Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/141/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalářovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s., so sídlom Štefánikova 27, P.O.BOX 154, 814 99 Bratislava, IČO: 00 682 420, právne zastúpeného Advokátska kancelária RELEVANS, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému I/AFISS venture capital, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 44 186 461, právne zastúpenému TOMÁŠ KOHÚT advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 74/28, I960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888, žalovanému II/ B. Q. D. Q., s.r.o. so sídlom V. T. XX/XX, XXX XX O., o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. -202 zo dňa 10. apríla 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. -202 zo dňa 10. apríla 2018 potvrdzuje.

II. Žalovaní I/ a II/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.3.2017, ktorá bola doručená súdu dňa 27.3.2017 domáhal voči žalovaným I/ a II/ určenia, že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 20.5.2014, ktorou R.. Q. B. založil nehnuteľnosti - parc. Reg. „C“ evidované na katastrálnej mape par.č. XXXXX/ XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc.č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXm2, stavbu súpisné číslo XXX, na parcele číslo XXXX/XX, všetko zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie L. C., obec L. C., okres Y., v prospech žalovaného II/ je voči nemu právne neúčinná a ďalej určenia, že Zmluva o postúpení časti pohľadávky zo dňa 1.12.2015 uzavretá medzi žalovaným II/ a žalovaným I/ je voči nemu právne neúčinná.

2. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 19.4.2006 uzavrela obchodná spoločnosť L.F., s.r.o., v konkurze so sídlom Chalmovská 683/11, Bystričany - Chalmova 972 49 ( predtým SNP 134, 972 47 Oslany ), IČO: 36 316 750 na strane jednej a Slovenská záručná rozvojová banka, a.s., so sídlom Štefánikova 27, 814/99 Bratislava, IČO: 00 682 420, na strane druhej Úverovú zmluvu C.

- XXXXX - XXXX, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť klientovi úver na dohodnutý účel, a to financovanie kúpy nehnuteľností vo výške 398.327,03 Eur. Úver bol zabezpečený okrem iného vlastnou blankozmenkou vystavenou dňa 19.4.2006 R.. Q. B., bytom A. XXX, XXX XX A. ( predtým L. C. XXX ), dátum narodenia X.XX.XXXX s doložkou bez protestu v prospech žalobcu, bez uvedenia zmenkovej sumy a dátumu splatnosti a zároveň R.. Q. B. a žalobca spolu uzavreli Dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke č. C. - XXXXX - XXXX ( ďalej len „ dohoda“ ). Súd zistil, že zmenka bola zo strany žalobcu podľa článku III. bod 3.2 Dohody doplnená o sumu 7.619.780,92 Sk ( 252.930,39 Eur ), zodpovedajúca výške pohľadávky žalobcu z úverovej zmluvy a o dátum splatnosti 17. 9.2010. Žalobca podal na príslušnom okresnom súde návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, pričom dňa 13.1.2011 vydal Okresný súd Bratislava V. zmenkový platobný rozkaz sp.zn. , ktorý v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 16.2.2012, sp.zn. , nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.3.2013, ktorým R.. Q. B. bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi do 3 dní odo dňa doručenia zmenkového platobného rozkazu zmenkovú sumu vo výške 252.930,39 Eur a úrok vo výške 6 % z uvedenej sumy od 18.9.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 843,10 Eur a náhradu trov konania vo výške 15.226,-Eur. Zároveň súd konštatoval, že po doručení uznesenia Krajského súdu Bratislava, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 16.12.2013, podal žalobca návrh na vykonanie exekúcie na exekútorský úrad JUDr. Miroslava Šutu, so sídlom Kmeťkova 30, Nitra. Exekútor na základe poverenia príslušného súdu vydal upovedomenie o začatí exekúcie na vymoženie vymáhaného nároku oprávneného. R.. Q. B. bol s manželkou P. B., rod. N. v čase nadobudnutia právoplatnosti zmenkového platobného rozkazu, ako aj v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie vlastníkom nehnuteľného majetku zapísaného na LV č. XXX, katastrálne územie L. C., parciel č. XXXX/ XX a rodinného domu súpisné číslo XXX postaveného na parcele č. XXXX/XX. K týmto nehnuteľnostiam bolo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 20.5.2014 zriadené pod č. V XXXX/XX záložné právo v prospech žalovaného II/ na zabezpečenie pohľadávky žalovaného II/ voči spoločnosti N.F.C.Trade, s.r.o., so sídlom Mlynská 326/13, Tŕnitá, 602 00 Brno, identifikačné číslo: 27737080, Česká republika, ktorej konateľom je R.. Q. B.. Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 1.12.2015 došlo k prevodu záložného práva na žalovaného I/. Žalobca nárok zdôvodnil ustanovením , . Vzhľadom k časovej následnosti právneho úkonu - uzavretia záložnej zmluvy, ktorý nasledoval po doručovaní uznesenia Krajského súdu Bratislava, ktorým bolo odmietnuté odvolanie R.. Q. B. a ktoré bolo jemu doručené dňa 16.12.2013 a po podaní návrhu na vykonanie exekúcie zo strany žalobcu tvrdil, že záložca R.. Q. B. v čase podpisu záložnej zmluvy mal vedomosť o existencii právoplatného a vykonateľného exekučného titulu svedčiaceho v prospech jeho, a teda tento právny úkon zrealizoval s úmyslom ukrátiť ho ako veriteľa. Žalovanému II, ako záložnému veriteľovi, v mene ktorého koná konateľ J.. B. Q., musel byť úmysel ukrátiť uspokojenie pohľadávky jeho ako veriteľa známy a to preto, lebo konateľ žalovaného II/ je zároveň advokátom R.. Q. B., ktorému poskytuje právne služby a rovnako poskytuje právne služby aj obchodnej spoločností N.F.C. Trade, s.r.o., ktorej záväzky boli týmto právnym úkonom zabezpečované. Pri zachovaní náležitej starostlivosti teda žalovaný II/ mohol a mal poznať úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie jeho pohľadávky. Žalovaný I/ sa na základe uzavretia Zmluvy o postúpení časti pohľadávky zo dňa 1.12.2015 stal záložným veriteľom namiesto žalovaného II/. Žalovaný I/, ktorého je rovnako konateľom J.. B. Q. mal obdobne vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť uspokojenie jeho pohľadávky. J.. B. Q. konateľ žalovaného I/, aj žalovaného II/ zastupoval R.. Q. B. napríklad aj pri podaní návrhu na zastavenie exekúcie alebo pri predaji majetku evidovanom na tomto liste vlastníctva. Zriadenie záložného práva k nehnuteľnému majetku spôsobilo znemožnenie čo aj len čiastočného uspokojenia jeho nároku v rámci speňažovania majetku v exekúcii. Výška jeho pohľadávky voči R.. Q. B. predstavovala ku dňu 20.5.2014 sumu celkom 324.713,47 Eur. Žalobca nárok zdôvodnil ust. .

3. Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 2.11.2017 žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalobu považovali za neodôvodnenú a šikanóznu nakoľko žalobca nie je aktívne legitimovaný na jej podanie. Žalobca nepreukázal ich vedomosť o tvrdenom úmysle záložcu ukrátiť veriteľov. Napadnutý úkon nemohol nijakým spôsobom ukrátiť veriteľov záložcu s odkazom na pretože z tohto ustanovenia vyplýva, že aktívne legitimovaný na podanie žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu je len taký veriteľ dlžníka, ktorý má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku. Pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi R.. Q. B. priznaná zmenkovým platobným rozkazom zo dňa 13.1.2011, sp.zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.3:2013 nemá vlastnosť vymáhateľnosti, nakoľko Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 4.11.2013, sp.zn. povolil reštrukturalizáciu dlžníka R.. Q. B. a uznesením zo dňa 27.5.2014 potvrdil jeho reštrukturalizačný plán. Žalobca aj napriek tomu, že v čase povolenia reštrukturalizácie bola jeho pohľadávka priznaná exekučným titulom, túto do reštrukturalizačného konania neprihlásil. Z označenia pohľadávky žalobcu vyplýva, že táto mala vzniknúť v roku 2010 a splatná mala byť 17.9.2010, pričom exekučný titul ( zmenkový platobný rozkaz ) mal nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľsť dňa 12.3.2013. Reštrukturalizácia dlžníka Q. B. bola povolená dňa 9.11.2013, čiže po vzniku pohľadávky žalobcu a dokonca po tom, ako bola pohľadávka žalobcu priznaná exekučným titulom. Je preto zrejmé, že veriteľ si mal svoju pohľadávku voči dlžníkovi prihlásiť do reštrukturalizácie. Veriteľ t.j. žalobca však konal v rozpore so zásadou bdelým patrí právo a svoju pohľadávku do reštrukturalizácie neprihlásil v dôsledku čoho sa táto potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom dňa 2.6.2014 stala v zmysle ods. 2 o konkurze a reštrukturalizácii ( ďalej len „ZKR“ ) nevymáhatľnou. Na podporu svojej argumentácie poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 23.12.1999, sp.zn. zo dňa 18.12.2012 ako aj sp.zn. zo dňa neuvedeného. Existencia vymáhateľnej pohľadávky je otázkou vecnej aktívnej legitimácie u žalobcu. Na veci nič nemení ani skutočnosť, že žalobca pohľadávku vymáhal po skončení reštrukturalizácie v exekučnom konaní, nakoľko toto mu bolo umožnené výlučne pochybením Krajského súdu v Banskej Bystrici, kedy sa krajský súd nestotožnil s rozhodnutím Okresného súdu Zvolen o zastavení exekúcie z dôvodu nevymáhateľnosti pohľadávky a vyslovil právne absurdný záver, že fyzická osoba podnikateľ a fyzická osoba nepodnikateľ sú dva rôzne právne subjekty so samostatnou právnou subjektivitou. O nevymáhateľnosti pohľadávky žalobcu v neposlednom rade svedčí aj nedávne uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 5.6.2017 sp.zn. , v ktorom konaní sa žalobca domáhal vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka R.. Q. B., kedy ako svoju pohľadávku ( vymáhateľnú pohľadávku priznanú exekučným titulom ) označil identickú pohľadávku ako v žalobe v tomto konaní. V uvedenom uznesení však súd konkurzné konanie zastavil predovšetkým z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, kedy skonštatoval, že ním označená pohľadávka nie je vymáhateľná práve z dôvodu, že nebola prihlásená do reštrukturalizácie. Je teda evidentné, že pohľadávka žalobcu, ktorej uspokojenie malo byť napadnutým právnym úkonom ukrátené, že je nevymáhateľná. V dôsledku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu žiadali žalobu zamietnu. Na ďalšiu obranu uviedli, že neexistuje žiadny zákonný dôvod prečo by mal žalovaný II/ v rámci zabezpečenia svojej pohľadávky majetkom tretej osoby mať vedomosť o všetkých záväzkoch takejto tretej osoby ( záložcu ). Z titulu výkonu advokátskej činnosti automaticky nevyplýva faktická vedomosť o všetkých záväzkoch a pohľadávkach dlžníka, resp. záložcu.

4. Vzhľadom na vznesenú námietku zo strany žalovaného sa súd zaoberal primárne vecnou ( aktívnou ) legitimáciou žalobcu v predmetnom sporovom konaní. Konštatoval, že aktívne legitimovaným na podanie žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu je veriteľ dlžníka, ktorý má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku a dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa.

5. Súd uviedol, že pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi R.. Q. B. priznaná zmenkovým platobným rozkazom zo dňa 13.1.2011, sp.zn. s dňom právoplatnosti a vykonateľnosti 12.3.2013, nemá vlastnosť vymáhateľnosti, pretože Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 4.11.2013 v konaní vedenom pod sp.zn. povolil reštrukturalizáciu dlžníka R.. Q. B. a uznesením zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 2.6.2014 potvrdil jeho reštrukturalizačný plán. Žalobca aj napriek tomu, že v čase povolenia reštrukturalizácie bola jeho pohľadávka priznaná exekučným titulom, túto do konania neprihlásil. Potvrdením reštrukturalizačného plánu zanikla vymáhateľnosť tých pohľadávok, ktoré si veritelia riadne a včas neprihlásili .

6. Ako neopodstatnené súd vyhodnotil tvrdenie žalobcu, že táto pohľadávka nemala byť prihlásená do reštrukturalizácie dlžníka ako fyzickej osoby podnikateľa s obchodným menom Q. B. - K.. V tejto súvislosti žalobca sa odvolával na exekučné konanie vedené pred Okresným súdom Zvolen sp.zn. , a na súdne rozhodnutia vydané v tomto exekučnom konaní. Toto exekučné konanie žalobca ako oprávnený inicioval návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 30.4.2014 podaného u súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu, exekútorský úrad Kmeťkova 30, Nitra sp.zn. EX 392/2014. S týmto názorom žalobcu súd nesúhlasil a to s poukázaním na a o živnostenskom podnikaní ( živnostenský zákon ), v znení neskorších predpisov. Z týchto zákonných ustanovení vyplýva, že fyzická osoba - podnikateľ podniká vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, a teda za svoje záväzky z podnikania ručí celým svojím majetkom, a to aj takým, ktorý na podnikanie nevyužíva. Preto nie je možné oddeľovať fyzickú osobu - podnikateľa a fyzickú osobu - nepodnikateľa, keďže ide o jeden a ten istý subjekt. Nemožno dospieť k inému záveru než k tomu, že žalobca bol povinný prihlásiť si svoju pohľadávku voči dlžníkovi v reštrukturalizačnom konaní vedenom na dlžníka ako fyzickú osobu - podnikateľa, keďže len na podnikateľský subjekt môže byť vedené reštrukturalizačné konanie, ktorého účelom je predídenie hroziacemu úpadku podnikateľského subjektu. Keďže žalobca svoju pohľadávku voči dlžníkovi neuplatnil prihláškou v reštrukturalizačnom konaní, zanikla vymáhateľnosť jeho pohľadávky a žalobca stratil aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby, ktorou odporuje dlžníkovým právnym úkonom.

7. Okresný súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že disponuje vymáhateľnou pohľadávkou voči R.. Q. B., nar. X.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A., čo „ preukazoval“ odvolaním sa na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 1.12.2015 a uznesenie o pokračovaní exekúcie okresného súdu Zvolen sp.zn. v ktorom Krajský súd Banská Bystrica vo svojom uznesení uviedol, že návrh dlžníka na zastavenie exekúcie zamieta, pričom uvedené odôvodnil tým, že nie je možné spájať, resp. zamieňať pohľadávky tretej osoby voči fyzickej osobe - nepodnikateľovi a pohľadávky tretej osoby voči podnikateľovi, ktorý je fyzickou osobou a dospieť k záveru, že ide o pohľadávky voči jednému, tomu istému subjektu práva, ktoré mali spoločne prihlásené do reštrukturalizačného konania. Žalobca tvrdil, že vo veci reštrukturalizácie dlžníka Q. B. - K. má ustanovenie účinky iba voči obchodnoprávnym záväzkovým vzťahom podnikateľa a nie voči občianskoprávnym záväzkovým vzťahom fyzickej osoby, hoci ide o jednu a tú istú fyzickú osobu, avšak dei ure ide o dva samostatné subjekty práva. Na záver žalobca dodal, že fyzická osoba - nepodnikateľ síce ručí za záväzky zo svojej živnosti celým svojím majetkom, avšak podnikateľ neručí za záväzky fyzickej osoby nepodnikateľa. Podľa názoru žalobcu týmto rozhodnutím mal potvrdený jeho názor spočívajúci v tom, že predmetná pohľadávka voči dlžníkovi nemala byť prihlásená do reštrukturalizácie vedenej Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.zn. voči subjektu Q. B. - K. s miestom podnikania A.. XXX, XXX XX, IČO: 32 804 946. V súvislosti s touto obranou žalobcu okresný súd uviedol, že v zmysle nie je viazaný právnym názorom súdov vyslovených v exekučných veciach.

8. Súd prvej inštancie zdieľal názor žalovaného v tom, že fyzická osoba podnikateľ zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom, rovnako ako fyzická osoba nepodnikateľ, pričom je bez právneho významu, či sa jedná o záväzok obchodnoprávny, alebo občianskoprávny, pretože všetky záväzky sa uspokojujú z toho istého majetku, kedy sa stráca opodstatnenosť rozlišovania obchodnoprávneho záväzku a občianskoprávneho záväzku pre účely ich splnenia, resp. uspokojenia z majetku fyzickej osoby.

9. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobcu okresný súd poukázal na právnu argumentáciu a vecné zdôvodnenie rozhodnutia Okresným súdom Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp.zn. a rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. -338 zo dňa 22.1.2017, v ktorom odvolací súd uviedol, že s poukazom na neodôvodnenie konkurzného súdu, že nebolo možné dospieť k inému záveru, než k tomu, že žalobca bol povinný prihlásiť svoju pohľadávku voči dlžníkovi v reštrukturalizačnom konaní vedenom na dlžníka ako fyzickú osobu - podnikateľa, keďže len na podnikateľský subjekt môže byť vedené reštrukturalizačné konanie.

10. Vzhľadom k tomu, že súd žalobu žalobcu prioritne zamietol z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby, nebolo dôvodné v konaní ďalej sa zaoberať ďalšími zákonnými podmienkami pre úspešnom žaloby odporovať právnym úkonom, konkrétne vedomosťou žalovaných o tvrdenom úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa ako ani o spôsobilosti právneho úkonu záložnej zmluvy, tiež zmluvy o postúpení časti pohľadávky ukrátiť veriteľa. Pre rozhodnutie súdu o žalobe žalobcu postačovali tak dôkazy, z ktorých súd vychádzal pri tomto svojom rozhodnutí, ďalšie postačovali tak dôkazy, z ktorých súd vychádzal pri tomto svojom rozhodnutí, ďalšie dôkazy, ktoré navrhoval žalobca v konaní vykonať vo svojom vyjadrení zo dňa 21.12.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 27.12.2017 súd nepripustil, keďže zabezpečenie a vykonanie týchto dôkazov by nezmenilo nič na závere súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, pre zhodnotenie ktorej postačovali súdu doposiaľ predložené, či už zo strany žalobcu, alebo zo strany žalovaných dôkazy.

11. V neposlednom rade pokiaľ žalobca poukazoval na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. -11 zo dňa 17.5.2016, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky zamietol sťažnosť dlžníka, ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konania podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. z 1.12.2015, z tohto uznesenia pre okresný súd v tejto veci vyplynulo, že ústavný súd v tomto uznesení vyslovil svoj ustálený právny názor, podľa ktorého mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov a suplovať tak poslanie, ktoré o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zveruje práve Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ( resp. jeho plénu a kolégiám ), keď mu okrem iných priznáva aj právomoc zaujímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Takýto právny názor ústavný súd zaujal k námietke, podľa ktorej nebolo v rámci judikatúry prijaté stanovisko v dualite právnej subjektivity fyzickej osoby. Iný právny záver než uvedený z tohto uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky pre súd v tejto veci nevyplynul, keď v žiadnom prípade sa súd nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že z tohto uznesenia by pre súd mala vyplynúť akceptácia právneho názoru vysloveného k dualite právnej subjektivity fyzickej osoby v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 1.12.2015.

12. S poukazom na vyššie uvedené skutkové okolnosti prípadu a uvedenú právnu argumentáciu okresný súd rozhodol tak, že žalobu zamietol a priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, a to v rozsahu 100 %, pretože boli v konaní úspešné podľa .

13. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle zrušil a aby vec vrátil súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Tiež žalobca žiadal, aby odvolací súd v zmysle vyslovil záväzný právny názor ohľadom toho, že žalobca disponuje aktívnou vecnou legitimáciou v konaní o žalobe. Taktiež navrhol, aby mu odvolací súd priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalobca tvrdí, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, v dôsledku čoho súd nevykonal žiadny z dôkazov navrhnutých žalobcom.

14. Žalobca podal odvolanie z dôvodu podľa , nakoľko rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie veci súdom spočíva podľa názoru žalobcu v tom, že súd nesprávne vyhodnotil otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

15. Žalobca v odvolaní zhrnul skutkový stav a k pohľadávke žalobcu uviedol, že dňa 19.4.2006 uzavrel žalobca, ako veriteľ s obchodnou spoločnosťou L.F., s.r.o., ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. C.- XXXXX-XXXX v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 398.327,03 Eur. Pohľadávka žalobcu zo zmluvy o úvere bola okrem iného zabezpečená v prospech žalobcu vlastnou blankozmenkou vystavenou dňa 19.4.2006 R.. Q. B., s doložkou bez protestu. Zároveň žalobca s R.. Q. B. uzavrel dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke. V zmysle článku III. bod 3.2 Dohody bola blankozmenka doplnená o sumu 252.930,39 Eur zodpovedajúcu výške pohľadávky zo zmluvy o úvere a o dátum splatnosti 17.10.2010. Keďže R.. Q. B. pohľadávku žalobcu zo zmenky neplnil, žalobca podal na Okresný súd Bratislava V. návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Dňa 31.1.2011 vydal Okresný súd Bratislava V. zmenkový platobný rozkaz, sp.zn. , ktorým v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 16.2.2012, sp.zn. uložil R.. Q. B., ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi, povinnosť zaplatiť žalobcovi do 3 dní odo dňa doručenia zmenkového platobného rozkazu sumu vo výške 252.930,39 Eur spolu s úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 252.930,39 Eur od 18.9.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 843,10 Eur a náhradu trov konania vo výške 15.226,-Eur. Zmenkový platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.3.2013. Keďže R.. Q. B. pohľadávku žalobcu neuhradil, žalobca pristúpil k vymáhaniu pohľadávky v exekučnom konaní. Okresný súd Partizánske dňa 6.6.2014 poverením, sp.zn. poveril vykonaním exekúcie pre vymoženie pohľadávky žalobcu J.. Miroslava Šupu, súdneho exekútora. Exekútor dňa 26.3.2016 vydal príkaz na vykonanie exekúcie, sp.zn. EX 392/2014-45 zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve R.. Q. B.. R.. Q. B. sa návrhom zo dňa 21.11.2914 domáhal odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku a zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Okresný súd Zvolen uznesením zo dňa 23.12.2014, č.k. -71 návrhu R.. Q. B. vyhovel, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Voči tomuto uzneseniu žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 1.12.2015, sp.zn. tak, že uznesenie Okresného súdu Zvolen zmenil a návrh R.. Q. B. na zastavenie exekúcie zamietol. Exekučné konanie tak naďalej prebieha.

16. K reštrukturalizácii podnikateľa R.. Q. B. - K. uviedol, že menovaný vykonával podnikateľskú činnosť pod obchodným menom R.. Q. B. - K., s miestom podnikania A. XXX, XXX XX A., IČO: 32 804 946 odo dňa 15.4.1992. Svoju podnikateľskú činnosť vykonával v rôznych predmetoch podnikania až do 31.3.2007, kedy činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ukončil. Dňa 23.9.2013 R.. Q. B. - K. podnikateľskú činnosť obnovil. Následne dňa 18.10.2013 sa návrhom podaným na Okresný súd Banská Bystrica domáhal povolenia reštrukturalizácie svojho podniku. K návrhu bol pripojený reštrukturalizačný posudok správcu ( žalovaného ) vypracovaný dňa 17.10.2013. Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 4.11.2013, č.k. -33, povolil reštrukturalizáciu podnikateľa R.. Q. B. - K., žalovaného ustanovil za reštrukturalizačného správcu a vyzval všetkých veriteľov podnikateľa R.. Q. B. - K. na prihlásenie svojich pohľadávok do reštrukturalizácie. Reštrukturalizácia bola skončená dňa 2.6.2014 zverejnením súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu v obchodnom Vestníku. Dňa 20.5.2014 uzatvorili R.. Q. B. , ako záložca a žalovaný Zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve R.. Q. B., pričom účelom uzatvorenia tejto zmluvy bolo zabezpečenie pohľadávky žalovaného voči spoločnosti N.F.C. TRADE, s.r.o. Brno, Česká republika.

17. Odvolateľ tvrdí, že súd nesprávne právne posúdil otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Poukázal na ustanovenie prvá veta , podľa ktorého je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, pričom odporovateľným právnym úkonom dlžníka muselo dôjsť k zmenšeniu majetku dlžníka v takom rozsahu, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Žalovani v konaní namietail, že pohľadávka žalobcu je nevymáhateľná. Podľa žalovaných atribút vymáhateľnosti pohľadávka žalobcu údajne stratila tým, že si ju žalobca neprihlásil do reštrukturalizačného konania podnikateľa R.. Q. B. - K., hoci tak údajne urobiť mal a mohol. Aj podľa súdu stratila pohľadávka žalobcu vlastnosť vymáhateľnosti - v dôsledku potvrdenia reštrukturalizačného plánu subjektu R.. Q. B. - K.. Súd z tohto dôvodu žalobu zamietol a ďalšími argumentami a tvrdeniami žalobcu sa nezaoberal. Žalobca má však za to, že súd otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nesprávne právne posúdil. Žalobca tvrdí, že pohľadávka žalobcu nikdy nestratila (nemohla stratiť ) vlastnosť vymáhateľnosti tým, že si ju žalobca neprihlásil do reštrukturalizácie subjektu R.. Q. B. - K.. Žalobca v priebehu celého konania tvrdil, že pohľadávku nemusel prihlasovať do reštrukturalizácie, nakoľko pohľadávka žalobcu smeruje voči dlžníkovi R.. Q. B., ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi, identifikovanej menom, priezviskom, trvalým bydliskom, dátumom narodenia a rodným číslom. Reštrukturalizácia sa však týkala fyzickej osoby - podnikateľa R.. Q. B.

- K., identifikovaného obchodným menom, miestom podnikania a identifikačným číslom organizácie prideleným na začiatku Štatistickým úradom SR. Žalobca poukázal na , podľa ktorého jedným zo základných predpokladov toho, aby správca v reštrukturalizačnom posudku mohol odporučiť reštrukturalizáciu dlžníka je to, že dlžník musí vykonávať podnikateľskú činnosť. Túto skutočnosť potvrdil aj súd v bode 48 rozsudku. Hlavným účelom reštrukturalizácie je totiž ozdravenie podniku dlžníka a umožnenie ďalšieho vykonávania podnikateľskej činnosti po skončení reštrukturalizácie. Je teda zrejmé, že vo svojej tretej časti pod pojem „dlžník“ radí iba podnikateľa ( právnickú osobou alebo fyzickú osobu - podnikateľa ), nakoľko iba podnikateľ môže prejsť reštrukturalizáciou. Žalobca zároveň poukázal na , podľa ktorého platí, že ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. Z uvedeného podľa názoru žalobcu vyplýva, že zánik vymáhateľnosti pohľadávky, ako dôsledok súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu, nastáva iba voči takým pohľadávkam, ktoré si veriteľ riadne neuplatnil prihláškou, a zároveň ju má veriteľ voči dlžníkovi - podnikateľovi. Odvolateľ tvrdí, že zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by do reštrukturalizácie podnikateľa mali byť prihlasované pohľadávky, ktoré vznikli z neobchodných právnych vzťahov - práve naopak. Žalobca teda nemusel prihlásiť svoju pohľadávku do reštrukturalizácie, v ktorej sa ozdravoval podnik podnikateľa R.. Q. B. - K., keďže pohľadávka žalobcu sa týkala a aj naďalej týka de iure iného subjektu - R.. Q. B., ako fyzickej osoby - nepodnikateľa. Z tohto dôvodu potvrdenie reštrukturalizačného plánu subjektu R.. Q. B. - K. nemohol mať v zmysle vplyv na vymáhateľnosť pohľadávky žalobcu tak, ako to tvrdí súd. Žalobca zároveň poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým odvolací súd rozhodol o návrhu R.. Q. B. na odklad a zastavenie exekúcie - účelom ktorej bolo vymoženie pohľadávky žalobcu, pričom tento návrh zamietol. Žalobca zároveň citoval odôvodnenie predmetného rozhodnutia. Taktiež žalobca poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR, ktorý považoval postup krajského súdu za ústavne akceptovateľný a primerane argumentačne zdôvodnený, teda ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil nič, čo by ho robilo ústavne neakceptovateľným, a teda vyžadujúcim korekciu zo strany ústavného súdu. Podľa názoru žalobcu, ak by sa Ústavný súd SR stotožnil s právnou argumentáciou R.. Q. B., ktorá bola v konaní pred Ústavným súdom SR zhodná, ako argumentácia žalovaných v tomto konaní, nutne by musel dospieť k záveru o neústavnosti napadnutého uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica. Ústavný súd však k takémuto záveru nedospel, naopak konštatoval, že uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica je riadne odôvodnené a ústavne akceptovateľné, čím v konečnom dôsledku právne závery uvedené v uznesení potvrdil. Podľa žalobcu je teda zrejmé, že ustanovenie má vplyv iba na obchodnoprávne záväzky podnikateľského subjektu R.. Q. B. - K. a nemá vplyv na občianskoprávne záväzky R.. Q. B., ako fyzickej osoby - nepodnikateľa. Tvrdenie súdu, že veritelia pohľadávok voči fyzickým osobám - nepodnikateľom si musia tieto pohľadávky prihlasovať do reštrukturalizácie podniku fyzickej osoby - podnikateľa je teda neudržateľné.

18. Žalobca má za to, že súd otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nesprávne právne posúdil, keďže pohľadávka žalobcu vznikla na základe zmenky, ktorú vystavil R.. Q. B. ako fyzická osoba - nepodnikateľ, a preto pohľadávka žalobcu nijako nesúvisí s podnikateľskou činnosťou podnikateľa R.. Q. B. - K.. Zároveň skutočnosť, že žalobca neprihlásil pohľadávku žalobcu do reštrukturalizácie podnikateľa R.. Q. B. - K., nemá žiaden vplyv na vymáhateľnosť pohľadávky žalobcu voči R.. Q. B. ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi. Taktiež vymáhateľnosť pohľadávky žalobcu nezanikla a nikdy zaniknúť nemohla, a teda žalobca je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby. Riadne a spravodlivé vyriešenie tejto otázky súdom je imperatívne pre zachovanie práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie. V tomto prípade však o zachovaní práva žalobcu na spravodlivý proces hovoriť nemožno. Súd sa totiž po ( nesprávnom ) vyhodnotení aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ďalšou argumentáciou žalobcu nezaoberal, a teda nevykonal ani ďalšie dôkazy navrhované žalobcom, dôležité pre rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, v ktorom sa doplní dokazovanie v zmysle žaloby a ostatných návrhov a podaní žalobcu. Tiež žiadal odvolací súd vysloviť právny názor ohľadom toho, že žalobca disponuje aktívnou vecnou legitimáciou v konaní o žalobe.

19. Žalovaní sa vyjadrili k odvolaniu žalobcu v ktorom navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Vo vyjadrení uviedli, že žalobca v odvolaní opätovne mylne a účelovo uvádza, že disponuje vymáhateľnou pohľadávkou a od toho odvodzuje svoju údajnú aktívnu legitimáciu v predmetnom súdnom konaní. Svoje presvedčenie opiera o argumentáciu, že vymáhateľnosť jeho pohľadávky údajne nezanikla potvrdením reštrukturalizačného plánu dlžníka R.. Q. B. podnikajúceho pod obchodným menom Q. B. - K., nakoľko nemal povinnosť prihlásiť si svoju pohľadávku do reštrukturalizácie, keďže svoju pohľadávku evidoval voči fyzickej osobe nepodnikateľovi a nie voči fyzickej osobe podnikateľovi, ktorého sa má reštrukturalizácia týkať. Žalovaní majú za to, že právne názory žalobcu prezentované pred súdom prvej inštancie a súčasne aj v odvolaní nemajú žiadnu oporu v platnej právnej úprave, ani len v právnej teórii. Žalovaní podotkli, že oprávnený si neprihlásil do reštrukturalizácie fyzickej osoby podnikateľa svoju pohľadávku z dôvodu, že uvedený subjekt ( dlžníka ) evidoval vo svojej databáze s inými identifikačnými údajmi, čo nie je dôvodom, pre ktorý by sa na oprávneného, ako na veriteľa nevzťahovali následky neprihlásenia pohľadávky podľa , ale je jeho pochybením, keď dostatočne pozorne nesledoval, či nemá niektorý z jeho nepodnikateľských dlžníkov oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť, a či nebolo vo vzťahu k takémuto subjektu začaté niektoré z insolvenčných konaní. Naopak, iní veritelia si svoje pohľadávky do reštrukturalizačného konania prihlásili aj napriek tomu, že svoje pohľadávky evidovali voči dlžníkovi ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi. Nakoľko sa žalobca nesprával v súlade s uvedenou zásadou, je povinný niesť právne následky nevyužitia svojho práva prihlásiť si pohľadávku voči povinnému do reštrukturalizácie. Tento názor zdieľal aj Okresný súd Banská Bystrica v uznesení sp.zn. zo dňa 5.6.2017, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 22.11.2017, sp.zn. .

20. Žalovaní poukázali na to, že žalobca sa odvoláva na absurdný právny názor, že sa v prípade fyzickej osoby identifikovanej prostredníctvom mena, priezviska, bydliska a dátumu narodenia ( fyzická osoba - nepodnikateľ ) a fyzickej osoby identifikovanej prostredníctvom obchodného mena, miesta podnikania a identifikačného čísla fyzickej osoby (fyzickej osoby - podnikateľa ), jedná sa o dva rôzne subjekty práva. Žalovaní tvrdili, že pri akceptácii uvedeného právneho názoru by sa dospelo k absurdným právnym záverom v celej škále aplikačnej praxe. Napríklad v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok fyzickej osoby - podnikateľa, by mohli do konkurzu prihlasovať pohľadávky len tí veritelia, ktorí majú voči úpadcovi pohľadávku z obchodného styku a vice versa, v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok tej istej fyzickej osoby nepodnikateľa len veritelia, ktorí majú pohľadávku voči úpadcovi nesúvisiacu s jeho podnikateľskou činnosťou. Vzhľadom na skutočnosť, že v oboch prípadoch vyhláseného konkurzu by bol správcom speňažovaný všetok majetok patriaci fyzickej osobe ( s výnimkami podľa ) bez ohľadu na to, či bol nadobudnutý v súvislosti s podnikaním, alebo na základe právnej skutočnosti, ktorá nemá základ v podnikaní, bola by vždy tá skupina veriteľov, ktorá si voči fyzickej osobe nemohla prihlásiť do konkurzu svoju pohľadávku poškodená, nakoľko by došlo k speňaženiu všetkých aktív fyzickej osoby bez toho, aby mali dotknutí veritelia právo byť uspokojení z výťažku zo speňaženia majetku fyzickej osoby. Uvedená skutočnosť by mala svoje absurdné pokračovanie v oddĺžení, kde by podľa názoru oprávneného aj po skončení skúšobnej doby, počas ktorej by sa dlžník oddĺžil, zostali vymáhateľné pohľadávky, ktoré súviseli/nesúviseli s podnikaním fyzickej osoby, a to aj napriek tomu, že v konkurze boli speňažené všetky aktíva fyzickej osoby. Inštitút oddĺženia, ako aj ekonomický motív fyzických osôb podnikateľov podať návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu svojho úpadku, by v takom prípade stratil akýkoľvek zmysel, nakoľko by takéto osoby prišli o celý svoj majetok bez toho, aby sa všetky ich dlhy po skončení oddĺženia stali voči nim nevymáhateľnými.

21. Žalovaní tvrdia, že pri reštrukturalizácii fyzickej osoby podnikateľa ide o rovnakú právnu situáciu ako v prípade vyhlásenia konkurzu, čiže aj do tohto konania sa prihlasujú všetci veritelia fyzickej osoby bez ohľadu na to, či má ich pohľadávka svoj základ v občianskoprávnych alebo v obchodnoprávnych vzťahoch. Účelom reštrukturalizácie na rozdiel od konkurzu nie je absolútne speňaženie majetku fyzickej osoby, ale posúdenie, či v prípade zachovania podnikania dlžníka možno očakávať uspokojenie aktívnych veriteľov fyzickej osoby vo vyššom rozsahu, ako by tomu bolo v prípade vyhlásenia konkurzu. Túto skutočnosť je možné reálne posúdiť iba v tom prípade, ak sú do konania prihlásené všetky pohľadávky aktívnych veriteľov fyzickej osoby, a to pohľadávky z obchodného styku, ale aj pohľadávky vyplývajúce z nepodnikateľskej činnosti. Predmetom reštrukturalizácie sú všetky dlhy právneho subjektu ( fyzickej osoby ), nakoľko záväzky fyzickej osoby nemožno oddeľovať, keďže aj v prípade podnikateľa, aj v prípade nepodnikateľa ide o totožný právny subjekt. Žalovaní tvrdia, že pripustenie žalobcovho právneho názoru, že tá istá fyzická osoba - podnikateľ a fyzická osoba - nepodnikateľ sú dva rôzne subjekty práva, by spôsobilo v praxi aj ďalšie paradoxné situácie. Ponímanie tej istej fyzickej osoby ako dvoch právne samostatných subjektov s vlastnou právnou subjektivitou, by viedlo k absolútnej právnej neistote veriteľov vo všetkých záväzkovo-právnych vzťahoch, nakoľko by veritelia nemali možnosť odhadnúť solventnosť fyzických osôb, keďže by nebolo zrejmé, ktorý majetok patrí fyzickej osobe - nepodnikateľovi a ktorý majetok fyzickej osobe podnikateľovi. Právny názor žalobcu teda naráža na niekoľko závažných aplikačných problémov a nekorešponduje s platnou právnou úpravou, kde ani hmotnoprávne, ani procesnoprávne predpisy nepredpokladajú existenciu dvoch právnych subjektov v rámci jednej fyzickej osoby. Rovnako by žalobca nemohol svoju pohľadávku vymáhať voči nehnuteľnému majetku povinného ( dlžníka ), nakoľko eviduje záväzok voči nepodnikateľovi a dotknutá budova je preukázateľne podnikateľským majetkom. Žalovaní poukázali v tejto súvislosti na rozhodnutie Ústavného súdu ČR zo dňa 13.5.2003, sp.zn. , z ktorého okrem iného vyplýva, že sa nedá konštatovať inak, akože sa vždy jedná o tú istú fyzickú osobu, bez ohľadu na to, či je identifikovaná rodným číslom alebo identifikačným číslom. Nie je teda možné rozlišovať medzi „ fyzickou osobou podnikateľom“ a „ fyzickou osobou - občanom“ a považovať ich za dva rozdielne subjekty.

22. Žalovaní poukázali aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.11.2017, sp.zn. , v ktorom sa krajský súd vyjadroval k vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu, ktorú žalobca označil ako vymáhateľnú a o ktorej neustále tvrdí, že má stále atribút vymáhateľnosti.

23. Žalovaní tiež tvrdia, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že konanie dlžníka nemožno považovať za špekulatívne len preto, že žalobca prehliadol reštrukturalizačné konanie. Žalovaní tiež konštatovali, že je potrebné si uvedomiť, že reštrukturalizačné konanie je možné viesť len voči podnikateľskému subjektu a jeho je cieľom predíjdenie hroziacemu úpadku. Reštrukturalizácia ako celok pritom nevychádza len z vôle dlžníka, ale podieľa sa na nej aj správca vypracúvajúci napr. aj reštrukturalizačný posudok, ktorým zabraňuje tomu, aby dlžník viedol reštrukturalizáciu účelovo, ďalej sú to veritelia, ktorí si prihlásia do reštrukturalizačného konania svoje pohľadávky. Preto v tejto súvislosti nie je možné hovoriť o akejkoľvek účelovosti alebo špekulatívnom konaní dlžníka, ktorý sa naopak snažil vyhnúť úpadku. Zároveň nie je možné stotožniť sa ani s tvrdením žalobcu, že má účinky iba voči obchodnoprávnym záväzkovým vzťahom podnikateľa a nie voči občianskoprávnym záväzkovým vzťahom fyzickej osoby, keďže fyzická osoba - podnikateľ zodpovedá za vzniknuté záväzky celým svojim majetkom, a teda aj majetkom, ktorý patrí do jej vlastníctva ako fyzickej osoby - nepodnikateľa.

24. Vzhľadom na právnu argumentáciu uvedenú v citovanom rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. zo dňa 22.11.2017 je zrejmé, že pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi, priznaná zmenkovým platobným rozkazom, nemá ( stratila ) vlastnosť vymáhateľnosti, nakoľko nebola prihlásená do reštrukturalizácie dlžníka, čo potvrdil krajský súd ako odvolací súd.

25. Žalovaní zároveň poukázali aj na to, že žalobca podal dovolanie voči uzneseniu krajského súdu zo dňa 22.11.2017, sp.zn. , pričom o ňom nebolo doposiaľ rozhodnuté. K uvedenej ( irelevantnej ) informácii žalovaní uviedli, že o dovolaní rozhodnuté ani nebude, nakoľko dovolanie proti uzneseniu vydanom v konkurznom konaní nie je v zmysle prípustné. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že o nevymáhateľnosti pohľadávky žalobcu bolo rozhodnuté s konečnou právoplatnosťou.

26. Žalovaní nesúhlasia s tvrdením odvolateľa ohľadne záväzného právneho názoru Ústavného súdu SR, nakoľko ústavný súd sa vôbec právnou otázkou nezaoberal. Tvrdenia žalobcu o tom, že súd prvej inštancie sa neodôvodnene priklonil k názoru žalovaného, považuje žalovaný za neodôvodnené a účelové. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukázal na rozhodnutia Okresného a Krajského súdu v Banskej Bystrici, kedy napriek tomu, že nebol viazaný právnym názorom iného všeobecného súdu, nie je vylúčené, aby sa stotožnil s právnym názorom súdu, ktorý sa predmetnou otázkou už zaoberal. O to viac je na mieste stotožnenie s právnym názorom Okresného súdu Banská Bystrica vydaného v konkurznom konaní ( nakoľko právne posúdenie vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu sa odvíja od neprihlásenia pohľadávky do reštrukturalizačného konania ) a nie s právnym názorom vydaným v exekučnom konaní.

27. Odvolanie žalobcu je zjavne neodôvodnené, neexistuje žiadny z odvolacích dôvodov, na ktoré poukazuje žalobca v svojom písomnom podaní. Žalovaný má za to, že rozsudok spĺňa všetky atribúty zákonného rozhodnutia v zmysle a súčasne bolo výsledkom riadneho procesného postupu súdu, v ktorom mala každá zo sporových strán rovnaké postavenie a nikomu nebola upretá možnosť uplatňovať svoje procesné práva. Rozsudok vychádza zo správneho posúdenia veci, nakoľko Okresný súd Zvolen sám vyhodnotil otázku aktívnej vecnej legitimácie. Skutočnosť, že vyhodnotil otázku aktívnej vecnej legitimácie rovnako ako žalovaný a súčasne aj Okresný súd Banská Bystrica, resp. Krajský súd Banská Bystrica nemôže byť dôvodom pre konštatovanie, že sa súd neodôvodnene priklonil k názoru žalovaného a nie názoru žalobcu. Žalovaný považuje rozsudok za dostatočne odôvodnený, nakoľko súd sa vyjadroval iba k jedinej otázke, a to vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu. Skutočnosť, že v odôvodnení priamo odcitoval právny názor vyjadrený Okresným súdom Banská Bystrica, resp. Krajským súdom Banská Bystrica je navyše v súlade s článkom 2 ods. 2 , podľa ktorého má súd pri rozhodovaní postupovať v súlade s rozhodovacou praxou.

28. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaných v replike doručenej Okresnému súdu Zvolen dňa 3.8.2018, v ktorom zopakoval všetky skutočnosti uvádzané v podanom odvolaní. Zotrval na všetkých skutočnostiach uvádzaných v podanom odvolaní a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom sa doplní dokazovanie v zmysle žaloby žalobcu a ostatných návrhov a podaní žalobcu.

29. Žalovaní sa vyjadrili k vyjadreniu žalobcu v duplike doručenej okresnému súdu dňa 5.9.2018, v ktorom zotrvali na svojich tvrdeniach prezentovaných v písomnom vyjadrení k odvolaniu. Namietali, že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti a ani argumenty, nepovažujú za účelné a hospodárne opakovane uvádzať tie isté argumenty. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

30. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia ( ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením , rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia , nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ustanovenie ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia , potvrdil.

31. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

32. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

33. Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

34. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa . S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

35. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol odporovaciu žalobu žalobcu z dôvodu, že nie je aktívne legitimovaným na podanie takejto žaloby.

36. Odvolateľ tvrdí, že súd nesprávne právne posúdil otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s poukazom na veta prvá a má za to, že má voči dlžníkovi súdom priznanú vymáhateľnú pohľadávku a úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu majetku dlžníka v takom rozsahu, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľov vymáhateľnej pohľadávky. Žalobca sa teda nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie odporovacej žaloby. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď predtým, ako začal vykonávať dokazovanie vo veci samej sa zaoberal otázkou skúmania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Bolo by totiž v konaní nadbytočné a nehospodárne vykonávať dokazovanie vo veci samej, teda dokazovanie ohľadne zmenšenia majetku dlžníka v takom rozsahu, že dochádza k ukracovaniu uspokojenia veriteľa.

37. Odvolací súd k odvolacej námietke žalobcu uvádza, že je síce pravdou, že žalobca má právoplatne súdom priznanú vymáhateľnú pohľadávku v súlade s proti R.. Q. B., ako fyzickej osobe nepodnikateľovi, avšak voči R.. Q. B. - K. bola Okresným súdom Banská Bystrica povolená reštrukturalizácia, pričom žalobca si v tomto súdnom konaní svoju pohľadávku voči R.. Q. B. - fyzickej osobe, neprihlásil. Z tohto dôvodu odvolací súd má za to, že v súlade s zákon o konkurze a reštrukturalizácie a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ZKR“ ) zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v obchodnom Vestníku zaniklo právo veriteľa, t.j. v tomto prípade žalobcu vymáhať pohľadávku voči dlžníkovi. Z dôvodu, že má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou , keďže rieši otázku usporiadania vzťahov všetkých veriteľov dlžníka po povolení reštrukturalizácie, zákon o konkurze a vyrovnaní má teda prednosť a žalobcova inak vymáhateľná pohľadávka priznaná právoplatným súdnym rozhodnutím jej neprihlásením v reštrukturalizačnom konaní jej vymáhateľnosť zanikla. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom odvolateľa, že jeho pohľadávka voči fyzickej osobe - nepodnikateľovi sa nemá prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní voči fyzickej osoby - podnikateľovi, teda že ide o dve samostatné osoby. Odvolací súd dopĺňa, že za záväzky fyzickej osoby - podnikateľa vždy ručí fyzická osoba - nepodnikateľ celým svojím majetkom. Z tohto dôvodu, pokiaľ bola povolená reštrukturalizácia fyzickej osoby - podnikateľa, bol schválený reštrukturalizačný plán, uspokojením veriteľa fyzickej osoby - nepodnikateľa, by vlastne došlo k zvýhodneniu jedného veriteľa na úkor všetkých veriteľov prihlásených v reštrukturalizačnom konaní, ktorí majú byť uspokojení aj z majetku fyzickej osoby - nepodnikateľa. Takýmto postupom by bol zmarený celý účel reštrukturalizačného konania, teda by bol v rozpore s princípmi a zásadami zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

38. Na základe vyššie uvedeného sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie odporovacej žaloby s poukazom na skutočnosť, že si neprihlásil svoju pohľadávku v súlade s v reštrukturalizačnom konaní dlžníka.

39. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie sa priklonil k názoru Okresného súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorí zastali obdobný názor v konaní, kde žalobca podával návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka a neprihliadol na iný právny názor vyslovený v právoplatnom rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici v exekučnom konaní, odvolací súd uvádza, že takýto postup súdu prvej inštancie nemá vplyv na správnosť rozhodnutia napadnutého rozsudku. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie síce nie je právne viazaný rozhodnutím iného súdu v inej právnej veci, avšak pre právnu istotu strán konania je správne, pokiaľ sa súd odvoláva v svojom rozhodnutí na zaužívanú súdnu prax. Je pravdou, že v danom prípade existujú dve právoplatné rozhodnutia súdov na ten istý právny problém z odlišným právnym názorom, avšak nemožno skonštatovať, že pokiaľ si súd prvej inštancie osvojil a stotožnil sa s názorom vysloveným v rozhodnutí zo strany konkurzného súdu, porušil tak práva žalobcu. Je nepochybné, že pokiaľ existujú na daný právny problém dve odlišné rozhodnutia s odlišným právnym záverom, súd vždy musí rozhodnúť len v intenciách jedného právneho názoru vysloveného v jednom rozhodnutí, z ktorého závermi sa stotožňuje. Zároveň odvolací súd konštatuje, že Ústavný súd SR v uznesení sp.zn. zo dňa 17.5.2016, na ktoré žalobca v odvolaní poukazuje sa vôbec právne nezaoberal otázkou nastolenou sťažovateľom, teda žalovaným, pričom konštatoval, že ústavnému súdu neprislúcha hodnotiť správnosť právneho záveru všeobecného súdu v konkrétnej právnej veci, ani výklad zákona, ktorý v konkrétnej veci aplikoval, následkom čoho sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Z tohto dôvodu sa odvolací súd nestotožňuje s názorom odvolateľa, že ústavný súd akceptoval právny názor vyslovený v exekučnom konaní, teda, že žalobca stále disponuje vymáhateľnou pohľadávkou. Odvolací súd teda nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by mal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, resp. zmeniť a žalobe vyhovieť. Nezistil takú vadu konania, ktorá by mala za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, teda takú vadu konania, následkom ktorej by bolo nutné napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol v jeho neprospech, nemôže bez ďalšieho znamenať nesprávne rozhodnutie vo veci.

40. Odvolací súd tiež dopĺňa, že pokiaľ súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie odporovacej žaloby, bolo by nehospodárne a neúčelné vykonávať ďalšie dokazovanie vo veci samej. Samotné právne posúdenie aktívnej vecnej legitimácie zakladá povinnosť súdu rozhodnúť vo veci meritórnym rozhodnutím, keď zistí, že žalobca nie je na podanie takejto žaloby aktívne vecne legitimovaný.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia , potvrdil.

42. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania v zmysle v spojení s tak, že žalovaným, ktorí boli úspešní v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jenohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).