Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2ECdo/114/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B.,

zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti povinnému Ľ. A., bývajúcemu

v H., zastúpenému opatrovníčkou Evou Pivarčovou, tajomníčkou informačného centra

Okresného súdu Zvolen, o vymoženie 254,93 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Rimavská Sobota pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. júla 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rimavská Sobota 10. októbra 2005 poveril súdneho exekútora, aby

vykonal exekúciu na základe notárskej zápisnice spísanej 7. mája 2005 notárom

JUDr. O. Ď. pod sp. zn. N X..

Unesením zo 7. decembra 2011 č.k. -56 Okresný súd Rimavská Sobota

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil podľa

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Ďalej oprávnenú zaviazal uhradiť súdnemu

exekútorovi JUDr. J. Ď. trovy exekúcie v sume 18,13 € v lehote troch dní od právoplatnosti

tohto uznesenia. V poslednom výroku súdnemu exekútorovi JUDr. R. K. právo na náhradu

2

trov exekúcie nepriznal. V predmetnej veci bola exekučným titulom, na podklade ktorého sa

exekúcia vykonávala, notárska zápisnica č. N X. spísaná 7. mája 2005 notárom JUDr. O. Ď..

Na základe tejto notárskej zápisnice uznal Mgr. T. K., konajúci na základe splnomocnenia

v mene povinnej osoby dlh voči oprávnenej osobe. Exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia

uviedol, že po preskúmaní obsahu splnomocnenia zahrnutého do úverovej zmluvy dospel

k záveru, že tento právny úkon je absolútne neplatný z dôvodu obsahovej neurčitosti

s poukazom na . Z plnej moci nemožno zistiť konkrétny rozsah oprávnení,

ktoré z nej zástupcovi vyplývajú a následne posúdiť, či splnomocnenec konal v rámci

udeleného splnomocnenia a teda či práva a povinnosti z konania splnomocnenca vznikli

splnomocniteľovi, prípadne či došlo k prekročeniu oprávnení vyplývajúcich zo

splnomocnenia. Konštatoval, že udelenú plnú moc treba pokladať za neplatnú z dôvodu

existencie rozporu záujmov medzi splnomocnencom a splnomocniteľom podľa

v spojení s . Pri uzatváraní zmluvy povinný nemal možnosť voľby výberu

zástupcu, keďže splnomocnenie tvoriace súčasť zmluvy o úvere obsahovalo vopred

pripravenú predtlač textu splnomocnenia vrátane označenia Mgr. K. ako splnomocnenca.

Týmto je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, a to slobodná vôľa

konajúcej osoby pri voľbe splnomocnenca. Na základe uvedeného vyhlásil exekučný súd

exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. O trovách exekúcie rozhodol v zmysle ustanovení § 203

ods. 1 a § 44 ods. 6 Exekučného poriadku. JUDr. R. K. exekučný súd právo na náhradu trov

exekúcie nepriznal, pretože vo veci podľa obsahu spisu neuskutočnil žiadne úkony.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 31. júla 2012

sp. zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 ods. 1

). Odvolací súd poznamenal, že vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne

uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti obsiahnutej v tejto zápisnici. Jej

vykonateľnosť sa skúma rovnako, ako pri iných vykonateľných rozhodnutiach podľa

príslušných predpisov procesného práva, t. j. skúma sa formálna a materiálna stránka

vykonateľnosti. V súdenej veci formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej

zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva

v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danej veci správne skúmal, či notárska

zápisnica pripojená k návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľný exekučný titul a že

pritom dospel k správnemu zisteniu, že Mgr. T. K. nebol oprávnený zastupovať povinného,

lebo dohoda o zastúpení, ktorú s povinným uzavrel, je z dôvodov uvedených v § 22

3

neplatná – povinný bol totiž pri týchto právnych úkonoch zbavený

možnosti konať na základe svojej slobodnej vôle. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa správne

na podklade vyššie uvedených skutočností podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku

vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil, keďže notárska zápisnica nie je

listinou o právnom úkone o uznaní dlhu povinného, lebo pre neplatné splnomocnenie

účastníka nie je verejnou listinou a ani spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2

písm. c/ Exekučného poriadku.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním. Navrhla, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalej navrhla odložiť vykonateľnosť

napadnutého uznesenia a konanie prerušiť podľa a Súdnemu

dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť

prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Následne v dovolaní

uviedla, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , keď súd rozhodol

nad rámec zverenej právomoci ( ), v tej istej veci sa už právoplatne

rozhodlo ( ), nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný ( ), súd jej svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom

( ). Ďalej uviedla, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a tiež aj to, že

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Ďalej v dovolaní poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR zo 14. marca 2012, sp. zn.:

-12 v súvislosti s argumentáciou oprávnenej týkajúcou sa porušenia povinnosti

súdu prvého stupňa skúmať notársku zápisnicu z pohľadu hmotného práva. Podľa

dovolateľky, exekučný súd by mal vo svojom rozhodnutí uviesť, na základe čoho zistil

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a pod akú neprijateľnú

podmienku ju subsumuje podľa až r/ .

Dovolateľka vytýkala odvolaciemu súdu, že vec nesprávne právne posúdil z hľadiska právnej

kvalifikácie neprijateľnej zmluvnej podmienky, z hľadiska ustanovení právnych predpisov

EÚ a z hľadiska rozhodnutí Súdneho dvora EÚ. Nevysporiadal sa s výkladovými

pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nezdôvodnil, prečo považuje

za neprijateľnú podmienku splnomocnenie (jednostranný právny úkon), ktorým dlžník

dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

Predmetné splnomocnenie sa v zozname nekalých podmienok uvedených v prílohe článku 3

4

ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS výslovne nenachádza. Podľa názoru dovolateľky je

v danom prípade nutné požiadať Súdny dvor Európskej únie o výklad pojmu „nekalá zmluvná

podmienka“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací

( ) po zistení, že dovolanie podala včas oprávnená zastúpená v súlade

s veta druhá , skúmal najskôr, či je dôvodný jej návrh na prerušenie

dovolacieho konania podľa

K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá

istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza najvyšší

súd rozhodnutia z 30. apríla 2013 sp. zn. , z 24. mája 2013 sp. zn.

, z 26. júna 2013 sp. zn. , ,

a z 26. júla 2013 sp. zn. , na ktoré v podrobnostiach poukazuje s tým, že

s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely

ktorej opakuje, že Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach,

ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo

úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa

navrhuje prerušenie konania podľa , má podklad v aplikácii

vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania.

V danej veci sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach spomína aj Smernica,

z určujúceho hľadiska išlo ale zo strany súdov nižších stupňov o aplikáciu a interpretáciu

vnútroštátnych právnych predpisov (, Exekučného poriadku a zákona

č. ). Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania

zamietol.

V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3

) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho

zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a , dovolateľkou napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávnenej preto podľa a

prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , , a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá

oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia z 28. februára 2013 sp. zn. a z 26. júna 2013 sp. zn. ,

, , a konštatuje, že právne závery, ku ktorým

dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že :

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku).

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle (viď aj

rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. februára 2012 sp. zn. a tiež Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ).

Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza z tvrdení

oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva

6

dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124

), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami

vyplývajúcimi zo spisu.

Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia pojednávania,

vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže exekučný súd dospieť k tomuto

záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu) v neskorších

štádiách exekučného konania.

Exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskej zápisnice, ktorá má náležitosti

uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku; ak tieto náležitosti nemá, nejde

o vykonateľný exekučný titul. Ak je za exekučný titul označená notárska zápisnica, je

exekučný súd povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (porovnaj

obdobne R 58/1997). Pokiaľ notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, je exekúcia

neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (

a ). Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je

súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak niekto ako zástupca vysloví

za povinnú osobu takýto súhlas napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať, nejde o súhlas

povinnej osoby. Zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami

zastúpeného ( ) – o taký prípad ide tiež vtedy, keď určitý

nebankový subjekt má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné

úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy

nebankového subjektu. Dohoda o zastúpení je v tomto prípade neplatná (§ 39 Občianskeho

zákonníka), preto je absolútne neplatný aj Mgr. T. K. udelený „súhlas“ s vykonateľnosťou

notárskej zápisnice, v dôsledku čoho chýba podstatná náležitosť jej materiálnej

vykonateľnosti (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku).

Ak sa exekúcia navrhuje na podklade notárskej zápisnice, ktorá nemá náležitosti

vykonateľného exekučného titulu (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku), ide o dôvod,

so zreteľom na ktorý treba žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietnuť (prípadne, ak táto okolnosť vyjde najavo až po poverení súdneho

exekútora, exekučné konanie zastaviť).

V odôvodení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody rozhodnutia. Rovnako odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným

spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil (aj s poukazom

na obsah a dôvodnosť odvolania oprávnenej). Ich rozhodnutia nemožno považovať

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade

a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich

účel a význam. Námietka dovolateľky týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného

vyhotovenia rozhodnutí súdov oboch stupňov rovnako nie je dôvodná.

Tieto právne závery zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Dovolací súd sa

stotožňuje s názorom, že v danom prípade notárska zápisnica – z dôvodov vysvetlených už

súdmi nižších stupňov – nie je vykonateľný exekučný titul.

V súvislosti s námietkou dovolateľky, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

o nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávnenej podľa v spojení s

písm. c/

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal

povinnému náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na ich priznanie (§ 151

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. novembra 2013

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová