Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 577/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. novembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. D. B., B., zastúpenej advokátom JUDr. P. M.,

B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. z 28. mája 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. augusta

2012 doručená sťažnosť JUDr. D. B. (ďalej aj „sťažovateľka“), v ktorej namietala porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z

28. mája 2012, ktorým krajský súd zmenil uznesenie Okresného súdu Malacky (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -67 z 9. januára 2012 tak, že návrh na nariadenie

predbežného opatrenia zamietol.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že medzi sťažovateľkou ako žalobkyňou

a Ing. K. S. ako žalovaným prebieha na okresnom súde pod sp. zn. súdne

konanie «... o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy uzavretej medzi

Mgr. K. S. (synom obdarovaného) na strane darcu a žalovaným na strane obdarovaného,

podala sťažovateľka dňa 29. 12. 2011 návrh na nariadenie predbežného opatrenia, o

ktorom Súd prvého stupňa rozhodol tak, že mu v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovanému

povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami K. B., S. M., evidovanými pre okres M.,

obec B., na liste vlastníctva ako parcely registra „...“ nachádzajúcimi sa v katastrálnom

území B...». Proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. o nariadenom

predbežnom opatrení podal žalovaný 24. januára 2012 odvolanie. Krajský súd uznesením

sp. zn. z 28. mája 2012 rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že návrh na

nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

3. Sťažovateľka v sťažnosti namietala, že odôvodnenie napadnutého uznesenia

krajského súdu „neobsahuje jasné a výstižné vysvetlenie, ktoré skutočnosti krajský súd

považoval za preukázané a ktoré nie tak, ako to vyžaduje § 157 Občianskeho súdneho

poriadku. V odôvodnení taktiež absentuje, z ktorých dôkazov krajský súd pri svojom

rozhodovaní vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil“. Sťažovateľka

v sťažnosti v tejto súvislosti ďalej uviedla, že „... Odvolací súd mal riadne zdôvodniť, prečo

listinné dôkazy predložené sťažovateľkou v konaní nepovažoval za dostačujúce pre záver

o dôvodnosti nariadenia predbežného opatrenia, a to vo vzťahu ku konkrétnym listinným

dôkazom a v súvislosti s konkrétnymi okolnosťami (odlišnosťami) posudzovanej právnej

veci“.

4. Sťažovateľka porušenie svojho práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces vidí

najmä v tom, že sa napadnutým uznesením krajského súdu sp. zn.

z 28. mája 2012 „sťažovateľke odňala možnosť konať pred súdom a chrániť svoje

práva a oprávnené záujmy“ a zároveň že uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 28. mája 2012 „je arbitrárne, nakoľko krajský súd v rámci neho neskúmal a nedal ústavne

konformné odpovede na právne a skutkovo relevantné tvrdenia a námietky sťažovateľky

uvedené v návrhu na vydanie predbežného opatrenia... pričom v odôvodnení rozhodnutia

ani neuviedol, prečo tak urobil...“.

5. Z vyššie uvedených dôvodov sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal

na základe ústavnej sťažnosti tento nález:

„Základné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces JUDr. Ľ. B... garantované

, Listiny základných práv a slobôd a

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1

, uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.05.2012,

sp. zn. -84, bolo porušené.

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.05.2012, sp. zn. 14Co/194/2012-

84, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.06.2012, sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému

súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť JUDr. Ľ. B... trovy konania vo výške

323,50 EUR do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) každý návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označila

sťažovateľka, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

9. Ústavný súd v prvom rade pripomína, že zásadne nie je oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ). Z tohto postavenia

ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov, ak

v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu

základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu

byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (, mutatis mutandis

, , , ). O takýto prípad aplikácie práva však

v tomto prípade zjavne nejde, napadnuté rozhodnutie je riadne odôvodnené a právne závery

v ňom obsiahnuté sú logicky konzistentné.

10. Sťažovateľka porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru videla predovšetkým v nedostatočnom odôvodnení napadnutého

uznesenia krajského súdu a je toho názoru, že krajský súd sa riadne a dôsledne

nevysporiadal s jej argumentáciou uvedenou v návrhu na vydanie predbežného opatrenia

ako aj priloženými listinnými dôkazmi. Avšak skutočnosť, že sťažovateľka sa so závermi

krajského súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe založiť odôvodnenosť ústavnej sťažnosti.

11. Ústavný súd vychádzajúc z uvedených záverov konštatuje, že krajský súd

v napadnutom rozhodnutí dostatočne a podrobne rozoberá dôvody, na základe ktorých

dospel k záveru o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia, a ku každému

z týchto dôvodov uvádza príslušný zákonný základ. Skutočnosť, že sťažovateľka má

na dané okolnosti iný názor, nijako neindikuje porušenie jej práva na súdnu ochranu,

resp. práva na spravodlivý proces.

12. Krajský súd v napadnutom uznesení jednoznačne uvádza, že „... okresný súd...

nezohľadnil, či je splnená najpodstatnejšia podmienka pre nariadenie predbežného

opatrenia a to, či bez okamžitého zásahu súdu hrozí navrhovateľovi predbežného opatrenia

bezprostredná ujma, a to aj v podobe zmarenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia“.

Krajský súd v tejto súvislosti ďalej uviedol, že „... zo zisteného skutkového stavu

nevyplýva, že by žalobkyňa predložila súdu spolu s návrhom na nariadenie predbežného

opatrenia dôkazy, ktorým by osvedčila také konanie žalovaného, ktoré by preukazovalo jeho

úmysel ďalej nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami takým spôsobom (scudziť, resp.

zaťažiť ich právami tretích osôb a pod.), v dôsledku ktorého by žalobkyni hrozila

bezprostredná ujma“.

13. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu vrátane tej, ktorú označila

sťažovateľka vo svojej sťažnosti, právo sťažovateľky na spravodlivý proces zahŕňa aj právo

na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, avšak odôvodnenie rozhodnutia neznamená, že

na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Všeobecný súd sa

musí vysporiadať s tými námietkami, ktoré majú pre vec podstatný význam. Odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne

objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu

je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Splnenie povinnosti

odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad

(, ).

14. V danom prípade sa krajský súd dostatočne vysporiadal so základnými

námietkami sťažovateľky, ako aj jasne zdôvodnil svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu

na vydanie predbežného opatrenia poukazujúc na absenciu preukázania bezprostredne

hroziacej ujmy v prípade nenariadenia predmetného predbežného opatrenia. Podľa názoru

ústavného súdu je takýto postup všeobecného súdu ústavne konformný.

15. Odôvodnenie uznesenia krajského súdu jasne a zrozumiteľne podáva výklad,

akými úvahami sa súd spravoval, z akého dôvodu a na základe akých právnych predpisov

bolo vo veci rozhodnuté. Vychádzajúc z uvedených ústavne významných úvah je ústavný

súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti medzi odôvodnením rozhodnutia krajského súdu

a tvrdeným porušením základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu a spravodlivý

proces.

16. Ústavný súd po oboznámení sa s uznesením krajského súdu

sp. zn. z 28. mája 2012 zistil, že krajský súd napadnutým uznesením

neporušil základného právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto rozhodol tak,

ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a sťažnosť odmietol ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. novembra 2012