ odvolací súd nevyzval
účastníka konania v zmysle § 213 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom
od 15. októbra 2008, aby sa vyjadril k možnému použitiu toho ustanovenia právneho
predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je podľa názoru odvolacieho
súdu pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, odňal účastníkovi konania možnosť pred súdom
konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Závery, ku ktorým dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky
v označenom rozhodnutí, sú opodstatnené aj v preskúmavanom prípade.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa konštatoval, že právny vzťah, z ktorého
sa vyvodzuje návrhom uplatnený nárok, bol založený úverovou zmluvou majúcou charakter
spotrebiteľskej zmluvy. Na to nadviazal právnym názorom, že ide o občianskoprávny vzťah,
predmetom ktorého je poskytnutie spotrebiteľského úveru, preto pri posudzovaní daného
vzťahu nemožno aplikovať Obchodný zákonník, ale je potrebné postupovať podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka (konkrétne podľa § 101 Občianskeho zákonníka). V nadväznosti
na to vychádzal zo záveru, že splatnosť úveru nastala 5. augustom 2004, všeobecná trojročná
premlčacia doba uplynula 5. augustom 2007 a vzhľadom na odporkyňami vznesenú
námietku premlčania nebolo možné navrhovateľke priznať premlčané právo, ktoré na súde
uplatnila až 6. augusta 2008.
Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade
ide o absolútny obchod (§ 261 ods. 3 Obchodného zákonníka) a právny vzťah, z ktorého
navrhovateľka vyvodzuje voči odporkyniam svoje právo na peňažné plnenie, má charakter
obchodnoprávneho vzťahu. V dôsledku toho práva a povinnosti účastníkov tohto vzťahu
a právne účinky ich konania nemožno kvalifikovať podľa Občianskeho zákonníka, ale ich
treba posudzovať podľa noriem Obchodného zákonníka. Odvolací súd za rozhodujúce
považoval uznanie záväzku P. M. v zmysle § 323 Obchodného zákonníka, lebo odo dňa tohto
uznania začala plynúť štvorročná premlčacia doba (§ 397 Obchodného zákonníka).
Ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré považoval odvolací súd za rozhodujúce
pre posúdenie veci, neboli pri dovtedajšom rozhodovaní na súde prvého stupňa použité.
V súlade s § 213 ods. 2 O.s.p. mal preto vyzvať účastníkov konania, aby sa k ich možnému
použitiu vyjadrili. Zo spisu vyplýva, že odvolací súd takto nepostupoval a navrhovateľke
nevytvoril procesnú možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii predmetných ustanovení.
Procesný postup odvolacieho súdu mal v dôsledku toho za následok odňatie možnosti
navrhovateľky pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Táto procesná vada konania
je dôvodom, so zreteľom na ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
zrušiť.
Dovolací súd na tomto základe dospel k záveru, že dovolanie navrhovateľky je nielen
prípustné, ale aj opodstatnené. So zreteľom na to zrušil dovolaním napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.) bez toho, aby
sa zaoberal námietkou dovolateľky, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 12. júla 2012
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková