Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 307/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Z., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

JUDr. F. N., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl.

46 ods. 1 a podľa a Listiny

základných práv a slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn.

z 19. januára 2009 a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

zo 16. októbra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Z., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. januára

2010 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Z., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátom JUDr. F. N., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv

podľa a (ďalej len „“) a podľa

čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Bratislava

II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 19. januára 2009 a uznesením

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 16.

októbra 2009.

Z obsahu sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že «P., B. (ďalej len „DZP“) dňa

29. 04. 2005 vydala v zmysle ustanovení o zdravotnom poistení,

financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o

zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v

príslušnom znení (ďalej len „ZoZP“) Platobný výmer č. 157/2005 (ďalej len „Platobný

výmer“), ktorým uložila platiteľovi MUDr. G. S., B. (ďalej len „Povinný“) zaplatiť dlžné

poistné a poplatok z omeškania z dlžnej sumy poistného, a to všetko do 8 dní od

právoplatnosti Platobného výmeru.

Podľa doložiek právoplatnosti a vykonateľnosti vyznačených na Platobnom výmere

Platobný výmer nadobudol právoplatnosť dňa 05. 05. 2005 a vykonateľnosť dňa 16. 05.

2005.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 07. 07. 2005 DZP postúpila súbor

pohľadávok, ktorých súčasťou bola aj pohľadávka predpísaná Platobným výmerom

Povinnému, spolu s príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojenými na Sťažovateľa.

Nakoľko sa Sťažovateľ Návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie

proti Povinnému na základe exekučného titulu – Platobného výmeru, súdny exekútor

doručil OS BA žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.».

Okresný súd uznesením sp. zn. z 19. januára 2009 vyhovel

námietkam povinného proti exekúcii z dôvodu, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný

po márnom uplynutí premlčacej doby.

Sťažovateľka podala proti označenému uzneseniu okresného súdu odvolanie,

o ktorom rozhodol krajský súd ako odvolací súd tak, že uznesením sp. zn.

zo 16. októbra 2009 napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Sťažovateľka považuje prvostupňové rozhodnutie aj rozhodnutie odvolacieho súdu

za arbitrárne tvrdiac, že „... predmetné súdy vyslovili právne závery, avšak náležite sa

nevysporiadali so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie

veci a rozhodli na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne

odôvodnili“.

Podľa názoru sťažovateľky tým, že okresný súd, ale najmä krajský súd ako odvolací

súd sa v odôvodnení svojich rozhodnutí nevysporiadali so skutkovými tvrdeniami

a právnym posúdením, ktoré predložila a na ktoré poukázala, porušili jej základné právo na

súdnu ochranu podľa a listiny a jej právo podľa

dohovoru, ako aj jej vlastnícke právo podľa , listiny a

ods. 1 dodatkového protokolu.

K dôvodom porušenia označených práv sťažovateľka uviedla:

«V zmysle ust. o zdravotnom poistení, financovaní

zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní

rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v príslušnom

znení (ďalej len „ZoZP“), tento zákon upravuje zdravotné poistenie, na základe ktorého sa

poskytuje zdravotná starostlivosť, organizáciu zdravotného poistenia, financovanie

zdravotného poistenia, zriadenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne a zriaďovanie

rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní. V zmysle ust.

§ 59 ZoZP, pohľadávky podľa tohto zákona sú dlžné poistné, prirážka k poistnému,

poplatok z omeškania, pokuta a poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti predpísané

platobným výmerom príslušnej poisťovne. V zmysle ust. § 59 ods. 3 - 5 ZoZP, výkon

rozhodnutia na pohľadávky uvedené v odseku 1 ZoZP sa vykonáva na základe

právoplatného rozhodnutia (teda právoplatného Platobného výmeru) exekučným príkazom

poisťovne. Pre výkon rozhodnutia na pohľadávky uvedené v odseku 1 ZoZP sa použijú

primerane ustanovenia . Pohľadávky uvedené v odseku 1

ZoZP vymáha príslušná poisťovňa. V zmysle ust.

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny

poriadok“), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).

Dovoľujeme si poukázať na skutočnosť, že platobný výmer vo veciach zdravotného

poistenia predstavuje exekučný titul v zmysle ust. § 41 ods. 2 písm. g) Exekučného poriadku

(v znení platnom k vzniku platobného výmeru), keďže podľa Exekučného poriadku možno

vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov,

platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon.

Sťažovateľ už v konaní pred prvostupňovým súdom (Vyjadrenie Oprávneného

k Námietkam zo dňa 19. 12. 2008) poukazoval na dva odlišné inštitúty vymáhanie

pohľadávok veriteľa - zdravotnej poisťovne, a tomu zodpovedajúcej povinnosti dlžníka

splniť si povinnosť určenú právoplatným a vykonateľným správnym rozhodnutím - a to

v prípade nedobrovoľného plnenia núteným výkonom predmetného rozhodnutia. V rámci

právneho poriadku okrem civilného núteného výkonu rozhodnutia existujú aj iné systémy

výkonu rozhodnutí, napr. administratívna exekúcia v zmysle Správny

poriadok v znení neskorších predpisov, ako aj daňová exekúcia v zmysle

Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení

neskorších predpisov, v ktorých správne orgány realizujú tzv. inú právnu (nie tzv. súdnu)

ochranu. Jedným z takýchto systémov je aj nútený výkon rozhodnutia exekučným príkazom

poisťovne v zmysle ZoZP, pričom podľa ZoZP sa toto právo (ktoré prináleží výlučne

poisťovni, keďže ide o exekučný príkaz poisťovne) premlčí v trojročnej premlčacej lehote

v zmysle ZoZP.»

Podľa tvrdenia sťažovateľky „v rámci núteného výkonu právoplatných rozhodnutí

tak bola DZP oprávnená zvoliť si spôsob výkonu predmetnej exekúcie voči Povinnému ako

dlžníkovi, a to buď vyššie uvedeným spôsobom podľa ZoZP, alebo v zmysle príslušných

ustanovení Exekučného poriadku. Ustanovenia ZoZP týkajúce sa premlčania práva

vymáhať poistné sa vzťahovali výlučne na vymáhanie poistného a s ním súvisiacich nárokov

DZP ako oprávneným subjektom - zdravotnou poisťovňou - uplatňovať si plnenie Povinného

na základe exekučného príkazu poisťovne v zmysle ust. § 59 ods. 3 ZoZP.“.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uvádza:

„Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 07. 07. 2005 DZP postúpila súbor

pohľadávok, ktorých súčasťou bola aj pohľadávka voči Povinnému, spolu s príslušenstvom

a všetkými právami s nimi spojenými na Oprávneného. Sťažovateľ však inicioval exekučné

konanie voči Povinnému v zmysle Exekučného poriadku, pričom Exekučný poriadok

v žiadnom zo svojich ustanovení nespája uplatnenie už priznaného (právoplatného

a vykonateľného) nároku Oprávneného v exekučnom konaní s plynutím premlčacej lehoty.

Keďže Sťažovateľ vymáha peňažnú pohľadávku voči Povinnému v zmysle civilného

systému výkonu rozhodnutia - Exekučného poriadku, nevzťahuje sa na vymáhanie

pohľadávky ako exekučného titulu trojročná premlčacia lehota na vymáhanie Platobného

výmeru exekučným príkazom poisťovne odo dňa jeho právoplatnosti.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1. Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -60 zo dňa

16. 10. 2009 v spojení s Uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 53 Er/1230/2008-

48 zo dňa 19. 01. 2009 došlo k porušeniu vlastníckeho práva Sťažovateľa v zmysle

ustanovenia článku 20 ods. 1 SR, článku 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

a článku 1 ods. 1 Prvého dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ľudských

právach, a zároveň k porušeniu práva Sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle

ustanovenia článku 46 ods. 1 SR, článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

a článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach.

2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -60 zo dňa 16. 10.

2009 v spojení s Uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn. -48 zo

dňa 19. 01. 2009 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Sťažovateľovi náhradu trov konania

titulom trov právneho zastúpenia Sťažovateľa. Krajský súd v Bratislave a Okresný súd

Bratislava II sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy právneho zastúpenia

Sťažovateľa.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že uznesením krajského súdu sp. zn.

zo 16. októbra 2009 v spojení s uznesením okresného súdu sp. zn.

z 19. januára 2009 došlo k porušeniu jej základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a a podľa a listiny a práv podľa

ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh zistil toto:

Sťažovateľka si v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. V. K.,

Exekútorský úrad, N. (ďalej len „súdny exekútor“), uplatnila nárok na vymoženie

pohľadávky voči MUDr. G. S., B. (ďalej len „povinná“), v sume 258,65 € s príslušenstvom,

nadobudnutej jej postúpením na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo 7. júla 2005

uzavretej so zdravotnou poisťovňou P., B. (ďalej len „zdravotná poisťovňa“). Exekučným

titulom v danom prípade bol platobný výmer č. 157/2005 z 29. apríla 2005 na zaplatenie

dlžného poistného a poplatku z omeškania z dlžnej sumy poistného (ďalej len „platobný

výmer“) vydaný zdravotnou poisťovňou podľa o zdravotnom

poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o

zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v

znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“).

Proti predmetnej exekúcii podala povinná námietky. Ich obsahom bolo vznesenie

námietky premlčania proti právu vymáhať poistné plnenie z exekučného titulu, pretože

návrh na vykonanie exekúcie bol sťažovateľkou ako oprávneným podaný až po uplynutí

trojročnej premlčacej doby v zmysle § 21 ods. 3 zákona o zdravotnom poistení.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 19. januára 2009 námietkam

povinnej vyhovel. Svoj právny záver oprel o ustanovenie § 21 ods. 3 a 4 zákona

o zdravotnom poistení účinného ku dňu vydania exekučného titulu, podľa ktorého právo

vymáhať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa toto poistné predpísalo. V okolnostiach prípadu exekučný titul nadobudol

právoplatnosť 5. mája 2005. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný súdnemu

exekútorovi až 17. júla 2008, teda po márnom uplynutí zákonnej trojročnej premlčacej

doby. Podľa názoru okresného súdu „zmena v subjekte oprávneného z pohľadávky nemá

vplyv na plynutie premlčacej doby. Zmluvou o postúpení pohľadávky (právo na poistné

plnenie) došlo k zmene subjektu oprávneného z pohľadávky, nie k zmene obsahu

pohľadávky. Z uvedeného vyplýva, že právo vymáhať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa

vydania exekučného titulu, ktorým sa toto poistné predpísalo bez ohľadu na to, či

oprávneným z pohľadávky je zdravotná poisťovňa alebo spoločnosť Z., s. r. o. (§ 111

).“.

Na základe odvolania sťažovateľky odvolací krajský súd uznesením sp. zn.

zo 16. októbra 2009 uznesenie okresného súdu z 19. januára ako vecne

správne potvrdil.

Z vyžiadanej informácie zo spisu okresného súdu v uvedenej právnej veci ústavný

súd zistil, že následne okresný súd uznesením z 8. apríla 2010 exekúciu vedenú na návrh

sťažovateľky proti povinnej zastavil (§ 50 ods. 5 Exekučného poriadku). Predmetné

uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13. mája 2010.

1. Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľka namieta porušenie

svojich práv uznesením okresného súdu sp. zn. z 19. januára 2009, nie je

daná právomoc ústavného súdu. Ako to vyplýva z už citovaného ,

právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba

subsidiárne, teda len vtedy, keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné

súdy. Proti uzneseniu okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný

prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam

sťažovateľky mal krajský súd v odvolacom konaní. Tým je zároveň vylúčená právomoc

ústavného súdu. Ústavný súd preto v tejto časti sťažnosť pri predbežnom prerokovaní

odmietol podľa pre nedostatok svojej právomoci.

2. Odlišná je situácia, pokiaľ ide o tú časť sťažnosti, ktorá sa týka konania vedeného

krajským súdom pod sp. zn. a jeho uznesenia zo 16. októbra 2009.

Podstatou argumentácie sťažovateľky uplatnenej v odvolaní, ako aj v sťažnosti

adresovanej ústavnému súdu bolo tvrdenie, že ustanovenia zákona o zdravotnom poistení

týkajúce sa premlčania práva vymáhať poistné plnenie sa vzťahujú iba na zdravotnú

poisťovňu. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo 7. júla 2005 zdravotná poisťovňa postúpila

súbor pohľadávok na sťažovateľku, ktorá nie je zdravotnou poisťovňou, preto sťažovateľka

nie je premlčacou dobou podľa § 21 zákona o zdravotnom poistení viazaná.

Pre účely posúdenia opodstatnenosti sťažnosti ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní preskúmal k sťažnosti pripojené uznesenie krajského súdu sp. zn.

zo 16. októbra 2009, v ktorého odôvodnení sa okrem iného uvádza:

„Z rozhodnutia P. DZP, v konkurze, Platobného výmeru č. 157/2005 dňa 29. 04.

2005 vyplýva, že nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 05. 2005 a vykonateľnosť dňa 16. 05.

2005.

Z návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že tento bol exekútorovi doručený dňa

17. 07. 2008.

Podľa § 21 ods. 3, ods. 4 ZoZP, účinnom ku dňu vydania exekučného titulu, právo

vymáhať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa toto poistné predpísalo. Pre právo vymáhať prirážku k poistnému, poplatok

z omeškania, pokuty a poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti platia obdobne

ustanovenia odsekov 1 až 3.

Podľa názoru odvolacieho súdu správne súd prvého stupňa vyhodnotil právny stav

veci keď dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená povinným v námietkach proti

exekúcii, je dôvodná. Z tohto ustanovenia zákona nie len, že vyplýva správny záver

prvostupňového súdu, že trojročná premlčacia doba sa viaže na právo vymáhať poistné

a nie na subjekt, ktorý disponuje uvedeným právom, že zmena v subjekte oprávneného

z pohľadávky nemá vplyv na plynutie premlčacej doby a teda, že právo vymáhať poistné sa

premlčí za tri roky odo dňa vydania exekučného titulu, ktorým sa toto poistné predpísalo

bez ohľadu na to, či oprávneným z pohľadávky je zdravotná poisťovňa alebo iný subjekt.“

K námietke sťažovateľky, že ustanovenia zákona o zdravotnom poistení týkajúce sa

premlčania práva vymáhať poistné sa vzťahujú výlučne na vymáhanie poistného a s ním

súvisiacich nárokov zdravotnou poisťovňou na základe jej exekučného príkazu podľa § 59

ods. 3 zákona o zdravotnej poisťovni, krajský súd v odôvodnení uviedol:

„Rovnako je nutné podotknúť, že je nerozhodné pre ktorú cestu núteného výkonu sa

oprávnený rozhodne. Pri oboch týchto spôsoboch, či administratívnej, alebo súdnej

exekúcii, je určenie trojročnej premlčacej doby rozhodujúce, ide o hmotnoprávnu lehotu,

pri ktorej nedodržaní sa stráca nárok na nútený výkon ako taký. V prípade súdnej exekúcie

ide o prípad straty účinnosti exekučného titulu.“

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho

zjavnú neopodstatnenosť je absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do

takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, t. j. ak ústavný súd nezistí relevantnú

súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto

odmietne (obdobne napr. , , ).

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil

(, ). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti

poskytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi

všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci

v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou

inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu

nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnou zmluvou podľa

(, ).

Aplikujúc východiská svojej konštantnej judikatúry na napadnuté uznesenie

krajského súdu ústavný súd konštatoval, že je dostatočne odôvodnené, nevykazuje znaky

svojvoľnosti ani arbitrárnosti a je ústavne akceptovateľné. Odôvodnenie obsahuje aj

zhodnotenie kardinálnej právnej otázky, ktorá podľa názoru ústavného súdu bola dostatočne

posúdená, keďže krajský súd správne posúdil otázku premlčania práva vymáhať poistné

obsiahnutú v § 21 ods. 3 zákona o zdravotnom poistení (účinného ku dňu vydania

exekučného titulu), keď trojročnú premlčaciu dobu viazal na právo vymáhať poistné, nie na

subjekt, ktorý disponuje uvedeným právom, t. j. že ide o vecné premlčanie práva (vymáhať

poistné). Z ustanovení zákona o zdravotnom poistení nemožno vyvodiť, že pohľadávku na

poistnom a nárokoch s ním súvisiacich nemožno postúpiť novému veriteľovi, ktorým môže

byť aj iný subjekt ako zdravotná poisťovňa. Skutočnosť, že zdravotná poisťovňa svoju

pohľadávku voči dlžníkovi (dlžné poistné) postúpila tretiemu subjektu – sťažovateľke

(zmena veriteľa), nemá vplyv na obsah pohľadávky ani na plynutie trojročnej premlčacej

doby.

Podľa stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) „rozhodnutie príslušnej zdravotnej poisťovne, ktorým sa vymáha

poistné podľa ustanovenia o zdravotnom poistení,

financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne

a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní

v znení neskorších predpisov, možno súdnym výkonom rozhodnutia (exekúciou) vykonať aj

po uplynutí troch rokov od uplynutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné

predpísalo... Z tohto ustanovenia expressis verbis vyplýva, že tieto nároky sa neprekludujú,

ale premlčujú. K ich premlčaniu možno v súdnom výkone rozhodnutia (exekúcii)

prihliadnuť len vtedy, ak to dlžník namietne a len v rozsahu uplatnenej námietky... Na

uvedenom závere nič nemení ani to, že rozhodnutie o predpísanom poistnom sa vydáva

v správnom konaní“ (Stanovisko občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 3. októbra

2001 sp. zn. ). Aj keď krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia priamo

nevyslovil, že pri prezentácii prijatých záverov sa riadil uvedeným právnym názorom

najvyššieho súdu, z obsahu odôvodnenia namietaného rozhodnutia krajského súdu vyplýva,

že tento názor najvyššieho súdu si osvojil.

Vychádzajúc z uvedeného je preto z ústavného hľadiska akceptovateľný právny

názor krajského súdu, že ak povinný vzniesol námietku premlčania proti právu vymáhať

poistné plnenie z exekučného titulu v exekúcii, návrh na vykonanie ktorej sťažovateľka (ako

nový veriteľ) podala nesporne po uplynutí trojročnej premlčacej doby podľa § 21 ods. 3

zákona o zdravotnom poistení, jeho námietky proti exekúcii krajský súd považoval za

dôvodné a potvrdil ich vyhoveniu prvostupňovým súdom.

S prihliadnutím na postavenie ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov, na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to,

že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa a podľa

ods. 1 listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je

právo účastníka konania na rozhodnutie v súlade s jeho právnym názorom, resp. jeho právo

na úspech v konaní (obdobne napr. , , ,

). V nadväznosti na to ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25

ods. 2 z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na to, že ústavný súd odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti tú časť

sťažnosti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie zásad spravodlivého procesu označeným

uznesením krajského súdu, totožný záver prijal aj vo vzťahu k namietanému porušeniu

základného práva vlastniť majetok podľa a listiny a práva

podľa čl. 1 dodatkového protokolu, a to vychádzajúc z toho, že absencia porušenia

ústavnoprávnych princípov vylučuje založenie sekundárnej zodpovednosti všeobecných

súdov za porušenie základných práv sťažovateľky hmotnoprávneho charakteru, medzi ktoré

nepochybne patrí aj základné právo garantujúce ochranu majetku (obdobne napr.

).

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti rozhodol ústavný súd tak, ako to je

uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2010