Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/66/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Z. S., bývajúcej v K.,

zastúpenej JUDr. A. L., advokátkou v K., proti žalovanej L. K., bývajúcej v K., zastúpenej

JUDr. J. F., advokátkou v K., o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom

súde Košice II pod sp. zn. , o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach z 5. októbra 2011 sp. zn. v spojení s opravným uznesením

Krajského súdu v Košiciach z 12. decembra 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania, ktoré tvoria

trovy právneho zastúpenia vo výške 66,32 € k rukám JUDr. A. L. so sídlom v K., do troch

dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II rozsudkom zo 4. decembra 2008 č.k. -66 určil, že

právny úkon nebohého D. F., narodeného X., zomretého X. a L. K., nar. X., ktorým D. F.

previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X. Správy katastra K., byt č. X.

na X. poschodí obytného domu súpisné číslo X. nachádzajúceho sa na L. a pozemok parc.

2

č. X. - zastavaná plocha o výmere X. m, na základe kúpnej zmluvy z 23. mája 2002, je voči

žalobkyni právne neúčinný. Súčasne vyslovil, že o trovách konania rozhodne po

právoplatnom skončení sporu vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 42a

ods. 1 až 4 . Konštatoval, že za odporovateľné právne úkony sa

považujú také právne úkony, ktorými dlžník zmenšuje svoj majetok do takej miery, že sa tým

ukracuje uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Aktívne legitimovaný na

2

podanie žaloby je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú

pohľadávku. V danom prípade sa žalobkyňa ako veriteľka domáhala určenia neúčinnosti

kúpnej zmluvy uzavretej 23. mája 2002, ktorou dlžník – nebohý D. F. previedol na osobu

jemu blízku – žalovanú L. K., rod. F. (svoju dcéru) vlastnícke právo k predmetnému bytu.

Lehota v zmysle bola zachovaná. Súd prihliadol na to, že

žalobkyňa zmluvou o pôžičke poskytla D. F. (otcovi žalovanej) sumu 982 000,-- Sk a druhou

zmluvou pôžičku v sume 5 940 000,-- Sk. D. F. 29. mája 2002 spísal so žalobkyňou notársku

zápisnicu, v ktorej uznal svoj záväzok z titulu pôžičky a súhlasil s tým, aby notárska zápisnica

bola v zmysle vykonateľná a v zmysle sa

stala aj exekučným titulom. Dlžník spoločne s manželkou H. F. uzavreli so žalovanou kúpnu

zmluvu, podľa ktorej jej odpredali byt za dohodnutú kúpnu cenu 231 340,-- Sk (podľa

znaleckého posudku z 22. mája 2002). Súd dospel k záveru, že žalovaná poznala

podnikateľské aktivity a finančnú situáciu svojho otca, keďže s rodičmi žila v spoločnej

domácnosti a v niektorých jeho aktivitách aj spolupracovala. Tvrdenie žalovanej, že

nepoznala otcove finančné problémy považoval súd za nepostačujúce. V danom prípade

žalobkyňa podala žalobu voči osobe, s ktorou dlžník právny úkon urobil a pre aplikáciu § 42a

je podstatným preukázateľný a objektívne daný dôvod na úspešnú

odporovateľnosť právneho úkonu, aj keď veriteľ v čase uzatvárania takého úkonu nebol

s dlžníkom v právnom vzťahu, ak takýto nárok uplatnil v lehote 3 rokov od uzavretia

odporovateľného úkonu a je objektívne preukázané, že žalovaná takýto úmysel za daných

okolností pri náležitej starostlivosti musela poznať. Uzavrel, že žalovaná je v konaní pasívne

legitimovaná a že žalobkyňa mala voči dlžníkovi D. F. vymáhateľnú pohľadávku. Uvedený

právny úkon urobil nebohý dlžník v prospech jemu blízkej osoby (svojej dcéry), v úmysle

ukrátiť svojich veriteľov. Žalovaná v konaní nepreukázala, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa

nielenže nepoznala, ale že ho nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti (na nej bolo

dôkazné bremeno tento predpoklad vyvrátiť), súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Rozhodnutie o trovách konania súd podľa vyhradil samostatnému

rozhodnutiu po právoplatnom skončení konania vo veci samej.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovanej rozsudkom (v poradí prvým)

z 24. júna 2009 sp. zn. rozsudok vo veci samej potvrdil a odvolanie proti

výroku o trovách konania odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie žalovanej uznesením z 31. januára

3

2011 sp. zn. , zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach

z 24. júna 2009 sp. zn. a uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 22. januára

2010 sp. zn. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia rozsudku

bolo jeho nedostatočné odôvodenie.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom (v poradí druhým) z 5. októbra 2011 sp. zn.

v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Košiciach z 12. decembra

2011 sp. zn. rozsudok vo veci samej potvrdil a odvolanie proti výroku

o trovách konania odmietol. Odvolanie žalovanej nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

Uviedol, že súd prvého stupňa otázku vecnej legitimácie účastníkov posúdil v súlade

so zákonom a ustálenou súdnou praxou. Odporovacia žaloba podľa § 42a v spojení s § 42b

je právnym prostriedkom slúžiacim na uspokojenie vymáhateľnej

pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí, práv alebo iných

majetkových hodnôt, ktoré odporovateľným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku,

príp. vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému

z odporovateľného právneho úkonu. Aktívne vecne legitimovaným na podanie odporovacej

žaloby je veriteľ, ktorý mal v dobe, keď bol urobený odporovateľný právny úkon, voči

dlžníkovi pohľadávku, a to i pohľadávku nesplatnú alebo pohľadávku, ktorá má na základe

vzniknutého záväzkového právneho vzťahu vzniknúť až v budúcnosti, keď odporovateľným

právnym úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu jeho majetku do takej miery, že sa tým ukracuje

uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Pohľadávka voči dlžníkovi pritom nemusí byť v tejto

dobe ešte vymáhateľná. Z hľadiska vecnej legitimácie na podanie odporovacej žaloby stačí,

aby pohľadávka voči dlžníkovi bola vymáhateľná aspoň v dobe rozhodovania súdu o podanej

odporovacej žalobe. Vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho

zákonníka je taká pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím

súdu alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu. Pasívna legitimácia

v takomto konaní vyplýva z a , podľa ktorého

odporovacia žaloba môže byť úspešná len vtedy, ak bola podaná voči osobe, s ktorou alebo

v prospech ktorej bol právny úkon urobený. Pasívne legitimovaný je ten, kto mal

z odporovateľného právneho úkonu prospech a jeho vlastnícke právo k veci, ktorá bola

predmetom tohto úkonu, nie je podmienkou úspešného uplatnenia odporovateľnosti právneho

úkonu v zmysle až 5 . Pretože právo odporovať právnym

úkonom sa uplatňuje žalobou o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu, môže právny

dôsledok úspešného odporovania, t.j. neúčinnosť právneho úkonu, nastať až právoplatnosťou

4

rozsudku, ktorým bude takejto žalobe vyhovené. Pre úplnosť odvolací súd uviedol, že

žalobkyňa v tomto konaní neurobila žiadny procesný úkon, ktorým by vzala podanú žalobu

proti žalovanej L. K. celkom späť, a nepochybne tak prejavila svoju vôľu, aby súd so

žalovanou L. K. nekonal. Tento úmysel (vôľu) žalobkyne podľa názoru odvolacieho súdu

nemožno vyvodiť ani z obsahu prejavu jej právnej zástupkyne na pojednávaní 7. februára

2008. O skutočnej vôli žalobkyne pokračovať v konaní so žalovanou L. K. nemal ani súd

prvého stupňa žiadne pochybnosti, keďže na uvedenom pojednávaní vyhlásil uznesenie č.k.

-167, ktorým (tretím výrokom) nárok vo vzťahu medzi žalobkyňou a

žalovanou L. F. vylúčil na samostatné konanie a následne o tomto nároku konal a vo veci

rozhodol. Súd prvého stupňa síce procesne pochybil a čiastočne nesprávne rozhodol, pokiaľ

týmto uznesením (prvým výrokom) súčasne zastavil konanie proti L. K. ako právnej

nástupkyni zomrelého žalovaného D. F., lebo L. K. v konaní už vystupovala v procesnom

postavení na strane žalovaných (ako žalovaná 4/). Žalovaná L. K. preto nemohla v tomto

konaní súčasne vstúpiť do procesného postavenia na miesto zomrelého účastníka D. F. (ako

jeho právna nástupkyňa) a okresný súd ju v prvom výroku svojho uznesenia zo 7. februára

2008 č.k. -167 nemal uviesť ako právnu nástupkyňu zomrelého účastníka D.

F.. Správne mal konanie zastaviť len proti K. P. (ako právnej nástupkyni zomrelého D. F.).

Uvedené procesné pochybenie súdu prvého stupňa však nepredstavuje takú vadu konania,

ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolanie

proti výroku, ktorým súd vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnom skončení

konania vo veci samej, odvolací súd odmietol podľa s poukazom

na O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté (

ods. 4 ).

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v časti výroku vo veci samej podala žalovaná

dovolanie. Navrhla, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu vo výroku o potvrdení

rozsudku okresného súdu vo veci samej v znení opravného uznesenia z 12. decembra 2011

sp. zn. a rozsudok súdu prvého stupňa a konanie vo veci zastavil. Prípustnosť

dovolania vyvodzovala z a jeho dôvodnosť z

Uviedla, že Okresný súd Košice II uznesením zo 7. februára 2008 č.k. -167

vyhlásil dva navzájom si protirečivé výroky. Na jednej strane konanie voči žalovanej zastavil

(prvý výrok) a súčasne konanie voči nej vylúčil na samostatné konanie (tretí výrok). Oba

výroky nadobudli právoplatnosť. Je názoru, že pokiaľ si tieto výroky odporujú, je treba dať

prednosť tomu prvému (zastavujúcemu). Rovnako uviedla, že žalobkyňa vzala

na pojednávaní 7. februára 2008 svoj návrh vo vzťahu k žalovanej späť. Súd preto nemal

vo veci konať a rozhodnúť.

Žalobkyňa navrhla dovolanie žalovanej zamietnuť a zároveň rozhodnúť o povinnosti

dovolateľky nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia, ktoré vyčíslila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátkou (

ods. 1 ) skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) najskôr

to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním.

V zmysle dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie je tiež prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ). Podľa dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Rozsudok odvolacieho súdu, ktoré napadla žalovaná dovolaním, nemá znaky žiadneho

z vyššie uvedených rozsudkov. Dovolanie žalovanej preto podľa až 3

prípustné nie je.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý

rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( ), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v Podľa je dovolanie prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

6

do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Dovolateľka vady v zmysle až d/, , nenamietala a tieto nezistil

ani dovolací súd.

Dovolateľka namietala vadu v zmysle , ktorú videla v tom, že súd

konal o žalobe žalobkyne, hoci konanie voči žalovanej bolo zastavené, resp. žaloba bola

vo vzťahu k žalovanej vzatá späť.

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že táto námietka žalovanej je

nedôvodná.

Zo spisu je zrejmé, že Okresný súd Košice II uznesením zo 7. februára 2008 č.k.

-167 konanie voči právnym nástupcom nebohého žalovaného D. F. a to K. P.

a L. F. (teraz K.) zastavil. Vyslovil, že vo vzťahu medzi žalobkyňou a právnymi

nástupcami žalovaného 1/ žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Súd konanie vo vzťahu medzi žalobkyňou Z. S. a žalovanou L. F. (teraz K.) vylúčil

na samostatné konanie. Okresný súd Košice II uznesením z 24. septembra 2009

č.k. -117 zamietol návrh žalobkyne na vydanie opravného uznesenia v zmysle

jej návrhu z 11. septembra 2009. Krajský súd v Košiciach uznesením z 22. januára 2010

sp. zn. (č.l. 130 spisu) zmenil uznesenie Okresného súdu Košice II

z 24. septembra 2009 č.k. -117 tak, že opravil výrok uznesenia zo 7. februára

2008 č.k. -167 v časti jeho prvého výroku a to tak, že správne má znieť: Súd

konanie proti právnej nástupkyni nebohého D. F., K. P. zastavuje. Účastníkom náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. Toto uznesenie odvolacieho súdu bolo dovolacím súdom

zrušené (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. januára 2011 sp. zn.

, , č.l. 147 spisu). Následne Krajský súd v Košiciach uznesením

zo 17. januára 2012 sp. zn. (č.l. 189 spisu) uznesenie Okresného súdu Košice II

z 24. septembra 2009 č.k. -117 potvrdil.

Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že žaloba bola voči žalovanej L. K. vzatá späť, túto

skutočnosť dovolací súd nezistil. Späťvzatie návrhu na začatie konania je procesný úkon

navrhovateľa (žalobcu), z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho

návrhu celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu

(časti jeho návrhu) nebude súdom meritórne rozhodnuté. Zo žiadneho podania žalobkyne,

resp. jej právnej zástupkyne, alebo z jednotlivých prednesov na pojednávaniach (ani pokiaľ

ide o pojednávanie 7. februára 2008) v danej veci (s poukazom na zápisnice z pojednávaní)

nevyplýva, že by žalobkyňa prejavila vôľu nekonať so žalovanou L. K. a konanie voči nej

zastaviť. Rovnako nemožno konštatovať, že by konanie bolo voči žalovanej zastavené a to

vzhľadom na tretí výrok uznesenia Okresného súdu Košice II zo 7. februára 2008 č.k.

-167, ktorým bolo konanie vo vzťahu k žalovanej L. K. vylúčené na

samostatné konanie. Vzhľadom na uvedené vytýkaná vada podľa

konanie v predmetnej veci nezaťažila.

Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania

žalovanej nemožno vyvodiť z , ani z , Najvyšší súd Slovenskej

republiky preto dovolanie žalovanej odmietol podľa v spojení s

ods. 1 písm. c/ ako procesne neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravu

dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska

jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Žalobkyňa v dovolacom konaní podala návrh na uloženie

povinnosti nahradiť jej trovy tohto konania ( v spojení s

), preto jej dovolací súd priznal náhradu spočívajúcu v odmene za jeden úkon právnej

služby – vyjadrenie k dovolaniu z 25. februára 2012, doručené súdu prvého stupňa

27. februára 2012 ( vyhlášky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil dovolací súd

podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky (1/13 výpočtového základu) v sume 58,69 €, čo

s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške

7,63 € (1/100 výpočtového základu v zmysle § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky), predstavuje

spolu 66,32 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. decembra 2012

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová