Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/66/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobkyne PhDr. Z. S.,

bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. A. L., advokátkou v K., proti ţalovanej L. K., bývajúcej

v K., zastúpenej JUDr. J. F., advokátkou v K., o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy,

vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. , o dovolaniach ţalovanej proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 24. júna 2009 sp.zn. a proti uzneseniu

Krajského súdu v Košiciach z 22. januára 2010 sp.zn.

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 24. júna 2009 sp.zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 22. januára 2010 sp.zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II rozsudkom zo 4. decembra 2008 č.k. -66 určil, ţe

právny úkon nebohého D. F., narodeného X., zomrelého X. a L. K., narodenej X., ktorým D.

F. previedol spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X. Správy katastra K.,

katastrálne územie T., k bytu číslo X. na X. poschodí obytného domu súpisné číslo X.

nachádzajúceho sa na L. a pozemku parc. číslo X.-zastavaná plocha o výmere X. m², na

základe kúpnej zmluvy z 23. mája 2002, je voči ţalobkyni právne neúčinný. Súčasne vyslovil,

ţe o trovách konania rozhodne po právoplatnom ukončení sporu vo veci samej.

Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 24. júna 2009 sp.zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a odvolanie proti výroku

o trovách konania odmietol. V odôvodnení uviedol, ţe sa stotoţnil so správnymi skutkovými

závermi súdu prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom

2

rozsahu poukazuje. Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas

konania najavo a vykonané dôkazy správne vyhodnotil vo vzťahu k uplatnenému nároku,

ktorý aj správne právne posúdil. Z uvedených dôvodov bol napadnutý rozsudok vo veci

samej, ako vecne správny potvrdený.

Rozsudok odvolacieho súdu napadla ţalovaná dovolaním, navrhla ho zrušiť a konanie

zastaviť v zmysle Prípustnosť dovolania odvodzovala z ustanovenia

Ţalovaná zároveň v dovolaní ţiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky povolil odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku. V odôvodnení dovolania

dovolateľka súdom vytýkala, ţe konanie prebiehalo bez toho, aby vo veci existoval návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný. Podľa tvrdenia ţalovanej je rozsudok

súdu prvého stupňa ako aj rozsudok odvolacieho súdu postihnutý vadou podľa

Poukázala na to, ţe na pojednávaní 7. februára 2008 právna zástupkyňa ţalobkyne uviedla :

„Vzhľadom k tomu, ţe odporca v 1. rade D. F. v priebehu konania zomrel, ja netrvám na tom,

aby prebiehalo konanie aj voči jeho právnym nástupcom, ktorými sú deti K. P. a L. K. rod. F.,

ktorá je zároveň v tomto konaní označená ako ţalovaná v 4. rade“. Po tomto prednese súd

vyhlásil uznesenie, ktorým : 1. zastavil konanie voči právnym nástupcom nebohého D. F. a to

K. P. a L. K., 2. vyslovil, ţe vo vzťahu medzi ţalobkyňou a právnymi nástupcami ţalovaného

v 1. rade ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov, 3. konanie vo vzťahu medzi

ţalobkyňou PhDr. Z. S. a ţalovanou L. K. vylúčil na samostatné konanie. Uznesenie bolo

vyhotovené v písomnej podobe, nadobudlo právoplatnosť 14. marca 2008, konanie

o vylúčenom nároku prebiehalo na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. .

Okresný súd teda jedným uznesením vyhlásil dva navzájom si protirečiace výroky. Na jednej

strane konanie voči L. K. zastavil a na druhej strane nárok ţalobkyne voči L. K. vylúčil na

samostatné konanie. Uvedené výroky nadobudli aj právoplatnosť. Ak ţalobkyňa netrvala na

podanej ţalobe voči dovolateľke ako právnej nástupkyni po nebohom D. F., nemohla na nej

trvať voči dovolateľke ako pôvodne ţalovanej v 4. rade. Ide stále o jednu a tú istú osobu. Na

toto procesné pochybenie poukázala dovolateľka aj v odvolaní proti rozsudku okresného

súdu, no odvolací súd pochybenie nenapravil, dokonca sa s ním v potvrdzujúcom rozsudku

ani nevysporiadal.

Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu poukázala na správnosť rozhodnutia po vecnej

i právnej stránke a navrhla, aby dovolací súd dovolanie zamietol a priznal jej náhradu trov

dovolacieho konania.

Okresný súd Košice II uznesením z 24. septembra 2009 č.k. -117

zamietol návrh ţalobkyne na vydanie opravného uznesenia v zmysle jej návrhu

z 11. septembra 2009. Písomným podaním podala ţalobkyňa návrh na opravu uznesenia

Okresného súdu Košice II zo 7. februára 2008 č.k. -167, ktorým bolo konanie

voči právnym nástupcom nebohého ţalovaného D. F. a to K. P. a L. K. zastavené. Konanie vo

vzťahu medzi ţalobkyňou PhDr. Z. S. a ţalovanou L. K. vylúčil na samostatné konanie. Súd

prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe návrh ţalobkyne na opravu uznesenia nie

je dôvodný, pretoţe v danom prípade nedošlo k zrejmej chybe v písaní. Súd prvého stupňa

poukázal na to, ţe uznesením zo 7. februára 2008 došlo k zastaveniu konania voči L. K. ako

právnej nástupkyni ţalovaného D. F. a tretím výrokom bol vylúčený nárok ţalobkyne voči L.

K. ako pôvodnej ţalovanej, a teda neexistuje rozpor medzi prvým a tretím výrokom

predmetného uznesenia.

Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Košiciach zmenil uznesenie okresného súdu

tak, ţe opravil výrok uznesenia č.k. -167 zo 7. februára 2008 v časti prvého

výroku, ktorý má správne znieť: Súd konanie proti právnej nástupkyni nebohého D. F., K. P.

zastavuje. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd

v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe v prvom a poslednom výroku napadnutého uznesenia sa

zastavuje konanie voči K. P., ako aj L. K. a zároveň sa konanie vo vzťahu medzi ţalobkyňou

PhDr. Z. S. a ţalovanou L. K. vylučuje na samostatné konanie. Zrejmou nesprávnosťou je, ţe

totoţný účastník – L. K. mala zastavené konanie, ako aj vylúčené konanie na samostatné

konanie, a teda nadbytočne bolo konanie voči L. K. zastavené. Odvolací súd teda vyhovel

nároku ţalobkyne nápravou uznesenia poukazujúc na ustanovenie O náhrade trov

odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na a

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie, navrhla ho

zmeniť tak, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdí uznesenie Okresného súdu

Košice II z 24. septembra 2009 č.k. -117. Ţalovaná v odôvodnení dovolania

poukázala, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa

názoru dovolateľky oprava, ktorú odvolací súd vykonal svojím uznesením v nijakom prípade

nezodpovedá zápisnici z pojednávania konaného 7. februára 2008 a preto nemôţe ísť ani

o chybu v písaní ani o zrejmú nesprávnosť, ktorú je moţné odstrániť postupom podľa § 164

Dovolateľka povaţuje záver súdu o tom, ţe právna zástupkyňa ţalobkyne svojím

prednesom na pojednávaní konanom 7.2.2008 netrvala len na konaní s K. P. a naopak trvala

na ďalšom konaní so ţalovanou za hrubo svojvoľný výklad súdu. Dovolateľka za inú vadu,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci povaţuje to, ţe o návrhu ţalobkyne na

vydanie opravného uznesenia rozhodoval súd v celkom inom konaní, neţ v akom bolo

predmetné uznesenie, ktorého opravy sa ţalobkyňa domáhala, vydané.

Ţalobkyňa vyuţila moţnosť vyjadriť sa k dovolaniu, v ktorom uviedla, ţe napadnuté

uznesenie Krajského súdu v Košiciach povaţuje za správne a navrhla, aby dovolací súd

dovolanie zamietol a priznal ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie proti rozsudku podala včas účastníčka konania ( ), ktorá je

zastúpená advokátom ( ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť dovolaním ( a nasl. ) a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovanej je

prípustné a dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním ţalovanej napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle dovolanie

je prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné

tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu.

Ţalovaná napadla rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky niektorého

z rozsudkov uvedených v citovaných ustanoveniach. Nejde o zmeňujúci rozsudok v zmysle

Dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval, a teda nevyslovil svoj právny

názor ( ). Dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania ( ).

So zreteľom na to je zrejmé, ţe dovolanie nemoţno vyvodiť z ustanovenia

Dovolanie ţalovanej by vzhľadom k uvedenému bolo procesne prípustné, len ak by

v konaní na súdoch niţších stupňov došlo k vade konania v zmysle Povinnosť

skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia

Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi sa postupom súdu odňala

moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie je

postihnuté vadou podľa , podľa dovolacieho súdu totiţ postupom

odvolacieho súdu bola ţalovanej odňatá moţnosť konať pred súdom.

Skúmanie prípustnosti dovolania v prípade, ţe toto smeruje proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktorým bola účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/

) je zaloţené vţdy na individuálnom prístupe k prejednávanej veci. Judikatúra

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k prípustnosti dovolania a z dôvodu odňatia moţnosti

konať pred súdom je bohatá a zahŕňa rôzne situácie procesného charakteru. Vady konania

vymedzené v zhora uvedených častiach ustanovenia sú porušením základného

práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré zaručujú v podmienkach

právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasledujúce

Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko

z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a

Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (Nález

z 12. mája 2004 sp.zn. ), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne

konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho

rozhodnutia.

Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada

i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho

dôvodmi) v rámci vyuţitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.

Krajský súd sa vo svojom rozsudku z 24. júna 2009 vôbec nevysporiadal s námietkou

ţalovanej uvedenej v odvolaní proti rozsudku okresného súdu ohľadne toho, ţe

na pojednávaní okresného súdu 7. februára 2008 bolo vyhlásené uznesenie, v ktorom súd

konanie voči právnym nástupcom nebohého ţalovaného D. F. a to K. P. a L. K. zastavil

(v prvom odstavci) a konanie vo vzťahu medzi ţalobkyňou PhDr. Z. S. a ţalovanou L. K.

vylúčil na ďalšie konanie (v treťom odstavci). Súd konal s osobou, t.j. ţalovanou, voči ktorej

bolo konanie zastavené a vylúčil na samostatné konanie vo vzťahu k ţalovanej L. K. napriek

tomu, ţe v prvom odstavci tohto istého uznesenia konanie voči L. K. zastavil. Na uvedenú

námietku ţalovanej odvolací súd vôbec nereagoval.

Svoje rozhodnutie teda neodôvodnil v súlade s poţiadavkami, ktoré na odôvodnenie

rozhodnutia stanovujú príslušné zákonné ustanovenia ( ). V posudzovanom

prípade dovolateľky to tak nebolo a preto moţno uzavrieť, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu

vykazuje vysoký stupeň arbitrárnosti. Z práva na spravodlivý proces totiţ vyplýva povinnosť

súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán

s výhradou, ţe (ne)majú význam pre rozhodnutie vo veci samej (porovnaj Krasko c/a

Švajčiarsko 1993).

Tým, ţe uvedené princípy neboli rešpektované odvolacím súdom, došlo k porušeniu

základného práva dovolateľky na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru,

resp. v spojení s a tým aj

k naplneniu dovolacieho dôvodu uvedeného v , ktorý viedol nielen

k prípustnosti, ale aj dôvodnosti mimoriadneho opravného prostriedku podaného ţalovanou.

Pretoţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nie je správny, Najvyšší súd Slovenskej

republiky ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania.

Pokiaľ ide o dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp.zn.

označeným vo výroku tohto uznesenia v druhom odstavci, Najvyšší súd

Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) aj v tomto prípade po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátom (

ods. 1 ), vychádzal z toho, ţe podaný opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, ţe uznesenie

odvolacieho súdu je potrebné zrušiť.

umoţňuje účastníkom podať dovolanie len z tých dôvodov,

ktoré sú taxatívne uvedené v Dovolanie môţe byť podané iba z dôvodov,

ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou

konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod, ktorým bolo dovolanie odôvodnené,

nie je v dovolacom konaní posudzovaný podľa toho, ako bol označený, ale predovšetkým

podľa jeho obsahu ( v spojení s ). Dovolací súd sa pritom

obligatórne zaoberá vadami konania vymedzenými v a inými vadami konania,

pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

nebolo vydané v konaní zaťaţenom procesnou vadou, nie je daná teda len vo vzťahu

k procesným vadám v zmysle , ale tieţ vo vzťahu k procesným vadám inej

závaţnej povahy (tzv. iným vadám), pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní

namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v

nezakladá zmätočnosť, jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie

procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Zo spisu

vyplýva, ţe v odvolacom konaní došlo k vade uvedenej povahy.

Podľa súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní

a počítaní ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí

účastníkom.

V predmetnej právnej veci je nepochybné, ţe prejav vôle ţalobkyne prostredníctvom

jej právneho zástupcu, t.j. späťvzatie ţaloby vo vzťahu k L. K. bol učinený, konanie voči L.

K. bolo súdom prvého stupňa právoplatne zastavené. Na druhej strane však bolo konanie voči

tej istej osobe vylúčené na samostatné konanie.

Odvolací súd vo veci postupoval v zmysle ustanovenia , hoci o takýto

prípad v danej veci nejde, nejedná sa tu o zrejmú nesprávnosť. Odvolací súd sa dopustil

pochybenia v tom zmysle, ţe nesprávne právne posúdil túto procesnú otázku.

Z uvedeného vyplýva, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané v konaní

postihnutom vadou v zmysle Najvyšší súd Slovenskej republiky

preto uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3

). Ďalšími námietkami ţalovanej uvedenými v dovolaní sa nezaoberal.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2011 JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová