Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Co-102-2018.pdf
PDF · 158.49 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/102/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu PRESSKAN B.B., spol. s r. o., so sídlom Pod Urpínom 7/1485, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 019 330, zastúpeného JUDr. Ondrejom Tóthom, advokátom so sídlom Dunajské nábrežie 14, 945 01 Komárno, proti žalovanému S. M., nar. XX. XX. XXXX, trvalým bytom A. cesta XX/XX, XXX XX A., zastúpenému JUDr. Ondrejom Zacharom, advokátom so sídlom ul. 1. mája 1018/81, 031 01 Liptovský Mikuláš, za účasti intervenienta na strane žalobcu Mgr. Slavomíra Jančiara, ul. Kozačeka 13, 960 01 Zvolen, správcu úpadcu Ing.E.M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX A., o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/77/2014-269 zo dňa 25. 01. 2018 takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 25. 01. 2018 zamietol žalobu o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a zmluvy o zriadení vecného bremena V 4049/2011 zo dňa 23. 09. 2011, uzavretej medzi predávajúcimi a oprávnenými z vecného bremena G.. P. M. a G.. Y. M. na jednej strane a kupujúcim a povinným z vecného bremena S. M. na druhej strane, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti v kat. úz. A., zapísané na LV č. XXX Okresného úradu W. W., katastrálneho odboru pre obec A. ako C-KN parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 372 m2, C-KN parc. č. XXX, záhrady o výmere 1977 m2 a rodinný dom súp. č. XX postavený na C-KN parc. č. XXX a C-KN parc. č. XXX/X, záhrady o výmere 386 m2. Žalobca na zdôvodnenie žaloby uviedol, že právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu W. W. z 21. 12. 2011 č. k. 9C/232/2010-333 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. 06. 2012 č. k. 14CoPr/3/2012-379 bola otcovi žalovaného uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 164.495,38 eur s príslušenstvom z požadovaných 313.030,61 eur na základe žaloby podanej dňa 04. 10. 2010. Otec žalovaného G.. P. M. mal teda vedomosť o svojom dlhu voči žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia minimálne od decembra 2009, keď bol listom právneho zástupcu žalobcu vyzvaný na vrátenie peňažnej sumy. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9C/232/2010 bol vyhlásený 21. 12. 2011 a právoplatný 25. 06. 2012, otec žalovaného previedol nehnuteľnosť na syna Tomáša Hronca v záverečnej fáze tohto súdneho konania 23. 09. 2011 a neskôr 31. 08. 2012. Išlo o zastierací právny úkon a v prípade kúpnej zmluvy z 23. 09. 2011 a z 31. 08. 2012 o fiktívny odplatný prevod. Žalobca namietol neprimeranosť dohodnutej kúpnej ceny 70.000,- eur s ohľadom na skutočnú neporovnateľne vyššiu trhovú cenu nehnuteľnosti, keď podľa vyjadrenia realitných agentúr a znalca z odboru stavebníctva sa jednotková cena pozemkov v intraviláne obce A. pohybuje v rozpätí od 95,- eur/m2 do 115,- eur/m2. Žalobca ako oprávnený podal dňa 20. 11. 2013 proti otcovi žalovaného ako povinnému návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky 164.495,38 Eur s príslušenstvom. Súdny exekútor JUDr. Ladislav Szabó vydal dňa 27. 12. 2013 Upovedomenie o začatí exekúcie a dňa 04. 02. 2014 Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie pod sp. zn. EX 2079/2013-43 a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Na bankovom účte otca žalovaného sa žiadne finančné prostriedky nenachádzali, výkon súdneho rozhodnutia nemohol byť uskutočnený a preto chcel žalobca podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia predajom nehnuteľností vo vlastníctve dlžníka G.. P.a M.. Bezpodielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností je aj manželka dlžníka G.. Y. M.. Žalobca následne zistil, že dlžník G.. P. M. predmetné nehnuteľnosti Kúpnou zmluvou so zriadením vecného bremena V 4049/2011 zo dňa 23. 09. 2011 previedol na žalovaného, ktorý je jeho synom. Ďalší majetok dlžník nemá. Žalobca tvrdil, že dlžník G.. P. M. chcel Kúpnou zmluvou so zriadením vecného bremena V 4049/2011 zo dňa 23. 09. 2011 urobenou v prospech žalovaného, svojho syna, úmyselne ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa, aby nemohol vymôcť svoju vymáhateľnú pohľadávku. Žalovaný z pozície jediného spoločníka rodinnej firmy AQUAMAAT spol. s r. o., so sídlom Lúčna 48, A., IČO: 36 651 672 od 10. 12. 2010 musel mať vedomosť o dlhoch svojho otca a o jeho úmysle ukrátiť žalobcu ako veriteľa, vedel veľmi dobre o dlžobe svojho otca voči žalobcovi. Žalovaný namietol splnenie podmienok pre úspešné odporovanie právneho úkonu, nakoľko k prevodu nehnuteľnosti došlo pred judikovaním pohľadávky žalobcu, teda pred nadobudnutím právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Prevod bol realizovaný za odplatu, ktorá bola riadne vyplatená, nedošlo teda k zmenšeniu majetku dlžníka.
1.1. Písomným podaním zo dňa 07. 01. 2014 oznámil svoj vstup do konania v zmysle § 93 Občianskeho súdneho poriadku vedľajší účastník na strane žalobcu - Mgr. Slavomír Jančiar, J. Kozačeka 13, Zvolen, správca úpadcu G.. P.a M., na majetok ktorého bol uznesením okresného súdu zo dňa 28. 04. 2014 sp. zn. 1K/5/2014 vyhlásený konkurz V oznámení správca úpadcu uviedol, že hodnota úpadcovho majetku je podľa súpisu majetku vo výške 29.785,71 eur; žalobca si pohľadávku do konkurzného konania neprihlásil. 1.2. Na návrh žalovaného súd prvej inštancie uznesením č. k. 17C/77/2014-155 zo dňa 24. 06. 2016 konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. XXCbi/15/2015 na základe žaloby Mgr. Slavomíra Jančiara, správcu konkurznej podstaty úpadcu G.. P.a M. podanej dňa 30. 04. 2015 proti žalovanému XX.XXXX o neúčinnosť právneho úkonu k predmetným nehnuteľnostiam. Konanie bolo právoplatne skončené dňom 16. 12. 2016 rozsudkom okresného súdu zo dňa XX. 04. 2016 č. k. XXCbi/15/2015-77 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20. 10. 2016 č. k. 43CoKr/19/2016-93. Súd prvej inštancie vydal dňa 20. 03. 2017 uznesenie o pokračovaní v konaní č. k. 17C/77/2014-179.
1.3. Právna zástupkyňa žalovaného poukázala na nezrovnalosti vo vyjadrení žalobcu zo dňa 06. 11. 2017 (napr. kúpno-predajná zmluva zo dňa 31. 08. 2012 nie je predmetom tohto konania). Otázka fiktívnosti prevodu už bola riešená v predchádzajúcom konaní. Kúpnu cenu označila za primeranú. Ide o kúpnu zmluvu spred siedmych rokov, výmera uvádzaná žalobcom nekorešponduje s výmerou podľa kúpnej zmluvy, čo sa odráža aj na žalobcom prezentovanej hodnote. Nie všetky pozemky sú stavebnými, sú tam aj záhrady. K úmyslu ukrátiť dlžníka uviedla, že žalovaný sa dlhodobo zdržiaval mimo svojho bydliska, študoval v Bratislave, následne pracoval v Českej republike a po návrate do Banskej Bystrice nežil v spoločnej domácnosti s dlžníkom, ale žil v dome na Q. ceste, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy tvoriacej predmet tohto konania. Žalovaný mal záujem riešiť svoju bytovú situáciu, a práve touto kúpnou zmluvou nadobudol nehnuteľnosť, v ktorej býval. Vecné bremeno bolo touto zmluvou bolo zriadené pre rodičov žalovaného z dôvodu ich istoty. Po návrate z Českej republiky žalovaný začal pracovať ako radový zamestnanec v spoločnosti rodičov AQUAMAAT spol. s r.o.. Obchodné podiely nadobudol až následne s cieľom vykonávať samostatnú podnikateľskú činnosť, zabezpečiť si zázemie a usadiť sa natrvalo. Zdôraznila, že spoločnosť AQUAMAAT spol. s r.o. a žalobca sú dve rôzne spoločnosti. Pôsobenie žalovaného v spoločnosti AQUAMAAT spol. s r.o. nemohlo založiť jeho vedomosť o akýchkoľvek záväzkoch jeho otca voči inej spoločnosti. K hodnote rodinného domu uviedla, že k jeho predaju došlo pred siedmimi rokmi, išlo o nezrekonštruovanú 70-ročnú budovu, ktorú minimálne 5 rokov nikto neobýval. Na vyplatení kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti sa podieľala aj v tom čase partnerka a terajšia manželka žalovaného, ktorá mu finančné prostriedky požičala. Finančné prostriedky boli vybraté z účtu a následne ich aj žalovaný manželke vrátil vo výške 25.000,- eur, zvyšných 5.000,- eur jej bolo odovzdaných v hotovosti. V prípade pochybnosti o vedomosti žalovaného o dlhoch jeho otca navrhla výsluch manželky žalovaného, jeho otca a matky. Navrhla nedôvodnú žalobu zamietnuť. 1.3.1. Žalovaný uviedol, že kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 23. 09. 2011 nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania, od svojich rodičov. Po skončení strednej školy, asi v r. 2003, odišiel študovať do Bratislavy. Po ukončení štúdia v r. 2008 išiel asi na rok a pol pracovať do Českej republiky. V r. 2010 sa zamestnal v spoločnosti AQUAMAAT spol. s r.o., ktorej majiteľmi boli jeho rodičia. Odišiel z ich domácnosti bývať na adresu H.cesta A.do domu, ktorý je predmetom tohto konania, nakoľko tento bol písaný na jeho rodičov, pričom jeho matka nadobudla časť k tomuto domu v dedičskom konaní po svojich rodičoch. Na adrese Nemčianska cesta 18 začal bývať so svojou partnerkou, terajšou manželkou. Išlo o 70-ročný dom, bolo ho potrebné vymaľovať. Mal vedomosť o tom, že jeho otec je spoločníkom firmy PRESSKAN B.B., spol. s r.o.. V rokoch 2003 až 2008 študoval, finančné prostriedky dostával od rodičov a čiastočne zo svojho štipendia. Rodičia ho nikdy nepožiadali, aby im finančne pomohol a na ich finančnú situáciu sa nikdy nepýtal. Od rodičov dostal ponuku na kúpu nehnuteľnosti na Nemčianskej ceste 18; kúpil ju za 70.000,- eur vyplatených v hotovosti. Žalovaný mal našetrené peniaze z brigád a časť kúpnej ceny mu požičala v tom čase partnerka, teraz jeho manželka. Peniaze jej vracal v hotovosti. Nemal vedomosť o finančných problémoch otca a nevedel ani o tom, že voči nemu prebieha súdne konanie. Jeho rodičia doteraz žijú v rodinnom dome na adrese D. XX, ktorý vlastnia. Tento rodinný dom on nenadstavoval, len ho zrekonštruoval. V tomto rodinnom dome s manželkou a dvomi deťmi doposiaľ bývajú.
1.4. Súd prvej inštancie mal preukázané uzatvorenie Kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a zmluvy o zriadení vecného bremena medzi G.. P. M. a G.. Y. M. ako predávajúcimi a S. M. ako kupujúcim dňa 12. 08. 2011; vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. V 4049/2011 dňa 23. 09. 2011. Na základe tejto zmluvy predávajúci odpredali žalovanému podiel 1/3 a podiel 1/2 a G.. Y. M. aj podiel 1/6 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území A. ako parc. č. C-KN XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 372 m2, parcela č. C-KN XXX, záhrady o výmere 1977 m2 a rodinný dom súp. č. XX nachádzajúci sa na parc. č. C-KN XXX. V čl. III tejto zmluvy bola dohodnutá kúpna cena 70.000,- eur, ktorá bola vyplatená v hotovosti do rúk predávajúcich v deň podpisu kúpnej zmluvy. Z výpisu z LV č. XXX pre kat. územie A. vyplynulo, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k parc. reg. C-KN č. XXX o výmere 372 m2, zastavané plochy a nádvoria a C-KN parc. č. XXX, záhrady o výmere 1977 m2 a rodinnému domu súp. č. XX postaveného na parc. č. XXX kúpnou zmluvou so zriadením vecného bremena V 4049/2011 zo dňa 23. 09. 2011 a k parc. č. C-KN XXX/X o výmere 362 m2, záhrady, parcele č. C-KN 418/2 o výmere 386 m2, záhrady, k parc. č. C-KN XXX/X o výmere 72 m2, záhrady kúpnou zmluvou V 3719/2012 zo dňa 31. 08. 2012. Z výpisu z osobného účtu Exclusive M. S. vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. vyplynul výber hotovosti 20.000,- eur dňa 10. 12. 2012 a 5.000,- eur dňa 30. 12. 2012. U. E. na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 14. 06. 2011 poskytla rodičom žalovaného pôžičku vo výške 5.500.000,- Sk, ktorú sa zaviazali vrátiť v hotovosti najneskôr do dňa 31. 12. 2011. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 24. 08. 2011 vyplynulo prijatie sumy 70.000,- eur od žalovaného S. M. za kúpu domu A. cesta č. XX. Príjmový pokladničný doklad vyhotovila s podpisom M. matka žalovaného, ako príjemcovia sú uvedení M. a M.. Podľa fotokópie rozhodnutia Štátneho notárstva v Banskej Bystrici č. k D 1351/85 zo dňa 27. 09. 1985 matka žalovaného nadobudla spoluvlastnícky podiel 1/6 k rodinnému domu č. XX s prísl. na A. ceste č. XX v kat. úz. A. po poručiteľovi U. X., t. j. svojom otcovi. I. 1 podielu z predmetnej nehnuteľnosti predstavovala 102.388,- Kčs. Kúpnou zmluvou zo dňa 15. 06. 2007 rodičia žalovaného nadobudli od Q. X., N. X. a Q. X. spoluvlastnícky podiel 1/3 a od Q. X. spoluvlastnícky podiel 1/6, k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX kat. úz. A. ako parc. č. KN XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 372 m2, parc. č. KN XXX - záhrady o výmere 1977 m2 a rodinnému domu súp. č. XX, nachádzajúcemu sa na parc. č. KN XXX za kúpnu cenu 630.000,- Sk. Kúpnouj zmluvou zo dňa 20. 11. 1997 rodičia žalovaného nadobudli spoluvlastnícky podiel 2/6 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. A., zapísaným na LV č. XXX ako parc. KN č. XXX o výmere 372 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parc.č. KN XXX o výmere 1977 m2 a rodinnému domu súp. č. XX postavenému na parc. č. KN XXX za kúpnu cenu 299.150,- Sk. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom zo dňa 21. 12. 2010 sp. zn. 9C/232/2010 uložil G.. P.ovi M. povinnosť zaplatiť žalobcovi - spoločnosti PRESSKAN B.B., spol. s r.o. sumu 164.495,38 eur s príslušenstvom. Rozsudok okresného súdu bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. 06. 2012 č. k. 14CoPr/3/2012-379 a nadobudol právoplatnosť dňa 31. 07. 2013 a vykonateľnosť dňa 06. 08. 2013.
1.4.1. Okresný súd z pripojeného spisu sp. zn. XXCbi/15/2015 Okresného súdu Banská Bystrica zistil, že dňa 30. 04. 2015 podal Mgr. Slavomír Jančiar, správca konkurznej podstaty úpadcu G.. P. M. proti žalovanému S. M. žalobu o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 24. 08. 2011 medzi úpadcom a G.. Y. M. ako predávajúcim a oprávneným z vecného bremena a žalovaným G..
S. M. ako kupujúcim a povinným z vecného bremena, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX kat. územie A., ktoré sú aj predmetom konania sp. zn. 17C/77/2014. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa XX. 04. 2016 č. k. XXCbi/15/2015-77 žalobu zamietol, nakoľko žalovaný S. M. zaplatil úpadcovi s manželkou dohodnutú kúpnu cenu v zmysle kúpnej zmluvy pri jej podpise v hotovosti, čo bolo preukázané aj príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 24. 08. 2011 aj výpoveďou žalovaného a svedkov, a to úpadcu a jeho manželky G.. Y. M.. V tomto konaní mal súd tiež preukázané, že za prevod nehnuteľnosti úpadca obdržal primerané protiplnenie, teda nebolo preukázané, že by napadnutý právny úkon akýmkoľvek spôsobom ukracoval uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov. Rozsudok okresného súdu potvrdil Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 20. 10. 2016 č. k. 43CoKr/19/2016-93.
1.5. S poukazom na ustanovenie § 153 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku (keďže konanie bolo začaté za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) súd prvej inštancie procesným stranám poskytol poučenie v zmysle § 149, § 150 ods. 1, 2 a § 153 ods. 1, 2 C. s. p.. Strany sporu boli prostredníctvom svojich právnych zástupcov oboznámené, že v súdnom spise je pripojený rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXCbi/15/2015 aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoKr/19/2016, v ktorom bola riešená totožná vec o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom aj tohto konania, iba na strane žalobcu boli iné strany sporu. Právny zástupca žalobcu, ktorému bola daná k dispozícii kópia uvedených rozsudkov, mal podľa súdu prvej inštancie dostatočný časový priestor na predloženie návrhov na doplnenie dokazovania, teda prostriedkov procesnej obrany aj útoku s odkazom na zásadu koncentrácie konania, vrátane koncentrácie sudcovskej. Okresný súd v súlade s ustanovením § 153 C. s. p. návrhom na doplnenie dokazovania - predneseným právnym zástupcom žalobcu aj právnou zástupkyňou žalovaného - o výsluch manželky a rodičov žalovaného a na preukázanie primeranosti kúpnej ceny za nehnuteľnosti aj preukázania zaplatenia dane nevyhovel. Súd prvej inštancie mal za to, že tieto prostriedky neboli uplatnené včas a preukazovanie týchto skutočností by malo za následok nariadenie ďalšieho pojednávania, pričom strany sporu mali dostatok času na navrhnutie vykonania dôkazov. Okresný súd nevyhovel ani návrhu právneho zástupcu žalobcu na zmenu petitu žaloby. Uviedol, že žaloba bola podaná dňa 13. 03. 2014, právny zástupca žalobcu k nej pripojil kúpnu zmluvu, z ktorej vyplýva, aké podiely a v akej výške boli predmetom kúpnej zmluvy. Povinnosťou žalobcu bolo podať žalobu v súlade s ustanoveniami kúpnej zmluvy. Zmena žaloby nie je v súlade so zásadou hospodárnosti konania.
1.6. Po citácii § 42a ods. 1, 2 a § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) okresný súd uviedol, že základným predpokladom úspešnosti odporovania právnemu úkonu je existencia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi a existencia konkrétneho právneho úkonu dlžníka ukracujúceho jej uspokojenie. Vyžaduje sa existencia úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý musí byť druhej strane odporovateľného právneho úkonu známy, pričom k uskutočneniu právneho úkonu dlžníkom musí dôjsť v posledných 3 rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby. V prejednávanom spore mal súd prvej inštancie preukázané, že právny úkon, ktorému žalobca v tomto súdnom konaní odporuje, bol uskutočnený dňa 12. 08. 2011 a návrh na začatie konania bol na súd doručený dňa 13. 03. 2014, teda počas 3-ročnej zákonnej prekluzívnej lehoty. Žalobca má postavenie veriteľa dlžníka na základe rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 21. 12. 2011 č. k. 9C/232/2010-333 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. 06. 2012 č. k. 14CoPr/3/2012-379, ktorým bola otcovi žalovaného uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 164.495,38 eur s prísl.. Pohľadávka žalobcu ako veriteľa má znaky vymáhateľnej pohľadávky, je zročná, uplatniteľná v súdnom konaní a nezanikla, nakoľko otec žalovaného prisúdenú sumu žalobcovi neuhradil. Otec a matka žalovaného kúpnou zmluvou zo dňa 12. 08. 2011 previedli na žalovaného podiely k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX kat. úz. A. za odplatu 70.000,- eur, ktorú im žalovaný vyplatil pri podpise zmluvy. Vzhľadom na uzavretú kúpnu zmluvu, na predloženie fotokópie príjmového pokladničného dokladu zo dňa 24. 08. 2011 aj výpovede žalovaného a svedkov v konaní sp. zn. XXCbi/15/2015 (manželky žalovaného, jeho matky a otca) a čestné prehlásenieXX. E. mal okresný súd za to, že k vyplateniu kúpnej ceny došlo a otec žalovaného ako dlžník obdržal primerané protiplnenie; nebolo potom preukázané, že by akýmkoľvek spôsobom ukracoval uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozsudok NS SR z 12. 11. 2008 sp.zn. 3Obo 258/2007, z ktorého vyplýva, že k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky nedôjde, ak je majetok dlžníka prevedený na základe odplatného právneho úkonu a cena plnenia je ekvivalentná. Ako ďalej okresný súd konštatoval, žalobca nepreukázal vedomosť žalovaného o dlhoch jeho otca, ani o úmysle otca žalovaného ukrátiť veriteľa. K namietanej neprimeranosti kúpnej ceny okresný súd uviedol, že podiel 1/6 na nehnuteľnostiach zdedila matka žalovaného po smrti jej otca a ostatné podiely dlžník žalobcu (otec žalovaného) a matka žalovaného vykúpili od súrodencov a starej matky žalovaného v roku 1997 a v roku 2007 za celkovú kúpnu cenu XX.013,43 eur. Následne, s odstupom štrnástich a štyroch rokov, nehnuteľnosti odpredali žalovanému za kúpnu cenu 70.000,- eur, ktorá predstavuje takmer trojnásobok kúpnej ceny, za ktorú nehnuteľnosti nadobudli. Spoluvlastnícky podiel 1 k uvedeným nehnuteľnostiam, t. j. rodinnému domu spoločne s pozemkami mal v roku 1985 hodnotu 102.388,- Kčs, t. j. 3.398,86 eur, ako vyplýva z rozhodnutia Štátneho notárstva sp. zn. D 1351/85. Žalovaný teda kúpil starý, 70-ročný, dlhšie neobývaný rodinný dom, ktorý zrekonštruoval a v ktorom doposiaľ s rodinou býva, keď opak žalobca nepreukázal. Kúpna cena bola hodnote týchto nehnuteľností v roku 2011 primeraná. Okresný súd nemohol vychádzať z hodnoty nehnuteľností v čase rozhodovania, na ktorú poukazoval žalobca, ktorý žiadnym hodnoverným spôsobom cenu predmetných nehnuteľností ku dňu uzavretiu kúpnej zmluvy, t. j. ku dňu 12. 08. 2011, nepreukázal. Žalobca tiež nepreukázal, že otec žalovaného ako dlžník žalobcu nevlastní žiaden iný nehnuteľný alebo iný majetok. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že otec žalovaného je naďalej spoločníkom žalobcu, spoločnosť existuje, je aktívna a vlastní tak majetok. Okresný súd potom nedôvodnú žalobu v celom rozsahu zamietol.
1.7. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. podľa pomeru úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol. O výške trov konania súd rozhodne v zmysle ustanovenia § XX2 ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C. s. p. s návrhom, aby odvolací Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v nevyhnutne potrebnom rozsahu a správnym smerom, preto z nedostatočne vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne skutkové závery a vo veci nesprávne rozhodol po právnej stránke. Takýmto nesprávnym procesným postupom a tým, že súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhovaný dôkaz žalobcovi znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
2.1. Za účelové žalobca označil konštatovanie súdu prvej inštancie, že nevyhovel návrhu na zmenu žaloby, pretože žaloba bola podaná 13. 03. 2014 a bola k nej pripojená kúpna zmluva, z ktorej jednoznačne vyplývajú podiely, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, aj ich výška, preto zmena žaloby nie je v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Žalobca uviedol, že návrh na zmenu žaloby mohol podať až po doručení listu vlastníctva v prípade kúpno-predajnej zmluvy, resp. darovacej zmluvy, preukazujúcich titul nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu, resp. vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre kat. úz. A. otcom žalovaného po uložení tejto povinnosti uznesením súdu prvej inštancie vyhláseným dňa 07. 11. 2017. Tieto listinné dôkazy boli doručené právnym zástupcom žalovaného súdu prvej inštancie dňa 28. 11. 2017 a právnemu zástupcovi žalobcu dňa 12. 12. 2017. Na ich základe žalobca bezodkladne navrhol zmenu žaloby v úvode pojednávania konaného 25. 01. 2018.
2.2. Za ďalšie procesné pochybenie súdu prvej inštancie žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) označil nevykonanie opakovane navrhnutých dôkazov, preukazujúcich primeranosť kúpnej ceny za nehnuteľnosti a zaplatenie dane (čo je už súčasťou jeho písomného vyjadrenia zo 06. 11. 2017). Súd prvej inštancie podľa odvolateľa neodôvodnene v bode 39 rozsudku tvrdí, že tieto dôkazné prostriedky neboli uplatnené včas a preukazovanie týchto skutočností by malo za následok nariadenie ďalšieho pojednávania, keď poukazuje na dostatok časového priestoru od podania žaloby dňa 13. 03. 2014. Žalobca nepoprel, že od podania žaloby do 07. 11. 2017 boli súdom prvej inštancie nariadené pojednávania, avšak boli odročené najmä z dôvodu obštrukčných konaní zo strany žalovaného. Poukázal tiež na dobu prerušenia konania. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie v čase od 13. 03. 2014 do 07. 11. 2017, teda počas doby 45 mesiacov v skutočnosti nekonal. Neprijateľný je potom jeho záver, že dôkazné prostriedky neboli uplatnené včas a preukazovanie týchto skutočností v zmysle návrhu na doplnenie dokazovania by malo za následok nariadenie ďalšieho pojednávania.
2.3. Za dôvodne spochybniteľnú odvolateľ označil spravodlivosť súdneho konania, pretože žalobu podal 13. 03. 2014 a po márnom uplynutí času v trvaní vyše 2 rokov bolo konanie uznesením z 24. 06. 2016 prerušené z dôvodu neskôr podanej žaloby, doručenej okresnému súdu 30. 04. 2015. Postupom súdu prvej inštancie podľa žalobcu došlo aj k porušeniu jeho práva na rovnosť strán v konaní a na súdnu ochranu.
2.4. V ďalšej časti odvolania žalobca tvrdil, že splnil všetky zákonné podmienky v zmysle § 42 a nasl. Občianskeho zákonníka pre úspešné odporovanie právnemu úkonu. Bola dodržaná 3-ročná zákonná prekluzívna lehota, pretože právny úkon, ktorému odporuje, bol uskutočnený 12. 08. 2011 a žaloba bola podaná 13. 03. 2014. Dlžníkove úkony ukracujú uspokojenie žalobcovej (veriteľovej) vymáhateľnej pohľadávky. Poukázal na rozhodnutie R 44/2001 a rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo 66/2012. Pre uplatnenie odporovateľnosti právneho úkonu nie je vyžadované právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie. Úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa v zmysle komentára k § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladajú. Druhá strana (osoba dlžníkovi blízka) má možnosť preukázať, že úmysel ukrátiť veriteľa nielenže nepoznala, ale že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto neznalosti, resp. že úmysel dlžníka nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. Táto nevedomosť (resp. vedomosť) o úmysle dlžníka musela existovať v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu, teda v prejednávanom spore v roku 2011. Žalovaný v rozhodnom období rokov 2010 a 2011 zjavne musel poznať a poznal finančnú situáciu a podnikateľské aktivity svojho otca, ktorý na žalovaného ako svojho syna previedol 10. 12. 2010 celý svoj obchodný podiel v rodinnej firme AQUAMAAT spol. s r.o., ktorej základné imanie činí 6.640,- eur. Počnúc dňom 30. 01. 2014 je žalovaný aj konateľom tejto spoločnosti, čo na pojednávaniach konaných 07. 11. 2017 a 25. 01. 2018 pred súdom prvej inštancie neuviedol, keď sa vyjadril iba v tom zmysle, že je zamestnancom tejto spoločnosti ako projektant. V postavení jediného spoločníka od 10. 12. 2010 bolo nielen právom, ale aj povinnosťou žalovaného poznať do podrobností ekonomickú situáciu firmy, na činnosti ktorej sa jeho otec naďalej osobne aktívne podieľal. Nakoľko sa žalobca žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 04. 10. 2010 v konaní sp. zn. 9C/232/2010 domáhal od otca žalovaného ako dlžníka zaplatenia sumy 313.030,61 eur titulom bezdôvodného obohatenia, je preukázateľné, že výlučným dôvodom prevodu obchodného podielu dňa 10. 12. 2010 na žalovaného rodinnej firme AQUAMAAT spol. s r.o. bolo prebiehajúce súdne konanie. Vzhľadom na časový sled tohto konania otca žalovaného je jednoznačné, že v období prebiehajúceho súdneho konania sp. zn. 9C/232/2010 v rokoch 2010 a 2011 sa otec žalovaného ako dlžník zbavil svojho vlastníctva v uvedenej spoločnosti a previedol svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nielen na žalovaného ako svojho syna, ale aj na svoju dcéru O.XXX, rod. M., keď obidve kúpne zmluvy so zriadením vecného bremena boli uzavreté v priebehu augusta a septembra 2011. Žalovaný podľa žalobcu neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, že nemohol úmysel svojho otca ako dlžníka poznať ani pri náležitej starostlivosti, že mu nemožno vyčítať zavinenie tejto neznalosti. KonkXX.ovede a vyjadrenia žalovaného na pojednávaniach 07. 11. 2017 a 25. 01. 2018 nesú známky vysokého stupňa zmätočnosti. Žalovaný svoje výpovede v priebehu pojednávaní viackrát opravil alebo zmenil, avšak nedokázal, že nemohol pri náležitej starostlivosti úmysel svojho otca ako dlžníka ukrátiť žalobcu ako veriteľa poznať.
2.5. Odvolateľ zotrval na písomných vyjadreniach zo 06. 11. 2017 a 22. 01. 2018. Súdu prvej inštancie vytkol, že v bode 44 napadnutého rozsudku prijal záver, že zo strany žalobcu nebola v konaní preukázaná vedomosť žalovaného o dlhoch svojho otca ani o jeho úmysle ukrátiť veriteľa, hoci dôkazné bremeno nesie žalovaný. Zopakoval námietku o neprimeranosti kúpnej ceny aj jej reálnej úhrade čiastkou 70.000,- eur, ktorá mala byť vyplatená v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy.
2.6. Pokiaľ súd prvej inštancie vytkol žalobcovi, že žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal, že otec žalovaného ako dlžník žalobcu nevlastní žiaden iný majetok, odvolateľ má za to, že v súvislosti s uplatneným nárokom nebolo žiaduce preukazovať túto okolnosť, pretože otec žalovaného sa ako dlžník v priebehu rokov 2010 a 2011 zbavil všetkého svojho majetku.
2.7. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s dôkazmi navrhnutými žalobcom a ich nevykonanie odôvodnil v súlade s Civilným sporovým poriadkom. K žalobcovej argumentácii, týkajúcej sa zmeny petitu uviedol, že je v rozpore s vykonaným dokazovaním, keď priamo z kúpnej zmluvy vyplýva, aké podiely a v akej výške boli predmetom kúpnej zmluvy, čo konštatoval aj okresný súd. Za irelevantnú označil argumentáciu rozhodnutím R 44/2001, pretože bolo preukázané, že žalobca má postavenie veriteľa dlžníka a jeho pohľadávka má mať znaky pohľadávky vymáhateľnej. Nadobudnutie spoločnosti AQUAMAAT spol. s r.o. žalovaným žiadnym spôsobom neumožňuje jeho prehľad aj o záväzkoch dlžníka voči inej spoločnosti PRESSKAN B.B., s. r. o.. Žalobca účelovo spája dve nesúvisiace právnické osoby s cieľom vzbudiť dojem, že keď je žalovaný spoločníkom spoločnosti AQUAMAAT spol. s r.o., musí a musel automaticky vedieť aj o finančnej situácii dlžníka voči spoločnosti PRESSKAN B.B., s. r. o.. Žalobca nepredložil dôkazy vyvracajúce, že došlo k plneniu spornej kúpnej zmluvy. Okresný aj krajský súd konštatovali, že k úhrade kúpnej ceny došlo, čo potvrdzujú predložené doklady. Podľa odvolacieho súdu v prípade predaja a kúpy došlo na strane úpadcu len k zmene v aktívach, kedy namiesto odpredanej nehnuteľnosti získal kúpnu cenu ako finančný ekvivalent jej hodnoty aj hodnoty pozemkov, na základe čoho nemôže dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov. Nejde o odporovateľný právny úkon dlžníka, ak tento z predaja svojho majetku alebo jeho časti získanými finančnými prostriedkami zaplatí iné reálne pohľadávky, ktoré mal. Súčet aktív a pasív ako dlžníka v jeho majetku zostal nezmenený. Súdy v konaní s rovnakým predmetom konštatovali, že poskytnuté plnenie bolo primerané, takže v súlade s rozhodnutím NS SR sp. zn. 3Obo 258/2007 z 12. 11. 2008 treba konštatovať, že k ukráteniu uspokojovania vymáhateľnej pohľadávky nedôjde, ak je majetok dlžníka prevedený na základe odplatného právneho úkonu a cena plnenia je ekvivalentná.
4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v nevyhnutne potrebnom rozsahu a nevykonal ho správnym smerom. Zopakoval tvrdenie o možnosti navrhnúť zmenu petitu až po doplnení dokazovania žalovaným po výzve súdu prvej inštancie. Za neprijateľné označil konštatovanie právneho zástupcu žalovaného, že žalovaný sa v priebehu konania k tvrdeniam žalobcu podrobne vyjadril, a to aj na pojednávaniach. Odvolateľ označil výpovede žalovaného za zmätočné a bezobsažné, ktoré nie je možné vyhodnotiť a využiť ich ako dôkazný prostriedok. Odmietol argumentáciu žalovaného týkajúcu sa údajného spájania dvoch právnických osôb, ktoré spolu nesúvisia. Žalovaný musel mať informácie o konaní vo veci 9C/232/2010 Okresného súdu Banská Bystrica proti jeho otcovi, v dôsledku ktorého, chýliaceho sa v priebehu roka 2011 k záveru s predvídateľným verdiktom v neprospech otca žalovaného ako dlžníka sa tento zbavil vlastníctva v spoločnosti AQUAMAAT spol. s r.o. a včas previedol svoje vlastnícke právo ku dvom rodinným domom s pozemkami na svoje deti. Odvolateľ zopakoval, že žalovaný počas súdneho konania nedokázal, že úmysel svojho otca ukrátiť žalobcu ako veriteľa nielenže nepoznal, ale aj to, že žalovanému nemožno vyčítať zavinenie tejto neznalosti. Opätovne poukázal na komentár k § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka. V konaniach, v ktorých súdy konštatovali, že k plneniu zo zmluvy došlo, išlo o iné konania a žalovaný bol v inom postavení k osobe dlžníka a aj vo vzťahu k žalobcovi. Skutočné plnenie z kúpnej zmluvy v súdnom konaní preukázané nebolo. Fotokópia takmer nečitateľného príjmového pokladničného dokladu bez DPH zo dňa 24. 08. 2011 predložená žalovaným, s chýbajúcimi povinnými údajmi, nie je listinou preukazujúcou plnenie z kúpnej zmluvy. Žalobca preto na pojednávaní 25. 01. 2018 navrhol okrem iného predloženie daňového priznania, overeného správcom dane otca žalovaného ako dlžníka za rok 2011, čím by bolo hodnoverne preukázané plnenie z tejto kúpnej zmluvy. Aj zmluva o pôžičke zo 14. 06. 2011, uzavretá medzi veriteľkou U. E. a dlžníkmi - otcom a matkou žalovaného, čestné prehlásenie z 28. 01. 2016 podpísané G.. Y. M. a čestné prehlásenie z 08. 02. 2016 podpísané U. E. sú spochybniteľnými dôkazmi, ktorými žalovaný nepreukázal skutočnú realizáciu úhrad finančných prostriedkov. Kúpna zmluva uzatvorená medzi otcom žalovaného a žalovaným je podľa žalobcu fiktívnou a tzv. zastieracím právnym manévrom. Otec žalovaného mal ako dlžník vedomosť o svojej podlžnosti voči žalobcovi aj v priebehu rokov 2010 a 2011, avšak k zaplateniu tejto reálnej pohľadávky nedošlo, preto odôvodnenie o zaplatení iných reálnych pohľadávok dlžníkom je neprijateľné. Opakovane vyslovil pochybnosť vzhľadom na to, že súd prvej inštancie v čase od 13. 03. 2014 do 07. 11. 2017, teda 45 mesiacov v skutočnosti nekonal a hodnotil dôkazy jednostranne v prospech žalovaného a postupoval neobjektívne. Uviedol, že dôvodne pochybuje o nestrannosti a nezaujatosti súdu prvej inštancie v konaní.
5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že vyjadrenie žalobcu zo 04. 06. 2018 opakuje opätovne tie isté argumenty, ktoré uvádzal na pojednávaní aj v odvolaní, na ktoré žalovaný vždy reagoval a s ktorými sa zaoberal a plne vysporiadal aj súd prvej inštancie (dokonca aj odvolací súd v konaní s totožným predmetom a totožným žalovaným, len s odlišným žalobcom). K výpovedi žalobcu sa vyjadril vo svojom stanovisku, ktoré predložil v súdnom konaní ako reakciu na vyjadrenia žalobcu zo dňa 22. 01. 2018. Žalovaný po dobu cca 7 rokov nežil so svojimi rodičmi a z ČR sa k nim nevrátil. Bezprostredne po návrate sa nasťahoval do nehnuteľnosti, ktorá je predmetom odporovacej žaloby, ktorú už predtým užíval. Nehnuteľnosť si postupne zrekonštruoval pre účely vyriešenia svojej bytovej otázky a žije v nej aj dnes so svojou manželkou. Navrhol potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, uplatnil si trovy odvolacieho konania.
6. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 C. s. p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) vec prejednal v rozsahu určenom ustanovením § 379 C. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) C. s. p.. Z dôvodu, že odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa pri posudzovaní sporu zaoberal len námietkami, uvedenými žalobcom v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní (ne)došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.). Dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s poukazom na § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v zásade stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie, ktoré je logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p.. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu (ďalej aj „odvolateľ“) v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.
7. Odvolateľ podal odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f), h) C. s. p.
7.1. Odvolací dôvod podľa § 365 písm. b) C s. p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane sporu realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu. Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania. 7.2. Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.). 7.3. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa XX. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).
8. Prvá odvolacia námietka vytýkajúca súdu prvej inštancie nepripustenie zmeny žaloby je irelevantná. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku (v 40. bode) uviedol, že zmenu žaloby nepripustil, lebo už z kúpnej zmluvy, ktorá má byť odporovateľným právnym úkonom, pripojenej k žalobe podanej dňa 13. 03. 2014, vyplýva aké podiely a v akej výške boli jej predmetom. Argumentácia odvolateľa, že navrhol zmenu žaloby v úvode pojednávania konaného 25. 01. 2018 po tom, čo žalovaný na základe súdom uloženej povinnosti označil a predložil právne tituly nadobudnutia vlastníctva otcom žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálneho odboru pre katastrálne územie a obec A. neobstojí. Odvolací súd vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie iba na doplnenie poukazuje na článok II. kúpnej zmluvy zo dňa 12. 08. 2011, vklad ktorej bol povolený v konaní V 4049/2011 Okresného úradu XX.XXXX, katastrálneho odboru, podľa ktorého sú predávajúci G.. Y. M. a G.. P. M. bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností C-KN parc. č. XXX a C-KN parc. č. XXX a rodinného domu súp. č. XX v podiele 1/3 a 1/2 a bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku C-KN parc. č. XXX/X (v podiele 1/1). V súlade s týmito údajmi, známymi už v čase začatia konania dňa 13. 03. 2014, žalobca navrhol pripustenie zmeny žaloby na pojednávaní dňa 25. 01. 2018. Aj vzhľadom na právne posúdenie sporu by bolo pripustenie zmeny žaloby bez právneho významu.
9. K výtke odvolateľa, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy na preukázanie (ne)primeranosti odplaty, lebo neboli navrhnuté včas odvolací súd uvádza, že v návrhu na vykonanie dokazovania zo 06. 11. 2017 (faxové podanie č. l. 195 doplnené písomne na pojednávaní konanom dňa 07. 11. 2017 (č. l. 208)), na ktoré konkrétne poukazuje odvolateľ, tento (na 3. a 4. strane tohto podania) uviedol, že skutočná trhová cena nehnuteľností bola a aj v súčasnosti je neporovnateľne vyššia. Na základe spoľahlivých údajov získaných od realitných agentúr a znalca z odboru stavebníctva z Banskej Bystrice jednotková hodnota pozemkov v intraviláne A. predstavuje sumu v rozpätí 95,- eur/m2 až 115,- eur/m2 a trhovú hodnotu rodinného domu možno reálne stanoviť kúpnou cenou minimálne 140.000,- eur, takže spolu je skutočná trhová cena spornej nehnuteľnosti minimálne 393.520,- eur predstavujúca prinajmenšom 5,6-krát vyššiu reálnu kúpnu cenu proti kúpnej cene 70.000,- eur. Žalobca sa takto vyjadril za účinnosti Civilného sporového poriadku (aplikovateľného od 01. 07. 2016 podľa jeho § 470 ods. 1 aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie je ustanovené inak) po tom, čo bol súdom prvej inštancie na začiatku pojednávania konaného dňa 21. 09. 2017 poučený o postupe dokazovania podľa ustanovení Civilného sporového poriadku. Napriek tomu ani k faxovému podaniu, ani k jeho doplneniu nepredložil jediný relevantný listinný dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia. Navyše z obsahu tohto podania nevyplýva, že žalobcom uvádzané trhové ceny boli zistené ku dňu prevodu sporných nehnuteľností v roku 2011. Použitie prítomného času v slove predstavuje nasvedčuje, že žalobca sa vyjadroval o trhových cenách nehnuteľností, ktoré mali byť podľa neho vyššie ako 70.000,- eur, aktuálnych v čase zhotovenia jeho vyjadrenia. Odvolací súd iba pripomína, že v zmysle rozhodovacej praxe súdov (v podrobnostiach viď odsek 12 odôvodnenia tohto rozsudku) okamihom rozhodným pre posúdenie rovnocennosti prevodu dlžníkových vecí je jeho účinnosť; pri nehnuteľnostiach zapisovaných do katastra nehnuteľností je to deň, ku ktorému nastali účinky vkladu do katastra nehnuteľností. Rovnako žalobca, ktorý navrhol na pojednávaní konanom dňa 25. 01. 2018 doplniť dokazovanie o písomné vyjadrenie o cenách nehnuteľností v obci A., či už v súčasnosti alebo v roku 2011, neoznačil žiaden relevantný konkrétny dôkaz, ktorý by mal byť na preukázanie tejto skutočnosti vykonaný, a to napriek jeho zastúpeniu osobou znalou práva. Z takéhoto všeobecného prednesu nie je zrejmé, aký konkrétny dôkaz mal žalobca v tomto sporovom konaní na mysli (napr. dopyty na realitné kancelárie, znalecký posudok, internetová inzercia a pod.). Odvolací súd potom súhlasí so súdom prvej inštancie, že takýto neúplný návrh na vykonanie dokazovania nebol prednesený v súlade so zásadou koncentrácie konania (ktorá platila už v čase začatia konania, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v zmysle jeho § 120 ods. 4). Odvolateľovi nič nebránilo zabezpečiť relevantné listinné dôkazy a pripojiť ich 13. 03. 2014 k žalobe.
10. K odvolacej námietke týkajúcej sa postupu súdu prvej inštancie, ktorý prerušil konanie z dôvodu neskôr podanej žaloby, vedenej pod sp. zn. 17C/77/2014, uznesením z 24. 06. 2016, odvolací súd udáva, že vtedy účinné ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, ktoré okresný súd aplikoval, nešpecifikovalo, kedy má začať konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Podľa odvolacieho súdu týmto postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu žalobcovho práva na spravodlivé súdne konanie, ani k porušeniu zásady rovnosti strán sporu. Naopak, v uvedenom konaní bola riešená a časovo aj skôr vyriešená skutkovo aj právne obdobná otázka (odplatnosti prevodu nehnuteľností a jej primeranosti), ktorá mohla mať vplyv na prejednanie veci. Nezanedbateľným je, že žalobca svoju nespokojnosť s uvedeným procesným postupom súdu prvej inštancie nevyjadril podaním opravného prostriedku (ktorý bol prípustný v zmysle § 202 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a contrario).
11. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
12. Citované zákonné ustanovenie zakotvuje všeobecné predpoklady možnosti odporovať právnemu úkonu a právne dôsledky v prípade úspechu v konaní (relatívna neúčinnosť). Jedným z týchto predpokladov, ktorý musí byť naplnený pre úspešnosť žaloby, je ukrátenie uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa (infraudem creditoris). Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutiach sp. zn. 30 Cdo 4254/2010 alebo sp. zn. 30 Cdo 3775/2010, 30 Cdo 531/2009, 30 Cdo 2474/2003, príp. R XX/00 uviedol, že v prípade, že dlžníkov právny úkon nemal za následok zmenšenie jeho majetku, pretože za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty dostal ich obvyklú cenu alebo mu za ne bola inak poskytnutá primeraná (rovnocenná) náhrada, nemôže dôjsť ku skráteniu vymáhania pohľadávky veriteľa; aj keď má dlhy, nenastalo v dôsledku tzv. zodpovedajúceho právneho úkonu zmenšenie dlžníkovho majetku a na vymáhanie pohľadávky veriteľa môže slúžiť dlžníkov majetok - aj keď zmenil podobu svojich aktív
- v rovnakej hodnote (cene), ako keby k týmto právnym úkonom nedošlo. Rozhodným okamihom pre posúdenie rovnocennosti prevodu dlžníkových vecí je jeho účinnosť; pri nehnuteľnostiach zapisovaných do katastra nehnuteľností je to deň, ku ktorému nastali účinky vkladu do katastra nehnuteľností.
Súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. 11. 2008 sp. zn. 3Obo 258/2007, z ktorého vyplýva, že k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky nedôjde, ak je majetok dlžníka prevedený na základe odplatného právneho úkonu a cena plnenia je ekvivalentná. Okresný súd mal preukázané, že rodičia žalovanému kúpnou zmluvou zo dňa 12. 08. 2011 previedli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kat. úz. A. za odplatu 70.000,- eur, ktorú im žalovaný vyplatil. Otec žalovaného ako dlžník obdržal primerané protiplnenie; nebolo potom preukázané, že by akýmkoľvek spôsobom ukracoval uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov. Záver o primeranosti takto zjednanej odplaty (pri procesnej nedôslednosti odvolateľa v dokazovaní, ktorá vyplýva z odseku 9 tohto rozhodnutia odvolacieho súdu) súd prvej inštancie odôvodnil logicky, v súlade s § 220 ods. 2 C. s. p. porovnávajúc ceny, za ktoré nadobudli nehnuteľnosti rodičia žalovaného v rokoch 1997 a 2007 s ich cenou, za ktorú ich získal žalovaný v roku 2011; jeho závery odvolateľ nespochybnil. Z uvedeného vyplýva, že nie je splnený všeobecný predpoklad odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým je ukrátenie uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Aj keď žalobca aj v odvolacom konaní namietol neprimeranosť kúpnej ceny nehnuteľnosti a jej skutočnú úhradu, urobil tak iba všeobecne, neprodukoval žiadne konkrétne dôkazy, ktorými by túto pochybnosť podložil.
13. V odvolacích hmotnoprávnych výhradách odvolateľ zopakoval argumentáciu o splnení zákonných podmienok odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka stotožniac sa so záverom súdu prvej inštancie, že žaloba bola podaná včas a žalobca voči žalovanému disponuje vymáhateľnou pohľadávkou. Nevyvrátil však záver okresného súdu o nenaplnení všeobecnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým je ukrátenie uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa rozobraté odvolacím súdom v bode 12 tohto rozhodnutia. Bez naplnenia tohto predpokladu odporovateľnosti, určeného v § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, je skúmanie splnenia ďalších predpokladov, daných v § 42a ods. 2 - 5 Občianskeho zákonníka, nadbytočné. Odvolacími námietkami smerujúcimi k tomu, či žalovaný mal v zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka vedomosť o úmysle svojho otca (dlžníka) ukrátiť veriteľa, sa preto odvolací súd nezaoberal.
14. Nad rámec relevantných odvolacích dôvodov k poukazu odvolateľa, že otec žalovaného sa ako dlžník v priebehu rokov 2010 a 2011 zbavil všetkého nehnuteľného majetku odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v rozsudku napadnutom odvolaním správne konštatoval, že otec žalovaného je naďalej spoločníkom žalobcu ako existujúcej spoločnosti, ktorá je aktívna a vlastní majetok.
15. Iné odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný, odvolateľ netvrdil, a to ani vo vzťahu k výroku o trovách konania, hoci ho odvolaním formálne napadol. Nakoľko ide o závislý výrok (§ 379 písm. a) C. s. p.) od výroku vo veci samej, odvolací súd ho podrobil odvolaciemu prieskumu a zistil jeho vecnú správnosť aj súlad s právnou úpravou.
16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vznikol mu proti žalobcovi nárok na náhradu trov 100 % odvolacieho konania, ktorú mu voči žalobcovi odvolací súd priznal. V zmysle ustanovenia § XX2 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16.1. Na strane v spore neúspešného žalobcu v konaní vystupoval intervenient, s ktorým netvorili nerozlučné procesné spoločenstvo. Vzhľadom na úspech žalovaného v konaní (pred súdom prvej inštancie aj pred odvolacím súdom) nebolo potrebné osobitne rozhodovať o trovách konania intervenienta.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).