Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5OboE/35/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P., s. r. o., P., IČO:

X., zastúpený: F. P., s. r. o., G., IČO: X., proti povinnému Ľ. B., nar. X., B., o vymoženie

190,08 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn.

, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 28. augusta 2012, č. k. -46 a o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. augusta 2012, č. k. -46, takto

rozhodol:

Konanie o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 28. augusta 2012, č. k. -46, v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu

na prerušenie konania, z a s t a v u j e .

Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa z a m i e t a .

Dovolanie oprávneného sa o d m i e t a .

Povinnému sa náhrada trov dovolacieho a odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu

na základe rozhodcovského rozsudku z 18. novembra 2009 sp. zn. SR 18672/09 Stáleho

rozhodcovského súdu, ktorý zriadila S., a. s. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“).

Okresný súd Rimavská Sobota uznesením z 20. marca 2012, č. k. -18,

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej aj „").

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe

exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.

2

SR 18672/09 z 18. novembra 2009, ktorý svoju právomoc odvodil z rozhodcovskej doložky

upravenej v bode 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú

súčasť zmluvy o úvere, uzatvorenej medzi oprávneným a povinným. Exekučný súd

vyhodnotil zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Konštatoval, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne, preto

považoval za nepochybné, že oprávnený uzatváral zmluvu ako dodávateľ v rámci svojej

obchodnej činnosti. Z obsahu zmluvy pritom nevyplýva, že by povinný ako dlžník

do zmluvného vzťahu s oprávneným vstupoval v rámci predmetu svojej obchodnej, prípadne

inej podnikateľskej činnosti, a preto ho považoval za spotrebiteľa. Podľa súdu tomto závere

nemení nič ani skutočnosť, že úver bol mal byť poskytnutý na výkon povolania z dôvodu, že

túto aktivitu nemožno stotožniť s obchodnou, resp. podnikateľskou činnosťou. Za irelevantnú

považoval aj okolnosť, že na zabezpečenie bola vystavená zmenka, nakoľko samotným

vystavením zmenky hlavný právny vzťah nestratil svoj charakter spotrebiteľskej zmluvy.

Z uvedených dôvodov na daný právny vzťah aplikoval aj zákonné ustanovenia, ktoré

upravujú spotrebiteľské zmluvy, teda a nasl. pričom poukázal aj

na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách (ďalej len „Smernica Rady 93/13/EHS“), podľa ktorej nekalé podmienky upravené

v čl. 2 písm. a/ a čl. 3 bod 1 a 3 sú tie, ktoré neboli individuálne dohodnuté, ak napriek

požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých

na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa, a medzi ktoré podľa Prílohy k nej, bod 1 písm. q/

patrí aj podmienka, zmyslom alebo účinkom ktorej je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo

mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok,

najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami

výhradne v rozhodcovskom konaní.

Súd prvého stupňa poukázal na to, že rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej

zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch

uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Spotrebiteľ sa v porovnaní

s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj

úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené

dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská

doložka v takom znení, ako vyplýva z bodu 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru,

netvorí výhradnú rozhodcovskú doložku, ktorá by rozhodovanie o všetkých sporoch medzi

3

zmluvnými stranami paušálne zverovala výlučne rozhodcovskému súdu. Napriek tomu

doložku nepovažoval za vyváženú, pretože vylučovala spotrebiteľa z možnosti dosiahnuť

rozhodnutie štátnym súdom, ak dodávateľ už podal návrh na rozhodcovský súd. Z pohľadu

ochrany spotrebiteľa by malo byť nerozhodné, či jeho povinnosť podrobiť sa

rozhodcovskému konaniu vyplýva z výlučnej rozhodcovskej doložky, prípadne z faktického

konania dodávateľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou, pretože v tejto

súvislosti zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa, preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je

neplatná podľa . Pokiaľ rozhodcovský súd svoju

právomoc konať a rozhodnúť v spore medzi zmluvnými stranami vyvodil z neplatnej

rozhodcovskej zmluvy, na vydaný rozhodcovský rozsudok sa hľadí ako na paakt, ktorý

nemôže byť spôsobilým exekučným titulom v exekučnom konaní. Z dôvodu, že

v prebiehajúcej exekúcii absentuje vykonateľný exekučný titul, súd vyhlásil exekúciu

za neprípustnú a nadväzne ju zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku.

Na odvolanie oprávneného vec prejednal Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd

odvolací. Po preskúmaní napadnutého uznesenia rozhodol uznesením z 28. augusta 2012, č. k.

-46 tak, že návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol a napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Odvolací súd sa v odôvodnení uznesenia najprv zaoberal návrhom oprávneného

na prerušenia konania podľa ust. pre nesúlad ust. ,

veta prvá a druhá Exekučného poriadku s , veta prvá

a podľa ust.

Odvolací súd poukázal na ust. a , na Zmluvy

o fungovaní EÚ, rozsudok Súdneho dvora zo 6. októbra 1982 vo veci CILFIT, C-283/81 body

9 a 10 a na ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku. Uviedol, že z ust. § 36 ods. 5 Exekučného

poriadku vyplýva, že exekučné konanie nie je možné prerušiť z dôvodov, ktoré sú uvedené

v tretej časti , napr. , ako aj . Dôvodom je tá

skutočnosť, že účel, ktorý sa v základnom konaní sleduje prerušením konania, je možné

v exekučnom konaní dosiahnuť odkladom exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku.

Výnimkou je len situácia, ak osobitný zákon priamo upravuje prerušenie exekučného konania.

4

Takýmto osobitným o konkurze a vyrovnaní v znení

neskorších predpisov (), o konkurze a reštrukturalizácii ( ods.

1 písm. b/), ako aj o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom

(§ 68d).

Odvolací súd v súvislosti s ďalším návrhom oprávneného na prerušenie konania podľa

ust. dodal, že ak sa účastník domáha prerušenia konania podľa

uvedeného ustanovenia s tým, že súdu zároveň navrhuje otázky, ktoré majú byť Súdnemu

dvoru Európskej únie ako predbežné otázky predložené, je odvolací súd, t. j. súd, proti

rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok, povinný obrátiť sa na Súdny dvor

Európskej únie, ak považuje vyriešenie takejto otázky za nevyhnutné pre vydanie jeho

rozhodnutia, a teda, ak je vyriešenie uvedenej otázky spôsobilé podstatným spôsobom

ovplyvniť jeho rozhodnutie. Súd v danom prípade postupuje ex offício, a teda nie je potrebný

návrh zo strany účastníka. Odvolací súd považoval v danom prípade oprávneným navrhované

predbežné otázky za zjavne neopodstatnené a irelevantné vo vzťahu k prebiehajúcemu

konaniu, pričom ich prejudiciálne zodpovedanie nemá reálny dosah na prebiehajúci spor,

keďže v predmetnom konaní súd neaplikuje priamo ustanovenia, týkajúce sa ochrany

spotrebiteľa upravené Smernicou Rady 93/13/EHS, a teda ani právnu úpravu obsiahnutú

v písm. q/ ods. 1 Prílohy tejto smernice, výklad ktorého oprávnený žiada v prvej otázke, ale

priamo ustanovenia, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa upravené vo vnútroštátnom právnom

poriadku, predovšetkým v ustanovení a nasl. Občianskeho

zákonníka. Aj v prípade, ak by odvolací súd považoval oprávneným položené otázky

za relevantné pre toto konanie, judikatúra Súdneho dvora EÚ upravuje výnimky z povinnosti

súdu predložiť predbežnú otázku, týkajúcu sa výkladu práva Európskej únie, ak je súdom,

proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok. Ide o prípady, ak k danej

otázke existuje ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ a ak výklad a správna aplikácia práva

Európskej únie sú súdu úplne zjavné (tzv. acta clair).

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že v predmetnom konaní nenastal žiadny

z dôvodov uvedených v a pre prerušenie konania podľa

osobitného zákona, preto odvolací súd oba návrhy oprávneného na prerušenie konania

zamietol.

5

V odôvodnení uznesenia odvolací súd poukázal na bod 18 Všeobecných podmienok

poskytnutia úveru, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere z 23. januára 2009.

Ďalej poukázal na ust. § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4, § 53 ods. 1 ods. 2 a ods. 5

; ust. Exekučného poriadku a uviedol, že súd

môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého

exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh

účastníka konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných

podmienok exekučného konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom

na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený

oprávneným, nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže exekúciu zastaviť.

Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolaciu námietku oprávneného, podľa ktorej

mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval

súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto

súvislosti odvolací súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

-19 z 23. novembra 2011. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal

na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na rozhodnutie sp. zn.

z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č.

R 58/1997.

K námietkam oprávneného o porušení jeho ústavne garantovaných práv ako účastníka

konania, a to práva na spravodlivý súdny proces a na zachovávanie zásady rovnosti

pred súdom odvolací súd poukázal, že exekučný súd k právnemu záveru o neprijateľnosti

zmluvnej podmienky obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve dospel na podklade listinných

dôkazov predložených samotným oprávneným. Z uvedeného dôvodu nie je možné

konštatovať porušenie práva oprávneného na prístup k vykonanému dokazovaniu.

Za neopodstatnenú považoval odvolací súd aj námietku oprávneného o údajnom vylúčení

dvojinštančnosti konania. Proti uzneseniu exekučného súdu, ktorý rozhoduje či už o žiadosti

súdneho exekútora o vydanie poverenia, alebo v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu

uvedeného ustanovení § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, teda pre neprípustnosť jej

vedenia, je odvolanie prípustné, a to podľa § 44 ods. 2 veta posledná a § 58 ods. 4

Exekučného poriadku. Preskúmanie vecnej správnosti a zákonnosti rozhodnutia exekučného

súdu, ako súdu prvého stupňa, je predmetom tohto odvolacieho - druhostupňového konania.

6

Odvolací súd po preskúmaní zmluvy súhlasil so záverom súdu prvého stupňa v tom, že

zmluva o úvere uzavretá 23. januára 2009 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako

dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je

podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere bol konal v rámci predmetu

svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej

uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený

právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinným)

a dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení . Súd prvého

stupňa preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj

s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či

nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku,

uvedenú v čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy

o úvere je potrebné považovať za neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer, v právach

a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Uviedol, že

spotrebiteľ sa nachádza v znevýhodnenom postavení, rozhodcovská doložka nebola

individuálne dohodnutá, jej obsah bol vopred pripravený. Rozhodcovská doložka - zmluvná

podmienka, ktorá určuje, že v prípade, že žalujúca zmluvná strana podá žalobu

na rozhodcovskom súde, budú spory riešené pred týmto súdom, je neprijateľná ma uzavrel, že

rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade

je neprijateľná, a preto je v zmysle neplatná. Takéto

dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli

bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu

poskytujú ust. a nasl. . Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel

k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je

neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie o zastavení

exekučného konania, keďže exekučný titul bol vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide

o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať.

Argument oprávneného poukazujúci na neprípustnosť aplikácie smernice Rady ES

a judikatúry Súdneho dvora ES nie je z hľadiska správnosti rozhodnutia a prijatého právneho

názoru súdu v danom prípade zásadný, nakoľko exekučný súd mal v rozhodnutí aplikovať

7

v prvom rade vnútroštátnu právnu úpravu, dotýkajúcu sa spotrebiteľského práva, ktorú mal

vykladať konformne tak, aby sa dosiahol obsah a účel európskej ochrany spotrebiteľa

obsiahnutej v príslušných smerniciach o ochrane práv spotrebiteľa tak, ako na ňu poukázal

odvolací súd a len podporne mal poukázať na znenie článkov Smernice Rady 93/13/EHS,

v nadväznosti na výklad danej smernice obsiahnutý v ustálenej judikatúre Súdneho dvora EU.

Odvolací súd sa ďalšími námietkami oprávneného, ktoré sa týkali primeranosti

dohodnutých úrokov z omeškania a poplatkov, ako aj úvahy o absencii RPMN v zmluve

o úvere nezaoberal, pretože okresný súd danými skutočnosťami napadnuté rozhodnutie

neodôvodnil, v dôsledku čoho ich odvolací súd považoval za irelevantné.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, ktoré je

vo výroku o zastavení exekúcie vecne správne podľa potvrdil.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, ktoré

odôvodnil tým, že:

a) súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust.

v spojení s ust. ),

b) v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (ust.

v spojení s ust. ),

c) sa nepodal návrh na začatie konanie, hoci podľa zákona bol potrebný (ust. § 241

ods. 2 v spojení s ust. ),

d) súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (ust. § 241

ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. ),

e) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite

dokazovanie (ust. ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(ust. ).

Na základe právnej argumentácie uvedenej v dovolaní oprávnený navrhuje, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušil a keďže

rovnakými vadami je postihnuté aj rozhodnutie prvostupňového súdu, žiada, aby dovolací súd

8

v celom rozsahu zrušil aj uznesenie prvostupňového súdu a vec vrátil prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie a v prípade úspechu bola oprávnenému priznaná náhrada trov dovolacieho

konania. Oprávnený tiež navrhol, aby súd prerušil konanie podľa

v spojení s a Súdnemu dvoru EÚ na základe Zmluvy o fungovaní EÚ

predložil prejudiciálne otázky v znení aký je uvedený v dovolaní. Oprávnený tiež navrhol,

aby dovolací súd postupoval podľa ust. a rozhodol o odložení vykonateľnosti

napadnutého uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. augusta 2012, sp. zn.

, a to so zreteľom na uvedenú právnu argumentáciu a najmä skutočnosť, že

napadnuté rozhodnutie vykazuje tak závažné právne nedostatky, že jeho výkon v prostredí

právneho štátu je vylúčený.

Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený aj odvolanie v časti,

ktorou odvolací súd zamietol jeho návrh na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods.

1 písm. c/ a článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Svoje odvolanie odôvodnil

predovšetkým tým, že súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom podľa

a , že rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia podľa , keď súd nesprávne interpretoval

a aplikoval ustanovenia a Zmluvy o fungovaní EÚ

v spojení s ustanovením § 36 ods. 5 Exekučného poriadku. Zdôraznil tiež, že napadnuté

rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia, a že v ňom bol nesprávne

poučený o nemožnosti napadnúť odvolaním výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

Za týchto okolností je napadnuté rozhodnutie svojvoľné, arbitrárne, porušujúce jeho ústavné

právo vyplývajúce z SR, ako aj z Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

v označenom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k dovolaniu a odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal,

či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. augusta 2012 č. k.

-46 v časti o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

9

Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bol

už účastníkom konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred najvyšším súdom, v ktorých – tak, ako aj v tomto prípade – podal odvolanie proti

rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie o jeho odvolaniach v týchto veciach

zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu zo 14. marca sp. zn.

a sp. zn. , ako aj z 25. marca 2013 sp. zn. ) s tým, že a) odvolaním

možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa, b) rozhodnutie krajského súdu, ktorým

bol v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania, a ktorým bolo potvrdené

odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa

(ale je rozhodnutím odvolacieho súdu) a c) najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní

smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2

a a ). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach

poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich

vyjadrenými.

Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania

oprávneného nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil (§ 103 a § 104 ods. 1

).

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie proti

uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. augusta 2012 č. k. -46

podal včas oprávnený, zastúpený v súlade s veta druhá , skúmal, či je

dôvodný jeho návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa

K podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia zo 14. mája 2013 sp. zn. , , z 3. júla

2013 sp. zn. a z 3. júla 2013 sp. zn. , na ktoré

v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj

v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor má právomoc vydať

rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti

a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale

10

procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1

písm. c/ , má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod

pre prerušenie konania.

V danom prípade sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach spomína

aj Smernica, z určujúceho hľadiska išlo, ale zo strany súdov nižších stupňov o aplikáciu

a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov ( a Exekučného

poriadku). Najvyšší súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.

V ďalšom najvyšší súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3

) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a , oprávneným napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávneného preto podľa § 239 ods. 1 a 2

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jeho dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý

oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia z 28. februára 2013 sp. zn. , z 30. apríla 2013 sp. zn.

, z 24. mája 2013 sp. zn. , z 26. júna 2013 sp. zn.

, z 26. júla 2013 sp. zn. , z 3. júla 2013 sp. zn. ,

11

14. mája 2013 sp. zn. , , 3. júla 2013 sp. zn. ,

3. júla 2013 sp. zn. , 6. augusta 2013 sp. zn. a 6. augusta 2013 sp.

zn. a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach,

sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( ) je

daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku).

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v (viď aj

rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. februára 2012 sp. zn. a tiež Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ).

Ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania – nebol

podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu; v danom

prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie.

Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza z tvrdení

oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva

dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124

), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené

okolnosťami, vyplývajúcimi zo spisu.

Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia pojednávania,

12

vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže exekučný súd dospieť k tomuto

záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu) v neskorších

štádiách exekučného konania.

Ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon rozhodnutia

a neznemožňuje oprávnenému možnosť konať pred súdom ( ); pokiaľ

v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).

Tieto právne závery zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Najvyšší súd sa

stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská doložka – z dôvodov

vysvetlených už súdmi nižších stupňov – je neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy

( ), čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská

doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský

rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

Osobitne k námietke oprávneného, že § 57 ods. 5 Exekučného poriadku (údajne)

v znení účinnom v čase zastavenia exekúcie ukladal súdu, aby pri postupe podľa § 57 ods. 1

písm. g/ a k/ nariadil pojednávanie, najvyšší súd uvádza, že súd prvého stupňa exekúciu

zastavil uznesením z 20. marca 2012, teda v čase, keď nebol povinný nariadiť pojednávanie

(túto povinnosť by mal až s účinnosťou od 9. augusta 2012 do 31. decembra 2012, pričom

od 1. januára 2013 podľa § 58 ods. 2 Exekučného poriadku má súd možnosť, nie povinnosť,

nariadiť v takomto prípade pojednávanie, ak je to nevyhnutné pre objasnenie veci). Odvolací

súd v danom prípade nenariadil odvolacie pojednávanie, lebo mu to umožňovalo ustanovenie

V danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie

v zmysle a rovnako nebol splnený ani jeden z dvoch ostatných

predpokladov ( a ), za splnenia ktorých predseda senátu

odvolacieho súdu musí vždy nariadiť pojednávanie. Z uvedeného vyplýva, že nariadenie

pojednávania bolo na úvahe odvolacieho súdu. Rovnako najvyšší súd nevzhliadol dôvody,

pre ktoré by bolo potrebné nariadiť pojednávanie, či už pred súdom prvého stupňa alebo

pred odvolacím súdom. V tejto súvislosti najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že

v štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo

13

návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2

Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie

a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť

súdu osobitne upravenú v ustanoveniach až ) – postačujúce je totiž, ak sú

rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami, vyplývajúcimi zo spisu, vrátane

do neho založených listín. Vzhľadom na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je

zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania a predpokladov pre vyhovenie žiadosti

súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie, nemusí vykonávať na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného.

Je potrebné ešte k argumentácii oprávneného uviesť, že už súd prvého stupňa

konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky a povinný v ďalšom konaní pri vedomí

tohto záveru súdu o neprijateľnosti podmienky (z rozhodnutia súdu prvého stupňa) nevyjadril

vôľu, že si nepraje, aby bolo vylúčené jej uplatnenie, čím by vlastne vyslovil súhlas

s dotknutou zmluvnou podmienkou. Odvolací súd pri zistení totožného záveru

o neprijateľnosti zmluvnej podmienky ako súd prvého stupňa mohol ex offo vyvodzovať

dôsledky tohto zistenia. Oprávnený i povinný mali v konaní tak pred súdom prvého i druhého

stupňa možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu, avšak najneskôr z rozhodnutia súdu prvého

stupňa už mali vedomosť o tom, že v konaní sa posudzuje otázka formálnej i materiálnej

vykonateľnosti exekučného titulu (čo je napokon exekučný súd povinný), a že v rámci tohto

posudzovania sa skúma prijateľnosť rozhodcovskej doložky, od ktorej odvodzoval

rozhodcovský súd svoju právomoc na rozhodnutie veci rozhodcovským rozsudkom, ktorý bol

predložený v tomto konaní ako exekučný titul. Oprávnený zaujal stanovisko k právnemu

záveru súdu prvého stupňa o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v podanom odvolaní.

Legitímne teda mohol očakávať v odvolacom konaní otváranie otázky prijateľnosti

rozhodcovskej doložky, ale napokon aj v prvostupňovom konaní, pretože exekučný súd je

povinný skúmať vykonateľnosť exekučného titulu (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku)

a taktiež je aj bez návrhu povinný zastaviť exekúciu prebiehajúcu na základe tuzemského

rozhodcovského rozsudku, ak zistí v rozhodcovskom konaní také vady, výsledkom ktorých je,

že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 2

ZoRK).

14

V odôvodení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody rozhodnutia. Rovnako odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným

spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Ich

rozhodnutia nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne

nekonformné, pretože súdy sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili

od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel a význam. Námietka oprávneného,

týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí súdov oboch

stupňov, rovnako nie je dôvodná.

K námietke oprávneného, že slovenský preklad Smernice Rady 93/13/EHS nie je

správny, najvyšší súd uvádza, že až do nadobudnutia účinnosti nariadenia Rady č. 216/2013

zo 7. marca 2013 o elektronickom uverejňovaní Úradného vestníka Európskej únie je právne

záväznou jeho písomná podoba, ktorej vyhotovenia v slovenskom jazyku zabezpečuje

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ( o úradnom

vestníku Európskej únie).

Oprávneným namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov,

nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí (R 111/1998 a tiež ) a nesprávnosť

právneho posúdenia, na ktorých tieto rozhodnutia spočívajú (R 54/2012), nie sú vady konania

v zmysle a prípustnosť dovolania nezakladajú.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených oprávneným, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávneného podľa v spojení s

písm. c/

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenému , ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Najvyšší súd však nepriznal povinnému

náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania, pretože povinný návrh na jej priznanie

nepodal ( ).

15

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. marca 2014

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová