Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Oboer/30/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P., s. r. o., P., IČO:

X., zastúpený: F. P., s. r. o., G., IČO: X., proti povinnému R. V., nar. X., bytom Ú.,

o vymoženie 1 075,49 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.

, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove

z 28. septembra 2012, č. k. -37, takto

rozhodol:

Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa z a m i e t a .

Dovolanie oprávneného sa o d m i e t a .

Povinnému sa náhrada trov dovolacieho a odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad 17. mája 2005 poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu

na základe notárskej zápisnice spísanej 20. februára 2005 notárom JUDr. O. Ď. pod sp. zn.

N 921/2005, NZ 7531/2005.

Uznesením z 13. marca 2012, č. k. -21, Okresný súd Poprad vyhlásil

exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). O trovách konania rozhodol tak, že

oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. K. M. náhradu trov exekúcie

vo výške 47,64 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Prvostupňový súd v odôvodení rozhodnutia poukázal aj na ust. § 22 ods. 2, § 23

a mail za to, že plnomocenstvo udelené povinným advokátovi Mgr.

T. K. v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, pretože advokát nemohol pred

2

notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou

notárskej zápisnice v mene povinného, lebo je tu zjavný rozpor záujmov splnomocneného

zástupcu a zastúpeného.

Na odvolanie oprávneného vec prejednal Krajský súd v Prešove ako súd odvolací.

Po preskúmaní napadnutého uznesenia rozhodol uznesením z 28. septembra 2012, č. k.

-37 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ustanovenia

ako vecne správne potvrdil, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal

a návrh na prerušenie konania zamietol.

V súvislosti s návrhom oprávneného na prejudiciálne konanie podľa ust. § 109 ods. 1

písm. c/ a Zmluvy o fungovaní Európskej únie, aby Súdny dvor Európskej

únie rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd poukázal

na judikatúru Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného. Je vecou

členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú

zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C-243/08).

Odvolací súd so zreteľom na skutkové s právne okolnosti v predmetnej veci sa

zaoberal otázkou, či označená zmluvná podmienka predstavuje neprijateľnú zmluvnú

podmienku.

V danom prípade ide o rozpor právneho úkonu zastupovania so zákonom. Odvolací

súd poukázal na ust. a uviedol, že právny úkon zastupovania

vzhľadom na kolíziu záujmov je v rozpore so zákonom ( ).

Z tohto dôvodu nevznikol právny priestor na súdnu kontrolu časti o zastupovaní podľa

inštitútu neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmysle generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1

). za tohto stavu odvolací súd návrh na prerušenie konania v zmysle

ust. zamietol.

Odvolací súd ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že ako exekučný titul bola

označená notárska zápisnica N 921/2005, NZ 7531/2005 z 20. februára 2005, podľa ktorého

exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Notárska zápisnica je ako procesno-

právny inštitút uznaná ako exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho

3

a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinného s vykonateľnosťou

notárskej zápisnice je jej podstatnou náležitosťou, tento prejav vôle dlžníka (povinného) robí

z notárskej zápisnice právny titul spôsobilý na exekúciu. Odvolací súd poukázal na uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. novembra 2010, sp. zn. a mal

za to, že pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému

porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú

v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom prípade záujmami povinného. Aspekt

zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval Mgr. T. K. vo

formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinného. V tejto súvislosti

došlo aj k verejnému napomenutiu zo strany stavovskej komory (Bulletin SAK č.

). Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu

za povinného.

Keďže ide o neplatné splnomocnenie, povinný nemohol plnomocenstvo kedykoľvek

odvolať. Neplatný právny úkon sa neodvoláva, pretože nemá žiadne účinky.

Odvolací súd mal za to, že prvostupňový súd správne zastavil exekúciu a na splnenie

podmienok exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie. V tejto súvislosti

odvolací súd odkázal aj na rozsudok z 27. januára 2007, sp. zn. publikovaný

v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997. V tomto smere boli odvolacie námietky

neopodstatnené ( a ).

Na podporu záveru odvolacieho súdu odvolací súd poukázal aj na rozhodnutia rôznych

súdov, ktoré neuznali za obdobných skutkových podmienok notársku zápisnicu ako exekučný

titul (uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. ,

, ).

Odvolací súd poukázal aj na to, že judikatúra súdov, vrátane európskeho súdu

nepožaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

Odvolací súd so zreteľom na nevykonateľnosť notárskej zápisnice nepovažoval za potrebné

zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

4

O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ust.

v spojení s ust.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie a následne

podal aj doplnenie dovolania (ďalej len „dovolanie“), ktoré odôvodnil tým, že:

a) súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust. § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p

v spojení s ust. ),

b) v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (ust.

v spojení s ust. ),

c) súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (ust. § 241

ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. ),

d) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite

dokazovanie (ust. píms. b/ ),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(ust. ).

Na základe právnej argumentácie uvedenej v dovolaní oprávnený navrhuje, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušil a keďže

rovnakými vadami je postihnuté aj rozhodnutie prvostupňového súdu žiada, aby dovolací súd

v celom rozsahu zrušil aj uznesenie prvostupňového súdu a vec vrátil prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie a v prípade úspechu bola oprávnenému priznaná náhrada trov dovolacieho

konania. Oprávnený tiež navrhol, aby súd prerušil konanie podľa

v spojení s a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe Zmluvy

o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v znení aký je uvedený v dovolaní.

Oprávnený tiež navrhol, aby dovolací súd postupoval podľa ust. a rozhodol

o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia Krajského súdu v Prešove z 28. septembra

2012, sp. zn. , a to so zreteľom na uvedenú právnu argumentáciu a najmä

skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie vykazuje tak závažné právne nedostatky, že jeho výkon

v prostredí právneho štátu je vylúčený.

5

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací

( ) po zistení, že dovolanie podal včas oprávnený zastúpený v súlade

s veta druhá , skúmal najskôr, či je dôvodný jej návrh na prerušenie

dovolacieho konania podľa

K podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia sp. zn. z 15. mája 2013 a sp. zn.

z 15. mája 2013, na ktoré v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich

vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej najvyšší súd dodáva, že

Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú:

a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr

Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie

konania podľa , má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie

je žiadny dôvod pre prerušenie konania.

Najvyšší súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.

V ďalšom najvyšší súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3

) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a , oprávneným napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávneného preto podľa § 239 ods. 1 a 2

prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , , a netvrdil

6

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jeho dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý

oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia sp. zn. z 15. mája 2013, sp. zn. z 15. mája 2013,

sp. zn. z 21. októbra 2013 a sp. zn. z 19. septembra 2013

a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne

opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( ) je

daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku).

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v (viď aj

rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. z 1. februára 2012 a tiež Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ).

Exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskej zápisnice, ktorá má náležitosti

uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku; ak tieto náležitosti nemá, nejde

o vykonateľný exekučný titul. Ak je za exekučný titul označená notárska zápisnica, je

exekučný súd povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (porovnaj

obdobne R 58/1997). Pokiaľ notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, je exekúcia

neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (

a ). Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je

súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak niekto ako zástupca vysloví

za povinnú osobu takýto súhlas napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať, nejde o súhlas

7

povinnej osoby. Zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami

zastúpeného ( ) – o taký prípad ide tiež vtedy, keď určitý

nebankový subjekt má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné

úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy

nebankového subjektu. Dohoda o zastúpení je v tomto prípade neplatná (§ 39 Občianskeho

zákonníka), preto je absolútne neplatný aj Mgr. T. K. udelený „súhlas“

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, v dôsledku čoho chýba podstatná náležitosť jej

materiálnej vykonateľnosti (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku).

Ak sa exekúcia navrhuje na podklade notárskej zápisnice, ktorá nemá náležitosti

vykonateľného exekučného titulu (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku), ide o dôvod,

so zreteľom na ktorý treba žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietnuť (prípadne, ak táto okolnosť vyjde najavo až po poverení súdneho

exekútora, exekučné konanie zastaviť).

V odôvodení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody rozhodnutia. Rovnako odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným

spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil (aj s poukazom

na obsah a dôvodnosť odvolania oprávneného). Ich rozhodnutia nemožno považovať

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade

a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich

účel a význam. Námietka oprávneného, týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného

vyhotovenia rozhodnutí súdov oboch stupňov, rovnako nie je dôvodná.

Tieto právne závery zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Najvyšší súd sa

stotožňuje s názorom, že v danom prípade notárska zápisnica – z dôvodov vysvetlených už

súdmi nižších stupňov – nie je vykonateľný exekučný titul.

Osobitne k námietke oprávneného, že § 57 ods. 5 Exekučného poriadku (údajne)

v znení účinnom v čase zastavenia exekúcie ukladal súdu, aby pri postupe podľa § 57 ods. 1

písm. g/ a k/ nariadil pojednávanie, najvyšší súd uvádza, že súd prvého stupňa exekúciu

zastavil uznesením z 13. marca 2012, teda v čase, keď nebol povinný nariadiť pojednávanie

(túto povinnosť by mal až s účinnosťou od 9. augusta 2012 do 31. decembra 2012, pričom

8

od 1. januára 2013 podľa § 58 ods. 2 Exekučného poriadku má súd možnosť, nie povinnosť,

nariadiť v takomto prípade pojednávanie, ak je to nevyhnutné pre objasnenie veci). Odvolací

súd v danom prípade nenariadil odvolacie pojednávanie, lebo mu to umožňovalo ustanovenie

V danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie

v zmysle a rovnako nebol splnený ani jeden z dvoch ostatných

predpokladov ( a ), za splnenia ktorých predseda senátu

odvolacieho súdu musí vždy nariadiť pojednávanie. Z uvedeného vyplýva, že nariadenie

pojednávania bolo na úvahe odvolacieho súdu. Rovnako najvyšší súd nevzhliadol dôvody,

pre ktoré by bolo potrebné nariadiť pojednávanie, či už pred súdom prvého stupňa alebo

pred odvolacím súdom. V tejto súvislosti najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že

v štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo

návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2

Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie

a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť

súdu osobitne upravenú v ustanoveniach až ) – postačujúce je totiž, ak sú

rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane

do neho založených listín. Vzhľadom na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je

zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania a predpokladov pre vyhovenie žiadosti

súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie, nemusí vykonávať na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného.

V súvislosti s námietkou oprávneného, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

o nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených oprávneným, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávnenej podľa v spojení s

písm. c/

9

V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal ( v spojení s ods.

1 a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal povinnej

náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. februára 2014

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová