Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/72/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. Ľ. H., bývajúceho v L.,

zastúpeného advokátskou kanceláriou Pro Legis, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Americká č. 2,

IČO: 36 867 535, za ktorú koná advokát Mgr. Michal Huťan, proti žalovanému Vojenské

lesy a majetky SR, štátny podnik Pliešovce, odštepný závod Malacky, Zámocká č. 7,

o 78 957,86 €, vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. , na dovolanie

žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 3. júla 2012, sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 3. júla

2012, sp. zn. z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Malacky rozsudkom z 8. apríla 2010, č. k. -390

žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 6. mája 2004

do 6. februára 2005 vo výške 7 535,05 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku; v zostávajúcej

časti žalobu zamietol a vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne až po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením z 3. júla 2012, sp. zn.

zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastavil. Vychádzal z tohto, že

za žalovaného bola žalobcom v žalobe označená organizačná zložka právnickej osoby –

odštepný závod právnickej osoby zapísaný v obchodnom registri (Odštepný závor Malacky

štátneho podniku Vojenské lesy a majetky SR). Podľa názoru odvolacieho súdu odštepný

závod nemá právnu subjektivitu, nemá ani spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 a § 20

). Ten, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, nemôže v občianskom súdnom

konaní vstupovať do procesnoprávnych vzťahov. Na tento nedostatok podmienky konania

2

(nejedná sa o nesprávne, či neúplné inak nepochybne označeného účastníka konania) je súd

povinný prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania ( a ). Nedostatok

konania – spôsobilosť žalovaného byť účastníkom konania ( ) – je neodstrániteľný,

odvolací súd preto zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastavil (§ 221 ods. 1

písm. b/ a ods. 2 ).

Rozhodnutie odvolacieho súdu napadol dovolaním žalobca. Uviedol, že postupom

odvolacieho súdu mu bolo odopreté právo na súdnu ochranu (podľa

Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) a

odňatá možnosť konať pred súdom. Za nesprávny považoval názor odvolacieho súdu

o nedostatku spôsobilosti byť účastníkom konania na strane žalovaného. Argumentoval, že

v žalobe zo 7. júna 2004 pri označení žalovaného okrem úplného obchodného názvu podniku

(Vojenské lesy a majetky SR štátny podnik Pliešovce) je uvedená aj organizačná zložka,

ktorej sa spor týka (odštepný závod Malacky), čo však nie je dôvod na zastavenie konania

(obdobne Zo súdnej praxe č. 57/1996, tiež Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn.

). Ak uvedenie označenia odštepného závodu za obchodným menom

žalovaného pri označení v žalobe vzbudzovalo pochybnosť (či má byť odštepný závod

účastníkom konania, alebo sa jedná o bližšiu informáciu, že spor sa týka odštepného závodu),

v takom prípade mal súd vyzvať žalobcu, aby túto nepresnosť (resp. neúplnosť) žaloby

odstránil postupom podľa v spojení s So zreteľom na tieto

dôvody navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec tomuto

súdu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný nevyužil právo vyjadriť sa k dovolaniu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Dovolanie

je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu

prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [] na zaujatie stanoviska ( ).

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým došlo

k zrušeniu rozsudku súdu prvého stupňa a k zastaveniu konania, nevykazujúce znaky ani

jedného z vyššie uvedených uznesení, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 239 ods. 1

a 2 O.s.p; prípustnosť podaného dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie súdu prvého stupňa, nie je

prípustné dovolanie z iných dôvodov, než sú uvedené v (viď bližšie R 34/1995).

Dovolanie žalobcu by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom

bolo vydané napadnuté uznesenie, došlo k procesnej vade uvedenej v Povinnosť

skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1

Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade

v zmysle Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska sú právne

významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom

vymenovaných; iné procesné vady konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim

v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť,

že pri posudzovaní existencie procesnej vady uvedenej v ako dôvodu, ktorý

zakladá prípustnosť dovolania, nie je významný subjektívny názor účastníka, ale len zistenie,

že v konaní došlo k takejto vade.

Vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania žalobcu preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu

odvolacieho súdu sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či žalobcovi bola odňatá

možnosť pred súdom konať. Odňatím možnosti konať pred súdom ( )

sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne

záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných

oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania. Podľa niektorých názorov súdnej praxe

prípad odňatia možnosti konať pred súdom ( ) predstavuje zrušenie

rozsudku súdu prvého stupňa odvolacím súdom, pokiaľ pre vydanie zrušujúceho rozhodnutia

neboli splnené zákonné podmienky a pokiaľ možno dôvodne prezumovať, že vec bude

meritórne prerokovaná napr. potvrdením, či zmenou rozsudku sudu prvého stupňa podľa

a (porovnaj napr. Najvyšší súd SR sp. zn. , sp. zn.

, ).

Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dochádza aj

odmietnutím odvolania odvolacím súdom, ak pre to neboli dané procesné predpoklady (viď

tiež R 23/1994, obdobne tiež R 51/1996, R 55/2006). O taký prípad síce v prejednávanej veci

nejde, avšak z uvedeného záveru možno primerane dedukovať, že odňatie možností konať

pred súdom postihuje tiež situácie, v ktorých súd neposúdi správne existenciu podmienok

konania, v dôsledku toho konanie zastaví a vec meritórne neprerokuje (porovnaj napr.

Najvyšší súd SR, sp. zn. ).

Dovolateľ odňatie možnosti konať pred súdom spája s nesprávnym posúdením otázky

spôsobilosti byť účastníkom konania odvolacím súdom, čo viedlo k zrušeniu rozsudku súdu

prvého stupňa a zastaveniu konania v zmysle a Za odňatie

možnosti konať pred súdom označil nesprávny postup odvolacieho súdu – vydanie

zrušujúceho rozhodnutia a zastavenie konania odvolacím súdom, keď pre tento postup neboli

splnené zákonné podmienky, rozhodnutie považoval za arbitrárne.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len

,,ústavný súd“) zmyslom a účelom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

je zaručiť každému reálny prístup k súdu (m. m. , ). Obsah

práva na súdnu ochranu v nespočíva len v tom, že osobám nemožno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je

i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore

so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu ().

K porušeniu základného práva na súdnu ochranu v zmysle preto dochádza

aj vtedy, ak sa niekto („každý“) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto

právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore

so zákonom (porovnaj ). Súdna ochrana v zmysle predpokladá

predošlé uplatnenie zákonom ustanoveného postupu, ktorým sa oprávnená osoba domáha

svojho práva (resp. jeho ochrany) na súde ().

Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom

ponímaní zabezpečovať právo na súdnu ochranu. Procesný postup súdu pri konštituovaní

rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné považovať za závažnú vadu

nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá

v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu (účinnému a efektívnemu) uplatneniu

dôležitých procesných práv účastníkov konania, ktoré slúžia na ochranu ich práv

a oprávnených záujmov v občianskom súdnom konaní (Najvyšší súd SR sp. zn.

).

6

Súdna ochrana musí vždy zodpovedať zákonu upravenému postupu, len tak (a nie

inak) je dovolené ju poskytovať. Podľa názoru dovolacieho súdu obsahu základného práva

na súdnu ochranu zodpovedá povinnosť odvolacieho súdu rozhodnúť zákonom

prezumovaným spôsobom o podanej žalobe a v kontexte tohto prípadu aj o odvolaní žalobcu

proti rozsudku súdu prvého stupňa. K zrušeniu rozhodnutia môže odvolací súd pristúpiť len

vtedy, ak nie sú podmienky na potvrdenie, alebo zmenu rozsudku ( ).

Konanie možno zastaviť, ak nie sú splnené podmienky za ktorých súd môže konať a nejde

o prípad, kedy sa nepodarilo nedostatky podmienok konania odstrániť (§ 103 v spojení

s § 104 ods. 1 a 2 O.s.p).

Ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva) ústavný súd hodnotí aj také

rozhodnutia všeobecných súdov, ktorými boli normy podústavného práva interpretované

v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti v dôsledku napr. prílišného formalizmu

(), pričom tento prístup možno nájsť aj v judikatúre Ústavného súdu Českej

republiky (napr. ). Tento zároveň uviedol, že prílišný formalizmus pri výklade

právnych noriem vedúci k extrémne nespravodlivému záveru potom znamená porušenie

základných práv ().

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že

nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom

procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým

princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z a nasl. a

dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl.

46 ods. 1 , dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj

povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite

odôvodniť ( a , m. m. ). Všeobecný súd by mal vo svojej

argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú

presvedčivosť teda, inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako

závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú)

verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (tiež

odôvodnené) .

Účastník občianskeho súdneho konania má legitímne právo očakávať, že súd

rozhodujúci v jeho veci pozná právo (iura novit curia) a rozhodne podľa práva ().

Princíp právnej istoty (vylučujúci priestor pre ľubovôľu) musí byť prítomný vo všetkých

rozhodnutiach orgánov verejnej moci (). Nerešpektovanie zákonných

predpokladov pre zrušenie rozhodnutia alebo zastavenia súdneho konania spočíva v rovine

porušenia podústavného práva, avšak prelomením princípu právnej istoty môže viesť zároveň

i k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica vyplýva, že

vo vložke č. 115/S, oddiel: Pš, je od 1. januára 1993 v obchodom registri zapísaný štátny

podnik s obchodným menom: Vojenské lesy a majetky SR- štátny podnik a sídlom: Lesnícka

č. 23, Pliešovce, IČO: 31 577 920. V obchodom registri je od 18. januára 1993 zapísaný aj

odštepný závod tohto subjektu a to pod obchodným menom: Vojenské lesy a majetky SR,

štátny podnik odštepný závod Malacky a sídlom: Zámocká č. 7, Malacky (viď č. l. 237 až

243 spisu, tiež H.).

Je nesporné, že žalobca v žalobe zo 7. júna 2004 označil za žalovaného právnickú

osobu, keď uviedol: „VOJENSKÉ LESY A MAJETKY SR, štátny podnik Pliešovce,

odštepný závod, Zámocká ulica č. 7, 901 18 MALACKY“ (viď č. l. 1 spisu), ktorá je navyše

zapísaná v obchodnom registri.

V zmysle , odštepný závod je organizačnou zložkou

podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri. Pri prevádzke

odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný

závod.

Obchodné meno obchodných spoločností, družstva, ako aj ostaných právnických osôb,

ktoré sa zapisujú do obchodného registra je názov, pod ktorým sú tieto osoby zapísané

v tomto registri (§ 9 ods. 2 obchodného registra).

Odštepný závod zapísaný do obchodného registra podľa právnej úpravy musí

používať obchodné meno podnikateľa i dodatok, že ide o odštepný závod. Vedúci odštepného

závodu zapísaného v obchodnom registri je zo zákona oprávnený (splnomocnený)

uskutočňovať právne úkony v mne podnikateľa týkajúce sa odštepného závodu. Judikatúra je

jednotná v tom, že právnická osoba, ktorá má ako organizačnú zložku odštepný závod, sa

v spore, ktorý sa týka tohto odštepného závodu, označuje ako účastník konania uvedením

obchodného mena a sídla ( ), prípadne ďalších údajov potrebných na jej

identifikáciu (porovnaj napr. R 41/97).

Odštepný závod ani iná organizačná zložka podniku (právnickej osoby, či

podnikateľa) nemá spôsobilosť byť účastníkom konania ( ). Žalobca však v žalobe

zo 7. júna 2004 pri označení účastníka konania na žalovanej strane uviedol obchodné meno

právnickej osoby (ktorým je štátny podnik zapísaný v obchodnom registri) – Vojenské lesy

a majetok SR - štátny podnik a jeho sídlo Pliešovce, preto uvedenie aj jeho organizačnej

zložky – odštepného závodu – Malacky, spolu so sídlom odštepného závodu, ktorého sa spor

týka, nie je bez ďalšieho dôvodom na zastavenie konania. Z obsahu spisu v prejednávanej

veci je zrejmé, že označenie žalovaného v žalobe bolo neúplné, keďže nebolo uvedené jeho

úplné sídlo (Lesnícka č. 23, Pliešovce), a preto tu mohli existovať tiež pochybnosti o tom,

či za účastníka bola označená právnická osoba alebo jej organizačná zložka – odštepný

závod. Bolo preto povinnosťou odvolacieho súdu postupom podľa ustanovenia

pokúsiť sa o odstránenie tejto vady žaloby a až potom sa zaoberať otázkou existencie

procesnej podmienky - spôsobilosti byť účastníkom konania na strane žalovaného. Odvolací

súd však takto nepostupoval. Možno preto súhlasiť s názorom dovolateľa, že pokiaľ mal

odvolací súd pochybnosti o tom, či účastníkom konania je právnická osoba (štátny podnik)

a označenie odštepného závodu, je len vysvetlenie toho, že spor sa týka odštepného závodu,

alebo je ním (len) organizačná zložka (odštepný závod Malacky), bol povinný žalobcu vyzvať

na doplnenie, resp. spresnenie označenia účastníka konania s poučením ako je nutné toto

vykonať ( ). Bez uvedeného postupu, je záver odvolacieho súdu, že žalovaný

nemá spôsobilosť byť účastníkom, predčasný a preto ho nemožno považovať ani za právny.

So zreteľom na to, že v konaní došlo k vade v zmysle , na ktorú

bolo potrebné vziať zreteľ ( ), zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a vec tomuto súdu vrátil na ďalšie

konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. marca 2014

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková