Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)IV. ÚS 307/2010
PDF · 215.19 KB
No categories available
IV. ÚS 307/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2010
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Z., s. r. o., B., zastúpenej advokátom
JUDr. F. N., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 53 Er 1230/2008
z 19. januára 2009 a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18 CoE 145/2009
zo 16. októbra 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti Z., s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. januára
2010 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Z., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“),
zastúpenej advokátom JUDr. F. N., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv
podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa
čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Bratislava
II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 53 Er 1230/2008 z 19. januára 2009 a uznesením
Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 18 CoE 145/2009 zo 16.
októbra 2009.
Z obsahu sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že «P., B. (ďalej len „DZP“) dňa
29. 04. 2005 vydala v zmysle ustanovení zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení,
financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o
zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v
príslušnom znení (ďalej len „ZoZP“) Platobný výmer č. 157/2005 (ďalej len „Platobný
výmer“), ktorým uložila platiteľovi MUDr. G. S., B. (ďalej len „Povinný“) zaplatiť dlžné
poistné a poplatok z omeškania z dlžnej sumy poistného, a to všetko do 8 dní od
právoplatnosti Platobného výmeru.
Podľa doložiek právoplatnosti a vykonateľnosti vyznačených na Platobnom výmere
Platobný výmer nadobudol právoplatnosť dňa 05. 05. 2005 a vykonateľnosť dňa 16. 05.
2005.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 07. 07. 2005 DZP postúpila súbor
pohľadávok, ktorých súčasťou bola aj pohľadávka predpísaná Platobným výmerom
Povinnému, spolu s príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojenými na Sťažovateľa.
Nakoľko sa Sťažovateľ Návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie
proti Povinnému na základe exekučného titulu – Platobného výmeru, súdny exekútor
doručil OS BA žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.».
Okresný súd uznesením sp. zn. 53 Er 1230/2008 z 19. januára 2009 vyhovel
námietkam povinného proti exekúcii z dôvodu, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný
po márnom uplynutí premlčacej doby.
Sťažovateľka podala proti označenému uzneseniu okresného súdu odvolanie,
o ktorom rozhodol krajský súd ako odvolací súd tak, že uznesením sp. zn. 18 CoE 145/2009
zo 16. októbra 2009 napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Sťažovateľka považuje prvostupňové rozhodnutie aj rozhodnutie odvolacieho súdu
za arbitrárne tvrdiac, že „... predmetné súdy vyslovili právne závery, avšak náležite sa
nevysporiadali so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie
veci a rozhodli na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne
odôvodnili“.
Podľa názoru sťažovateľky tým, že okresný súd, ale najmä krajský súd ako odvolací
súd sa v odôvodnení svojich rozhodnutí nevysporiadali so skutkovými tvrdeniami
a právnym posúdením, ktoré predložila a na ktoré poukázala, porušili jej základné právo na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a jej právo podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ako aj jej vlastnícke právo podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, čl. 11 ods. 1 listiny a čl. 1
ods. 1 dodatkového protokolu.
K dôvodom porušenia označených práv sťažovateľka uviedla:
«V zmysle ust. § 1 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní
zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní
rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v príslušnom
znení (ďalej len „ZoZP“), tento zákon upravuje zdravotné poistenie, na základe ktorého sa
poskytuje zdravotná starostlivosť, organizáciu zdravotného poistenia, financovanie
zdravotného poistenia, zriadenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne a zriaďovanie
rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní. V zmysle ust.
§ 59 ZoZP, pohľadávky podľa tohto zákona sú dlžné poistné, prirážka k poistnému,
poplatok z omeškania, pokuta a poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti predpísané
platobným výmerom príslušnej poisťovne. V zmysle ust. § 59 ods. 3 - 5 ZoZP, výkon
rozhodnutia na pohľadávky uvedené v odseku 1 ZoZP sa vykonáva na základe
právoplatného rozhodnutia (teda právoplatného Platobného výmeru) exekučným príkazom
poisťovne. Pre výkon rozhodnutia na pohľadávky uvedené v odseku 1 ZoZP sa použijú
primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Pohľadávky uvedené v odseku 1
ZoZP vymáha príslušná poisťovňa. V zmysle ust. § 251 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny
poriadok“), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona
č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
Dovoľujeme si poukázať na skutočnosť, že platobný výmer vo veciach zdravotného
poistenia predstavuje exekučný titul v zmysle ust. § 41 ods. 2 písm. g) Exekučného poriadku
(v znení platnom k vzniku platobného výmeru), keďže podľa Exekučného poriadku možno
vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov,
platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon.
Sťažovateľ už v konaní pred prvostupňovým súdom (Vyjadrenie Oprávneného
k Námietkam zo dňa 19. 12. 2008) poukazoval na dva odlišné inštitúty vymáhanie
pohľadávok veriteľa - zdravotnej poisťovne, a tomu zodpovedajúcej povinnosti dlžníka
splniť si povinnosť určenú právoplatným a vykonateľným správnym rozhodnutím - a to
v prípade nedobrovoľného plnenia núteným výkonom predmetného rozhodnutia. V rámci
právneho poriadku okrem civilného núteného výkonu rozhodnutia existujú aj iné systémy
výkonu rozhodnutí, napr. administratívna exekúcia v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. Správny
poriadok v znení neskorších predpisov, ako aj daňová exekúcia v zmysle zákona č. 511/1992
Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení
neskorších predpisov, v ktorých správne orgány realizujú tzv. inú právnu (nie tzv. súdnu)
ochranu. Jedným z takýchto systémov je aj nútený výkon rozhodnutia exekučným príkazom
poisťovne v zmysle ZoZP, pričom podľa ZoZP sa toto právo (ktoré prináleží výlučne
poisťovni, keďže ide o exekučný príkaz poisťovne) premlčí v trojročnej premlčacej lehote
v zmysle ZoZP.»
Podľa tvrdenia sťažovateľky „v rámci núteného výkonu právoplatných rozhodnutí
tak bola DZP oprávnená zvoliť si spôsob výkonu predmetnej exekúcie voči Povinnému ako
dlžníkovi, a to buď vyššie uvedeným spôsobom podľa ZoZP, alebo v zmysle príslušných
ustanovení Exekučného poriadku. Ustanovenia ZoZP týkajúce sa premlčania práva
vymáhať poistné sa vzťahovali výlučne na vymáhanie poistného a s ním súvisiacich nárokov
DZP ako oprávneným subjektom - zdravotnou poisťovňou - uplatňovať si plnenie Povinného
na základe exekučného príkazu poisťovne v zmysle ust. § 59 ods. 3 ZoZP.“.
Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uvádza:
„Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 07. 07. 2005 DZP postúpila súbor
pohľadávok, ktorých súčasťou bola aj pohľadávka voči Povinnému, spolu s príslušenstvom
a všetkými právami s nimi spojenými na Oprávneného. Sťažovateľ však inicioval exekučné
konanie voči Povinnému v zmysle Exekučného poriadku, pričom Exekučný poriadok
v žiadnom zo svojich ustanovení nespája uplatnenie už priznaného (právoplatného
a vykonateľného) nároku Oprávneného v exekučnom konaní s plynutím premlčacej lehoty.
Keďže Sťažovateľ vymáha peňažnú pohľadávku voči Povinnému v zmysle civilného
systému výkonu rozhodnutia - Exekučného poriadku, nevzťahuje sa na vymáhanie
pohľadávky ako exekučného titulu trojročná premlčacia lehota na vymáhanie Platobného
výmeru exekučným príkazom poisťovne odo dňa jeho právoplatnosti.“
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom
takto rozhodol:
„1. Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18 CoE/145/2009-60 zo dňa
16. 10. 2009 v spojení s Uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 53 Er/1230/2008-
48 zo dňa 19. 01. 2009 došlo k porušeniu vlastníckeho práva Sťažovateľa v zmysle
ustanovenia článku 20 ods. 1 Ústavy SR, článku 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd
a článku 1 ods. 1 Prvého dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ľudských
právach, a zároveň k porušeniu práva Sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle
ustanovenia článku 46 ods. 1 Ústavy SR, článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd
a článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach.
2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18 CoE/145/2009-60 zo dňa 16. 10.
2009 v spojení s Uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 53 Er/1230/2008-48 zo
dňa 19. 01. 2009 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Sťažovateľovi náhradu trov konania
titulom trov právneho zastúpenia Sťažovateľa. Krajský súd v Bratislave a Okresný súd
Bratislava II sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy právneho zastúpenia
Sťažovateľa.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré
by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že uznesením krajského súdu sp. zn.
18 CoE 145/2009 zo 16. októbra 2009 v spojení s uznesením okresného súdu sp. zn.
53 Er 1230/2008 z 19. januára 2009 došlo k porušeniu jej základných práv podľa čl. 20
ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 listiny a práv podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu.
Ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh zistil toto:
Sťažovateľka si v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. V. K.,
Exekútorský úrad, N. (ďalej len „súdny exekútor“), uplatnila nárok na vymoženie
pohľadávky voči MUDr. G. S., B. (ďalej len „povinná“), v sume 258,65 € s príslušenstvom,
nadobudnutej jej postúpením na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo 7. júla 2005
uzavretej so zdravotnou poisťovňou P., B. (ďalej len „zdravotná poisťovňa“). Exekučným
titulom v danom prípade bol platobný výmer č. 157/2005 z 29. apríla 2005 na zaplatenie
dlžného poistného a poplatku z omeškania z dlžnej sumy poistného (ďalej len „platobný
výmer“) vydaný zdravotnou poisťovňou podľa zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom
poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o
zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“).
Proti predmetnej exekúcii podala povinná námietky. Ich obsahom bolo vznesenie
námietky premlčania proti právu vymáhať poistné plnenie z exekučného titulu, pretože
návrh na vykonanie exekúcie bol sťažovateľkou ako oprávneným podaný až po uplynutí
trojročnej premlčacej doby v zmysle § 21 ods. 3 zákona o zdravotnom poistení.
Okresný súd uznesením sp. zn. 53 Er 1230/2008 z 19. januára 2009 námietkam
povinnej vyhovel. Svoj právny záver oprel o ustanovenie § 21 ods. 3 a 4 zákona
o zdravotnom poistení účinného ku dňu vydania exekučného titulu, podľa ktorého právo
vymáhať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa toto poistné predpísalo. V okolnostiach prípadu exekučný titul nadobudol
právoplatnosť 5. mája 2005. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný súdnemu
exekútorovi až 17. júla 2008, teda po márnom uplynutí zákonnej trojročnej premlčacej
doby. Podľa názoru okresného súdu „zmena v subjekte oprávneného z pohľadávky nemá
vplyv na plynutie premlčacej doby. Zmluvou o postúpení pohľadávky (právo na poistné
plnenie) došlo k zmene subjektu oprávneného z pohľadávky, nie k zmene obsahu
pohľadávky. Z uvedeného vyplýva, že právo vymáhať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa
vydania exekučného titulu, ktorým sa toto poistné predpísalo bez ohľadu na to, či
oprávneným z pohľadávky je zdravotná poisťovňa alebo spoločnosť Z., s. r. o. (§ 111
Na základe odvolania sťažovateľky odvolací krajský súd uznesením sp. zn.
18 CoE 145/2009 zo 16. októbra 2009 uznesenie okresného súdu z 19. januára ako vecne
správne potvrdil.
Z vyžiadanej informácie zo spisu okresného súdu v uvedenej právnej veci ústavný
súd zistil, že následne okresný súd uznesením z 8. apríla 2010 exekúciu vedenú na návrh
sťažovateľky proti povinnej zastavil (§ 50 ods. 5 Exekučného poriadku). Predmetné
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13. mája 2010.
1. Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľka namieta porušenie
svojich práv uznesením okresného súdu sp. zn. 53 Er 1230/2008 z 19. januára 2009, nie je
daná právomoc ústavného súdu. Ako to vyplýva z už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy,
právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba
subsidiárne, teda len vtedy, keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné
súdy. Proti uzneseniu okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný
prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam
sťažovateľky mal krajský súd v odvolacom konaní. Tým je zároveň vylúčená právomoc
ústavného súdu. Ústavný súd preto v tejto časti sťažnosť pri predbežnom prerokovaní
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.
2. Odlišná je situácia, pokiaľ ide o tú časť sťažnosti, ktorá sa týka konania vedeného
krajským súdom pod sp. zn. 18 CoE 145/2009 a jeho uznesenia zo 16. októbra 2009.
Podstatou argumentácie sťažovateľky uplatnenej v odvolaní, ako aj v sťažnosti
adresovanej ústavnému súdu bolo tvrdenie, že ustanovenia zákona o zdravotnom poistení
týkajúce sa premlčania práva vymáhať poistné plnenie sa vzťahujú iba na zdravotnú
poisťovňu. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo 7. júla 2005 zdravotná poisťovňa postúpila
súbor pohľadávok na sťažovateľku, ktorá nie je zdravotnou poisťovňou, preto sťažovateľka
nie je premlčacou dobou podľa § 21 zákona o zdravotnom poistení viazaná.
Pre účely posúdenia opodstatnenosti sťažnosti ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní preskúmal k sťažnosti pripojené uznesenie krajského súdu sp. zn.
18 CoE 145/2009 zo 16. októbra 2009, v ktorého odôvodnení sa okrem iného uvádza:
„Z rozhodnutia P. DZP, v konkurze, Platobného výmeru č. 157/2005 dňa 29. 04.
2005 vyplýva, že nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 05. 2005 a vykonateľnosť dňa 16. 05.
2005.
Z návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že tento bol exekútorovi doručený dňa
17. 07. 2008.
Podľa § 21 ods. 3, ods. 4 ZoZP, účinnom ku dňu vydania exekučného titulu, právo
vymáhať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa toto poistné predpísalo. Pre právo vymáhať prirážku k poistnému, poplatok
z omeškania, pokuty a poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti platia obdobne
ustanovenia odsekov 1 až 3.
Podľa názoru odvolacieho súdu správne súd prvého stupňa vyhodnotil právny stav
veci keď dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená povinným v námietkach proti
exekúcii, je dôvodná. Z tohto ustanovenia zákona nie len, že vyplýva správny záver
prvostupňového súdu, že trojročná premlčacia doba sa viaže na právo vymáhať poistné
a nie na subjekt, ktorý disponuje uvedeným právom, že zmena v subjekte oprávneného
z pohľadávky nemá vplyv na plynutie premlčacej doby a teda, že právo vymáhať poistné sa
premlčí za tri roky odo dňa vydania exekučného titulu, ktorým sa toto poistné predpísalo
bez ohľadu na to, či oprávneným z pohľadávky je zdravotná poisťovňa alebo iný subjekt.“
K námietke sťažovateľky, že ustanovenia zákona o zdravotnom poistení týkajúce sa
premlčania práva vymáhať poistné sa vzťahujú výlučne na vymáhanie poistného a s ním
súvisiacich nárokov zdravotnou poisťovňou na základe jej exekučného príkazu podľa § 59
ods. 3 zákona o zdravotnej poisťovni, krajský súd v odôvodnení uviedol:
„Rovnako je nutné podotknúť, že je nerozhodné pre ktorú cestu núteného výkonu sa
oprávnený rozhodne. Pri oboch týchto spôsoboch, či administratívnej, alebo súdnej
exekúcii, je určenie trojročnej premlčacej doby rozhodujúce, ide o hmotnoprávnu lehotu,
pri ktorej nedodržaní sa stráca nárok na nútený výkon ako taký. V prípade súdnej exekúcie
ide o prípad straty účinnosti exekučného titulu.“
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho
zjavnú neopodstatnenosť je absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do
takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, t. j. ak ústavný súd nezistí relevantnú
súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto
odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 299/07).
Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie
preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený
skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil
(II. ÚS 21/96, III. ÚS 151/05). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti
poskytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi
všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného
hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci
v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou
inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu
nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia
zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto
interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5
ústavy (I. ÚS 13/01, I. ÚS 120/04).
Aplikujúc východiská svojej konštantnej judikatúry na napadnuté uznesenie
krajského súdu ústavný súd konštatoval, že je dostatočne odôvodnené, nevykazuje znaky
svojvoľnosti ani arbitrárnosti a je ústavne akceptovateľné. Odôvodnenie obsahuje aj
zhodnotenie kardinálnej právnej otázky, ktorá podľa názoru ústavného súdu bola dostatočne
posúdená, keďže krajský súd správne posúdil otázku premlčania práva vymáhať poistné
obsiahnutú v § 21 ods. 3 zákona o zdravotnom poistení (účinného ku dňu vydania
exekučného titulu), keď trojročnú premlčaciu dobu viazal na právo vymáhať poistné, nie na
subjekt, ktorý disponuje uvedeným právom, t. j. že ide o vecné premlčanie práva (vymáhať
poistné). Z ustanovení zákona o zdravotnom poistení nemožno vyvodiť, že pohľadávku na
poistnom a nárokoch s ním súvisiacich nemožno postúpiť novému veriteľovi, ktorým môže
byť aj iný subjekt ako zdravotná poisťovňa. Skutočnosť, že zdravotná poisťovňa svoju
pohľadávku voči dlžníkovi (dlžné poistné) postúpila tretiemu subjektu – sťažovateľke
(zmena veriteľa), nemá vplyv na obsah pohľadávky ani na plynutie trojročnej premlčacej
doby.
Podľa stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd“) „rozhodnutie príslušnej zdravotnej poisťovne, ktorým sa vymáha
poistné podľa ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení,
financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní
v znení neskorších predpisov, možno súdnym výkonom rozhodnutia (exekúciou) vykonať aj
po uplynutí troch rokov od uplynutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné
predpísalo... Z tohto ustanovenia expressis verbis vyplýva, že tieto nároky sa neprekludujú,
ale premlčujú. K ich premlčaniu možno v súdnom výkone rozhodnutia (exekúcii)
prihliadnuť len vtedy, ak to dlžník namietne a len v rozsahu uplatnenej námietky... Na
uvedenom závere nič nemení ani to, že rozhodnutie o predpísanom poistnom sa vydáva
v správnom konaní“ (Stanovisko občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 3. októbra
2001 sp. zn. Cpj 19/01). Aj keď krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia priamo
nevyslovil, že pri prezentácii prijatých záverov sa riadil uvedeným právnym názorom
najvyššieho súdu, z obsahu odôvodnenia namietaného rozhodnutia krajského súdu vyplýva,
že tento názor najvyššieho súdu si osvojil.
Vychádzajúc z uvedeného je preto z ústavného hľadiska akceptovateľný právny
názor krajského súdu, že ak povinný vzniesol námietku premlčania proti právu vymáhať
poistné plnenie z exekučného titulu v exekúcii, návrh na vykonanie ktorej sťažovateľka (ako
nový veriteľ) podala nesporne po uplynutí trojročnej premlčacej doby podľa § 21 ods. 3
zákona o zdravotnom poistení, jeho námietky proti exekúcii krajský súd považoval za
dôvodné a potvrdil ich vyhoveniu prvostupňovým súdom.
S prihliadnutím na postavenie ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovacej činnosti
všeobecných súdov, na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to,
že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36
ods. 1 listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je
právo účastníka konania na rozhodnutie v súlade s jeho právnym názorom, resp. jeho právo
na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, I. ÚS 265/07,
III. ÚS 139/08). V nadväznosti na to ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Vzhľadom na to, že ústavný súd odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti tú časť
sťažnosti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie zásad spravodlivého procesu označeným
uznesením krajského súdu, totožný záver prijal aj vo vzťahu k namietanému porušeniu
základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny a práva
podľa čl. 1 dodatkového protokolu, a to vychádzajúc z toho, že absencia porušenia
ústavnoprávnych princípov vylučuje založenie sekundárnej zodpovednosti všeobecných
súdov za porušenie základných práv sťažovateľky hmotnoprávneho charakteru, medzi ktoré
nepochybne patrí aj základné právo garantujúce ochranu majetku (obdobne napr.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti rozhodol ústavný súd tak, ako to je
uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. septembra 2010