Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/5/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu R., so sídlom v T., IČO: X.,

zastúpeného S., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., proti žalovanému LESY Slovenskej

republiky, štátny podnik, so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP č. 8, IČO:

36 038 351, zastúpenému JUDr. L. M., advokátkou so sídlom vo V., o vydanie

nehnuteľností, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. , o dovolaní

žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 18. októbra 2011 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi do 3 dní náhradu trov dovolacieho konania

vo výške 36,98 € na účet S., s.r.o., so sídlom v B., ktorý je vedený v T., a.s., číslo účtu X..

O d ô v o d n e n i e

V konaní o vydanie nehnuteľností podľa

o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam

a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, podal žalovaný návrh na prerušenie

konania podľa Návrh na prerušenie konania žalovaný odôvodnil

tým, že v konaní o ústavnej sťažnosti podľa Čl. 127 ods. 1

sťažovateľa - Slovenského pozemkového fondu, vedenom pod sp. zn. , majú

byť riešené právne a skutkové otázky určitosti, zrozumiteľnosti a náležitostí reštitučnej výzvy

podľa , pričom vzhľadom na odlišné právne názory jednotlivých

senátov (uznesenia sp. zn. , sp. zn. a nález sp. zn.

2

) nemožno ani vylúčiť prijatie zjednocujúceho právneho názoru plénom

ústavného súdu.

Okresný súd Komárno uznesením z 25. augusta 2011 č.k. -801 návrh

na prerušenie konania zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že tento považuje

za nedôvodný, pretože otázku určitosti a zrozumiteľnosti reštitučnej výzvy si môže vyriešiť

ako predbežnú otázku, pričom jej posúdenie je v každom konkrétnom prípade a s ohľadom

na okolnosti toho ktorého prípadu individuálne, resp. „nie totožné“. Súd prvého stupňa ďalej

dôvodil, že prerušenie konania z daných dôvodov by iba oddialilo vydanie rozhodnutia

vo veci a bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Nitre uznesením z 18. októbra 2011 sp. zn.

potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že ustanovenie neumožňuje

súdu vo veci nekonať (v dôsledku prípadného prerušenia konania) z dôvodu, že v inom

súvisiacom spore bola podaná ústavná sťažnosť a rovnako zastával názor, že s otázkou

určitosti a zrozumiteľnosti reštitučnej výzvy je potrebné sa zaoberať v každom jednotlivom

prípade osobitne.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, v ktorom žiadal zrušiť

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Dovolanie

odôvodnil dovolacím dôvodom podľa jeho naplnenie nachádzal v tom,

že odvolací súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, pretože sa nevysporiadal

so všetkými námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a v dôsledku nedostatočného

odôvodnenia rozhodnutia žalovanému odňal možnosť skutkovo a právne reagovať

na rozhodnutie odvolacieho súdu. Dovolateľ ďalej namietal naplnenie dovolacieho dôvodu

podľa tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu je pre nedostatok

a nezrozumiteľnosť dôvodov nepreskúmateľné. Existenciu ďalšieho dovolacieho dôvodu

podľa dovolateľ videl v tom, že odvolací súd reštriktívne vyložil

ustanovenie Dovolateľ v súvislosti s namietanými nedostatkami

odôvodnenia uviedol, že v ich dôsledku bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny

proces a poukázal na pozitívne rozhodnutie o prerušení konania v inom súdnom konaní

(sp. zn. vedenom na Krajskom súde v Nitre), v ktorom sa súd stotožnil

s argumentáciou použitou dovolateľom aj v tomto prípade.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného navrhol dovolanie zamietnuť. Námietky

žalovaného uvedené v dovolaní považoval za neopodstatnené a rozhodnutie odvolacieho súdu

za vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátkou (

ods. 1 ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal najskôr, či dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť

právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací

súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie.

O osobitnej povahe tohto právneho prostriedku svedčí už dikcia úvodného ustanovenia § 236

ods. 1 , ktorá možnosť podania dovolania spája s podmienkami uvedenými

v nasledovných ustanoveniach, čo vyplýva zo slovného spojenia „ pokiaľ to zákon pripúšťa“.

V danom prípade dovolanie žalovaného smeruje proti uzneseniu. Dovolanie

je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého

stupňa ( ), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska, pričom dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa ( ).

Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení,

že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

( ), alebo ak ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia ( ), alebo ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ( ).

Žalovaný napadol uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, nejde ale o potvrdzujúce uznesenie uvedené v ustanovení

Vzhľadom na to jeho dovolanie v zmysle a prípustné nie je. Prípustnosť

tohto opravného prostriedku dovolateľa by prichádzala do úvahy, len ak v konaní došlo

k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v O vadu v zmysle

tohto ustanovenia ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci

sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo

bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania žalovaného preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov

nižších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či žalovanému bola v konaní

odňatá možnosť pred súdom konať. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/

) sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému

všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie

procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania. Dovolací súd z obsahu spisu

nezistil, že by v konaní pred súdmi nižších stupňov došlo k takej procesnej vade, ktorá

by žalovanému znemožnila realizáciu jeho procesných oprávnení.

Dovolateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

namieta porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces. Podľa

Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je tiež právo účastníka

na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z práva na spravodlivé súdne konanie

vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi

a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (). Vada

nedostatku dôvodov rozhodnutia sama osebe (pri inak správnom rozhodnutí) nemusí (ale)

disponovať potrebnou ústavnoprávnou intenzitou smerujúcou k porušeniu označených práv

(, , ).

Vzhľadom na námietky žalovaného bolo v tomto dovolacom konaní potrebné zaujať

právne závery o tom, či (prípadné) nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia zakladá

procesnú vadu konania v zmysle alebo či má za následok procesnú vadu

konania v zmysle

Vada konania uvedená v znamená vždy porušenie

aj Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

To však neznačí, že by zároveň nevyhnutne platil aj opak, teda to, že každé porušenie práva

na spravodlivý súdny proces dosahuje intenzitu (až) vady konania v zmysle

neupravuje, aké dôsledky majú jednotlivé procesné

nesprávnosti, ku ktorým v praxi dochádza v konaní pred súdmi, ani nestanovuje predpoklady

ich možnej nápravy v opravnom konaní. Bližšiu úpravu ústavne garantovaného práva

na súdnu ochranu obsahuje , ktorý vo svojich ustanoveniach

predpokladá aj možnosť vzniku určitých procesných pochybení súdu v občianskom súdnom

konaní. V nadväznosti na podstatu, význam a procesné dôsledky týchto pochybení upravuje

aj predpoklady a podmienky, za ktorých možno v dovolacom

konaní napraviť procesné nesprávnosti konania na súdoch nižších stupňov. Najzávažnejším

procesným vadám konania, ktoré sú taxatívne vymenované v , pripisuje

osobitný význam – vady tejto povahy považuje za okolnosť

zakladajúcu prípustnosť dovolania (viď ) a zároveň tiež za prípustný dovolací

dôvod (viď ). Aj niektorým ďalším procesným vadám konania

nedosahujúcim stupeň závažnosti procesných vád v zmysle pripisuje Občiansky

súdny poriadok význam. Iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

(tzv. „iné vady“) považuje – na rozdiel od procesných vád vymenovaných v –

(len) za relevantný dovolací dôvod (viď ), pričom ale vady tejto

povahy prípustnosť dovolania nezakladajú.

Na posúdenie prípustnosti dovolania – aj z aspektov – je zásadne

príslušný dovolací súd (viď ). Na základe uznesenia občianskoprávneho

kolégia najvyššieho súdu bol v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka“) ako judikát R 111/1998 uverejnený rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. augusta 1997 sp. zn. , z ktorého

vyplýva, že „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne

neodôvodnil, takže jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Podľa právneho názoru

dovolacieho súdu je názor zaujatý v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v prejednávanej

veci a dovolací súd ani v danom prípade nemá dôvod odkloniť sa od tohto názoru. Senát

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý rozhoduje v tejto veci, pri doterajšom

rozhodovaní vždy dôsledne zastával názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladá

(len) tzv. inú vadu konania v zmysle , nie však procesnú vadu

konania v zmysle (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. , , ,

). Zdôrazňuje, že právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu

nižšieho stupňa ako dôvodu zakladajúceho (len) tzv. inú vadu konania vyplýva

aj z rozhodnutí ďalších senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď napríklad

rozhodnutia sp. zn. , , ,

a ).

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že dovolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného,

že prípadné nedostatky odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu zakladajú prípustnosť

dovolania podľa ; tieto nedostatky by mohli napĺňať dovolací dôvod

v zmysle , ktorý ale prípustnosť dovolania sám o sebe nezakladá.

V súvislosti s namietanými nedostatkami odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu

sa dovolací súd nestotožňuje ani s tvrdením dovolateľa, že odvolací súd sa mal vysporiadať

so všetkými jeho námietkami uvedenými v jeho odvolaní. Súd totiž nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré (podľa názoru súdu ako

nositeľa suverénnej súdnej moci) majú pre vec podstatný význam, prípadne objasňujú

skutkový a právny základ, bez toho aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných

jednotlivými účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne

objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu

je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces ().

Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, že v konaní na súdoch

nižšieho stupňa nebola dovolateľovi z ním namietaných dôvodov odňatá možnosť konať pred

súdom, a preto prípustnosť jeho dovolania nemožno vyvodiť ani z

K ostatným dovolacím dôvodom uplatňovaným dovolateľom dovolací súd dodáva, že

nesprávne právne posúdenie veci ( ) a tzv. iná vada (

písm. b/ ) sú samostatnými dovolacími dôvodmi, ktoré ale sami o sebe prípustnosť

dovolania nezakladajú, a preto ani z nich prípustnosť dovolania žalovaného nemožno

vyvodiť.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v prejednávanej veci

je dovolanie žalovaného procesne neprípustné. Vzhľadom na to dovolanie odmietol podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému je dovolanie neprípustné.

V dovolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov

konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Žalobca podal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov

dovolacieho konania a tieto aj vyčíslil. Dovolací súd mu priznal náhradu spočívajúcu

v odmene advokáta (ktorý ho zastupoval aj pred súdmi nižších stupňov) za 1 úkon právnej

služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu zo 4. januára 2012 [§ 14 ods. 3

písm. b/ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon

právnej služby určil podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vo výške 29,35 €, čo s náhradou

za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny

výpočtového základu (§ 16 ods. 3 vyhlášky, t.j. 7,63 €) predstavuje 36,98 €. Dovolací súd

poznamenáva, že žalobcovi nepriznal požadovanú 20 % DPH, lebo advokát zastupujúci

žalobcu nepreukázal, že je jej platiteľom.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. februára 2012

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková