Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/154/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Slovenskej

konsolidačnej, a.s., so sídlom v Bratislave, Cintorínska č. 21, IČO: 35 776 005, proti

povinnému V. P., bývajúcemu vo S., zastúpenému JUDr. R. O., PhD., advokátom so sídlom

v B., o vymoženie 752,64 € (22 674,-- Sk) a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde

Pezinok pod sp. zn. , na dovolanie povinného proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave z 9. júna 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie povinného z a m i e t a .

Oprávnenej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Pezinok 11. novembra 2001 vydal poverenie č. 5107001776

na vykonanie exekúcie vymoţením sumy 22 674,-- Sk a trov exekúcie na základe exekučného

titulu – platobného výmeru Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. z 23. marca 2000 č.

40 - 2008/2000a, vykonateľného 25. apríla 2000, ktorým bola povinnému uloţená povinnosť

zaplatiť na účet poisťovne dlţné poistné na zdravotné poistenie za obdobie 1. januára 1995

do 31. decembra 1999 v celkovej výške 22 674,-- Sk.

Uznesením Okresného súdu Pezinok z 22. októbra 2010 č.k. -67 bola

pripustená zámena na strane oprávneného tak, ţe namiesto Všeobecnej zdravotnej poisťovne,

a.s. do konania vstúpila Slovenská konsolidačná, a.s.

Okresný súd Pezinok I uznesením z 1. decembra 2010 č.k. -72

exekúciu zastavil, povinnému uloţil nahradiť exekútorovi trovy exekúcie 120,15€ a vyslovil,

2

ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania. V odôvodnení

uviedol, ţe povinný 18. marca 2009 doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie ešte

v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. z dôvodu

premlčania vymáhaného práva v dôsledku uplynutia 3 ročnej premlčacej doby v zmysle § 21

ods. 3 o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o

zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,

podnikových a občianskych zdravotných poisťovní (ďalej tieţ „“).

Vychádzal z toho, ţe exekúciu moţno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí

orgánov verejnej správy (§ 41 ods. 2 písm. f/ Exekučného poriadku). Právo vymáhať

poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

toto poistenie predpísalo ( ). Návrh oprávneného

na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený 15. decembra 2000, platobný

výmer Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. z 23. marca 2000 č. 40 - 2008/2000a nadobudol

právoplatnosť 14. apríla 2000. Oprávnený si síce uplatnil právo na vymoţenie poistného

v trojročnej premlčacej dobe v zmysle , avšak plynutie

tejto lehoty sa v zmysle neprerušuje; v dôsledku toho trojročná

premlčacia doba v zmysle , uplynula, súd preto exekúciu

podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku zastavil. O náhrade trov exekučného konania

rozhodol podľa § 196 a § 200 ods. 1 Exekučného poriadku.

Na odvolanie oprávnenej (proti výroku o zastavení exekúcie a náhrade trov exekúcie)

a povinného (proti výrokom o náhrade trov exekúcie) Krajský súd v Bratislave uznesením

z 9. júna 2011 sp. zn. rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh

povinného na zastavenie exekúcie zamietol, zrušil výrok o náhrade trov súdneho exekútora,

povinnému nepriznal náhradu trov právneho zastúpenie pred súdom prvého stupňa a vyslovil,

ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Za nesporné (v zhode so súdom prvého stupňa) povaţoval to, ţe platobný výmer,

ktorý je exekučným titulom, nadobudol právoplatnosť 14. marca 2000 a stal sa vykonateľným

25. apríla 2000. Pôvodný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie 15. decembra 2000.

Právo vymáhať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo ( ). Je

zrejmé, ţe oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie pred uplynutím trojročnej

premlčacej doby (návrh na vykonanie exekúcie bol podaný 15. decembra 2000 a exekučný

3

titul nadobudol právoplatnosť 14. apríla 2000). Uvedený záver korešponduje so Stanoviskom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. októbra 2001, podľa ktorého

rozhodnutie príslušnej zdravotnej poisťovne moţno súdnym výkonom rozhodnutia

(exekúciou) vykonať aj po uplynutí troch rokov od uplynutia právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa toto poistenie predpísalo. Na doplnenie uviedol, ţe lehota uvedená v § 71 ods. 3

o správnom konaní pre výkon týchto rozhodnutí neplatí. Z týchto

dôvodov odvolací súd dospel k záveru, ţe námietka premlčania vznesená povinným nie je

dôvodná a preto podľa zmenil výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, ţe

návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, ako súvisiaci (závislý) zrušil aj výrok

o náhrade trov priznaných súdnemu exekútorovi. O trovách (prvostupňového i odvolacieho)

konania rozhodol podľa v spojení s

Povinný v dovolaní, ktorým napadol uznesenie odvolacieho súdu, namietal nesprávne

právne posúdenie veci súdom v tom, ţe jeho záver o neúčinnosti námietky premlčania nútene

vymáhaného práva je svojvoľnou (i nesprávnou) interpretáciou a aplikáciou ustanovenia § 21

ods. 3 , ktorá zakladá porušenie jeho práv na súdnu ochranu v zmysle

(). Za nesporné povaţoval to, ţe

platobný výmer bol vydaný v správnom konaní zdravotnou poisťovňou na základe zákona

č. Vzťah medzi zdravotnou poisťovňou a platiteľom poistného je

verejnoprávnym vzťahom. Podľa názoru dovolateľa, ak uplynie trojročná premlčacia doba

(podľa ) v priebehu výkonu rozhodnutia, nemôţe sa

vo výkone pokračovať, ak dlţník namietne premlčanie. Ustanovenie § 21 ods. 3 zákona

č. upravuje premlčanie práva vymáhať poistné, nie však práva podať návrh

na výkon rozhodnutia tak, ako to podľa dovolateľa svojvoľne interpretoval odvolací súd.

Ţiaden verejnoprávny predpis nestanovuje, ţe premlčacia doba podľa § 21 ods. 3 zákona

č. počas konania, v ktorom sa právo vymáha, neplynie. Obdobný názor vyslovil

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci sp.zn. Sţ-o-Ks 87/03 z 20. februára 2003 - t.j. “ţe

pohľadávky na poistnom na zdravotné poistenie majú verejnoprávny charakter a na ich vznik,

zmenu a zánik nemoţno nahliadnuť podľa ustanovení súkromnoprávnych predpisov

(napr. , )“. To znamená i nepripustenie

aplikácie ustanovenia . Odvolaciemu súdu vyčítal nesprávnu

interpretáciu Stanoviska vedeného pod z 3. októbra 2001, v tom sa totiţ uvádza, ţe

ak zákon stanoví, ţe rozhodnutie orgánu štátnej správy alebo samosprávy moţno vykonať len

do určitej doby, potom do uplynutia tejto doby musí byť súdny výkon rozhodnutia nariadený

a vykonaný; ak dôjde k zmeškaniu zákonom stanovenej doby, nemôţe uţ také rozhodnutie

byť podkladom pre súdny výkon rozhodnutia.

Oprávnená sa s argumentáciou dovolateľa nestotoţnila a preto navrhuje, aby dovolací

súd dovolanie zamietol. V danom prípade sa nejedná o vymáhanie pohľadávok správnym

orgánom (tzv. správna exekúcia), nakoľko správny orgán ako oprávnený podal návrh

na vykonanie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Námietka premlčania uplatnená

povinným môţe byť úspešná len v prípade, ţe oprávnený svoje právo neuplatní návrhom

na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej trojročnej dobe. V tomto prípade si oprávnený

včas uplatnil nárok návrhom na vykonanie exekúcie, preto právo vymáhať poistné sa nemohlo

premlčať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, proti rozhodnutiu proti

ktorému je tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný ( )

a nejde o ţiaden z prípadov na ktoré dopadá , preto bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) ho preskúmal a zistil, ţe dovolanie nebolo

podané dôvodne.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona ( )

viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa

zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ

tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje

len podľa toho, ako ich označil dovolateľ, ale aj podľa ich obsahu.

1. Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť ustanovenú v § 242 ods. 1, druhá

veta skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , dovolací súd sa

predovšetkým zaoberal otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v aţ g/ , majúcich za následok tzv. zmätočnosť konania

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným). V dovolacom konaní ţiadna z týchto vád nevyšla

najavo.

Pokiaľ povinný prípadne (i keď to výslovne v dovolaní neuvádza) vyvodzuje dôvod

svojho dovolania tieţ podľa v spojení s ,

v nadväznosti na ústavné právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

z toho, ţe právne závery odvolacieho súdu nezodpovedajú právnej argumentácii dovolateľa,

čo zakladá (podľa názoru dovolateľa) svojvôľu v rozhodovaní (arbitrárnosť), treba zdôrazniť

existenciu ustáleného právneho názoru, zhodne zastávaného všetkými senátmi

občianskoprávneho kolégia, v zmysle ktorého nesprávne právne posúdenie veci nie je

procesnou vadou v zmysle (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ). Do práva

na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho

právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (). Právo

na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania

pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami

a právnymi názormi (, , ).

Pod spravodlivým súdnym procesom (fair hearing) sa v ţiadnom prípade nechápe

právo účastníka súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd

hodnotil právne a faktické okolnosti konkrétneho prípadu. Do obsahu základného práva podľa

a práva na spravodlivý proces podľa dohovoru nepatrí ani

právo účastníka konania, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ). Majúc

na zreteli uvedené a vychádzajúc z toho, ţe skutkové ale najmä právne dôvody na ktorých

odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie sú dostatočne určité (zrozumiteľné) a odôvodnené

(zodpovedajúce ), dovolací súd preto dospel k záveru, ţe konanie netrpí

vadou konania v zmysle

6

2. K dovolaciemu dôvodu v zmysle dovolací súd

uvádza, ţe tzv. inou vadou konania je procesná vada, ktorá (na rozdiel od vád

taxatívne vymenovaných v ) nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej

dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení

upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. V súvislosti s námietkou

o existencii tejto vady konania ju dovolateľ nekonkretizoval ani bliţšie nevymedzil.

V dovolacom konaní vada uvedenej povahy nevyšla najavo (§ 241 ods. 2 písm. b/

), preto na ňu nemohol byť vzatý zreteľ ( ).

3. K tomu, čo dovolateľ uviedol v dovolaní za účelom preukázania opodstatnenosti

uplatnenia dovolacieho dôvodu v zmysle , treba uviesť, ţe

právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

pouţil iný právny predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce správny právny

predpis, ale ho nesprávne interpretoval.

Z hľadiska posúdenia opodstatnenosti tohto dovolacieho dôvodu (§ 241 ods. 2

písm. c/ ) je nutné zodpovedať, či odvolací súd správne posúdil otázku premlčania práva

v zmysle ustanovenia o zdravotnom poistení (účinného

ku dňu vydania exekučného titulu – k 23. marcu 2000), pokiaľ vychádzal z toho, ţe

k premlčaniu práva vymáhať poistné nedôjde, ak oprávnený podá návrh na vykonanie

exekúcie súdnemu exekútorovi v trojročnej lehote od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

bolo poistné predpísané.

Dovolací súd predovšetkým zdôrazňuje, ţe Stanovisko občianskoprávneho kolégia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 3. októbra 2001, sp.zn. nerieši

priamo otázku premlčaniu práva vymáhať poistné v zmysle

Z.z. o zdravotnom poistení. Jeho význam spočíva v rozlíšení právnych inštitútov premlčania

od preklúzie práva. Podľa ustanovenia právo vymáhať

poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

toto poistné predpísalo, z čoho expresiss verbis vyplýva, ţe tieto nároky sa neprekludujú, ako

7

tomu je v prípade prekluzívnej lehoty uvedenej v ustanovení § 71 ods. 3 Správneho poriadku.

K ich premlčaniu moţno v súdnom výkone rozhodnutia (exekúcii) prihliadnuť len vtedy, ak to

dlžník namietne a len v rozsahu uplatnenej námietky. Pokiaľ však nedôjde k vzneseniu

námietky premlčania, rozhodnutie, ktorým bolo poistné predpísané podľa druhej časti zákona

o zdravotnom poistení, moţno súdnym výkonom rozhodnutia (exekúciou) vykonať

i po uplynutí troch rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti rozhodnutia.

Ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku nie je aplikovateľné (pouţiteľné) na výkon

(exekúciu) tých rozhodnutí na ktoré dopadá

Podľa ustanovenia ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môţe podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona [ o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný

poriadok")].

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku (platného v čase začatia tohto

exekučného konania, t.j. k 15. decembru 2000) bolo moţné vykonať exekúciu aj na podklade

iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov

nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona moţno

vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok

a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas

plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa a (v znení platnom do 9. októbra 2002)

právo vymáhať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo. Pre právo vymáhať priráţku k poistnému,

poplatok z omeškania, pokuty a poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti platia

obdobne ustanovenia odsekov 1 aţ 3.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd opodstatnene zastáva právny názor

podľa ktorého, „právo vymáhať poistné“ v zmysle ustanovenia § 21 ods. 3 zákona

č. nie je premlčané, pokiaľ oprávnený subjekt podal návrh na vykonanie

exekúcie súdnemu exekútorovi (§ 36 ods. 1,2, § 38 ods. 1,2 Exekučného poriadku) v lehote

troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa predpísalo poistné. Právo vymáhať

poistné v zmysle § 21 ods. 3 zákona o zdravotnom poistení (účinného ku dňu vydania

exekučného titulu) sa spája výlučne s právnou moţnosťou oprávneného domáhať sa núteného

výkonu rozhodnutia proti povinnému, ktorý dobrovoľne nesplnil uloţenú povinnosť.

Predpokladom naplnenia tohto práva oprávneným je súhrn takých postupov (krokov), ktoré

smerujú k uskutočneniu právneho úkonu s ktorým právny poriadok spája účinné začatie

konania, v ktorom moţno povinného donútiť k splneniu uloţenej povinnosti. Jedná sa

o návrhové konanie, ktoré je ovládané dispozičným princípom. Predmet premlčania – „právo

vymáhať poistenie“– uvádzaná právna norma spája s moţnosťou oprávneného iniciovať

nútený výkon rozhodnutia, nespája s ním faktické uspokojenie oprávneného, ktoré nastáva aţ

úspešnou realizáciou (výkonom) v závislosti od zákonom upraveného postupu vymáhajúceho

orgánu.

Aplikujúc uvedené východiská moţno konštatovať, ţe odvolací súd správne posúdil

význam slov „právo vymáhať poistné“ obsiahnuté v

v porovnaní so znením ustanovenia Správneho poriadku

(platným do 31. decembra 2003) obsahujúcim slovné spojenie „rozhodnutie moţno vykonať“.

Zásadný právny rozdiel spočíva v tom, ţe „právo vymáhať poistné“ sa spája s aktívnou

činnosťou na uplatnenie práva oprávneného v lehote, ktorú mu predpisuje zákon. Tento

legislatívny pojem neznamená, ţe vyberanie priznaného plnenia (dlţného poistného) je

samotné vymáhanie poistného, pretoţe poistné uţ vymoţené (predpísané) bolo, len nebolo

uspokojené (vykonané). Uvádzané ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku odlišne

upravovalo správnu exekúciu a to tak, ţe rozhodnutie bolo potrebné vykonať (porovnaj

, ).

Z uvedených dôvodov je zrejmé, ţe povinný neopodstatnene napadol uznesenie

odvolacieho súdu, ktoré nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ), v konaní neboli zistené vady konania v zmysle (

písm. a/ ) ani iné vady konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ), Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie

povinného zamietol (, ).

V dovolacom konaní úspešnej oprávnenej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti povinnému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd nepriznal oprávnenej náhradu trov dovolacieho

9

konania, lebo v dovolacom konaní nepodala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. júla 2012

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová