Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 57 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (70)b00/384962.4343c6.pdf
PDF · 169.51 KB
No categories available
7Cdo/154/2011
Najvyšší súd 7 Cdo 154/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Slovenskej
konsolidačnej, a.s., so sídlom v Bratislave, Cintorínska č. 21, IČO: 35 776 005, proti
povinnému V. P., bývajúcemu vo S., zastúpenému JUDr. R. O., PhD., advokátom so sídlom
v B., o vymoženie 752,64 € (22 674,-- Sk) a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde
Pezinok pod sp. zn. 15 Er 7589/2008, na dovolanie povinného proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave z 9. júna 2011 sp. zn. 20 CoE 558/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie povinného z a m i e t a .
Oprávnenej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Pezinok 11. novembra 2001 vydal poverenie č. 5107001776
na vykonanie exekúcie vymoţením sumy 22 674,-- Sk a trov exekúcie na základe exekučného
titulu – platobného výmeru Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. z 23. marca 2000 č.
40 - 2008/2000a, vykonateľného 25. apríla 2000, ktorým bola povinnému uloţená povinnosť
zaplatiť na účet poisťovne dlţné poistné na zdravotné poistenie za obdobie 1. januára 1995
do 31. decembra 1999 v celkovej výške 22 674,-- Sk.
Uznesením Okresného súdu Pezinok z 22. októbra 2010 č.k. 15Er 7589/2008-67 bola
pripustená zámena na strane oprávneného tak, ţe namiesto Všeobecnej zdravotnej poisťovne,
a.s. do konania vstúpila Slovenská konsolidačná, a.s.
Okresný súd Pezinok I uznesením z 1. decembra 2010 č.k. 15 Er 7589/2008-72
exekúciu zastavil, povinnému uloţil nahradiť exekútorovi trovy exekúcie 120,15€ a vyslovil,
ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania. V odôvodnení
uviedol, ţe povinný 18. marca 2009 doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie ešte
v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 11 Er 1209/00 z dôvodu
premlčania vymáhaného práva v dôsledku uplynutia 3 ročnej premlčacej doby v zmysle § 21
ods. 3 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o
zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,
podnikových a občianskych zdravotných poisťovní (ďalej tieţ „zákon č. 273/1994 Z.z.“).
Vychádzal z toho, ţe exekúciu moţno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
orgánov verejnej správy (§ 41 ods. 2 písm. f/ Exekučného poriadku). Právo vymáhať
poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
toto poistenie predpísalo (§ 21 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z.z.). Návrh oprávneného
na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený 15. decembra 2000, platobný
výmer Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. z 23. marca 2000 č. 40 - 2008/2000a nadobudol
právoplatnosť 14. apríla 2000. Oprávnený si síce uplatnil právo na vymoţenie poistného
v trojročnej premlčacej dobe v zmysle § 21 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z.z., avšak plynutie
tejto lehoty sa v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka neprerušuje; v dôsledku toho trojročná
premlčacia doba v zmysle § 21 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z.z., uplynula, súd preto exekúciu
podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku zastavil. O náhrade trov exekučného konania
rozhodol podľa § 196 a § 200 ods. 1 Exekučného poriadku.
Na odvolanie oprávnenej (proti výroku o zastavení exekúcie a náhrade trov exekúcie)
a povinného (proti výrokom o náhrade trov exekúcie) Krajský súd v Bratislave uznesením
z 9. júna 2011 sp. zn. 20 CoE 558/2010 rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh
povinného na zastavenie exekúcie zamietol, zrušil výrok o náhrade trov súdneho exekútora,
povinnému nepriznal náhradu trov právneho zastúpenie pred súdom prvého stupňa a vyslovil,
ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Za nesporné (v zhode so súdom prvého stupňa) povaţoval to, ţe platobný výmer,
ktorý je exekučným titulom, nadobudol právoplatnosť 14. marca 2000 a stal sa vykonateľným
25. apríla 2000. Pôvodný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie 15. decembra 2000.
Právo vymáhať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo (§ 21 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z.z.). Je
zrejmé, ţe oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie pred uplynutím trojročnej
premlčacej doby (návrh na vykonanie exekúcie bol podaný 15. decembra 2000 a exekučný
titul nadobudol právoplatnosť 14. apríla 2000). Uvedený záver korešponduje so Stanoviskom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Cpj 19/01 z 3. októbra 2001, podľa ktorého
rozhodnutie príslušnej zdravotnej poisťovne moţno súdnym výkonom rozhodnutia
(exekúciou) vykonať aj po uplynutí troch rokov od uplynutia právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa toto poistenie predpísalo. Na doplnenie uviedol, ţe lehota uvedená v § 71 ods. 3
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní pre výkon týchto rozhodnutí neplatí. Z týchto
dôvodov odvolací súd dospel k záveru, ţe námietka premlčania vznesená povinným nie je
dôvodná a preto podľa § 220 O.s.p. zmenil výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, ţe
návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, ako súvisiaci (závislý) zrušil aj výrok
o náhrade trov priznaných súdnemu exekútorovi. O trovách (prvostupňového i odvolacieho)
konania rozhodol podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Povinný v dovolaní, ktorým napadol uznesenie odvolacieho súdu, namietal nesprávne
právne posúdenie veci súdom v tom, ţe jeho záver o neúčinnosti námietky premlčania nútene
vymáhaného práva je svojvoľnou (i nesprávnou) interpretáciou a aplikáciou ustanovenia § 21
ods. 3 zákona č. 273/1994 Z.z., ktorá zakladá porušenie jeho práv na súdnu ochranu v zmysle
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (IV. ÚS 77/02). Za nesporné povaţoval to, ţe
platobný výmer bol vydaný v správnom konaní zdravotnou poisťovňou na základe zákona
č. 273/1994 Z.z. Vzťah medzi zdravotnou poisťovňou a platiteľom poistného je
verejnoprávnym vzťahom. Podľa názoru dovolateľa, ak uplynie trojročná premlčacia doba
(podľa § 21 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z.z.) v priebehu výkonu rozhodnutia, nemôţe sa
vo výkone pokračovať, ak dlţník namietne premlčanie. Ustanovenie § 21 ods. 3 zákona
č. 273/1994 Z.z. upravuje premlčanie práva vymáhať poistné, nie však práva podať návrh
na výkon rozhodnutia tak, ako to podľa dovolateľa svojvoľne interpretoval odvolací súd.
Ţiaden verejnoprávny predpis nestanovuje, ţe premlčacia doba podľa § 21 ods. 3 zákona
č. 273/1994 Z.z. počas konania, v ktorom sa právo vymáha, neplynie. Obdobný názor vyslovil
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci sp.zn. Sţ-o-Ks 87/03 z 20. februára 2003 - t.j. “ţe
pohľadávky na poistnom na zdravotné poistenie majú verejnoprávny charakter a na ich vznik,
zmenu a zánik nemoţno nahliadnuť podľa ustanovení súkromnoprávnych predpisov
(napr. Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka)“. To znamená i nepripustenie
aplikácie ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka. Odvolaciemu súdu vyčítal nesprávnu
interpretáciu Stanoviska vedeného pod Cpj 19/01 z 3. októbra 2001, v tom sa totiţ uvádza, ţe
ak zákon stanoví, ţe rozhodnutie orgánu štátnej správy alebo samosprávy moţno vykonať len
do určitej doby, potom do uplynutia tejto doby musí byť súdny výkon rozhodnutia nariadený
a vykonaný; ak dôjde k zmeškaniu zákonom stanovenej doby, nemôţe uţ také rozhodnutie
byť podkladom pre súdny výkon rozhodnutia.
Oprávnená sa s argumentáciou dovolateľa nestotoţnila a preto navrhuje, aby dovolací
súd dovolanie zamietol. V danom prípade sa nejedná o vymáhanie pohľadávok správnym
orgánom (tzv. správna exekúcia), nakoľko správny orgán ako oprávnený podal návrh
na vykonanie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Námietka premlčania uplatnená
povinným môţe byť úspešná len v prípade, ţe oprávnený svoje právo neuplatní návrhom
na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej trojročnej dobe. V tomto prípade si oprávnený
včas uplatnil nárok návrhom na vykonanie exekúcie, preto právo vymáhať poistné sa nemohlo
premlčať.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
ţe dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, proti rozhodnutiu proti
ktorému je tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.)
a nejde o ţiaden z prípadov na ktoré dopadá § 239 ods. 3 O.s.p., preto bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) ho preskúmal a zistil, ţe dovolanie nebolo
podané dôvodne.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona (§ 242 ods. 1 O.s.p.)
viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa
zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ
tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje
len podľa toho, ako ich označil dovolateľ, ale aj podľa ich obsahu.
1. Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť ustanovenú v § 242 ods. 1, druhá
veta O.s.p. skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa
predovšetkým zaoberal otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., majúcich za následok tzv. zmätočnosť konania
(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti
účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad
nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,
prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom či súdom nesprávne obsadeným). V dovolacom konaní ţiadna z týchto vád nevyšla
najavo.
Pokiaľ povinný prípadne (i keď to výslovne v dovolaní neuvádza) vyvodzuje dôvod
svojho dovolania tieţ podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.,
v nadväznosti na ústavné právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
z toho, ţe právne závery odvolacieho súdu nezodpovedajú právnej argumentácii dovolateľa,
čo zakladá (podľa názoru dovolateľa) svojvôľu v rozhodovaní (arbitrárnosť), treba zdôrazniť
existenciu ustáleného právneho názoru, zhodne zastávaného všetkými senátmi
občianskoprávneho kolégia, v zmysle ktorého nesprávne právne posúdenie veci nie je
procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu
sp. zn. 1 Cdo 62/2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn. 3 Cdo 53/2011, sp. zn. 4 Cdo 68/2011,
sp. zn. 5 Cdo 44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011 a sp. zn. 7 Cdo 26/2010). Do práva
na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo
na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami
a právnymi názormi (I ÚS 3/97, II. ÚS 218/02, I. ÚS 50/04).
Pod spravodlivým súdnym procesom (fair hearing) sa v ţiadnom prípade nechápe
právo účastníka súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd
hodnotil právne a faktické okolnosti konkrétneho prípadu. Do obsahu základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani
právo účastníka konania, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Majúc
na zreteli uvedené a vychádzajúc z toho, ţe skutkové ale najmä právne dôvody na ktorých
odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie sú dostatočne určité (zrozumiteľné) a odôvodnené
(zodpovedajúce § 157 ods. 2 O.s.p.), dovolací súd preto dospel k záveru, ţe konanie netrpí
vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
2. K dovolaciemu dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. dovolací súd
uvádza, ţe tzv. inou vadou konania je procesná vada, ktorá (na rozdiel od vád
taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.) nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej
dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení
upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. V súvislosti s námietkou
o existencii tejto vady konania ju dovolateľ nekonkretizoval ani bliţšie nevymedzil.
V dovolacom konaní vada uvedenej povahy nevyšla najavo (§ 241 ods. 2 písm. b/
O.s.p.), preto na ňu nemohol byť vzatý zreteľ (§ 242 ods. 1 O.s.p.).
3. K tomu, čo dovolateľ uviedol v dovolaní za účelom preukázania opodstatnenosti
uplatnenia dovolacieho dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., treba uviesť, ţe
právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd
pouţil iný právny predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne interpretoval.
Z hľadiska posúdenia opodstatnenosti tohto dovolacieho dôvodu (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.) je nutné zodpovedať, či odvolací súd správne posúdil otázku premlčania práva
v zmysle ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení (účinného
ku dňu vydania exekučného titulu – k 23. marcu 2000), pokiaľ vychádzal z toho, ţe
k premlčaniu práva vymáhať poistné nedôjde, ak oprávnený podá návrh na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi v trojročnej lehote od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
bolo poistné predpísané.
Dovolací súd predovšetkým zdôrazňuje, ţe Stanovisko občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 3. októbra 2001, sp.zn. Cpj 19/01 nerieši
priamo otázku premlčaniu práva vymáhať poistné v zmysle § 21 ods. 3 zákona č. 273/1994
Z.z. o zdravotnom poistení. Jeho význam spočíva v rozlíšení právnych inštitútov premlčania
od preklúzie práva. Podľa ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z.z. právo vymáhať
poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
toto poistné predpísalo, z čoho expresiss verbis vyplýva, ţe tieto nároky sa neprekludujú, ako
tomu je v prípade prekluzívnej lehoty uvedenej v ustanovení § 71 ods. 3 Správneho poriadku.
K ich premlčaniu moţno v súdnom výkone rozhodnutia (exekúcii) prihliadnuť len vtedy, ak to
dlžník namietne a len v rozsahu uplatnenej námietky. Pokiaľ však nedôjde k vzneseniu
námietky premlčania, rozhodnutie, ktorým bolo poistné predpísané podľa druhej časti zákona
o zdravotnom poistení, moţno súdnym výkonom rozhodnutia (exekúciou) vykonať
i po uplynutí troch rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti rozhodnutia.
Ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku nie je aplikovateľné (pouţiteľné) na výkon
(exekúciu) tých rozhodnutí na ktoré dopadá § 21 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z.z.
Podľa ustanovenia § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môţe podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný
poriadok")].
Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku (platného v čase začatia tohto
exekučného konania, t.j. k 15. decembru 2000) bolo moţné vykonať exekúciu aj na podklade
iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov
nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona moţno
vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok
a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas
plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Podľa § 21 ods. 3 a 4 zákona č. 273/1994 Z.z. (v znení platnom do 9. októbra 2002)
právo vymáhať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo. Pre právo vymáhať priráţku k poistnému,
poplatok z omeškania, pokuty a poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti platia
obdobne ustanovenia odsekov 1 aţ 3.
Dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd opodstatnene zastáva právny názor
podľa ktorého, „právo vymáhať poistné“ v zmysle ustanovenia § 21 ods. 3 zákona
č. 273/1994 Z.z. nie je premlčané, pokiaľ oprávnený subjekt podal návrh na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi (§ 36 ods. 1,2, § 38 ods. 1,2 Exekučného poriadku) v lehote
troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa predpísalo poistné. Právo vymáhať
poistné v zmysle § 21 ods. 3 zákona o zdravotnom poistení (účinného ku dňu vydania
exekučného titulu) sa spája výlučne s právnou moţnosťou oprávneného domáhať sa núteného
výkonu rozhodnutia proti povinnému, ktorý dobrovoľne nesplnil uloţenú povinnosť.
Predpokladom naplnenia tohto práva oprávneným je súhrn takých postupov (krokov), ktoré
smerujú k uskutočneniu právneho úkonu s ktorým právny poriadok spája účinné začatie
konania, v ktorom moţno povinného donútiť k splneniu uloţenej povinnosti. Jedná sa
o návrhové konanie, ktoré je ovládané dispozičným princípom. Predmet premlčania – „právo
vymáhať poistenie“– uvádzaná právna norma spája s moţnosťou oprávneného iniciovať
nútený výkon rozhodnutia, nespája s ním faktické uspokojenie oprávneného, ktoré nastáva aţ
úspešnou realizáciou (výkonom) v závislosti od zákonom upraveného postupu vymáhajúceho
orgánu.
Aplikujúc uvedené východiská moţno konštatovať, ţe odvolací súd správne posúdil
význam slov „právo vymáhať poistné“ obsiahnuté v § 21 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z. z.
v porovnaní so znením ustanovenia § 71 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku
(platným do 31. decembra 2003) obsahujúcim slovné spojenie „rozhodnutie moţno vykonať“.
Zásadný právny rozdiel spočíva v tom, ţe „právo vymáhať poistné“ sa spája s aktívnou
činnosťou na uplatnenie práva oprávneného v lehote, ktorú mu predpisuje zákon. Tento
legislatívny pojem neznamená, ţe vyberanie priznaného plnenia (dlţného poistného) je
samotné vymáhanie poistného, pretoţe poistné uţ vymoţené (predpísané) bolo, len nebolo
uspokojené (vykonané). Uvádzané ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku odlišne
upravovalo správnu exekúciu a to tak, ţe rozhodnutie bolo potrebné vykonať (porovnaj
I. ÚS 122/07, IV. ÚS 307/2010).
Z uvedených dôvodov je zrejmé, ţe povinný neopodstatnene napadol uznesenie
odvolacieho súdu, ktoré nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.), v konaní neboli zistené vady konania v zmysle § 237 O.s.p. (§ 241 ods. 2
písm. a/ O.s.p.) ani iné vady konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie
povinného zamietol (§ 243b ods. 1,4 O.s.p.).
V dovolacom konaní úspešnej oprávnenej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti povinnému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal oprávnenej náhradu trov dovolacieho
konania, lebo v dovolacom konaní nepodala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy
dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. júla 2012
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová