Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/281/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavom Rudinským, v právnej veci navrhovateľa: D., zast. advokátom JUDr. Pavlom Malichom, AK so sídlom Dunajská 25, Bratislava, IČO: 31 782 647, proti odporcovi: O., zast. advokátom JUDr. Štefanom Dostálom, AK Dostál & Partners, so sídlom Robotnícka 79, Senica, IČO: 34 048 545 o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy

rozhodol:

Súd určuje, že darovacia zmluva na nehnuteľnosti uzatvorená medzi E. ako darcom a odporcom O. ako obdarovaným, ktorou E. previedol dňa 01.10.2010 na odporcu nehnuteľnosti - parcelu č. XXXX/X - orná pôda o výmere 3296 m2, parcelu č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 1394 m2 a parcelu č. XXXX/XXX.

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 414 m2, a súčasne rodinný dom so súpisným č. XXX,. stojaci na parcele č. XXXX/XXX v katastrálnom území T., obec T., okres E., evidované Okresným úradom v Malackách, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX pod sp. zn. R., je voči navrhovateľovi právne neúčinná.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 719,31 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, advokáta JUDr. Pavla Malicha, AK so sídlom Dunajská 25, Bratislava, vedený v J. Slovensko, a.s., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX., do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 29.4.2011 domáhal vydania rozsudku, v ktorom by súd určil, že darovacia zmluva na nehnuteľnosti uzatvorená medzi E. ako darcom a odporcom O. ako obdarovaným, ktorou E. previedol dňa 1.10.2010 na odporcu nehnuteľnosti - parcelu č. XXXX/X - orná pôda o výmere 3296 m2, parcelu č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 1394 m2 a parcela č. XXXX/ XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 414 m2, a súčasne rodinný dom so súpisným č. XXX, stojaci na parcele č. XXXX/XXX v katastrálnom území T., obec T., okres E., evidované Okresným úradom v Malackách, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX pod sp. zn. V-XXXX/XXXX, je voči navrhovateľovi právne neúčinná. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že odporca je v priamom príbuzenskom vzťahu s prevodcom E. ako dlžníkom navrhovateľa (otec - syn), a teda musel vedieť o tom, že jeho syn má voči navrhovateľovi dlh, a z akého dôvodu mu chce syn predmetné nehnuteľnosti darovať.

Navrhovateľ ďalej vo svojom návrhu uvádzal, že dňa 09.02.2010 uzatvoril so spoločnosťou J. s.r.o., so sídlom Q. (ďalej len „J.“), zmluvu o postúpení práv a pohľadávok z H. (H.), ktorou boli postúpené práva z H. na navrhovateľa ako postupníka. Súčasne uzatvoril navrhovateľ s J. Dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok vyplývajúcich zo Zmluvy o postúpení práv a pohľadávok z H., na základe ktorej vystavila J. vlastnú blankozmenku na rad navrhovateľa. Na uvedenej blankozmenke mal byť ako ručiteľ uvedený aj E. ako vtedajší konateľ J.. Navrhovateľ vyzval

dňa 27.5.2010 J. na predčasné splatenie H. na základe Zmluvy o postúpení práv a pohľadávok z H. a v ten istý deň vyplnil aj blankozmenku na sumu 500.000,- Eur. Dňa 20.10.2010 dlžník E. uznal dobrovoľne svoj dlh vo výške 500.000,- Eur čo do dôvodu i výšky vo forme notárskej zápisnice č. N 440/2010, Nz 38614/2010 z titulu zmenkového ručenia na blankozmenke. Na základe notárskej zápisnice o uznaní dlhu sa navrhovateľ domáhal zaplatenia dlhu od dlžníka prostredníctvom exekútora JK., ktorý zistil, že E. nedisponuje žiadnym hodnotným majetkom, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky navrhovateľa. Počas krátkej doby od mája 2010 do októbra 2010 (t.j. v čase, kedy dlžník vedel o svojom dlhu voči navrhovateľovi) E. previedol darovacou zmluvou všetky horeuvedené nehnuteľnosti na odporcu. Navrhovateľ má za to, že E. konal spolu s odporcom účelovo, s cieľom úmyselne ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril písomným podaním označeným ako vyjadrenie k návrhu, ktoré bolo súdu doručené dňa 22.8.2011. Odporca v tomto vyjadrení uviedol, že s návrhom na začatie konania nesúhlasí, keďže považuje darovaciu zmluvu za uzatvorenú v súlade so zákonom. Dôvodom darovania horeuvedených nehnuteľností podľa odporcu bolo usporiadanie vlastníckych vzťahov v dôsledku toho, že dlžník, t.j. syn odporcu, sa v súčasnosti dlhodobo zdržiava v zahraničí, kde sa mieni i trvale usadiť. K prílohám návrhu na začatie konania odporca uviedol, že sa k nim nemôže vyjadriť, nakoľko sú preňho absolútne neznáme a nemá s nimi nič spoločné. Z uvedených dôvodov navrhol odporca návrh na začatie konania ako nedôvodný zamietnuť.

Počas konania podal dňa 30.12.2011 na súd navrhovateľ, zastúpený právnym zástupcom D., advokátom, písomné podanie označené ako návrh na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom navrhovateľ jednak doplnil právne i skutkové argumenty k prípadu, jednak požiadal o nariadenie predbežného opatrenia na nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy, ktoré by zahrňovalo zákaz nakladania s týmito nehnuteľnosťami, najmä zákaz ich scudzenia, zriadenia vecného bremena k nim, zaťaženia právami tretích osôb s vecnoprávnymi účinkami, ich prenájmu a nakladania s nimi nad rámec obvyklej správy majetku. O navrhovanom predbežnom opatrení rozhodol súd tak, že predbežné opatrenie v zmysle žiadosti navrhovateľa nariadil v uznesení zo dňa 09.01.2012, voči ktorému podal odporca odvolanie. Krajský súd v Bratislave vydané uznesenie súdu zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol v uznesení zo dňa 28.05.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.06.2012. Uvedené rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, keď dovolanie navrhovateľa zo dňa 25.07.2012 odmietol v rozhodnutí zo dňa 04.02.2013.

Navrhovateľ v rámci daného písomného podania ďalej uviedol vo veci samej, reagujúc aj na písomné podanie odporcu, že dlžník bol dlhodobo v záväzkovom vzťahu k navrhovateľovi (už od roku 2009), keďže jednak podpisoval ako štatutár zmluvu o postúpení práv a pohľadávok z H. zo dňa 09.02.2009, jednak bol zmenkovým ručiteľom na blankozmenke vystavenej J. dňa 09.02.2009, ktorá predstavovala samostatný záväzok dlžníka. Vzhľadom na neplnenie si povinností J., využil navrhovateľ svoje právo požadovať spätné odkúpenie H. zo strany J. na základe čoho bola uzatvorená Zmluva o postúpení práv a pohľadávok z H. zo dňa 20.10.2010. Podľa navrhovateľa bol E. dobre informovaný o uvedených skutočnostiach a o možnosti navrhovateľa domáhať sa svojich splatných pohľadávok. Zároveň vo svojom podaní navrhovateľ zdôraznil, že v čase vykonania ukracujúceho právneho úkonu mal dlžník aj ďalších veriteľov, a to spoločnosť H., s.r.o. a spoločnosť K. a.s., čo považoval za preukázané zo zápisov na listoch vlastníctva č. XXXX a XXXX pre kat. úz. J. V tejto súvislosti nevyužil navrhovateľ, ako sám uviedol, možnosť okamžitého vymáhania svojej pohľadávky cestou blankozmenky zo dňa 09.02.2009, ale snažil sa najprv o mimosúdne riešenie vzniknutej situácie. Napokon sa teda navrhovateľ, J. i dlžník dohodli na vystavení novej zmenky zo dňa 20.10.2010, ktorej ručiteľom bol opätovne dlžník. Vo svojom písomnom podaní ďalej navrhovateľ uviedol, že podľa doterajších informácií o majetkových pomeroch dlžníka získaných od súdneho exekútora D., ktorý vykonáva exekúciu proti dlžníkovi pod sp. zn. EX XXXX/XXXX, dlžník nedisponuje takým hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom, z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobcu čo aj len čiastočne uspokojiť. Navrhovateľ pokladal ukracujúci úmysel dlžníka voči navrhovateľovi za daný a preukázaný, a rovnako považoval za splnené aj všetky hmotnoprávne podmienky pre uplatnenie odporovateľnosti právneho úkonu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - Zmluvou o postúpení práv a pohľadávok z PPN zo dňa 09.02.2009, Dohodou o vyplňovacom práve k blankozmenke zo dňa 09.02.2009, Zmluvou o postúpení práv a pohľadávok z H. zo dňa 20.10.2010, notárskou zápisnicou N 440/2010 Nz 38614/2010 zo dňa 20.10.2010, zmenkou vystavenou J. dňa 20.10.2010, potvrdením E. o prevzatí dvoch bianko

zmeniek vystavených dňa 09.02.2009 voči D. a spoločnosti T.. zo dňa 20.10.2010, výzvou navrhovateľa na predčasné splatenie H. spolu s úrokom zo dňa 26.05.2010, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX a č. XXXX pre kat. úz. J., výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. T., výpisom z obchodného registra spoločnosti J. s.r.o., výpisom z obchodného registra spoločnosti V., s.r.o., výpisom z obchodného registra spoločnosti V., s.r.o., výpisom z obchodného registra spoločnosti J., k.s., výpisom z obchodného registra spoločnosti O. s.r.o., výpisom z obchodného registra spoločnosti H., s.r.o., upovedomením o začatí exekúcie (EX XXXX/XXXX) proti Mgr. P. zo dňa 19.10.2011, výsluchom navrhovateľa i odporcu na pojednávaní zo dňa 12.09.2013, ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:

Z notárskej zápisnice N 440/2010, Nz 38614/2010 zo dňa 20.10.2010, spísanej pred notárkou D., súd zistil, že E. ako zmenkový ručiteľ (avalista) v tejto notárskej zápisnici vyhlásil, že dňa 20.10.2010 pristúpil ako avalista k zmenke zo dňa 20.10.2010 vystavenej J. na rad navrhovateľa, a súčasne uznal svoj dlh voči navrhovateľovi uhradiť dlh vo výške 500.000, - Eur v lehote splatnosti do 15.12.2010, ak ho neuhradí dovtedy J. Z výpisov z listov vlastníctva č. XXXX a XXXX, predložených navrhovateľom, súd zistil, že dlžník (syn odporcu) je výlučným vlastníkom bytu č. X na 3. p. v bytovom dome na ul. P., súpisné č. XXXX, nachádzajúcom sa na parcele č. XXXX, a spoluvlastníckeho podielu na pozemku parcela č. XXXX/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1608 m2 (priľahlý pozemok k bytovému domu) vo výške 14989/442081-in, obe v kat. úz. J. ktoré sú zaťažené prebiehajúcimi exekučnými konaniami.

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že D. bola veriteľkou E., ktorý mal voči nej záväzky uplatnené v rámci spomenutého exekučného konania. Počas tejto exekúcie bolo zistené, že E. ako syn odporcu previedol/ daroval svoju nehnuteľnosť odporcovi, pričom D. uviedla, že má vedomosť o tom, že E. má aj ďalšie záväzky voči ďalším veriteľom.

Z výsluchu odporcu súd zistil, že odporca mal so synom E. bezproblémový vzťah, hoci nežili v jednej domácnosti. Odporca nepoznal podnikateľské aktivity svojho syna, ktorý sa dlhodobo zdržiaval v zahraničí aj mimo Európy, kde aj stále pracuje. K okolnostiam sporu medzi synom a navrhovateľom sa odporca nevedel vyjadriť. Uzavretie darovacej zmluvy na nehnuteľnosti s E. odporca nepoprel, čo odôvodnil tým, že o tieto nehnuteľnosti sa treba starať, ale syn E.r sa dlhodobo zdržiava v zahraničí. Odporca odmietol, že by uzatváral darovaciu zmluvu zo špekulatívnych dôvodov, keď uviedol, že nikdy nechcel tieto nehnuteľnosti previesť na iného. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa uviedol odporca, že nevedel o žiadnych iných veriteľoch dlžníka, rovnako ako o jeho podnikateľských aktivitách. Odporca potvrdil, že mu je známa firma V. s.r.o., v ktorej bol zainteresovaný spolu so synom E. a rovnako bol v minulosti spoločníkom H. s.r.o., kde bol spoločníkom aj jeho syn. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa ďalej odporca potvrdil, že bol aj komanditistom spoločnosti J. O. k.s., pričom zrejme bol v orgánoch tejto spoločnosti aj jeho syn. Odporca uviedol spoločne k daným otázkam právneho zástupcu navrhovateľa, že v niektorých firmách bol jeho partnerom, prípadne spoločníkom jeho syn, a následne, keď začal tento sám podnikať, tak zase odporca bol účastný v jeho firmách, čo odporca považoval za normálne a legálne. Odporca uviedol, že jeho syn nadobudol nehnuteľnosti v T., a následne uvažoval o predaji týchto nehnuteľností vzhľadom na svoje pracovné zameranie, v dôsledku ktorého je prevažne stále v zahraničí. Odporca však syna presviedčal o tom, že by bola škoda tieto nehnuteľnosti predávať, a preto sa ponúkol, že sa o ne bude starať. Svojho syna odporca sám presviedčal, že by bolo dobré, aby sa mal kde vrátiť po návrate zo zahraničia, keď súčasne súdu spomenul, že uvažovali s manželkou, že by v týchto nehnuteľnostiach žili. Odplatu za prevod nehnuteľností odporca od dlžníka nedostal, v minulosti však synovi pomáhal a naďalej sám spláca hypotekárny úver, ktorým sú nehnuteľnosti zaťažené. Podľa vlastných slov, poskytol odporca svojmu synovi pôžičku v sume 200.000,- Eur ešte v roku 2009, čo sa v jeho rodine všeobecne vie a rešpektuje.

Súd na návrh právneho zástupcu navrhovateľa predvolal na ďalšie pojednávanie dňa 29.10.2013 ako svedka dlžníka navrhovateľa, t.j. E. pričom však tento podal ospravedlnenie neúčasti prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne E. nakoľko sa dlhodobo zdržiava v zahraničí. Súdu sa nepodarilo od uvedenej zástupkyne svedka ani od iných účastníkov konania zistiť termín, kedy by bol svedok prítomný na Slovensku. Vzhľadom na to, že sa opakovane nepodarilo zabezpečiť účasť svedka E. na pojednávaní, a v súlade s podaním navrhovateľa zo dňa 18.12.2013, kde tento upustil od návrhu na predvolanie horeuvedeného svedka, pristúpil súd k tomu, že výsluch svedka E. nevykonal, voči čomu nenamietal ani právny zástupca odporcu na nasledovnom pojednávaní.

Právny zástupca odporcu ďalej uviedol na pojednávaní dňa 10.04.2014, že podľa jeho informácií na Okresnom súde Bratislava I prebieha konanie pod sp. zn. , ktoré nebolo dosiaľ právoplatne ukončené. Návrh na začatie konania podala spoločnosť J. ako žalobca voči D. ako žalovanej a predmetom konania bolo určenie neplatnosti zmluvy o postúpení práv a pohľadávok z H.. Podľa odporcu má dané konanie význam pre konanie vedené na tunajšom súde, nakoľko v prípade vyslovenia neplatnosti uvedenej zmluvy by zanikol aj právny základ pre uplatňovanie práva navrhovateľa voči odporcovi v tomto konaní. Odporca navrhoval, aby bola vyžiadaná správa o stave tohto konania. Právny zástupca navrhovateľa tento návrh odporcu odmietol s tým, že podľa jeho názoru je konanie na tunajšom súde vedené na základe osobitného a nezávislého právneho titulu (blankozmenky), ktorý je solidárny s hlavným záväzkom.

Vo svojom záverečnom vyjadrení uviedol právny zástupca navrhovateľa, že návrh na začatie konania je dôvodný, keď predložil judikatúru súdov, konkrétne rozsudok NS ČR sp. zn. a rozsudok NS ČR sp. zn. , z ktorej vyplýva, že v prípade blízkych osôb sa predpokladá vedomosť o ukracujúcom úmysle, v dôsledku čoho musí osoba obohacujúca sa z napadnutého právneho úkonu preukázať, že o tomto úmysle nevedela a ani nemohla vedieť, napriek tomu, že vyvinula náležitú starostlivosť na poznanie takéhoto úmyslu dlžníka. V rámci svojej výpovede mal odporca viackrát uviesť, že aktívne navrhoval dlžníkovi bezodplatne sa zbaviť majetku (nehnuteľností), pričom však v tom čase sa odporca vôbec nezaujímal o ďalších veriteľov dlžníka E. a jeho celkovú finančnú situáciu. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v zmysle poslednej judikatúry súdov (napr. rozsudok NS SR sp. zn. ) sa považuje za dostatočné, ak je podmienka existencie vymáhateľnej pohľadávky splnená v prípade odporovania právnemu úkonu ku dňu vydania príslušného rozhodnutia. Navrhovateľ podľa vlastných slov nepochybne danú podmienku spĺňal, keďže mal už v čase podania návrhu na začatie konania exekučný titul voči synovi odporcu, ktorý uplatnil v exekučnom konaní vedenom D.. Konečne, navrhovateľ odmietol tvrdenia odporcu, že konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. môže mať význam pre konanie o odporovateľnosti právneho úkonu. Odporca, na základe nahliadnutia do spisu v horeuvedenom konaní, konštatoval, že v danom konaní J. namieta neplatnosť zmluvy o postúpení práv a pohľadávok z H. zo dňa 20.10.2010, čo sa však podľa navrhovateľa nijako nedotýka ani platnosti zmenky vystavenej J.ňa 20.10.2010, ani platnosti notárskej zápisnice o uznaní dlhu E.. Navrhovateľ upozornil ďalej na závery rozsudku NS SR sp. zn. , podľa ktorého predstavuje zmenkové ručenie samostatný a nezávislý záväzok voči veriteľovi, ktorý si môže oba nároky uplatňovať solidárne.

V záverečnom vyjadrení uviedol právny zástupca odporcu, že navrhovateľ neuniesol na súde dôkazné bremeno, keďže okrem listinných dôkazov, ktoré tvorili prílohu žaloby nepredložil a nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, ktorým by preukázal úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. Ďalej uvádzal, že jedným s predpokladov aktívnej vecnej legitimácie veriteľa je na obdorovaciu žalobu je to, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie veriteľovej pohľadávky nesie veriteľ, pričom to platí aj v prípade, kde preukázanie úmyslu dlžníka nie je podmienkou odporovateľnosti, t.j. pri právnych úkonoch urobených medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi alebo urobenými v prospech týchto osôb, nakoľko z ust. § 42a ods. 1 Obč. zák. vyplýva, že veriteľ musí aj za tejto situácie tvrdiť a preukázať, že odporovaný právny úkon ukracuje uspokojenie jeho pohľadávky. Odporca uvádzal, že je pravdou, že darovaciu zmluvu so synom E., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre obec a kat. úz. T. uzatvoril. Dôvodom jej uzatvorenia však bola skutočnosť, že syn s ktorým nežije v spoločnej domácnosti sa dlhodobo zdržiava v cudzine, kde pracuje. K uzatvoreniu darovacej zmluvy však ešte došlo dňa 16.09.2010, teda v čase keď nielen žalovaný ako obdarovaný ale podľa jeho názoru aj jeho syn ako darujúci nemal žiadnu vedomosť o tom, že niekedy v budúcnosti bude ručiteľom spoločnosti J..r.o. voči navrhovateľovi. Ako vyplýva z príloh predložených navrhovateľkou k takejto situácii došlo až 20.10.2010, kedy bola uzatvorená „Zmluva o postúpení práv a pohľadávok z H.“ medzi spoločnosťou J. s.r.o. a JUDr. Q. a kedy E. tiež podpísal notársku zápisnicu N 440/2010, Nz 38614/2010 na základe ktorej sa stal ručiteľom dlžníka - spoločnosti J. s.r.o.. Z uvedeného možno preto vyvodiť záver, že pohľadávka navrhovateľa v dobe kedy k odporovanému právnemu úkonu došlo, neexistovala. Veriteľom môže byť len ten, kto má voči dlžníkovi pohľadávku. Odporca v žiadnom prípade o dlhu svojho syna voči navrhovateľovi vedomosť nielenže nemal, ale ani mať nemohol, keďže žiaden dlh v čase uzatvorenia darovacej zmluvy ani neexistoval, takže prípadný úmysel ukrátiť veriteľa pri jeho náležitej starostlivosti ani nemohol poznať. Napriek tomu však odporca náležitú starostlivosť pre rozpoznanie prípadného

úmyslu krátiť odporovaným právny úkonom veriteľa venoval pozornosť, keďže v danom prípade vykonať všetky opatrenia, aby dlh voči banke, ktorej záložné právo bolo v tom čase ako jediné vyznačené na LV bol naďalej splácaný, keďže sám v týchto splátkach pokračuje. Odporca darovaciu zmluvu rozhodne so synom neuzatvoril so špekulatívnych dôvodov. Aj keď navrhovateľ opiera svoju žalobu o notársku zápisnicu, je odporca toho názoru, že dlh za ktorý sa v nej E. zaručil, bol založený zmluvou o postúpení práv a pohľadávok z H. zo dňa 20.10.2010. Spoločnosť J. s.r.o. podľa na Okresný súd Bratislava I. žalobu, ktorou sa domáha, aby súd vyslovil, že táto zmluva je absolútne neplatná. Konanie v ktorom na strane žalovaného vystupuje D. sa vedie pod sp. zn. .

Záverom odporca uviedol, že keďže odporovať možno len platnému právnemu úkonu, možno konštatovať, že pohľadávka, ktorá sa stala základom odporovacej žaloby v čase jej podania nebola vymáhateľná, resp. o tom či táto vymáhateľná bola, rozhodne na základe vyššie uvedeného príslušný súd. Odporca preto žiadal žalobu zamietnuť.

Podľa § 32 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil.

Podľa § 32 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového, záväzok zmenečného ručiteľa je platný i vtedy, ak záväzok, za ktorý sa zaručil, je neplatný z iného dôvodu než pre vadu formy.

Podľa § 47 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou.

Podľa , veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa , odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa , odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou ( a 117).

Podľa. , právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

V danom prípade sa navrhovateľ domáhal odporovateľnosti právneho úkonu, darovacej zmluvy, na základe ktorej E. previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, t.j. rodinnému domu a pozemkov, na odporcu. Išlo o právny úkon, ktorý bol urobený medzi blízkymi osobami (medzi otcom a synom), preto súd skúmal úmysel dlžníka (E.) ako darcu ukrátiť navrhovateľa, a rovnako aj existenciu vedomosti o úmysle dlžníka ukrátiť navrhovateľa na strane odporcu, čo predpokladá citované ustanovenie a ods. 2 .

Ostatné podstatné skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné. Nebolo sporným, že odporca a darca E. boli v príbuzenskom vzťahu, a že odporca je blízkou osobou darcu E. podľa . Rovnako nebolo sporným, že odporca a E. uzatvorili darovaciu zmluvu, na základe ktorej došlo k prevodu nehnuteľností na odporcu.

V minulosti navrhovateľ ako veriteľ poskytol J. finančné prostriedky na základe zmluvy o postúpení práv a pohľadávok z H. (09.02.2009), zabezpečenej blankozmenkou, ručiteľom ktorej bol od jej vystavenia syn odporcu ako konateľ J.. V dôsledku neplnenia záväzkov J. z danej zmluvy si navrhovateľ uplatnil práva na spätné odkúpenie H. zo strany J. čo viedlo k podpisu zmluvy o postúpení práv a pohľadávok z H. (20.10.2010), ktorá bola zabezpečená vystavenou zmenkou zo dňa 20.10.2010, ku ktorej opätovne pristúpil Mgr. Karol Schlosser ako zmenkový ručiteľ. V ten istý deň podpísal Mgr. Karol Schlosser aj notársku zápisnicu, v ktorej uznal svoj dlh voči navrhovateľovi. Navrhovateľ ako veriteľ mal v čase podania návrhu vymáhateľnú pohľadávku (notárska zápisnica o uznaní dlhu zo dňa 20.10.2010) voči dlžníkovi, bol teda aktívne legitimovaným na podanie žaloby o odporovateľnosti právneho úkonu. E.r bol počas trvania záväzku z blankozmenky a z dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke vlastníkom nehnuteľností, ktoré previedol darovacou zmluvou na odporcu, ktorý je jeho otcom. Odporca bol teda v spore pasívne legitimovaným, pretože odporovaným právnym úkonom (t.j. darovacou zmluvou) získal nepochybne majetkový prospech ( ).

Vykonaným dokazovaním dospel súd k názoru, že návrh navrhovateľa bol dôvodný. Je nesporné, že E. neuhradil navrhovateľovi dlh, ktorý uznal čo do dôvodu i výšky podľa predloženej notárskej zápisnice ako ručiteľ J. a ktorý predstavoval sumu 500.000,- Eur. Uznanie dlhu vo forme notárskej zápisnice predstavuje vykonateľný exekučný titul. Navrhovateľ mal teda voči dlžníkovi jednoznačnú vymáhateľnú pohľadávku, čo dokladá aj judikatúra súdov (napr. uznesenie NS SR sp. zn. a uznesenie NS SR sp. zn. ). Hoci dlžník vedel, že má dlh voči navrhovateľovi, ako aj niektorým ďalším veriteľom (napr. H., s.r.o.), pristúpil k bezodplatnému prevodu (darovaniu) svojich nehnuteľností, čím došlo k podstatnému zmenšeniu jeho majetku na uspokojenie veriteľov. Je nepochybné, že nebolo úmyslom dlžníka, aby sa spomenutým prevodom nehnuteľností podarilo získať dodatočné prostriedky na uspokojenie jeho dlhu voči navrhovateľovi. Dlžník mal teda jednoznačný ukracujúci úmysel voči navrhovateľovi podľa .

Navrhovateľ na základe notárskej zápisnice podpísanej dlžníkom podal návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči dlžníkovi. Exekúciou však nebolo možné uspokojiť nároky navrhovateľa, a to z dôvodu prevodu (darovania) majetku dlžníka na odporcu. Dlžníkovi zostal vo vlastníctve len byt č. X na X. p. v bytovom dome na ul. P. so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a so spoluvlastníckym podielom k pozemku, a ďalej spoluvlastnícky podiel k (priľahlému) pozemku o veľkosti 14989/442081-in, oba nachádzajúce sa v kat. úz. J.. Tento byt i pozemok boli však už v čase prevodu nehnuteľností dlžníka predmetom viacerých exekučných konaní. Tieto skutočnosti nevyvracal ani samotný odporca vo svojej výpovedi či v podaných vyjadreniach. V konaní nepreukázal odporca žiaden iný majetok, ktorý by dlžník E. vlastnil a ktorý by bol dostatočný na uspokojenie navrhovateľovej pohľadávky v rámci exekúcie. Aj z výpisov z listov vlastníctva, ktoré navrhovateľ predložil, vyplýva, že dlžník nevlastnil v čase ukracujúceho úkonu žiaden nehnuteľný majetok, okrem už spomínaného bytu č. X a spoluvlastníkeho podielu na (priľahlom) pozemku, ktoré však boli predmetom ďalších exekúcií, čo spochybňuje možnosť vymoženia dlhu žiadaného navrhovateľom od dlžníka.

Súd sa ďalej zaoberal tvrdením odporcu, že tento nemal žiadnu vedomosť o tom, že dlžník, jeho syn, má finančné problémy a dlhy voči viacerým veriteľom, vrátane navrhovateľa, keďže sa o jeho podnikateľskú činnosť nezaujíma. Súd nepovažoval tieto tvrdenia a dôkazy predložené odporcom za dostatočné na vylúčenie jeho vedomosti o ukracujúcom úmysle dlžníka. Z judikatúry českých i slovenských súdov (napr. rozsudok NS SR sp. zn. a rozsudok NS ČR sp. zn. ) vyplýva, že odporca ako nadobúdateľ majetkovej hodnoty od dlžníka je vždy povinný vyvinúť náležitú starostlivosť týkajúcu sa rozpoznania ukracujúceho úmyslu dlžníka voči jeho veriteľovi. Ako vyplýva z výpovede samotného odporcu, tento sa nijako nezaujímal o okolnosti prevodu nehnuteľností, pričom sám presviedčal dlžníka, aby tieto nehnuteľnosti nepredával tretím osobám. Nedodržanie povinnej starostlivosti odporcu vyplýva aj z toho, že odporca preukázateľne bol podnikateľsky činný vo viacerých spoločnostiach, v ktorých figuroval dlžník navrhovateľa. Záujem o poznanie stavu financií dlžníka mal odporca prejaviť aj v súvislosti s jeho predchádzajúcou finančnou pomocou dlžníkovi, ktorému podľa vlastných slov požičal značnú sumu 200.000,- Eur. Samotný odporca týmto potvrdil, že svojho syna finančne podporoval, keď ani netvrdil, že by uvedenú pôžičku doteraz od neho žiadal vrátiť. Z judikatúry súdov (rozsudok NS ČR sp. zn. ) zároveň vyplýva, že na odporovateľnosť právneho úkonu nemá vplyv, či dlžník ukracujúcim právnym úkonom plnil svoj morálny alebo právny záväzok. V súvislosti s prevodom nehnuteľností teda mal odporca zisťovať majetkové pomery dlžníka a jeho ďalšie

záväzky voči tretím osobám, čo však vôbec neučinil. Naopak, počas vykonania ukracujúceho úkonu i neskôr počas užívania nehnuteľností zaujal odporca pasívny postoj voči okolnostiam a dôvodom konania svojho syna. Uvedené správanie však neospravedlňuje konanie odporcu, ktorý v dôsledku pasivity nesie riziko určenia neúčinnosti ukracujúceho právneho úkonu voči veriteľovi. V prípade právnych úkonov, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a jemu blízkymi osobami, sa v predpokladá (prezumuje) vedomosť o ukracujúcom úmysle dlžníka u týchto blízkych osôb. Ide tu o vyvrátiteľnú právnu domnienku, ktorá neplatí, ak druhá strana (blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Dôkazným bremenom zákon zaťažuje práve blízku osobu, keďže ustanovuje, že táto domnienka neplatí len vtedy, ak blízka osoba preukáže, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. V tejto spojitosti má teda odporca dôkaznú povinnosť a nesie aj dôkazné bremeno. V konaní odporca nepreukázal, že by vyvíjal aktívnu činnosť pre poznanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, a preto súd neuznal jeho obranu týkajúcu sa údajnej neznalosti úmyslu dlžníka. Súd žalobe navrhovateľa na základe vyššie uvedených tvrdení a dôkazov vyhovel v plnom rozsahu a vyslovil neúčinnosť darovacej zmluvy voči navrhovateľovi.

Súd sa nestotožnil s názorom právneho zástupcu odporcu, ktorý upozorňoval na dôležitosť súdneho konania na Okresnom súde Bratislava I, vedeného pod sp. zn. o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení práv a pohľadávok z H. zo dňa 20.10.2010, pretože rozhodnutie v tomto konaní nie je relevantné pre odporovateľnosť darovacej zmluvy. Súd konštatoval, že právnym titulom (vymáhateľnou pohľadávkou), na základe ktorého sa navrhovateľ domáha určenia neúčinnosti darovacej zmluvy voči nemu, je uznanie dlhu E. vo forme notárskej zápisnice na sumu 500.000,- Eur, dlžníkom podpísanej na základe ručenia zo zmenky vystavenej J. dňa 20.10.2010. Záväzok zo zmenkového ručenia (aval) je zabezpečovacím záväzkom podľa § 32 ods. 2 zákona zmenkového a šekového a je akcesorickým ku zmenke ako listine a nezávislým na záväzku dlžníka. Ani prípadná absolútna neplatnosť zmluvných záväzkov medzi navrhovateľom a J. teda nemá žiaden vplyv na platnosť a účinnosť záväzku dlžníka ako zmenkového ručiteľa (avalistu). Odhliadnuc od vyššie uvedeného, dlžník výslovne uznal svoj dlh voči navrhovateľovi čo do dôvodu i výšky vo forme notárskej zápisnice, čím mu vznikol samostatný záväzok, priamo vymáhateľný navrhovateľom v exekučnom konaní. Odporca ani jeho syn si neuplatnili žiadne námietky voči ručiteľskému záväzku E. zo zmenky alebo voči jeho záväzku z notárskej zápisnice. Súd preto nie je povinný prerušiť konanie do právoplatného skončenia sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava I, a rozhodnutie tohto súdu nemá relevanciu pre jeho rozhodnutie o odporovateľnosti právneho úkonu.

Súd zároveň zobral do úvahy skutočnosť, že dlžník mal v čase vykonania ukracujúceho úkonu i ďalších veriteľov, a to minimálne spoločnosť H., s.r.o. a spoločnosť K. a.s., ktorých existenciu dokladajú výpisy z listov vlastníctva č. XXXX a XXXX v kat. úz. J. predložené navrhovateľom. Darovanie nehnuteľností teda mohlo znamenať ukracujúci právny úkon aj voči týmto ďalším veriteľom dlžníka.

O trovách konania súd rozhodol podľa , keď úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 719,31 Eur voči odporcovi, ktorý nebol v konaní úspešný. Navrhovateľ si riadne uplatnil náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil v zákonnej lehote podľa . Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 99,50 Eur, zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na nariadenie predbežného opatrenia v sume 33,00 Eur a z trov právneho zastúpenia v sume 586,81 Eur, vyčíslených podľa vyhlášky MS SR č. v znení neskorších predpisov za poskytnutie 2 úkonov právnej služby po 57,00 Eur, 1 1 úkonu právnej služby po 29,35 Eur, 1 úkonu právnej služby po 60,07 Eur, 1 2 úkonov právnej služby po 15,02 Eur, 3 úkonov právnej služby po 61,85 Eur, 2 režijných paušálov po 7,41 Eur, 1 režijného paušálu po 7,63 Eur, 3 režijných paušálov po 7,81 Eur a 3 režijných paušálov po 8,04 Eur, nasledovne: 1. prevzatie a príprava dňa 20.12.2011 vo výške 64,41 Eur 2. návrh na nariadenie predbežného opatrenia a vyjadrenie vo veci samej dňa 15.12.2011 vo výške 64,41 Eur 3. vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného dňa 26.03.2012 vo výške 36,98 Eur 4. účasť na pojednávaní dňa 21.5.2013 vo výške 22,83 Eur 5. účasť na pojednávaní dňa 12.9.2013 vo výške 67,88 Eur 6. účasť na pojednávaní dňa 29.10.2013 vo výške 22,83 Eur 7. účasť na pojednávaní dňa 10.4.2014 vo výške 69,89 Eur

8. záverečné vyjadrenie vo veci dňa 22.5.2014 vo výške 69,89 Eur 9. účasť na pojednávaní dňa 29.5.2014 vo výške 69,89 Eur

Nakoľko právny zástupca navrhovateľa preukázal súdu, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal aj náhradu trov právneho zastúpenia predstavujúcu DPH vo výške 20% k hore vyčísleným trovám právneho zastúpenia v sume 97,80 Eur.

Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za návrh na uloženie poriadkového opatrenia zo dňa 30.7.2013, keďže sa nejednalo o úkon právnej služby podľa vyhlášky MS SR č. v znení neskorších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol vo veci predbežného opatrenia dňa 04.02.2013, že navrhovateľ nemá nárok na náhradu trov za podané dovolanie, a preto súd navrhovateľovi ani nepriznal náhradu trov za tento úkon právnej služby.

Podľa ust. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Malacky na Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( ): v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť súdnu exekúciu.