Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/189/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne S., so sídlom v B., IČO: X.,

proti žalovanému E., bývajúcemu v S., o zaplatenie 294,43 € (8 870 Sk), vedenej na

Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. , na dovolanie žalobkyne proti

uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 9. apríla 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 9. apríla 2008

sp. zn. z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom z 22. mája 2006 č.k. -47 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť do 3 dní žalobkyni sumu 8 870 Sk; účastníkom náhradu trov

konania nepriznal a žalovaného zaviazal zaplatiť v lehote troch dní súdny poplatok z návrhu

na začatie konania v sume 532 Sk na účet okresného súdu. Žalobe v celom rozsahu vyhovel,

lebo vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobkyňa vyplácala žalovanému

(osobitnému príjemcovi dávky dôchodkového zabezpečenia) starobný dôchodok D. aj po jej

smrti, ktorou nárok na túto dávku zanikol Tým sa žalovaný bezdôvodne obohatil (§ 451 ods. 1

a 2 ). Keďže nebol poberateľom dôchodku, ale iba osobitným

príjemcom dôchodkovej dávky, nevzťahuje sa na neho a nasl.

o sociálnom poistení. Povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú dávku mu preto nevyplýva z

právneho vzťahu upraveného o sociálnom poistení, ale

z občianskoprávneho vzťahu zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. O náhrade trov

konania rozhodol súd podľa

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Košiciach uznesením z 9. apríla 2008 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil; účastníkom nepriznal

náhradu trov konania a vec postúpil Sociálnej poisťovni. Po preskúmaní odvolania,

napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu dospel

k záveru, že v danom prípade ide o vec, ktorá nepatrí do právomoci súdu. Vychádzal z § 7

ods. 1, 2 a 3 a uviedol, že právomoc je jednou z podmienok konania – jej nedostatok je

neodstrániteľný a vedie vždy k zastaveniu konania. Súd musí v každom štádiu konania a na

každom stupni rozhodovania skúmať ex offo, či má právomoc vec prejednať a rozhodnúť.

Žalobkyňa uplatnila svoj nárok voči žalovanému na zaplatenie sumy 8 870 Sk právnym

titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle s odôvodnením, že

žalovaný prijal od nej peňažné plnenie bez právneho dôvodu, lebo po smrti D. (27. januára

2004) už tejto poberateľke dávky nepatril ani dôchodok ani zvýšenie dôchodku pre

bezvládnosť. K vyplateniu dávky, ktorej vrátenia sa žalobkyňa domáha, došlo za účinnosti

o sociálnom poistení. Tento zákon upravuje aj právny vzťah,

z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok. Ide ale o vzťah sociálneho poistenia,

v ktorom má Sociálna poisťovňa právo na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo

v nesprávnej výške a poberateľ alebo príjemca dávky tomu zodpovedajúcu povinnosť. Zo

žiadneho ustanovenia o sociálnom poistení ale nevyplýva, že na

konanie a rozhodovanie o týchto právach a povinnostiach sú príslušné súdy. Naopak, z § 172

ods. 2 tohto zákona jednoznačne vyplýva, že v danej veci má rozhodnúť Sociálna poisťovňa.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s

ods. 2 a

Rozsudok odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním. Odvolaciemu súdu vytkla, že

v otázke právomoci súdu založil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení. Ďalej

uviedla, že odvolací súd jej nedoručil odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvého

stupňa a tým jej odňal možnosť pred súdom konať. Podľa názoru žalobkyne žalovaný získal

majetkový prospech z právneho dôvodu, ktorý odpadol, pretože po smrti poberateľky dávky

zanikol nárok na dôchodkovú dávku a jej výplatu. Žalovaný bol povinný vrátiť dávku alebo

jej časť odo dňa, od ktorého už nemala byť vyplácaná. Aplikácia ustanovenia § 236 ods. 1

o sociálnom poistení je v jeho prípade vylúčená, lebo žalovaný nebol

poberateľom dôchodkovej dávky, ale len jej osobitným príjemcom. Prevzatím dôchodkovej

dávky po smrti jej poberateľky naplnil žalovaný všetky znaky bezdôvodného obohatenia.

Z uvedených dôvodov dovolateľka žiadala napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), za ktorého koná jeho

zamestnanec s právnickým vzdelaním ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

V každom dovolacom konaní skúma dovolací súd najskôr to, či dovolanie je podané

v zákonom stanovenej lehote, či ho podáva na to oprávnená osoba a či dovolanie je procesne

prípustné (či sa ním napadá rozhodnutie, proti ktorému je dovolanie prípustné podľa § 237

až ). K riešeniu ďalších otázok (napríklad z hľadiska výskytu procesnej

vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 241 ods. 2

ods. 2 písm. b/ alebo z hľadiska správnosti právneho posúdenia veci v zmysle

ods. 2 písm. c/ ) môže dovolací súd pristúpiť až vtedy, keď dovolací prieskum z týchto

hľadísk prichádza do úvahy.

Pri posudzovaní prípustnosti dovolania žalobkyne vychádzal dovolací súd z toho, že

dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku

a uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa

už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že

nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú

spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného

ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je

inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

Dovolateľka netvrdila, že by konanie bolo postihnuté vadou konania v zmysle § 237

písm. a/ až e/ a g/ a vada tejto povahy ani nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Žalobkyňa v dovolaní namietla, že postupom súdov jej bola v konaní odňatá možnosť pred

súdom konať v zmysle Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania

podľa tohto ustanovenia, je taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa

účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za

účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Z obsahu dovolania vyplýva, že k odňatiu možnosti konať pred súdom malo podľa názoru

dovolateľky dôjsť tým, že jej nebolo doručené odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu

prvého stupňa.

Z ustanovenia v znení do 30. júna 2007 vyplývala pre odvolací súd

povinnosť doručiť po predložení veci odvolanie proti rozhodnutiu ostatným účastníkom

a vyzvať ich, aby sa v lehote do desiatich dní od doručenia výzvy k odvolaniu vyjadrili, ak to

považujú za potrebné. V zmysle v znení od 1. júla 2007 mal povinnosť doručiť

odvolanie ostatným účastníkom konania súd prvého stupňa; táto povinnosť mu vyplýva aj zo

súčasného znenia uvedeného ustanovenia.

V prejednávanej veci bolo povinnosťou odvolacieho súdu – po tom, ako mu súd prvého

stupňa predložil vec (13. marca 2007) na rozhodnutie v dôsledku odvolania podaného

žalovaným – doručiť odvolanie žalobkyni a vytvoriť jej procesnú možnosť na realizáciu jej

oprávnenia vyjadriť sa k nemu v lehote 10 dní, ak to považuje za potrebné. Zo spisu vyplýva,

že odvolanie nebolo žalobkyni doručené.

Právo účastníka konania na to, aby mu súd doručil odvolanie iného účastníka, patrí

k základným a neopomenuteľným procesným oprávneniam účastníka konania. Postupom

súdov bolo toto právo žalobkyni upreté. Tým, že jej nebolo doručené odvolanie žalovaného,

došlo tiež k znemožneniu realizácie jej procesného oprávnenia vyjadriť sa k tomuto

opravnému prostriedku a vo vyjadrení k nemu prípadne popierať procesnú prípustnosť alebo

vecnú opodstatnenosť odvolania. Dovolateľka preto dôvodne namieta, že jej v konaní bola

odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle So zreteľom na uvedenú

procesnú vadu je jej dovolanie nielen prípustné, ale tiež opodstatnené, lebo rozhodnutie

vydané v konaní postihnutom touto procesnou vadou nemôže byť považované za správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova

o trovách pôvodného a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok

V Bratislave 4. februára 2009

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková