Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
cf2/384150.e97a8e.pdf
PDF · 117.12 KB
No categories available
3Cdo/5/2012
Najvyšší súd 3 Cdo 5/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu R., so sídlom v T., IČO: X.,
zastúpeného S., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., proti žalovanému LESY Slovenskej
republiky, štátny podnik, so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP č. 8, IČO:
36 038 351, zastúpenému JUDr. L. M., advokátkou so sídlom vo V., o vydanie
nehnuteľností, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 12 C 174/2006, o dovolaní
žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 18. októbra 2011 sp. zn. 5 Co 266/2011,
takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi do 3 dní náhradu trov dovolacieho konania
vo výške 36,98 € na účet S., s.r.o., so sídlom v B., ktorý je vedený v T., a.s., číslo účtu X..
O d ô v o d n e n i e
V konaní o vydanie nehnuteľností podľa § 5 ods. 3 zákona č. 161/2005 Z.z.
o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam
a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, podal žalovaný návrh na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Návrh na prerušenie konania žalovaný odôvodnil
tým, že v konaní o ústavnej sťažnosti podľa Čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
sťažovateľa - Slovenského pozemkového fondu, vedenom pod sp. zn. II. ÚS 42/2011, majú
byť riešené právne a skutkové otázky určitosti, zrozumiteľnosti a náležitostí reštitučnej výzvy
podľa zákona č. 161/2005 Z.z., pričom vzhľadom na odlišné právne názory jednotlivých
senátov (uznesenia sp. zn. II. ÚS 419/2009, sp. zn. III. ÚS 382/2009 a nález sp. zn.
I. ÚS 12/2010) nemožno ani vylúčiť prijatie zjednocujúceho právneho názoru plénom
ústavného súdu.
Okresný súd Komárno uznesením z 25. augusta 2011 č.k. 12 C 174/2005-801 návrh
na prerušenie konania zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že tento považuje
za nedôvodný, pretože otázku určitosti a zrozumiteľnosti reštitučnej výzvy si môže vyriešiť
ako predbežnú otázku, pričom jej posúdenie je v každom konkrétnom prípade a s ohľadom
na okolnosti toho ktorého prípadu individuálne, resp. „nie totožné“. Súd prvého stupňa ďalej
dôvodil, že prerušenie konania z daných dôvodov by iba oddialilo vydanie rozhodnutia
vo veci a bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Nitre uznesením z 18. októbra 2011 sp. zn.
5 Co 266/2011 potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. neumožňuje
súdu vo veci nekonať (v dôsledku prípadného prerušenia konania) z dôvodu, že v inom
súvisiacom spore bola podaná ústavná sťažnosť a rovnako zastával názor, že s otázkou
určitosti a zrozumiteľnosti reštitučnej výzvy je potrebné sa zaoberať v každom jednotlivom
prípade osobitne.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, v ktorom žiadal zrušiť
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Dovolanie
odôvodnil dovolacím dôvodom podľa § 237 písm. f/ O.s.p a jeho naplnenie nachádzal v tom,
že odvolací súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, pretože sa nevysporiadal
so všetkými námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a v dôsledku nedostatočného
odôvodnenia rozhodnutia žalovanému odňal možnosť skutkovo a právne reagovať
na rozhodnutie odvolacieho súdu. Dovolateľ ďalej namietal naplnenie dovolacieho dôvodu
podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu je pre nedostatok
a nezrozumiteľnosť dôvodov nepreskúmateľné. Existenciu ďalšieho dovolacieho dôvodu
podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. dovolateľ videl v tom, že odvolací súd reštriktívne vyložil
ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Dovolateľ v súvislosti s namietanými nedostatkami
odôvodnenia uviedol, že v ich dôsledku bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny
proces a poukázal na pozitívne rozhodnutie o prerušení konania v inom súdnom konaní
(sp. zn. 6 Co 131/2010 vedenom na Krajskom súde v Nitre), v ktorom sa súd stotožnil
s argumentáciou použitou dovolateľom aj v tomto prípade.
Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného navrhol dovolanie zamietnuť. Námietky
žalovaného uvedené v dovolaní považoval za neopodstatnené a rozhodnutie odvolacieho súdu
za vecne správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátkou (§ 241
ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie
smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania
osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť
právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací
súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie.
O osobitnej povahe tohto právneho prostriedku svedčí už dikcia úvodného ustanovenia § 236
ods. 1 O.s.p., ktorá možnosť podania dovolania spája s podmienkami uvedenými
v nasledovných ustanoveniach, čo vyplýva zo slovného spojenia „ pokiaľ to zákon pripúšťa“.
V danom prípade dovolanie žalovaného smeruje proti uzneseniu. Dovolanie
je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého
stupňa (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia
návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska, pričom dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.).
Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení,
že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu
(§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), alebo ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Žalovaný napadol uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu
prvého stupňa, nejde ale o potvrdzujúce uznesenie uvedené v ustanovení § 239 ods. 2 O.s.p.
Vzhľadom na to jeho dovolanie v zmysle § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je. Prípustnosť
tohto opravného prostriedku dovolateľa by prichádzala do úvahy, len ak v konaní došlo
k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O.s.p. O vadu v zmysle
tohto ustanovenia ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci
sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo
bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli
a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania žalovaného preto z týchto
ustanovení nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov
nižších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či žalovanému bola v konaní
odňatá možnosť pred súdom konať. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/
O.s.p.) sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému
všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie
procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania. Dovolací súd z obsahu spisu
nezistil, že by v konaní pred súdmi nižších stupňov došlo k takej procesnej vade, ktorá
by žalovanému znemožnila realizáciu jeho procesných oprávnení.
Dovolateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p. namieta porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je tiež právo účastníka
na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z práva na spravodlivé súdne konanie
vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi
a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Vada
nedostatku dôvodov rozhodnutia sama osebe (pri inak správnom rozhodnutí) nemusí (ale)
disponovať potrebnou ústavnoprávnou intenzitou smerujúcou k porušeniu označených práv
(III. ÚS 228/06, I. ÚS 53/10, III. ÚS 99/08).
Vzhľadom na námietky žalovaného bolo v tomto dovolacom konaní potrebné zaujať
právne závery o tom, či (prípadné) nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia zakladá
procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. alebo či má za následok procesnú vadu
konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.
Vada konania uvedená v § 237 písm. f/ O.s.p. znamená vždy porušenie čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.
To však neznačí, že by zároveň nevyhnutne platil aj opak, teda to, že každé porušenie práva
na spravodlivý súdny proces dosahuje intenzitu (až) vady konania v zmysle § 237 O.s.p.
Ústava Slovenskej republiky neupravuje, aké dôsledky majú jednotlivé procesné
nesprávnosti, ku ktorým v praxi dochádza v konaní pred súdmi, ani nestanovuje predpoklady
ich možnej nápravy v opravnom konaní. Bližšiu úpravu ústavne garantovaného práva
na súdnu ochranu obsahuje Občiansky súdny poriadok, ktorý vo svojich ustanoveniach
predpokladá aj možnosť vzniku určitých procesných pochybení súdu v občianskom súdnom
konaní. V nadväznosti na podstatu, význam a procesné dôsledky týchto pochybení upravuje
Občiansky súdny poriadok aj predpoklady a podmienky, za ktorých možno v dovolacom
konaní napraviť procesné nesprávnosti konania na súdoch nižších stupňov. Najzávažnejším
procesným vadám konania, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O.s.p., pripisuje
Občiansky súdny poriadok osobitný význam – vady tejto povahy považuje za okolnosť
zakladajúcu prípustnosť dovolania (viď § 237 O.s.p.) a zároveň tiež za prípustný dovolací
dôvod (viď § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.). Aj niektorým ďalším procesným vadám konania
nedosahujúcim stupeň závažnosti procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. pripisuje Občiansky
súdny poriadok význam. Iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(tzv. „iné vady“) považuje – na rozdiel od procesných vád vymenovaných v § 237 O.s.p. –
(len) za relevantný dovolací dôvod (viď § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), pričom ale vady tejto
povahy prípustnosť dovolania nezakladajú.
Na posúdenie prípustnosti dovolania – aj z aspektov § 237 písm. f/ O.s.p. – je zásadne
príslušný dovolací súd (viď IV. ÚS 238/07). Na základe uznesenia občianskoprávneho
kolégia najvyššieho súdu bol v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka“) ako judikát R 111/1998 uverejnený rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. augusta 1997 sp. zn. 2 Cdo 5/1997, z ktorého
vyplýva, že „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne
neodôvodnil, takže jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Podľa právneho názoru
dovolacieho súdu je názor zaujatý v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v prejednávanej
veci a dovolací súd ani v danom prípade nemá dôvod odkloniť sa od tohto názoru. Senát
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý rozhoduje v tejto veci, pri doterajšom
rozhodovaní vždy dôsledne zastával názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladá
(len) tzv. inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., nie však procesnú vadu
konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 249/2008, 3 Cdo 290/2009, 3 Cdo 138/2010,
3 Cdo 49/2011). Zdôrazňuje, že právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu
nižšieho stupňa ako dôvodu zakladajúceho (len) tzv. inú vadu konania vyplýva
aj z rozhodnutí ďalších senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď napríklad
rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 140/2009, 2 M Cdo 18/2008, 4 Cdo 310/2009, 5 Cdo 290/2008
a 7 Cdo 109/2011).
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že dovolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného,
že prípadné nedostatky odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu zakladajú prípustnosť
dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p.; tieto nedostatky by mohli napĺňať dovolací dôvod
v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktorý ale prípustnosť dovolania sám o sebe nezakladá.
V súvislosti s namietanými nedostatkami odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu
sa dovolací súd nestotožňuje ani s tvrdením dovolateľa, že odvolací súd sa mal vysporiadať
so všetkými jeho námietkami uvedenými v jeho odvolaní. Súd totiž nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré (podľa názoru súdu ako
nositeľa suverénnej súdnej moci) majú pre vec podstatný význam, prípadne objasňujú
skutkový a právny základ, bez toho aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
jednotlivými účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne
objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu
je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, že v konaní na súdoch
nižšieho stupňa nebola dovolateľovi z ním namietaných dôvodov odňatá možnosť konať pred
súdom, a preto prípustnosť jeho dovolania nemožno vyvodiť ani z § 237 písm. f/ O.s.p.
K ostatným dovolacím dôvodom uplatňovaným dovolateľom dovolací súd dodáva, že
nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a tzv. iná vada (§ 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p.) sú samostatnými dovolacími dôvodmi, ktoré ale sami o sebe prípustnosť
dovolania nezakladajú, a preto ani z nich prípustnosť dovolania žalovaného nemožno
vyvodiť.
Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v prejednávanej veci
je dovolanie žalovaného procesne neprípustné. Vzhľadom na to dovolanie odmietol podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu,
proti ktorému je dovolanie neprípustné.
V dovolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov
konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalobca podal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov
dovolacieho konania a tieto aj vyčíslil. Dovolací súd mu priznal náhradu spočívajúcu
v odmene advokáta (ktorý ho zastupoval aj pred súdmi nižších stupňov) za 1 úkon právnej
služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu zo 4. januára 2012 [§ 14 ods. 3
písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon
právnej služby určil podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vo výške 29,35 €, čo s náhradou
za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny
výpočtového základu (§ 16 ods. 3 vyhlášky, t.j. 7,63 €) predstavuje 36,98 €. Dovolací súd
poznamenáva, že žalobcovi nepriznal požadovanú 20 % DPH, lebo advokát zastupujúci
žalobcu nepreukázal, že je jej platiteľom.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 9. februára 2012
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková