Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Oboer/258/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P., s. r. o., P., IČO:

X., zastúpený: F. P., s. r. o., G., IČO: X., proti povinnému D. F., nar. X., K., za účasti

vedľajšieho účastníka na strane povinného Z., V., IČO: X., právne zastúpeného JUDr. I. Š.,

advokátom, U., o vymoženie 403,31 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Svidník pod sp. zn. , o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu

v Prešove zo 6. decembra 2012, č. k. -39 a o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 6. decembra 2012, č. k. -39, takto

rozhodol:

Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa z a m i e t a .

Dovolanie oprávneného sa o d m i e t a .

Konanie o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove

zo 6. decembra 2012, č. k. -39, v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu

na prerušenie konania z a s t a v u j e .

Povinnému sa náhrada trov dovolacieho a odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Svidník 2. januára 2006 poveril súdneho exekútora, aby vykonal

exekúciu na základe notárskej zápisnice spísanej 24. júla 2005 notárom JUDr. O. Ď. pod sp.

zn. N 3787/2005, NZ 34366/2005.

Uznesením z 28. júna 2012, č. k. -17, Okresný súd Svidník vyhlásil

exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Návrh oprávneného na zmenu súdneho

2

exekútora zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne samostatným

uznesením.

Prvostupňový súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že exekučným titulom v tejto

exekučnej veci je notárska zápisnica spísaná na základe uznania záväzku vykonaného Mgr. T.

K. ako splnomocnencom povinného, pričom toto splnomocnenie bolo súčasťou formulárovej

zmluvy o úvere, uzavretej medzi oprávneným a povinným. Meno splnomocnenca už bolo

predpísané na formulárovom tlačive. Predmetné splnomocnenie je koncipované veľmi široko

a všeobecne, splnomocnencovi dáva široký priestor na konanie a zároveň vzbudzuje

pochybnosti o skutočnom obsahu splnomocnenia, čo podľa názoru súdu spôsobuje neurčitosť

splnomocnenia. Povinný sa splnomocnením dopredu vzdal práva uznať alebo neuznať dlh,

ktorý možno v budúcnosti vznikne, čo nie je možné, keďže uznať možno len dlh, ktorý už

vznikol a nie ktorý vznikne. Neplatnosť tohto právneho úkonu spôsobuje aj nedostatok

slobodnej vôle, keďže splnomocnenie bolo súčasťou formulárovej zmluvy, používanej

oprávneným v rámci jeho podnikateľskej činnosti a povinný nemal možnosť zvoliť si iného

splnomocnenca. S poukazom na ust. prvostupňový súd

poukázal tiež na to, že splnomocnenec povinného bol vybraný oprávneným, čo nasvedčuje

tomu, že nemá hájiť záujmy osoby, ktorá si ho vybrala. Z uvedených dôvodov považoval

prvostupňový súd splnomocnenie udelené povinným Mgr. T. K. za absolútne neplatné, a teda

nevyvolávajúce žiadne právne účinky, v dôsledku čoho je predmetná notárska zápisnica

nulitným právnym aktom a nespôsobilým exekučným titulom.

Na odvolanie oprávneného vec prejednal Krajský súd v Prešove ako súd odvolací.

Po preskúmaní napadnutého uznesenia rozhodol uznesením zo 6. decembra 2012, č. k.

-39 tak, že návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol a napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa podľa ustanovenia ako vecne správne

potvrdil.

Odvolací súd v odôvodnení uznesenia sa najprv zaoberal návrhom oprávneného

konanie prerušiť a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku, a to

s poukazom na ust. a Zmluvy o fungovaní Európskej

únie. V súvislosti s týmto návrhom na prejudiciálne konanie, poukázal odvolací súd

3

na judikatúru Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného a uviedol, že je

vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide

o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (rozsudok Súdneho dvora

Pannon C-243/08 a rozsudok Freiburger Kommunalbauten C-237/02).

Odvolací súd sa zo zreteľom na skutkové a právne okolnosti v predmetnej veci

zaoberal otázkou, či označená zmluvná podmienka predstavuje neprijateľnú zmluvnú

podmienku. V danom prípade išlo o rozpor právneho úkonu zastupovania so zákonom.

Odvolací súd poukázal na ust. a uviedol, že právny úkon

zastupovania je vzhľadom na kolíziu záujmov v rozpore so zákonom (§ 39 Občianskeho

zákonníka). Z tohto dôvodu nevznikol právny priestor na súdnu kontrolu časti o zastupovaní

podľa inštitútu neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmysle generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1

). Za tohto stavu odvolací súd návrh na prerušenie konania v zmysle

ust. zamietol.

Odvolací súd v odôvodnení uznesenia ďalej uviedol, že ako exekučný titul, podľa

ktorého exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, bola notárska zápisnica

N 3787/2005, Nz 34366/2005 a NCRLs 33879/2005 z 24. júla 2005. Notárska zápisnica je

ako procesno-právny inštitút uznaná ako exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia

občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinného

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej podstatnou náležitosťou, tento prejav vôle

dlžníka (povinného) robí z notárskej zápisnice právny titul spôsobilý na exekúciu.

V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 25. novembra 2010, sp. zn. , a dodal, že pri zastupovaní povinného

pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú

osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného,

v danom prípade povinného. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že

oprávnený predformuloval Mgr. T. K. vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu

zo strany povinného. V tejto súvislosti poukázal odvolací súd aj na to, že došlo k verejnému

napomenutiu zo strany stavovskej komory (Bulletin SAK č. ). Zástupca konal

zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinného.

4

Keďže ide o neplatné splnomocnenie, povinný nemohol plnomocenstvo kedykoľvek

odvolať. Neplatný právny úkon sa neodvoláva, pretože nemá žiadne právne účinky. Podľa

odvolacieho súdu prvostupňový súd správne zastavil exekúciu a na plnenie podmienok

exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie (rozsudok z 27. januára 2007 sp. zn.

, a ). Na podporu svojich záverov poukázal

odvolací súd aj na rozhodnutia iných súdov (uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.

zn. , , ). So zreteľom na nevykonateľnosť

notárskej zápisnice nepovažoval odvolací súd za potrebné zaoberať sa s ostatnými odvolacími

námietkami.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, ktoré

odôvodnil tým, že:

a) súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust.

v spojení s ust. ),

b) v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (ust.

v spojení s ust. )

c) súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (ust. § 241

ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. ),

d) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite

dokazovanie (ust. ),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(ust. ).

Na základe právnej argumentácie uvedenej v dovolaní oprávnený navrhuje, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušil a keďže

rovnakými vadami je postihnuté aj rozhodnutie prvostupňového súdu žiada, aby dovolací súd

v celom rozsahu zrušil aj uznesenie prvostupňového súdu a vec vrátil prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie a v prípade úspechu bola oprávnenému priznaná náhrada trov dovolacieho

konania. Oprávnený tiež navrhol, aby súd prerušil konanie podľa

v spojení s a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe Zmluvy

o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v znení, aký je uvedený v dovolaní.

5

Oprávnený tiež navrhol, aby dovolací súd postupoval podľa ust. a rozhodol

o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia Krajského súdu v Prešove zo 6. decembra

2012, sp. zn. , a to so zreteľom na uvedenú právnu argumentáciu a najmä

skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie vykazuje tak závažné právne nedostatky, že jeho výkon

v prostredí právneho štátu je vylúčený.

Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený aj odvolanie v časti,

ktorou odvolací súd zamietol jeho návrh na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods.

1 písm. c/ a článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Svoje odvolanie odôvodnil

predovšetkým tým, že súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom podľa

a , že rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia podľa , keď súd nesprávne interpretoval

a aplikoval ustanovenia a Zmluvy o fungovaní EÚ

v spojení s ustanovením § 36 ods. 5 Exekučného poriadku. Zdôraznil tiež, že napadnuté

rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia, a že v ňom bol nesprávne

poučený o nemožnosti napadnúť odvolaním výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

Za týchto okolností je napadnuté rozhodnutie svojvoľné, arbitrárne, porušujúce jeho ústavné

právo vyplývajúce z článku 6 ods. 1 SR, ako aj z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

v označenom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k dovolaniu a odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací

( ) po zistení, že dovolanie podal včas oprávnený zastúpený v súlade

s veta druhá , skúmal najskôr, či je dôvodný jej návrh na prerušenie

dovolacieho konania podľa

K podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia sp. zn. z 15. mája 2013 a sp. zn.

6

z 15. mája 2013, na ktoré v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich

vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej najvyšší súd dodáva, že

Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú:

a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr

Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie

konania podľa , má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie

je žiadny dôvod pre prerušenie konania.

Najvyšší súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.

V ďalšom najvyšší súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3

) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a , oprávneným napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávneného preto podľa § 239 ods. 1 a 2

prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , , a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jeho dovolania, podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý

oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia sp. zn. z 15. mája 2013, sp. zn. z 15. mája 2013,

7

sp. zn. z 21. októbra 2013 a sp. zn. z 19. septembra 2013

a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne

opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( ) je

daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku).

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v (viď aj

rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. z 1. februára 2012 a tiež Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ).

Exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskej zápisnice, ktorá má náležitosti

uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku; ak tieto náležitosti nemá, nejde

o vykonateľný exekučný titul. Ak je za exekučný titul označená notárska zápisnica, je

exekučný súd povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (porovnaj

obdobne R 58/1997). Pokiaľ notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, je exekúcia

neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (

a ). Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je

súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak niekto ako zástupca vysloví

za povinnú osobu, takýto súhlas napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať, nejde

o súhlas povinnej osoby. Zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore

so záujmami zastúpeného ( ) – o taký prípad ide tiež vtedy,

keď určitý nebankový subjekt má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany,

následné úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy

nebankového subjektu. Dohoda o zastúpení je v tomto prípade neplatná (§ 39 Občianskeho

zákonníka), preto je absolútne neplatný aj Mgr. T. K. udelený „súhlas“

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, v dôsledku čoho chýba podstatná náležitosť jej

materiálnej vykonateľnosti (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku).

8

Ak sa exekúcia navrhuje na podklade notárskej zápisnice, ktorá nemá náležitosti

vykonateľného exekučného titulu (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku), ide o dôvod,

so zreteľom na ktorý treba žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietnuť (prípadne, ak táto okolnosť vyjde najavo až po poverení súdneho

exekútora, exekučné konanie zastaviť).

V odôvodení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody rozhodnutia. Rovnako odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným

spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil (aj s poukazom

na obsah a dôvodnosť odvolania oprávneného). Ich rozhodnutia nemožno považovať

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade

a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich

účel a význam.

Tieto právne závery zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Najvyšší súd sa

stotožňuje s názorom, že v danom prípade notárska zápisnica – z dôvodov vysvetlených už

súdmi nižších stupňov – nie je vykonateľný exekučný titul.

Námietka oprávneného, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne pojednávanie,

aj keď podľa zákona tak boli povinné urobiť, nie je dôvodná. Tak, ako správne poznamenal

oprávnený účinným od 9. augusta 2012 bol novelizovaný

Exekučný poriadok, ktorý ust. § 57 Exekučného poriadku doplnil o ods. 5, v zmysle ktorého

súd nariadi pojednávanie ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Oprávnený namietal,

že súd prvého stupňa v danom prípade vyhlásil exekúciu za neprípustnú, a následne ju

zastavil, preto mal postupovať podľa uvedeného ustanovenia. Tvrdenie oprávneného však nie

je dôvodné. Súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa uvedeného ustanovenia, pretože

v danom prípade exekúciu zastavil uznesením z 28. júna 2012 a uvedené ustanovenie

nadobudlo účinnosť až 9. augusta 2012. Odvolací súd v danom prípade postupoval v súlade

s ust. § 214 ods. 2 a o odvolaní oprávneného rozhodol bez nariadenia pojednávania. V danej

veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle

a rovnako nebol splnený ani jeden z ostatných dvoch dôvodov (§ 214 ods. 1 písm. b/ a c/

), pre ktoré predseda senátu odvolacieho súdu musí vždy nariadiť pojednávanie.

9

Z uvedeného vyplýva, že nariadenie pojednávania bolo na úvahe odvolacieho súdu. Rovnako

dovolací súd nevzhliadol dôvody, pre ktoré by bolo potrebné nariadiť pojednávanie, či už

pred súdom prvého stupňa alebo pred odvolacím súdom. V tejto súvislosti dovolací súd

považuje za potrebné uviesť, že v štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie

sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení

oprávneného, uvedených v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto

štádiu súd nevykonáva dokazovanie ( až ), postačujúce je, ak sú

rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane

do neho založených listín. Vzhľadom na to oboznamovanie sa obsahom listín za účelom

posúdenia predpokladov na zastavenie exekúcie nemusí vykonávať na pojednávaní

za prítomnosti oprávneného a povinného.

V súvislosti s námietkou oprávneného, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

o nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených oprávneným, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávnenej podľa v spojení s

písm. c/

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal

povinnému náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na ich priznanie (§ 151

).

10

V súvislosti s odvolaním, ktoré oprávnený podal proti napadnutému uzneseniu

odvolacieho súdu, vo výroku, ktorým odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania

zamietol, Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal predovšetkým podmienky, za ktorých

môže konať ( ) a dospel k záveru, že v predmetnej veci ide o taký nedostatok

podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť.

I keď výslovne nevypočítava procesné podmienky konania,

možno z neho vyvodiť, že procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a účastníkov konania,

ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania,

vyplývajúci zo základných ustanovení (v prvej hlave prvej

časti). Na strane súdu k podmienkam konania patria tie, ktoré vymedzujú jeho práva

a povinnosti ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie. Takouto podmienkou je

nepochybne aj funkčná príslušnosť, z úpravy ktorej vyplýva, ktorý súd je príslušný konať

a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Chýbajúca funkčná príslušnosť na prejednanie

určitej veci predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

V prejednávanej veci odvolanie oprávneného smeruje proti uzneseniu, ktorým

odvolací súd v odvolacom konaní nevyhovel návrhu oprávneného na prerušenie konania.

Podľa účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa

odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob

vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj

vedľajší účastník.

Podľa krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov. Podľa o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských

súdov ako súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Citované zákonné ustanovenia upravujú funkčnú príslušnosť Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky tak, že tento súd je príslušný rozhodovať o odvolaniach vtedy, ak

odvolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa. Spôsobilým

predmetom odvolacieho konania sú teda len rozhodnutia súdu prvého stupňa.

11

Rozhodnutie krajského súdu o nevyhovení návrhu oprávneného na prerušenie konania,

vydané v priebehu odvolacieho konania, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého

stupňa, ale jedná sa o rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

v ustanovení výslovne predpokladá rozhodovanie

odvolacieho súdu, napr. aj o návrhoch podľa § 138 ods. 1 vrátane tých, o ktorých nerozhodol

súd prvého stupňa. Odvolací súd sa pri takomto rozhodovaní nestáva súdom prvého stupňa,

ale zostáva odvolacím súdom. Napadnuté uznesenie krajského súdu ako odvolacieho súdu

teda neobsahuje (neuvádza) chybné poučenie o neprípustnosti odvolania proti tomuto

rozhodnutiu.

Oprávnený napadol predmetné uznesenie krajského súdu odvolaním, avšak funkčná

príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rozhodovanie o tomto opravnom

prostriedku nie je daná z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané krajským súdom

ako súdom prvého stupňa, ale ako súdom odvolacím.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa ,

ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Keďže na prejednanie odvolania podaného oprávneným proti uzneseniu odvolacieho

súdu nie je daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ide o taký

nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. V súlade s posledne citovaným

ustanovením Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o tomto opravnom prostriedku

zastavil bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol

podľa prvá veta v spojení s Oprávnený zavinil, že

konanie muselo byť zastavené. Povinnej však náhradu trov tohto konania nepriznal, lebo

v tomto konaní je žiadne nevznikli a ani nepodala návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

pomerom hlasov 3 : 0.

12

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. novembra 2013

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová