Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/194/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S., so sídlom v B., IČO: X.,

zastúpená K., advokátska kancelária, so sídlom v B., za ktorú koná JUDr. P., advokát, proti

žalovanému Ing. J., bývajúcemu vo V., zastúpeného JUDr. C., advokátom, so sídlom v Č.,

o zaplatenie 25 888,64 €, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. ,

o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 9. novembra 2011 sp. zn.

a jeho opravnému uzneseniu z 28. júna 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy dovolacieho konania 44,36 € na účet

K., advokátska kancelária, so sídlom v B., do troch dní od právoplatnosti toho uznesenia.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Martin rozsudkom zo 14. júna 2011 č.k. -257 žalobu

zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Dospel k záveru, že k vyplateniu finančných prostriedkov žalobcom žalovanému došlo

na základe platnej manažérskej zmluvy zo 4. februára 2002 a preto žalobu o ich vrátení

nepovažoval za dôvodne podanú. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobkyne uznesením z 9. novembra 2011 sp. zn.

(v spojení s opravným uznesením z 28. júna 2012 sp. zn. )

podľa zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Za dôvodný považoval žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod v zmysle

(t.j. že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci). Naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle videl v tom, že súd

2

prvého stupňa pri rozhodovaní nesprávne posúdil platnosť uzatvorenej manažérskej zmluvy

zo 4. februára 2002 v tom, že konanie zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch v čase

uzavretia zmluvy upravovalo ustanovenie ().

Z označeného ustanovenia vyplýva, že v zásade robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý

je právnickou osobou, štatutárny orgán. Manažérsku zmluvu so žalovaným ako

zamestnancom spoločnosti vymenovaného do funkcie výkonného riaditeľa bolo oprávnené

uzatvoriť za žalobcu ako zamestnávateľa predstavenstvo akciovej spoločnosti (§ 191

). Spôsob konania predstavenstva si žalobca upravil v stanovách (tento

spôsob konania bol zapísaný aj v obchodnom registri) - konať v mene spoločnosti boli

oprávnení všetci členovia predstavenstva tak, že spoločnosť zaväzujú súhlasným prejavom

vôle najmenej dvaja členovia predstavenstva. V mene žalobcu manažérsku zmluvu

neuzavreli dvaja členovia predstavenstva, preto ju odvolací súd považoval za nulitný právny

akt, z ktorého žalobcovi ani žalovanému nemohli vzniknúť práva a povinnosti. Súd prvého

stupňa neposúdil správne základ uplatneného nároku a nevykonal skutkové zistenia za účelom

ustálenia výšky nároku, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec

mu vrátil.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie z dôvodu,

že mu postupom a rozhodnutím odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom

v zmysle ( ). Z tohto dôvodu navrhol, aby dovolací

súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Za odňatie možnosti konať pred súdom dovolateľ považoval nedostatočné a nezrozumiteľné

odôvodnenie rozhodnutia odvolacím súdom v zmysle , čo zakladá

porušenie jeho práv na súdnu ochranu v zmysle .

Odvolaciemu súdu vyčítal, že nedostatočne odôvodnil a skúmal platnosť manažérskej

zmluvy, keď konanie spoločnosti pri uzatváraní manažérskej zmluvy posudzoval len ako

konanie navonok voči tretím osobám a nezdôvodnil, z akého dôvodu nejde o vzťah

„do vnútra“ (spoločnosť – výkon funkcie výkonného riaditeľa spoločnosti), čo má podľa

dovolateľa vplyv na správnosť právneho záveru o tom, kto je oprávnený za spoločnosť konať.

Žalobkyňa navrhla dovolanie žalovaného ako nedôvodné odmietnuť, rozhodnutie

odvolacieho súdu považovala za vecne správne a riadne odôvodnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Dovolanie

je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu

prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [] na zaujatie stanoviska ( ).

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

V danom prípade je dovolaním napadnuté zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu, teda

uznesenie nevykazujúce znaky ani jedného z vyššie uvedených uznesení, proti ktorým

je dovolanie prípustné podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p; prípustnosť podaného dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva. Proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo zrušené

rozhodnutie súdu prvého stupňa, nie je prípustné dovolanie z iných dôvodov, než sú uvedené

v (viď bližšie R 34/1995).

Dovolanie žalovaného by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom

bolo vydané napadnuté uznesenie, došlo k procesnej vade uvedenej v Povinnosť

skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242

ods. 1 Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa , ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej

vade v zmysle Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci

sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo

bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska § 237

sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne

v ňom vymenovaných; iné procesné vady konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby

k nim v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Treba

zdôrazniť, že pri posudzovaní existencie procesnej vady uvedenej v ako dôvodu,

ktorý zakladá prípustnosť dovolania, nie je významný subjektívny názor účastníka,

ale len zistenie, že v konaní došlo k takejto vade.

Vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania žalovaného preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu

odvolacieho súdu sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či žalovanému bola odňatá

možnosť pred súdom konať. Odňatím možnosti konať pred súdom ( )

sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne

záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných

oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania. Podľa niektorých názorov súdnej praxe

prípad odňatia možnosti konať pred súdom ( ) predstavuje zrušenie

rozsudku súdu prvého stupňa odvolacím súdom, pokiaľ pre vydanie zrušujúceho rozhodnutia

neboli splnené zákonné podmienky a pokiaľ možno dôvodne prezumovať, že vec bude

meritórne prerokovaná napr. potvrdením rozsudku sudu prvého stupňa podľa

(porovnaj napr. Najvyšší súd SR sp. zn. ).

Za odňatie možnosti konať pred súdom dovolateľ označil nesprávny postup

odvolacieho súdu pri odôvodňovaní zrušujúceho rozhodnutia ( ).

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil,

že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom

procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým

princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z a nasl. a

ods. 1 dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý

proces ( , dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní

je aj povinnosť súdu svoje rozhodnutia náležite odôvodniť ( a ,

m. m. ).

Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie treba posudzovať vždy so zreteľom

na konkrétny prípad a aj so zreteľom na charakter konania, v ktorom bolo napadnuté

rozhodnutie vydané (obdobne ).

Je nesporné, že zrušujúce rozhodnutie sa v danom prípade opiera o ustanovenie § 221

ods. 1 písm. h/ Takto označené ustanovenie uvádza dôvody, pre ktoré sa musí zrušiť

rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec sa vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Predpokladom jeho naplnenia sú nedostatky konania pred súdom prvého stupňa, pokiaľ ide

o právne posúdenie veci a v tejto súvislosti i nedostatočné zistenie skutkového stavu veci.

Právna teória a súdna prax sa zhodli na tom, že nesprávnym právnym posúdením veci je omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov

ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery.

Odvolací súd súdu prvého stupňa vyčítal, že vec neposudzoval zo všetkých zákonných

hľadísk, ktoré prichádzali do úvahy. Nasvedčuje tomu tá časť odôvodnenia, v ktorej

sa odkazuje na v spojení s

a ďalej uvádza, kto je oprávnený konať v mene právnickej osoby – obchodnej spoločnosti –

akciovej spoločnosti a z ktorých úkonov je spoločnosť zaviazaná. Uvedený nedostatok

v aplikácii práva mal podľa názoru odvolacieho súdu za následok nesprávne právne posúdenie

veci.

V nadväznosti na uvedené právne otázky odvolací súd uvádza, ktoré skutočnosti

v doterajšom priebehu konania neboli súdom prvého stupňa zistené i keď sú pre rozhodnutie

potrebné. V tejto súvislosti poukazuje na absenciu skutkových zistení viažucich sa k výške

uplatneného nároku.

Dovolací súd dospel k záveru, že uznesenie odvolacieho súdu spĺňa požadované

kritéria pre odôvodňovanie zrušujúceho rozhodnutia opierajúce sa o zákonný dôvod § 221

ods. 1 písm. h/ v zmysle tak z formálneho ako aj z obsahového

hľadiska a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľné, neodôvodnené, či zjavne

arbitrárne (svojvoľné). Dovolací súd nezistil také skutočnosti, ktoré by potvrdili tvrdenia

dovolateľa v dovolaní, najmä že ide o rozhodnutie nezlučiteľné s požiadavkami

vyplývajúcimi zo základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie.

Dovolateľ nerozlišuje to, že súd je orgánom aplikujúcim právo, ktorý má právomoc

rozhodovať o tom, aký právny predpis aplikuje a ako ho vyloží; právne posúdenie súdom

môže byť iné, než je predstava účastníka konania. Pokiaľ obsah dovolacích námietok

smeroval k spochybneniu právneho posúdenia veci odvolacím súdom v napadnutom

rozhodnutí ( ), je potrebné uviesť, že súd právnym posúdením veci

neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237

písm. f/ (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci (viď § 241

ods. 2 písm. c/ ) súdmi nižších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky

považované za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné

dovolanie (v tejto veci sa však o takýto prípad nejedná), zároveň je ale zhodne zastávaný

názor, že (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov

nie je procesnou vadou konania v zmysle , lebo (ani prípadným)

nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemožňuje realizáciu

žiadneho jeho procesného oprávnenia (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. ). I keby dovolacie námietky o založení rozhodnutia na nesprávnom

právnom posúdení veci (či došlo k uzavretiu manažérskej zmluvy, resp. kto je túto oprávnený

uzavrieť v mene žalobcu) boli prípadne aj opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného

hľadiska neposudzoval), dovolateľom vytýkané okolnosti by mohli mať za následok vecnú

nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť dovolania v zmysle

ustanovenia

Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že žalovaný neopodstatnene

namieta, že v konaní mu postupom súdu bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ).

Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania

žalovaného nevyplýva z a , ani z Dovolanie preto odmietol

podľa v spojení s bez toho, aby skúmal

opodstatnenosť dovolateľom uplatnených dovolacích dôvodov prípadne spájaných aj s § 241

ods. 2 písm. b/ a c/ So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým

rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Žalovaný nebol v dovolacom konaní úspešný. Právo na náhradu trov konania vzniklo

žalobkyni za situácie, kedy neboli zistené žiadne dôvody osobitného zreteľa, ktoré

by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov dovolacieho konania (

v spojení s a a ). Žalobkyňa podala návrh

na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania ( v spojení

s ) a tieto aj vyčíslila. Dovolací súd jej priznal náhradu spočívajúcu

v odmene advokáta (ktorý ju zastupoval aj pred súdmi nižších stupňov) za 1 úkon právnej

služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z 26. marca 2012 [§ 14

ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon

právnej služby určil podľa § 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 13a

ods. 2 písm. b/ a ods. 5 vyhlášky (29,34 €, t.j. 1/2 z 58,69 €), čo s náhradou za miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné 7,63 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a 20% DPH (t.j.

7,39 €), predstavuje spolu 44,36 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. októbra 2013

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová