Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 577/2012
PDF · 155.89 KB
No categories available
I. ÚS 577/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. novembra
2012 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. D. B., B., zastúpenej advokátom JUDr. P. M.,
B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 14 Co 194/2012 z 28. mája 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. D. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. augusta
2012 doručená sťažnosť JUDr. D. B. (ďalej aj „sťažovateľka“), v ktorej namietala porušenie
svojho základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 14 Co 194/2012 z
28. mája 2012, ktorým krajský súd zmenil uznesenie Okresného súdu Malacky (ďalej len
„okresný súd“) č. k. 7 C 281/2011-67 z 9. januára 2012 tak, že návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že medzi sťažovateľkou ako žalobkyňou
a Ing. K. S. ako žalovaným prebieha na okresnom súde pod sp. zn. 7 C 281/2011 súdne
konanie «... o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy uzavretej medzi
Mgr. K. S. (synom obdarovaného) na strane darcu a žalovaným na strane obdarovaného,
podala sťažovateľka dňa 29. 12. 2011 návrh na nariadenie predbežného opatrenia, o
ktorom Súd prvého stupňa rozhodol tak, že mu v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami K. B., S. M., evidovanými pre okres M.,
obec B., na liste vlastníctva ako parcely registra „...“ nachádzajúcimi sa v katastrálnom
území B...». Proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 7 C 281/2011 o nariadenom
predbežnom opatrení podal žalovaný 24. januára 2012 odvolanie. Krajský súd uznesením
sp. zn. 14 Co 194/2012 z 28. mája 2012 rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že návrh na
nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
3. Sťažovateľka v sťažnosti namietala, že odôvodnenie napadnutého uznesenia
krajského súdu „neobsahuje jasné a výstižné vysvetlenie, ktoré skutočnosti krajský súd
považoval za preukázané a ktoré nie tak, ako to vyžaduje § 157 Občianskeho súdneho
poriadku. V odôvodnení taktiež absentuje, z ktorých dôkazov krajský súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil“. Sťažovateľka
v sťažnosti v tejto súvislosti ďalej uviedla, že „... Odvolací súd mal riadne zdôvodniť, prečo
listinné dôkazy predložené sťažovateľkou v konaní nepovažoval za dostačujúce pre záver
o dôvodnosti nariadenia predbežného opatrenia, a to vo vzťahu ku konkrétnym listinným
dôkazom a v súvislosti s konkrétnymi okolnosťami (odlišnosťami) posudzovanej právnej
veci“.
4. Sťažovateľka porušenie svojho práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces vidí
najmä v tom, že sa napadnutým uznesením krajského súdu sp. zn. 14 Co 194/2012
z 28. mája 2012 „sťažovateľke odňala možnosť konať pred súdom a chrániť svoje
práva a oprávnené záujmy“ a zároveň že uznesenie krajského súdu sp. zn. 14 Co 194/2012
z 28. mája 2012 „je arbitrárne, nakoľko krajský súd v rámci neho neskúmal a nedal ústavne
konformné odpovede na právne a skutkovo relevantné tvrdenia a námietky sťažovateľky
uvedené v návrhu na vydanie predbežného opatrenia... pričom v odôvodnení rozhodnutia
ani neuviedol, prečo tak urobil...“.
5. Z vyššie uvedených dôvodov sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal
na základe ústavnej sťažnosti tento nález:
„Základné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces JUDr. Ľ. B... garantované
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.05.2012,
sp. zn. 14Co/194/2012-84, bolo porušené.
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.05.2012, sp. zn. 14Co/194/2012-
84, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.06.2012, sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému
súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť JUDr. Ľ. B... trovy konania vo výške
323,50 EUR do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“
II.
6. Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označila
sťažovateľka, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom
alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd
nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť
ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,
II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
9. Ústavný súd v prvom rade pripomína, že zásadne nie je oprávnený preskúmavať
a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov
viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi
bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery
zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje
na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne
medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,
mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01). Z tohto postavenia
ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov, ak
v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu
základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu
byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo
arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali
za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis
I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00). O takýto prípad aplikácie práva však
v tomto prípade zjavne nejde, napadnuté rozhodnutie je riadne odôvodnené a právne závery
v ňom obsiahnuté sú logicky konzistentné.
10. Sťažovateľka porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru videla predovšetkým v nedostatočnom odôvodnení napadnutého
uznesenia krajského súdu a je toho názoru, že krajský súd sa riadne a dôsledne
nevysporiadal s jej argumentáciou uvedenou v návrhu na vydanie predbežného opatrenia
ako aj priloženými listinnými dôkazmi. Avšak skutočnosť, že sťažovateľka sa so závermi
krajského súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe založiť odôvodnenosť ústavnej sťažnosti.
11. Ústavný súd vychádzajúc z uvedených záverov konštatuje, že krajský súd
v napadnutom rozhodnutí dostatočne a podrobne rozoberá dôvody, na základe ktorých
dospel k záveru o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia, a ku každému
z týchto dôvodov uvádza príslušný zákonný základ. Skutočnosť, že sťažovateľka má
na dané okolnosti iný názor, nijako neindikuje porušenie jej práva na súdnu ochranu,
resp. práva na spravodlivý proces.
12. Krajský súd v napadnutom uznesení jednoznačne uvádza, že „... okresný súd...
nezohľadnil, či je splnená najpodstatnejšia podmienka pre nariadenie predbežného
opatrenia a to, či bez okamžitého zásahu súdu hrozí navrhovateľovi predbežného opatrenia
bezprostredná ujma, a to aj v podobe zmarenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia“.
Krajský súd v tejto súvislosti ďalej uviedol, že „... zo zisteného skutkového stavu
nevyplýva, že by žalobkyňa predložila súdu spolu s návrhom na nariadenie predbežného
opatrenia dôkazy, ktorým by osvedčila také konanie žalovaného, ktoré by preukazovalo jeho
úmysel ďalej nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami takým spôsobom (scudziť, resp.
zaťažiť ich právami tretích osôb a pod.), v dôsledku ktorého by žalobkyni hrozila
bezprostredná ujma“.
13. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu vrátane tej, ktorú označila
sťažovateľka vo svojej sťažnosti, právo sťažovateľky na spravodlivý proces zahŕňa aj právo
na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, avšak odôvodnenie rozhodnutia neznamená, že
na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Všeobecný súd sa
musí vysporiadať s tými námietkami, ktoré majú pre vec podstatný význam. Odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne
objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu
je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Splnenie povinnosti
odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad
14. V danom prípade sa krajský súd dostatočne vysporiadal so základnými
námietkami sťažovateľky, ako aj jasne zdôvodnil svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu
na vydanie predbežného opatrenia poukazujúc na absenciu preukázania bezprostredne
hroziacej ujmy v prípade nenariadenia predmetného predbežného opatrenia. Podľa názoru
ústavného súdu je takýto postup všeobecného súdu ústavne konformný.
15. Odôvodnenie uznesenia krajského súdu jasne a zrozumiteľne podáva výklad,
akými úvahami sa súd spravoval, z akého dôvodu a na základe akých právnych predpisov
bolo vo veci rozhodnuté. Vychádzajúc z uvedených ústavne významných úvah je ústavný
súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti medzi odôvodnením rozhodnutia krajského súdu
a tvrdeným porušením základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu a spravodlivý
proces.
16. Ústavný súd po oboznámení sa s uznesením krajského súdu
sp. zn. 14 Co 194/2012 z 28. mája 2012 zistil, že krajský súd napadnutým uznesením
neporušil základného právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto rozhodol tak,
ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a sťažnosť odmietol ako zjavne
neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. novembra 2012