Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/323/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne JUDr. Ľ. B., bývajúcej

v B., zastúpenej JUDr. P. M., advokátom so sídlom v B., proti žalovanému Ing. K. S.,

bývajúcemu v B., o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy a o návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. ,

o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. mája 2012 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Malacky uznesením z 9. januára 2012 č.k. -67 nariadil

predbežné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa nakladania

s nehnuteľnosťami evidovanými Katastrálnym úradom Bratislava, Správa katastra M. pre

okres M., obec B. na liste vlastníctva č. X., ako parcely registra „C“ nachádzajúce sa

v katastrálnom území B., a to s pozemkami parc. č. X/1. – orná pôda o výmere 3296 m², parc.

č. X/61. – orná pôda o výmere 1394 m², parc. č. X/138. – zastavané plochy a nádvoria

o výmere 414 m², so stavbou (rodinný dom) súpisné číslo X., postavenej na parcele číslo

X/138., najmä mu zakázal tieto pozemky scudziť, zriadiť k nim vecné bremeno, zaťažiť ich

právami tretích osôb s vecnoprávnymi účinkami, prenajímať ich a nakladať s nimi v rozsahu

presahujúcom obvyklú správu majetku. Súd z listinných dôkazov zistil, že žalobkyňa 9.

februára 2010 ako postupník a spoločnosť S., s.r.o., zastúpená konateľom Mgr. K. S.

2

(postupca) uzavrela zmluvu o postúpení pohľadávok z P. (P.), ktorou uvedená spoločnosť

postúpila práva z P. a tieto zároveň previedla indosamentom na žalobkyňu ako postupníka.

Žalobkyňa v zmysle čl. 4.5 Zmluvy uzavrela s touto spoločnosťou Dohodu o vyplňovacom

práve k blankozmenke za účelom zabezpečenia všetkých svojich pohľadávok vyplývajúcich

zo zmluvy, ktorou sa spoločnosť S., s.r.o. zastúpená konateľom Mgr. K. S. zaviazal

k vystaveniu vlastnej blankozmenky na rad žalobkyne, na uvedenej zmenke mal byť v zmysle

čl. 1 bod 1.2 ako zmenkový ručiteľ uvedený Mgr. K. S.. Žalobkyňa 27. mája 2010 v súlade

s čl. 5 zmluvy vyzvala uvedenú spoločnosť na predčasné splatenie P., ktorá sa zaviazala

k spätnému odkúpeniu predmetných P. od žalobkyne na základe zmluvy o postúpení práv

a pohľadávok P. z 20. októbra 2010 a v ten istý deň vystavila vlastnú zmenku, ktorou ako

zmenkový dlžník prevzala záväzok zaplatiť žalobkyni ako zmenkovej veriteľke sumu

500 000 €. Na zmenke sa nachádza doložka „PER AVAL“ s podpisom Mgr. K. S., ktorý

v zmysle notárskej zápisnice ako zmenkový ručiteľ uznal dlh vo výške 500 000 € čo do výšky

i dôvodu voči žalobkyni a vyhlásil, že po uplynutí lehoty na plnenie upokojí pohľadávku

žalobkyne v lehote najneskôr do 15. decembra 2010, ak pohľadávku neupokojí priamo dlžník,

t.j. spoločnosť S., s.r.o. Žalobkyňa za okolnosť odôvodňujúcu obavu, že neskorší výkon

rozhodnutia by bol ohrozený, označila skutočnosť, že dlžník realizuje momentálne svoje

podnikateľské aktivity prostredníctvom tretích osôb, najčastejšie prostredníctvom žalovaného

alebo prostredníctvom právnických osôb, ktoré sú s ním osobne alebo majetkovo prepojené

a tiež aj existenciu dlhov voči viacerým subjektom. Okrem uskutočnenia ukracujúceho

právneho úkonu, t.j. darovania nehnuteľnosti žalovanému (vyslovenia neúčinnosti tohto

úkonu sa žalobkyňa domáha v danej veci), vykonanému bez súhlasu záložného veriteľa (V.),

došlo aj k prevodom obchodných podielov vo vlastníctve dlžníka, ide o spoločnosti I., s.r.o.

P., s.r.o. Na základe uvedených argumentov žalobkyne a predložených listinných dôkazov súd

prvého stupňa dospel k záveru, že žalobkyňa osvedčila danosť nároku, ktorému sa má

poskytnúť ochrana, preto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaného uznesením z 28. mája 2012 sp. zn.

napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil tak, že návrh na nariadenie

predbežného opatrenia zamietol. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia

a listinných dôkazov založených v spise dospel k záveru, že súd prvého stupňa pri

posudzovaní splnenia podmienok na nariadenie predbežného opatrenia nezohľadnil,

či je splnená najpodstatnejšia podmienka pre jeho nariadenie, a to, či bez okamžitého zásahu

súdu reálne hrozí žalobkyni bezprostredná ujma v podobe zmarenia budúceho výkonu

3

súdneho rozhodnutia. Zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by žalobkyňa predložila

súdu spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia dôkaz, ktorým by osvedčila

konanie žalovaného preukazujúce jeho úmysel ďalej nakladať s predmetnými

nehnuteľnosťami takým spôsobom (scudziť, resp. zaťažiť ich právami tretích osôb a pod.),

v dôsledku ktorého by jej hrozila bezprostredná ujma. Podľa názoru súdu skutočnosť, že

dlžník (v danom prípade nie je zhodný so subjektom, voči ktorému predbežné opatrenie

smeruje) má dlhy aj voči iným veriteľom, sama osebe nezakladá dôvod na nariadenie

predbežného opatrenia, aj keď takýto stav nepochybne sťažuje vymožiteľnosť pohľadávky.

V konaní bolo tiež zistené, že na predmetnej nehnuteľnosti je zriadené záložné právo

v prospech V., čo predpokladá, že k prevodu nehnuteľností môže dôjsť len so súhlasom

záložného veriteľa, ktorú skutočnosť musí príslušná správa katastra v zmysle § 31 ods. 1 zák.

č. o katastri nehnuteľností preskúmať. Odvolací súd tiež zdôraznil, že

žalobkyňa mohla v súvislosti s konaním vo veci samej podať návrh na zápis poznámky podľa

§ 38 zákona o katastri nehnuteľností, keďže poznámky obmedzujú oprávnenie vlastníka

nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informujú o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné

podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, preto napadnuté uznesenie podľa § 220

zmenil tak, že návrh žalobkyne zamietol.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie,

prípustnosť ktorého vyvodzovala z tvrdiac, že jej v konaní bola odňatá

možnosť pred súdom konať. Podľa jej názoru k tejto procesnej vade došlo v dôsledku

nepreskúmateľnosti uznesenia odvolacieho súdu pre nedostatok dôvodov. Namietala tiež

nesprávne právne posúdenie veci v zmysle Dovolateľka

v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle namieta

porušenie jej práva na spravodlivý súdny proces, ktoré v zmysle a

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd patrí medzi základné zásady civilného procesu. Jedným z aspektov práva

na spravodlivý proces je tiež právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho

rozhodnutia. Jedným z týchto princípov, predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces

a zároveň vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdov svoje rozhodnutia

podľa odôvodniť tam uvedeným spôsobom. Právo účastníka konania

na odôvodnenie rozhodnutia rešpektuje aj ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky a Ústavného súdu (viď nález ÚS z 19. júna 2008 sp. zn. ). V prípade,

4

keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami a úvahami

pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, také rozhodnutie

je v rozpore v ods. l , či Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Na vyššie uvedené závery ústavného súdu odkazuje aj odborná

publikácia , I. diel, Komentár, V. aktualizované vydanie, autori:

JUDr. Jaroslav Krajčo a kolektív, ktorá na strane 915 tiež uvádza „Druhý názor

nepreskúmateľnosť rozhodnutia považuje za porušenie práva na spravodlivý súdny proces,

ktoré napĺňa znaky odňatia možnosti konať pred súdom podľa Podľa

tohto názoru povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada

i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania okrem odopretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným spôsobom, odníma možnosť

náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných

riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, teda sa mu odníma možnosť konať

pred súdom. Z hľadiska argumentácie toho-ktorého názoru treba vo všeobecnosti uviesť, že

právo na odôvodnenie rozhodnutia je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces

zaručeného Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1),

neznamená to však povinnosť súdu sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberať všetkými

skutočnosťami tvrdenými účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu nemusí byť totožné

s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale musí spĺňať parametre (limity)

zákonného rozhodnutia ( ) a účastníkovi musí dať odpoveď na podstatné

zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery ním namietaného rozhodnutia v závažných

a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach“. Podľa názoru dovolateľky odôvodnenie

druhostupňového rozhodnutia neobsahuje jasné a výstižné vysvetlenie, ktoré skutočnosti

odvolací súd považoval za preukázané a ktoré nie, absentuje tiež uvedenie dôkazov, z ktorých

odvolací súd vychádzal pri rozhodovaní a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.

Odvolací súd bez uvedenia konkrétnych skutkových okolností prejednávanej veci uvádza svoj

právny názor, ktorým je údajné nezohľadnenie splnenia najpodstatnejšej podmienky pre

nariadenia predbežného opatrenia súdom prvého stupňa. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia

odvolacieho súdu spôsobená vadami jeho odôvodnenia zakladá prípustnosť podania dovolania

podľa a zároveň je dovolacím dôvodom podľa

V ďalšej časti dovolania žalobkyňa uvádza podrobné dôvody, so zreteľom na ktoré

zastáva názor, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

5

posúdení veci. Nesprávnosť napadnutého rozhodnutia spočíva najmä v tom, že odvolací súd

pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia

nezohľadnil riadne zistený skutkový stav vyplývajúci z predložených listinných dôkazov,

t.j. majetkovú a osobnú prepojenosť žalovaného s priamym dlžníkom žalobcu – Mgr. K. S.

(ktorý sa svojho majetku preukázateľne zbavuje), konanie v zhode s ním, neudržateľnosť

tvrdení žalovaného vo vzťahu k dôvodnosti odporovacej žaloby žalobkyne a vo vzťahu

k dôvodom bezodplatného prevodu majetku (sporných nehnuteľností) z priameho dlžníka

žalobcu – Mgr. K. S. na svojho, otca t.j. žalovaného. Pri posudzovaní naplnenia podmienok

pre nariadenie predbežného opatrenie nie je možné formalisticky (bez ďalšieho) skúmať len

konanie a skutočnosti týkajúce sa iba osoby žalovaného bez vzťahu k osobe priameho

dlžníka žalovaného – Mgr. K. S., ktorý sa preukázateľne svojho majetku zbavuje a robí

postupné kroky k zániku svojej účasti v obchodných spoločnostiach, v ktorých len donedávna

figuroval ako štatutárny orgán alebo spoločník. Pojem „nebezpečenstvo bezprostredne

hroziacej ujmy“ zakotvený v nemožno vykladať reštriktívne a najmä bez

prihliadnutia na iné preukázané skutočnosti, ktoré majú negatívny vplyv na majetkové

pomery žalovaného. Z uvedených dôvodov žiadala napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný písomné vyjadrenie k dovolaniu nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátom (

ods. l ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) najskôr skúmal,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým

bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa o nariadení predbežného opatrenia.

V zmysle je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu

prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109

ods. 1 písm. c/ ) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu

6

odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa

o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa Podľa

ods. 2 je dovolanie tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

V zmysle ale ustanovenia a neplatia, ak ide

(o.i.) o uznesenie o predbežnom opatrení. V danej veci prípustnosť dovolania proti

zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie

predbežného opatrenia je priamo vylúčená ustanovením Z týchto dôvodov

prípustnosť dovolania žalobkyne proti uzneseniu odvolacieho súdu nemožno vyvodiť z § 239

Prípustnosť dovolania žalobkyne by prichádzala do úvahy len ak by v konaní došlo

k niektorej zo závažných procesných vád taxatívne vymenovaných v Povinnosť

dovolacieho súdu skúmať, či nedošlo k vade tejto povahy, vyplýva z

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

(aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania

podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti

ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle

ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo

k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, že tejto procesnej vade skutočne

došlo.

Vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania žalobkyne preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov

nižších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či žalobkyni bola v konaní odňatá

možnosť pred súdom konať. Odňatím možnosti konať pred súdom ( )

sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne

záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných

práv účastníka občianskeho súdneho konania. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že

by v konaní pred súdmi nižších stupňov došlo k takej procesnej vade, ktorá by žalobkyni

znemožnila realizáciu jej procesných oprávnení.

Dovolateľka v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

namieta porušenie jej práva na spravodlivý súdny proces. Podľa

Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je tiež právo účastníka

na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z práva na spravodlivé súdne konanie

vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi

a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (). Vada

nedostatku dôvodov rozhodnutia sama osebe (pri inak správnom rozhodnutí) nemusí (ale)

disponovať potrebnou ústavnoprávnou intenzitou smerujúcou k porušeniu označených práv

(, , ).

Vzhľadom na námietky žalobkyne bolo v tomto dovolacom konaní potrebné zaujať

právne závery o tom, či (prípadné) nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia zakladá

procesnú vadu konania v zmysle alebo či má za následok procesnú vadu

konania v zmysle Vada konania uvedená v

znamená vždy porušenie aj Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd. To však neznačí, že by zároveň nevyhnutne platil aj opak,

teda to, že každé porušenie práva na spravodlivý súdny proces dosahuje intenzitu (až) vady

konania v zmysle

neupravuje, aké dôsledky majú jednotlivé procesné

nesprávnosti, ku ktorým v praxi dochádza v konaní pred súdmi, ani nestanovuje predpoklady

ich možnej nápravy v opravnom konaní. Bližšiu úpravu ústavne garantovaného práva

na súdnu ochranu obsahuje , ktorý vo svojich ustanoveniach

predpokladá aj možnosť vzniku určitých procesných pochybení súdu v občianskom súdnom

konaní. V nadväznosti na podstatu, význam a procesné dôsledky týchto pochybení upravuje

aj predpoklady a podmienky, za ktorých možno v dovolacom

konaní napraviť procesné nesprávnosti konania na súdoch nižších stupňov. Najzávažnejším

procesným vadám konania, ktoré sú taxatívne vymenované v , pripisuje

osobitný význam – vady tejto povahy považuje za okolnosť

zakladajúcu prípustnosť dovolania (viď ) a zároveň tiež za prípustný dovolací

dôvod (viď ). Aj niektorým ďalším procesným vadám konania

nedosahujúcim stupeň závažnosti procesných vád v zmysle pripisuje Občiansky

súdny poriadok význam. Iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

(tzv. „iné vady“) považuje – na rozdiel od procesných vád vymenovaných v –

(len) za relevantný dovolací dôvod (viď ), pričom ale vady tejto

povahy prípustnosť dovolania nezakladajú.

Na posúdenie prípustnosti dovolania – aj z aspektov – je zásadne

príslušný dovolací súd (viď ). Na základe uznesenia občianskoprávneho

kolégia najvyššieho súdu bol v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka“) ako judikát R 111/1998 uverejnený rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. augusta 1997 sp. zn. , z ktorého

vyplýva, že „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne

neodôvodnil, takže jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Podľa právneho názoru

dovolacieho súdu je názor zaujatý v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v prejednávanej

veci a dovolací súd ani v danom prípade nemá dôvod odkloniť sa od tohto názoru. Senát

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý rozhoduje v tejto veci, pri doterajšom

rozhodovaní vždy dôsledne zastával názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladá

(len) tzv. inú vadu konania v zmysle , nie však procesnú vadu

konania v zmysle (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. , , ,

). Zdôrazňuje, že právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu

9

nižšieho stupňa ako dôvodu zakladajúceho (len) tzv. inú vadu konania vyplýva

aj z rozhodnutí ďalších senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď napríklad

rozhodnutia sp. zn. , , ,

a ).

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že dovolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobkyne,

že prípadné nedostatky odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu zakladajú prípustnosť

dovolania podľa ; tieto nedostatky by mohli napĺňať dovolací dôvod

v zmysle , ktorý ale prípustnosť dovolania sám osebe nezakladá.

Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, že v konaní na súdoch

nižšieho stupňa nebola dovolateľke s ňou namietaných dôvodov odňatá možnosť konať pred

súdom, a preto prípustnosť jej dovolania nemožno vyvodiť ani z

Žalobkyňa tiež namieta, že odvolací súd dospel k záverom obsiahnutým

v odôvodnení rozhodnutia bez hlbšieho posúdenia jej právnych a skutkových tvrdení a bez

riadneho vyhodnotenia ňou predložených dôkazov. K tomu dovolací súd dodáva, že

nesprávnosť hodnotenia dôkazov nie je dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa

(R 42/1993). Do obsahu základného práva podľa Slovenskej

republiky nepatrí právo účastníka konania dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov ().

Z dovolania vyplýva aj názor dovolateľky, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ods 2 písm. c/ ). Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych

predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery. Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je relevantný

dovolací dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť len procesne prípustné dovolanie

(viď ); nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nie

je ale procesnou vadou konania v zmysle Keďže žalobkyňa tento

dovolací dôvod uplatnila v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd

10

podrobiť napadnuté rozhodnutie posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych

záverov. Názor, že nesprávne právne posúdenie veci nie je procesnou vadou v zmysle § 237

písm. f/ (viď tiež R 43/2003 a R 54/2012), je zastávaný všetkými senátmi

občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie

žalobkyne ako procesne neprípustné ( v spojení s

), pričom sa nezaoberal vecnou správnosťou dovolaním napadnutého rozhodnutia.

V dovolacom konaní procesne úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov

konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho

konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na priznanie náhrady týchto trov (§ 151

ods. 1 ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. februára 2013

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková