Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Oboer/266/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P., s. r. o., P., IČO:

X., zastúpený: F. P., s. r. o., G., IČO: X., proti povinnému V. M., nar. X., o vymoženie

224,06 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn.

, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach

z 13. mája 2013, č. k. -55 a o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Krajského súdu v Košiciach z 13. mája 2013, č. k. -55, takto

rozhodol:

Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa z a m i e t a .

Dovolanie oprávneného sa o d m i e t a .

Konanie o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach

z 13. mája 2013, č. k. -55, v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu

na prerušenie konania z a s t a v u j e .

Povinnému sa náhrada trov dovolacieho a odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves 5. januára 2005 poveril súdneho exekútora, aby

vykonal exekúciu na základe notárskej zápisnice spísanej 23. júla 2004 notárom JUDr. J. K.

pod sp. zn.: N 1048/2004, NZ 60305/2004.

Uznesením z 9. augusta 2012, č. k. -23, Okresný súd Spišská Nová Ves

vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Návrh oprávneného na zmenu

2

súdneho exekútora zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania.

Prvostupňový súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že na základe návrhu oprávneného

a žiadosti súdneho exekútora vydal súd 5. januára 2005 poverenie na vykonanie exekúcie

pre súdneho exekútora Ing. Bc. K. M.. Exekučným titulom bola notárska zápisnica sp. zn.:

N 1048/2004, NZ 60305/2004 z 23. júla 2004 spísaná na Notárskom úrade notárky JUDr. J.

K. so sídlom v B.. Oprávnený podaním z 31. mája 2012 žiadal o zmenu exekútora a navrhol

poveriť vykonaním exekúcie Exekútorský úrad JUDr. R. K. Z obsahu uvedenej notárskej

zápisnice súd prvého stupňa zistil, že v zmluve o úvere, uzavretej medzi oprávneným

a povinným dňa 29. januára 2004, povinný splnomocnil advokáta Mgr. T. K. na spísanie

predmetnej notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v mene povinného uznal

záväzok z uvedeného úveru tak, aby notárska zápisnica bola vykonateľným exekučným

titulom na súdny výkon rozhodnutia podľa , príp. exekúciu podľa

ods. 2 Exekučného poriadku na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky (resp. jej

zostatku v prípade čiastočného splnenia dlhu) a jeho príslušenstva.

Zároveň z notárskej zápisnice súd prvého stupňa zistil, že spísania uvedenej zápisnice

sa zúčastnil Mgr. B. Ž. ako advokátsky koncipient na základe substitučnej plnej moci, ktorá

mu bola udelená 2. januára 2003 Mgr. T. K., advokátom v B. podľa § 12 ods. 2 zákona č.

o advokácii, teda bol splnomocnený k procesným úkonom podľa vyššie

uvedeného citovaného uznesenia. Bol splnomocnený na uznanie záväzku dlžníka z úverovej

zmluvy tak, aby sa notárska zápisnica stala podľa , resp.

Exekučného poriadku vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, resp. pre exekúciu

na celý dlžníkov majetok do výšky vzniknutej pohľadávky, vrátane jej príslušenstva

a všetkých nákladov spojených s jej zabezpečením a vymáhaním. Toto plnomocenstvo udelil

Mgr. T. K. na všetky právne úkony spojené s vybavením vyššie uvedenej záležitosti, a to

na dobu neurčitú, pričom plnomocenstvo malo platiť až do jeho odvolania.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa , písm.

c/, § 44 ods. 8 a ods. 9, § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 33 ods. 2,

, , a

o advokácii (platného v čase udelenia plnomocenstva) a uviedol, že advokát Mgr. T. K.

3

splnomocnil Mgr. B. Ž. ako advokátskeho koncipienta na uznanie záväzku dlžníka z úverovej

zmluvy bez toho, aby mal na takýto úkon od povinného súhlas. Pod bodom 3. notárskej

zápisnice hmotnoprávny úkon o uznaní dlhu Mgr. B. Ž., advokátskym koncipientom, nemá

pre túto exekúciu žiaden význam. Súd prvého stupňa zároveň poukázal i na kolíziu záujmov,

pretože povinný splnomocnil na spísanie notárskej zápisnice Mgr. T. K., ktorý zastupuje

oprávneného v exekučnom konaní. Notárska zápisnica nebola exekučným titulom,

neobsahovala formálne náležitosti podľa § 41 ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku, a preto

na základe tejto notárskej zápisnice nemohla byť exekúcia vedená. Z týchto dôvodov súd

prvého stupňa podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu

vyhlásil za neprípustnú a súčasne exekučné konanie zastavil. Oprávnený požiadal o zmenu

súdneho exekútora. Keďže súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju

zastavil, návrh na zmenu exekútora zamietol. O trovách exekúcie súd prvého stupňa rozhodol

podľa § 196, § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa nezaviazal účastníkov

uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, pretože súdny exekútor si trovy exekučného

konania neuplatnil.

Na odvolanie oprávneného vec prejednal Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací.

Po preskúmaní napadnutého uznesenia rozhodol uznesením z 13. mája 2013, č. k.

-55 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení

exekúcie za neprípustnú a vo výroku o zastavení exekúcie potvrdil, návrh oprávneného

na prerušenie konania zamietol, odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu oprávneného

na zmenu súdneho exekútora odmietol a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal.

Odvolací súd v odôvodení rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa zamietol návrh

oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Ustanovenia § 44 ods. 6 a ani iné ustanovenie

Exekučného poriadku odvolanie proti rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora nepripúšťa,

preto odvolací súd podľa odmietol odvolanie oprávneného proti

napadnutému uzneseniu vo výroku o zmene súdneho exekútora, pretože odvolanie smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie v exekučnom konaní prípustné. Odvolací

súd sa preto ani nemohol meritórne zaoberať odvolaním oprávneného v tejto časti

rozhodnutia.

4

V ďalšej časti odôvodnenia sa odvolací súd zaoberal odvolaním oprávneného

vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie. V tejto súvislosti súd

poukázal na ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, § 22 ods. 1 a ods. 2, § 23 a § 31

ods. 1 a uviedol, že v posudzovanom prípade bol povinný nútený

súčasne na predtlači zmluvy o úvere splnomocniť na zastupovanie pri vyhlásení o uznaní

právneho záväzku Mgr. T. K., ktorého určil práve oprávnený a v ktorom ho splnomocnil na

spísanie predmetnej notárskej zápisnice - exekučného titulu. Za takejto situácie je tu zjavný

rozpor záujmov medzi splnomocnencom advokátom Mgr. T. K. (a teda aj jeho advokátskym

koncipientom Mgr. B. Ž.) a povinným ako splnomocniteľom, čo vylučuje možnosť vzniku

platnej dohody o plnomocenstve. Navyše v notárskej zápisnici ako exekučnom titule, ktorú

oprávnený predložil, chýba nepochybný relevantný prejav vôle dlžníka splnomocniť advokáta

Mgr. T. K. na vykonanie vyhlásenia v jeho mene. Už samotná táto skutočnosť predstavuje

vadu exekučného titulu, ktorá bráni v možnosti vydať exekútorovi poverenie na vykonanie

exekúcie na základe takejto notárskej zápisnice. Uvedené závery o neplatnosti

splnomocnenia, ako aj o chýbajúcich náležitostiach notárskej zápisnice mali za následok

záver o nespôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu a táto skutočnosť je

dostatočným dôvodom pre zastavenie exekúcie.

Odvolací súd v ďalšej časti odôvodnenia poukázal na ust. § 33 ods. 2,

a o advokácii a uviedol, že

z uvedených ustanovení vyplýva, že ustanovenie ďalšieho zástupcu, ktorý je splnomocnený

na konanie v mene a na účet pôvodného zastúpeného, možno subdelegovať iba vtedy, keď to

výslovne vyplýva z plnomocenstva, čo v danom prípade absentovalo. Ohľadne poverenia

advokáta Mgr. T. K. a ďalšej osoby Mgr. B. Ž. odvolací súd doplnil, že advokát Mgr. T. K.

bol splnomocnený na konkrétny úkon podľa ustanovenia a nasl.

a nie podľa o advokácii (nejde o zmluvu o právnej pomoci), preto tu

nemožno aplikovať § 16 ods. 1 a ods. 2 tohto zákona o zastúpení advokáta iným advokátom,

alebo koncipientom.

Na základe uvedeného odvolací súd skonštatoval, že súd prvého stupňa správne

exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú, pretože

toto exekučné konanie nemá spôsobilý exekučný titul a je tu teda iný dôvod, pre ktorý ju

nemožno vykonať.

5

K ďalšej námietke oprávneného, týkajúcej sa opätovného preskúmania podmienok

exekučného konania, odvolací súd uviedol, že prihliadať na splnenie podmienok konania je

úlohou súdu v každom štádiu konania, a to aj z úradnej moci. V prípade, ak súdu prvého

stupňa bol v priebehu exekúcie predložený návrh na zmenu súdneho exekútora a súd

pri rozhodovaní o tomto návrhu zistil, že vymáhaný nárok je v rozpore so zákonom

a exekúcia nezákonná, podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku bol oprávnený exekúciu

zastaviť aj bez návrhu. Nedostatok spôsobilosti notárskej zápisnice byť exekučným titulom je

tak závažným nedostatkom podmienky exekučného konania, ktorý v konaní nemožno

odstrániť a pre ktorý musí byť konanie zastavené.

Odvolací súd z týchto dôvodov už považoval za nadbytočné zaoberať sa ďalšími

nedostatkami exekučného titulu a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch

o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie podľa ako

vecne správne potvrdil, pretože predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným

titulom.

Zaoberajúc sa návrhom oprávneného na prerušenie tohto exekučného konania podľa

a návrhom na predloženie veci Súdnemu dvoru EÚ na základe

článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ na rozhodnutie o prejudiciálnych otázok odvolací súd

dospel k záveru, že v prejednávanom prípade neexistoval dôvod obrátiť sa s predbežnou

otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ a návrh oprávneného na prerušenie

konania zamietol. Odvolací súd poukázal aj na ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, podľa

ktorého exekučné konanie nemožno prerušiť. Preto v tomto konaní nie je daný zákonný

dôvod na prerušenie exekučného konania podľa návrhu oprávneného, podľa § 109 ods. 1

písm. c/

V súvislosti s odmietnutím odvolania proti výroku o zamietnutí návrhu oprávneného

na zmenu súdneho exekútora odvolací súd v odôvodení poukázal na ust. § 30 ods. 1

Exekučného poriadku a konštatoval, že nezlučiteľnosť činnosti (funkcie) súdneho exekútora

s pracovným pomerom (a inými) vyplývajúca z § 4 Exekučného poriadku predstavuje záruku,

že súdny exekútor svoju činnosť, spočívajúcu v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí,

bude vykonávať nezávisle a nestranne podľa § 3 Exekučného poriadku. Inými slovami, súdny

exekútor vykonávaním činnosti, ktorá je nezlučiteľná s pracovným pomerom, môže

6

oprávnene vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom

exekučného konania. Skutočnosť, že súdny exekútor JUDr. R. K. bol zamestnancom

účastníka exekučného konania (v danom prípade oprávneného), čo vyplýva z Nálezu

Ústavného súdu SR sp. zn. z 13. apríla 2011, je okolnosťou vylučujúcou ho

z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je podľa § 30 ods. 3

Exekučného poriadku povinný bezodkladne oznámiť súdu. Ak súd vylúči exekútora

z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený

a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd (§ 30 ods. 11 Exekučného poriadku). Preto

súdny exekútor JUDr. R. K. nemôže vykonávať predmetnú exekúciu pre oprávneného.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust.

v spojení s a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,

pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a súdnemu exekútorovi a povinnému

preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, ktoré

odôvodnil tým, že:

a) súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust.

v spojení s ust. ),

b) v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (ust.

v spojení s ust. )

c) súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (ust. § 241

ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. ),

d) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite

dokazovanie (ust. ),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(ust. ).

Na základe právnej argumentácie uvedenej v dovolaní oprávnený navrhuje, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušil a keďže

rovnakými vadami je postihnuté aj rozhodnutie prvostupňového súdu žiada, aby dovolací súd

7

v celom rozsahu zrušil aj uznesenie prvostupňového súdu a vec vrátil prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie a v prípade úspechu bola oprávnenému priznaná náhrada trov dovolacieho

konania. Oprávnený tiež navrhol, aby súd prerušil konanie podľa

v spojení s a Súdnemu dvoru EÚ na základe Zmluvy o fungovaní EÚ

predložil prejudiciálne otázky v znení, aký je uvedený v dovolaní. Oprávnený tiež navrhol,

aby dovolací súd postupoval podľa ust. a rozhodol o odložení vykonateľnosti

napadnutého uznesenia Krajského súdu v Košiciach z 13. mája 2013, sp. zn.

, a to so zreteľom na uvedenú právnu argumentáciu a najmä skutočnosť, že

napadnuté rozhodnutie vykazuje tak závažné právne nedostatky, že jeho výkon v prostredí

právneho štátu je vylúčený.

Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený aj odvolanie v časti,

ktorou odvolací súd zamietol jeho návrh na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods.

1 písm. c/ a článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Svoje odvolanie odôvodnil

predovšetkým tým, že súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom podľa

a , že rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia podľa , keď súd nesprávne interpretoval

a aplikoval ustanovenia a Zmluvy o fungovaní EÚ

v spojení s ustanovením § 36 ods. 5 Exekučného poriadku. Zdôraznil tiež, že napadnuté

rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia, a že v ňom bol nesprávne

poučený o nemožnosti napadnúť odvolaním výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

Za týchto okolností je napadnuté rozhodnutie svojvoľné, arbitrárne, porušujúce jeho ústavné

právo vyplývajúce z článku 6 ods. 1 SR, ako aj z Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

v označenom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k dovolaniu a odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací

( ) po zistení, že dovolanie podal včas oprávnený zastúpený v súlade

s veta druhá , skúmal najskôr, či je dôvodný jej návrh na prerušenie

dovolacieho konania podľa

8

K podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia sp. zn. z 15. mája 2013 a sp. zn.

z 15. mája 2013, na ktoré v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich

vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej najvyšší súd dodáva, že

Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a)

výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr

Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie

konania podľa , má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie

je žiadny dôvod pre prerušenie konania.

Najvyšší súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.

V ďalšom najvyšší súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3

) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a , oprávneným napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávneného preto podľa § 239 ods. 1 a 2

prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , , a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jeho dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

9

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý

oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia sp. zn. z 15. mája 2013, sp. zn. z 15. mája 2013,

sp. zn. z 21. októbra 2013 a sp. zn. z 19. septembra 2013

a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne

opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( ) je

daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku).

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v (viď aj

rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. z 1. februára 2012 a tiež Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ).

Exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskej zápisnice, ktorá má náležitosti

uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku; ak tieto náležitosti nemá, nejde

o vykonateľný exekučný titul. Ak je za exekučný titul označená notárska zápisnica, je

exekučný súd povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (porovnaj

obdobne R 58/1997). Pokiaľ notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, je exekúcia

neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (

a ). Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je

súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak niekto ako zástupca vysloví

za povinnú osobu takýto súhlas napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať, nejde o súhlas

povinnej osoby. Zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami

zastúpeného ( ) – o taký prípad ide tiež vtedy, keď určitý

nebankový subjekt má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné

úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy

nebankového subjektu. Dohoda o zastúpení je v tomto prípade neplatná (§ 39 Občianskeho

zákonníka), preto je absolútne neplatný aj Mgr. T. K. udelený „súhlas“ s vykonateľnosťou

10

notárskej zápisnice, v dôsledku čoho chýba podstatná náležitosť jej materiálnej

vykonateľnosti (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku).

Ak sa exekúcia navrhuje na podklade notárskej zápisnice, ktorá nemá náležitosti

vykonateľného exekučného titulu (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku), ide o dôvod,

so zreteľom na ktorý treba žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietnuť (prípadne, ak táto okolnosť vyjde najavo až po poverení súdneho

exekútora, exekučné konanie zastaviť).

V odôvodení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody rozhodnutia. Rovnako odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným

spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil (aj s poukazom

na obsah a dôvodnosť odvolania oprávneného). Ich rozhodnutia nemožno považovať

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade

a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich

účel a význam.

Tieto právne závery zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Najvyšší súd sa

stotožňuje s názorom, že v danom prípade notárska zápisnica – z dôvodov vysvetlených už

súdmi nižších stupňov – nie je vykonateľný exekučný titul.

Nedôvodnou je i námietka oprávneného, že mu súdy svojím postupom odňali možnosť

konať pred súdom, keďže nebolo nariadené v zmysle § 57 ods. 5 Exekučného poriadku ústne

pojednávanie. Toto ustanovenie však (účinné od 9. augusta 2012 do 31. decembra 2012)

ustanovovalo povinnosť nariadiť pojednávanie iba v prípadoch zastavenia exekúcie v zmysle

§ 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Ako vyplýva z rozhodnutia exekučného súdu, tento exekúciu

zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, a teda exekúciu vyhlásil

za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. So zreteľom

na účinnosť ust. § 57 ods. 5 Exekučného poriadku (iba do 31. decembra 2012), nebolo by

možné (vo vytýkanom smere) dosiahnuť žiadnu nápravu ani zrušením dovolaním

napadnutého rozhodnutia. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že dané ustanovenie je svojím

charakterom procesné a na rozdiel od hmotného práva platí zásada, že v prípade procesných

predpisov sa postupuje podľa procesných predpisov účinných v čase úkonov súdu.

11

Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade zrušenia rozhodnutí odvolacieho aj prvostupňového

súdu, by tieto neboli povinné nariadiť vo veci ústne pojednávanie, pretože ust. § 57 ods. 5

Exekučného poriadku už nie je účinné.

V danom prípade síce konanie je postihnuté inou vadou, avšak táto vada nemala

za následok neprávne rozhodnutie vo veci. Iná vada konania (ust. § 241 ods. 2 písm. b/

) je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tohto tvrdenia

o existencii tohto dovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného

dôvodu prípustné; o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.

K námietke oprávneného ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust.

dovolací súd dodáva, že právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale

prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia oprávneného boli

opodstatnené, mohli mať za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale

nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by

posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne

interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,

prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné, ale o taký prípad

v danej veci nejde.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených oprávneným, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

12

neprípustné dovolanie oprávnenej podľa v spojení s

písm. c/

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal

povinnému náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na ich priznanie (§ 151

).

V súvislosti s odvolaním, ktoré oprávnený podal proti napadnutému uzneseniu

odvolacieho súdu, vo výroku, ktorým odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania

zamietol, Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal predovšetkým podmienky, za ktorých

môže konať ( ) a dospel k záveru, že v predmetnej veci ide o taký nedostatok

podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť.

I keď výslovne nevypočítava procesné podmienky konania,

možno z neho vyvodiť, že procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a účastníkov konania,

ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci

zo základných ustanovení (v prvej hlave prvej časti).

Na strane súdu k podmienkam konania patria tie, ktoré vymedzujú jeho práva a povinnosti

ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie. Takouto podmienkou je nepochybne aj funkčná

príslušnosť, z úpravy ktorej vyplýva, ktorý súd je príslušný konať a rozhodovať o veci

v inštančnom postupe. Chýbajúca funkčná príslušnosť na prejednanie určitej veci predstavuje

neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

V prejednávanej veci odvolanie oprávneného smeruje proti uzneseniu, ktorým

odvolací súd v odvolacom konaní nevyhovel návrhu oprávneného na prerušenie konania.

Podľa účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa

odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob

vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj

vedľajší účastník.

13

Podľa krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov. Podľa o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských

súdov ako súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Citované zákonné ustanovenia upravujú funkčnú príslušnosť Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky tak, že tento súd je príslušný rozhodovať o odvolaniach vtedy, ak

odvolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa. Spôsobilým

predmetom odvolacieho konania sú teda len rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Rozhodnutie krajského súdu o nevyhovení návrhu oprávneného na prerušenie konania,

vydané v priebehu odvolacieho konania, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého

stupňa, ale jedná sa o rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému nie je odvolanie

prípustné. v ustanovení výslovne predpokladá

rozhodovanie odvolacieho súdu, napr. aj o návrhoch podľa § 138 ods. 1 vrátane tých,

o ktorých nerozhodol súd prvého stupňa. Odvolací súd sa pri takomto rozhodovaní nestáva

súdom prvého stupňa, ale zostáva odvolacím súdom. Napadnuté uznesenie krajského súdu

ako odvolacieho súdu teda neobsahuje (neuvádza) chybné poučenie o neprípustnosti

odvolania proti tomuto rozhodnutiu.

Oprávnený napadol predmetné uznesenie krajského súdu odvolaním, avšak funkčná

príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rozhodovanie o tomto opravnom

prostriedku nie je daná z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané krajským súdom

ako súdom prvého stupňa, ale ako súdom odvolacím.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa ,

ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Keďže na prejednanie odvolania podaného oprávneným proti uzneseniu odvolacieho

súdu nie je daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ide o taký

nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. V súlade s posledne citovaným

ustanovením Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o tomto opravnom prostriedku

zastavil bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

14

O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol

podľa prvá veta v spojení s Oprávnený zavinil, že

konanie muselo byť zastavené. Povinnému však náhradu trov tohto konania nepriznal, lebo

v tomto konaní je žiadne nevznikli a ani nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. novembra 2013

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová