Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/189/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ K., bývajúcej v B.B., B.,

2/ M., bývajúcemu v P., 3/ M., bývajúcej v P., 4/ V., bývajúcej v B.B., 5/ R., bývajúcej

v B.B., 6/ I., bývajúcej v B.B., 7/ I., bývajúcemu v B.B., 8/A., bývajúcej v B.B., 9/ A.,

bývajúcej v B.B., ţalobcovia 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/ a 9/ zastúpení H., so sídlom v B.B., IČO:

X., proti ţalovaným 1/ Slovenská republika – Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, so sídlom v Bratislave., Ţupné nám. č. 13, 2/ Slovenská republika – Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2, 3/ Slovenská republika –

Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 5, 4/

Slovenská republika – Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom

v Bratislave, Mierová č. 19, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod

sp. zn. , o dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 27.

januára 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobcov 2/ aţ 9/ o d m i e t a .

V zostávajúcej časti dovolanie advokátskej kancelárie H. o d m i e t a.

Ţalovaným 1/ aţ 4/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 13. septembra 2010 č.k. -226

ţalobu o náhradu škody zamietol a ţalovaným nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení

2

uviedol, ţe ţalobcovia vloţili do tzv. nebankových subjektov B., B., D. (ďalej len nebankové

subjekty) spolu vklady v hodnote 4 110 352 Sk, ktoré mali byť v dohodnutom čase vrátené

spolu so ziskom a úrokmi. Nebankové subjekty si túto povinnosť nesplnili. V konaní nebol

preukázaný nesprávny úradný postup ţalovaných (štátu) ako jeden z predpokladov vzniku

zodpovednosti za škodu podľa o zodpovednosti za škodu

spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Medzi

ţalobcami a nebankovými subjektmi vznikli súkromnoprávne vzťahy, do ktorých štát

nemohol zasahovať. V tejto súvislosti štát (jeho orgány) nevykonávali ţiadnu činnosť spojenú

s výkonom ich právomoci a nemohli porušiť ţiadne pravidlá ustanovené právnymi normami.

V danej veci nešlo ani o kolektívne investovanie, pretoţe nebankové subjekty nevykonávali

činnosť, ktorú je v zmysel zákona oprávnená vykonávať investičná alebo

správcovská spoločnosť, resp. investičný fond. Dospel k záveru, ţe v tomto prípade ţalovaní

za škodu nezodpovedajú a to ani podľa (ďalej len ) a preto

ţalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa

Na odvolanie ţalovaných (2/ aţ 4/ a 6/) Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 27.

januára 2011 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa (vo vzťahu k ţalobcom 2/ aţ

4/ a 6/ a ţalovaným 1/ aţ 4/) potvrdil ( a ); odvolanie spoločnosti

H., (vo vzťahu k ţalobcom 1/, 5/, 7/ a 9/) odmietol a ţalovaným 1/ aţ 4/ nepriznal náhradu

trov odvolacieho konania. Vychádzajúc z ustanovenia , sa v celom

rozsahu stotoţnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa (s jeho skutkovými

a právnymi závermi, ktoré povaţoval za správne). Na doplnenie uviedol, ţe štát zodpovedá za

škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov nesprávnym úradným postupom

tých, ktorí tieto úlohy plnia ( ). Uvedená zodpovednosť štátu je

zodpovednosťou objektívnou. Štát však zodpovedá len vtedy, ak sú súčasne splnené všetky

podmienky zodpovednosti, a to existencia škody (majetkovej ujmy vyjadriteľnej

v peniazoch), nesprávny úradný postup orgánu štátu a príčinná súvislosť medzi škodou

a nesprávnym úradným postupom. Ak nie je splnená čo i len jedna z týchto podmienok, nie je

daná zodpovednosť štátu podľa V prejednávanej veci ţalobcovia s

nebankovými subjektmi uzavreli zmluvy, z ktorých si tieto subjekty nesplnili povinnosti.

Nebankové subjekty nie sú spoločnosťami, ktoré by na základe

o investičných spoločnostiach a investičných fondoch a neskôr na základe

Z.z. o kolektívnom investovaní boli správcovskými spoločnosťami, ktoré by kolektívne

investovali, teda zhromaţďovali peňaţné prostriedky od verejnosti na základe verejnej výzvy

podľa citovaného zákona s cieľom investovať takto zhromaţdené peňaţné prostriedky do

majetku vymedzeného daným zákonom, ktoré by vytvárali a spravovali podielové fondy

a vykonávali nútenú správu podielových fondov; nebolo preukázané ani to, ţe by ţalobcovia

boli investorom, a teda ţeby štát bez ohľadu na orgán, ktorý by ho zastupoval, mal vo vzťahu

k ţalobcom a k daným subjektom práva a povinnosti vyplývajúce zo zákona o investičných

spoločnostiach a investičných fondoch, resp. zo zákona o kolektívnom investovaní.

Ţalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali jednotlivé predpoklady zodpovednosti

štátu za škodu. Vo svojom odvolaní neuviedli ţiadne také skutočnosti, ktoré by spochybnili

vecnú a právnu správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolanie spoločnosti H.

vo vzťahu k ţalovaným 1/, 5, 7/ a 9/ v zmysle odmietol, pretoţe

nebolo preukázané, ţe uvedená spoločnosť v konaní zastupuje ţalovaných 1/, 5, 7/ a 9/.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 a § 151

ods. 1

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali ţalobcovia 1/ aţ 9/ dovolanie

prostredníctvom advokátskej kancelárie H. (po zmene obchodného mena – H.) z dôvodu, ţe

konanie je postihnuté vadou v zmysle , pretoţe postupom súdu sa

ţalobcom odňala moţnosť konať pred súdom ( ). Povinnosť štátu

voči nebankovým subjektom súdy posudzovali formalisticky (arbitrárne a zuţujúco) bez

tohto, aby vyhodnotili cieľ a účel činnosti nebankových subjektov. Podľa dovolateľov je

v právnom štáte neprípustné, aby sa orgán verejnej moci zbavil zodpovednosti dohľadu nad

určitým sektorom hospodárskeho ţivota. Neprihliadať na vecnú stránku činnosti nebankových

subjektov a jej obsahový zásah do finančného a bankového sektora a hospodárstva celkovo

pri hodnotení rozsahu zodpovednosti ţalovaných (najmä ţalovaného 2/ a 3/) je podľa názoru

ţalobcov alibistické a nezlučiteľné s . Nesúhlasili so záverom

o nemoţnosti štátu zasahovať do zmluvných vzťahov s odôvodnením, ţe dozor nad

finančným sektorom nemusí mať automaticky za následok zásah do zmluvnej autonómie

účastníkov právnych vzťahov. Ţalovaní podľa názoru dovolateľov mali povinnosť skúmať,

či s ohľadom na svoj obsah činnosť nebankových subjektov spĺňa alebo nespĺňa podmienky

stanovené zákonom o investičných spoločnostiach, zákonom o kolektívnom investovaní

a zákonom o bankách. Akýkoľvek potenciálny zásah do zmluvnej autonómie by prichádzal

do úvahy aţ v prípade, ak by sa preukázalo, ţe z hľadiska svojho obsahu činnosť

nebankových subjektov nespĺňa formálne zákonné kritériá. V dôsledku zuţujúceho vnímania

kauzy súdom vyčítal nevykonanie dôleţitých dôkazov na strane ţalobcov. Ak by existoval

inštitút class actions, pri kauze pozostávajúcej z niekoľko stoviek účastníkov na strane

ţalobcu by nebolo moţné odmietnuť vykonanie tak relevantných dôkazov, ktoré môţu jasne

a bez pochýb preukázať zainteresovanosť štátu a jeho predstaviteľov na kauze. V ďalšom

poukazujú na prípady, v ktorých Ústavný súd Slovenskej republiky (napr. ,

, , , , , )

vyslovil porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces

z dôvodu absencie dostatočného odôvodnenia, absencie dôvodov na rozhodnutie vydané

v preskúmavanom konaní, arbitrárnosť rozhodnutí, formalistický prístup pri rozhodovaní,

nepreskúmateľnosť rozhodnutí v dôsledku procesných pochybení, prekročenia ústavných

limitov pre akceptovateľné rozdielne názory na právne posúdenie veci; pričom ich následne

aj ozrejmujú. Z týchto dôvodov navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ţalovaná 4/ povaţovala dovolanie za účelové (nedôvodné), a preto ho navrhla

zamietnuť. V celom rozsahu sa stotoţnila s rozsudkom odvolacieho súdu i rozsudkom súdu

prvého stupňa.

Advokátska kancelária H. (ďalej len H.) podala dovolanie aj v mene ţalobkyne 1/

avšak bez toho, aby v konaní preukázala oprávnenie na podanie dovolania v mene ţalobkyne

1/ a na jej zastupovanie v konaní pred dovolacím súdom. Ţalobkyňa 1/ ale ani advokátska

kancelária na výzvy súdu (z 8. decembra 2011 – č.l. 274 spisu, z 13. júla 2012 - č.l. 285

spisu) uvedený nedostatok podania neodstránili, nepredloţili poţadované plnomocenstvo

i keď boli poučení o právnych následkoch, ktoré sú s tým spojené. Vzhľadom na uvedené

Najvyšší súd Slovenskej republiky podané dovolanie advokátskou kanceláriou H. v mene

ţalobkyne 1/ odmietol podľa v spojení s ako

podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený (t.j. podané neoprávnenou osobou) bez

toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podali včas ţalobcovia 2/ aţ 9/ ako účastníci konania ( ),

spĺňajúci podmienku povinného zastúpenia v dovolacom konaní ( ),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ).

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť

(len) právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, avšak nie v kaţdom prípade,

ale iba ak ho právna úprava pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

§ 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalobcov nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil,

ţe dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,

ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani

nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobcov nie je podľa aţ 3

procesne prípustné.

K systému dovolacích dôvodov treba dodať, ţe existencia procesnej vady konania

v zmysle , na ktorú poukazuje ustanovenie , zakladá

nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho opodstatnenosť. V prípade tzv. inej procesnej vady

konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( )

a nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) moţno rozhodnutie

odvolacieho súdu podrobiť dovolaciemu prieskumu, len ak nejde o prípady, kedy zákon

prípustnosť dovolania výslovne vylučuje (v prípadoch uvedených v , )

a súčasne ak je dovolanie procesne prípustné (v prípadoch uvedených v § 238

6

ods. 1 aţ 3 ), čo však nie je tento prípad (viď predchádzajúci odsek). Z uvedeného

(i pre toto dovolacie konanie) plynie, ţe v prípade procesne neprípustného dovolania dovolací

súd nemá oprávnenie preskúmavať dovolateľom uplatnené dovolacie dôvody zaloţené

v zmysle a

Dovolanie ţalobcov by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom bol

vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád

uvedených v (tzv. vady zmätočnosti). Povinnosť skúmať, či konanie

nie je zaťaţené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia

Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Treba uviesť, ţe z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách

a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady ( ), i keby k nim v konaní

došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rovnako tak nesprávne

právne posúdenie veci ( ), nezakladajú prípustnosť dovolania podľa

tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237

ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade,

ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne

postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolatelia existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/

netvrdili a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť

ich dovolania preto ani z týchto ustanovení nevyplýva.

Podľa názoru dovolateľov je konanie postihnuté vadou v zmysle ,

ktorej existenciu vidí v absencii dostatočného odôvodnenia rozhodnutí, ich arbitrárnosti

a formalistickom prístupe pri posudzovaní veci.

Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle sa rozumie

nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných práv

účastníka občianskeho súdneho konania.

Pokiaľ ţalobcovia namietajú nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu v spojení s potvrdeným rozsudkom súdu prvého

stupňa, treba uviesť, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo

účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva

na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí

Ústavného súdu Slovenskej republiky totiţ vyplýva, ţe tak základné právo podľa čl. 46

ods. 1 , ako aj právo podľa Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť

zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (); právo na riadne

odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho

procesu.

Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46

ods. 1 , dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť

súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náleţite odôvodniť (§ 132

a , m. m. ), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo

počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia

( ) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami

pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd

by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tieţ

na jeho celkovú presvedčivosť, teda, inými slovami, na to, aby premisy zvolené

v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli

prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd

pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená

spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ; obdobne

napr. , , , ). Štruktúra práva

na odôvodnenie je rámcovo upravená v Táto norma sa uplatňuje

aj v odvolacom konaní ( ). Vo svojej ustálenej judikatúre ústavný súd

zdôraznil, ţe odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemoţno

posudzovať izolovane (m. m. , , , ),

pretoţe prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok

(). Tento právny názor zahŕňa aj poţiadavku komplexného posudzovania

všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu

a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania

().

Dovolací súd dospel k záveru, ţe potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu v spojení

s potvrdeným rozsudkom súdu prvého stupňa spĺňa vyššie uvedené kritériá

pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle , a preto ho moţno povaţovať

za preskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa predovšetkým zodpovedá

základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia (1/ čoho sa ţalobcovia ţalobou

domáhajú a z akých dôvodov, 2/ aké sú stanoviska ţalovaných k ţalobe, 3/ aké relevantné

dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, 4/ aký skutkový stav bol

súdom ustálený (zistený), 5/ aké právne normy na vec aplikoval, 8/ ako tieto normy vyloţil,

9/ ako subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú právnu normu, t.j. aké konkrétne

subjektívne práva a povinnosti vyvodil pre účastníkov konania, 10/ aké právne závery

vyplývajú zo zistených subjektívnych práv a povinností účastníkov konania vo vzťahu

k ţalobe uplatnenému návrhu, súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia,

ale aj ich obsahovej (materiálnej) náplni, čím sa napĺňajú najmä kritériá určitosti

(prehľadnosti), zrozumiteľnosti i presvedčivosti rozhodnutia. Odôvodnenie potvrdzujúceho

rozsudku odvolacieho súdu zodpovedá ustanoveniu a , pritom

na potvrdenie vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia sa v ňom výslovne nachádza

i vysvetlenie toho, prečo odvolací súd nepovaţoval odvolanie za opodstatnené.

V konkrétnostiach dovolací súd poukazuje, ţe odôvodnenie prvostupňového

rozhodnutia obsahuje vysvetlenie dôvodov pre zamietnutie ţaloby, ktoré spočívali

v nepreukázaní nesprávneho postupu ţalovaných ako základnej podmienky pre vznik

zodpovednosti za škodu. Na podporu svojho záveru argumentuje súkromnoprávnou povahou

vzťahu, do ktorého štát nemá dôvod zasahovať inak ako v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví

, tento sa podľa názoru

súdu na tzv. nebankové subjekty nevzťahuje. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku

9

rekapituloval dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, uviedol v akom rozsahu tento rozsudok

ţalobcovia odvolaním napadli, v čom ho povaţujú za nesprávny, s akým výsledkom prejednal

riadny opravný prostriedok ţalobcov a prečo nepovaţoval uplatnené odvolacie dôvody

za opodstatnené. Pre potvrdenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa osobitne

reagoval na odvolacie námietky vzťahujúce sa k (ne)preukázaniu nesprávneho úradného

postupu ako príčiny vedúcej k vzniku škody. Zhodne so súdom prvého stupňa konštatoval,

ţe nebankové subjekty nemoţno povaţovať za investičné spoločnosti, investičné fondy alebo

správcovské spoločnosti, ktoré by kolektívne investovali, a ţe by štát mal vo vzťahu

k ním určité práva alebo povinnosti v zmysle resp. zákona

č.

Z uvedeného vyplýva, ţe odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol

stručne rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská

oboch procesných strán k prejednávanej veci, obsah odvolania a citoval právne predpisy,

na základe ktorých vec prerokoval a z ktorých vyvodil svoje závery. Prijaté závery zhodné

so súdom prvého stupňa primerane vysvetlil (pozn. dovolací súd sa ich správnosťou

nezaoberal). Rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím súdu

prvého stupňa umoţňuje preskúmať ako, na základe čoho a z akých dôvodov súdy v merite

veci rozhodli. Ich skutkové a právne závery nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené

(či zjavne neudrţateľné alebo arbitrárne) a tak nezlučiteľné s Slovenskej

republiky; odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok

(v spojení s potvrdeným rozsudkom súdu prvého stupňa) spĺňa parametre zákonného

odôvodnenia ( ).

Právo na spravodlivý súdny proces podľa

neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred súdom úspešný, teda aby bolo

rozhodnuté v súlade s jeho právnymi názormi. Je v právomoci súdu vykladať a aplikovať

zákony (obdobne napr. , ). Dovolatelia v podstate trvajú

na tom, aby súdy prevzali ich právne názory, prípadne s nimi polemizovali v odôvodnení

rozhodnutí. Nerozlišujú to, ţe súd je orgánom aplikujúcim právo, ktorý má právomoc

rozhodovať o tom, aký právny predpis aplikuje a ako ho vyloţí; právne posúdenie súdom

môţe byť iné, neţ je predstava účastníka konania. Účastník má však právo namietať

správnosť právneho posúdenia veci súdom, čo je nutné odlišovať od prípadov

10

nedostatočného, neodôvodneného, nepreskúmateľného, formálneho, svojvoľného

či arbitrárneho rozhodovania (rozhodnutia).

Pokiaľ ide o námietky dotýkajúce sa správne alebo úplne zisteného skutkového stavu

(tvrdenie o nevykonaní dôleţitých dôkazov navrhovaných ţalobcami) veci je súdna prax

jednotná v názore, ţe ak súd niektorý dôkaz nesprávne vyhodnotí, môţe to viesť prípadne

k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu

rozhodnutiu, nezakladá to však tzv. zmätočnosť konania, teda ani vadu v zmysle ustanovenia

(viď R 37/1993, R 125/1999 a R 6/2000). Pokiaľ dovolatelia namietajú,

ţe súdy pri rozhodovaní vychádzali z neúplných skutkových zistení, ide po stránke obsahovej

o námietku, ţe v konaní došlo k tzv. inej (neţ v vymenovanej) procesnej vade

majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; takáto dovolateľom tvrdená vada (i keby

k nej v konaní došlo) by bola síce relevantným dovolacím dôvodom (§ 241

ods. 2 písm. b/ ), sama osebe ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

Pre úplnosť dovolací súd poznamenáva, ţe tvrdenie o odmietnutí a nevykonaní dôleţitých

dôkazov navrhovaných ţalobcami je len vo všeobecnej rovine, t.j. bez toho, aby z dovolania

bolo zrejmé, akým úkonom, kedy a aké dôkazy ţalobcovia navrhli súdu vykonať. V zápisnici

o pojednávaní súdu z 13. septembra 2010 (č.l. 224 spisu) sa pritom uvádza, ţe zo strany

právneho zástupcu ţalobcov a ţalobcu 5/ neboli návrhy na dokazovanie.

Pokiaľ obsah dovolacích námietok smeroval k spochybneniu právneho posúdenia veci

odvolacím súdom v napadnutom rozsudku ( ), je potrebné uviesť,

ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci

neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237

písm. f/ (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci (viď § 241

ods. 2 písm. c/ ) súdmi niţších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky

povaţované za relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné

dovolanie (v tejto veci sa však o takýto prípad nejedná), zároveň je ale zhodne zastávaný

názor, ţe (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov

nie je procesnou vadou konania v zmysle , lebo (ani prípadným)

nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemoţňuje realizáciu

ţiadneho jeho procesného oprávnenia (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. ). I keby dovolacie námietky o zaloţení rozhodnutia na nesprávnom

právnom posúdení veci (napr. v otázkach naplnenia prvkov zodpovednosti štátu za škodu,

či štát zodpovedá za činnosť nebankových subjektov, či štát má právo zasahovať

do súkromnoprávnych vzťahov a v akej miere) boli prípadne aj opodstatnené (dovolací súd

ich z uvedeného hľadiska neposudzoval), dovolateľom vytýkané okolnosti by mohli mať

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť

dovolania v zmysle ustanovenia

Keďţe prípustnosť dovolania ţalobcov nemoţno vyvodiť zo ţiadneho ustanovenia

, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho odmietol podľa

ods. 5 v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal

napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Ţalobcovia neboli v dovolacom konaní úspešní, preto právo na náhradu trov konania

vzniklo ţalovaným, keďţe neboli zistené ţiadne dôvody osobitného zreteľa, ktoré

by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov dovolacieho konania (

v spojení s a a ). Ţalovaní nepodali návrh

na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania, preto ich náhradu dovolací súd

nepriznal ( v spojení s ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

12

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. októbra 2013

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová