Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 390/08

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. apríla 2009 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Milana Ľalíka a Petra

Brňáka v konaní o sťažnosti spoločnosti D., spol. s r. o., N., zastúpenej advokátom JUDr. Ľ.

M., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa

, práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva vlastniť

majetok podľa a práva na ochranu majetku podľa

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28. mája 2008

takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti D., spol. s r. o., na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 28. mája 2008 p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 28. mája 2008 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

4. Spoločnosti D., spol. s r. o. náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e:

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -11 z 26. novembra 2008 prijal na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti D.,

spol. s r. o. (ďalej len ,,sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa (ďalej len ,a“), práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“), základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 a práva na ochranu majetku podľa Dodatkového protokolu k dohovoru

(ďalej len ,,dodatkový protokol“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej

len ,,najvyšší súd“) sp. zn. z 28. mája 2008.

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že v postavení žalovaného bola účastníčkou

konania vedeného Krajským súdom v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“) pod sp. zn.

Z-2-43 Cb 350/98 (ústavný súd uvádza, že ide o zjavnú chybu, pretože správne má byť

sp. zn. ,,Z-2-43 Cb 350/96“+pozn.), v ktorom krajský súd rozhodol v súlade so žalobným

návrhom rozsudkom z 25. júna 2001. Proti uvedenému rozsudku podala sťažovateľka

odvolanie, na podklade ktorého najvyšší súd uznesením sp. zn. z 3. apríla

2003 rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Podané

odvolanie sťažovateľky nebolo spoplatnené podľa o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len

,,“), napriek tomu však odvolací súd konal a v odvolacom

konaní rozhodol. Lehota na vyrubenie poplatku podľa sťažovateľky uplynula v súlade s §

13 ods. 1 31. decembra 2004.

Krajský súd po vrátení veci najvyšším súdom opätovne rozhodol rozsudkom v súlade

s podanou žalobou 24. novembra 2003. Sťažovateľka proti rozsudku podala včas odvolanie.

Krajský súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku výzvou doručenou jej

6. decembra 2006, čo bolo podľa nej skoro dva roky po uplynutí lehoty, s ktorou zákon

o súdnych poplatkoch spája zánik práva vyrubiť súdny poplatok za odvolanie.

Uznesením z 20. augusta 2007 krajský súd odvolacie konanie zastavil z dôvodu, že nebol

zaplatený súdny poplatok. Sťažovateľka proti uzneseniu o zastavení konania podala včas

odvolanie, v ktorom namietala nedôvodnosť, a tým aj nezákonnosť vyrubenia súdneho

poplatku za odvolanie. Najvyšší súd uznesením sp. zn. z 28. mája 2008

napadnuté rozhodnutie o zastavení odvolacieho konania potvrdil, v dôsledku čoho sa

uznesenie o zastavení konania stalo 14. júna 2008 právoplatným. Táto skutočnosť mala

za následok, že rozsudok vo veci samej sa stal právoplatným 24. februára 2004

a vykonateľným 28. februára 2004.

3. Uznesením najvyššieho súdu bolo podľa sťažovateľky porušené jej základné právo

na súdnu ochranu podľa , ako aj právo na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože zastavenie konania znamená pre ňu nemožnosť, resp.

upretie jej práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom - t. j. odvolaním - svojho

práva. Sťažovateľka je toho názoru, že krajský súd zastavil konanie pre nezaplatenie

poplatku, na ktorého zaplatenie nebol účastník povinný, pričom ak účastníkovi konania

nevznikne táto povinnosť, nemôže súd konanie zastaviť pre nezaplatenie poplatku a musí

vo veci konať. Sťažovateľka napokon uviedla, že rozhodnutím najvyššieho súdu bolo

porušené aj jej základné právo vlastniť majetok a právo na ochranu majetku, keďže

dôsledkom nesprávneho postupu súdu pri zastavení odvolacieho konania nadobudol

právoplatnosť rozsudok vo veci samej, čím jej vznikla povinnosť zaplatiť sumu 14 154 640

Sk istiny a trovy konania 500 000 Sk, čo je nesporne dopadom na jej majetok a odňatím

majetku.

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vo veci samej rozhodol tak, že najvyšší súd

porušil jej základné právo na súdnu ochranu podľa , právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 a právo na ochranu majetku podľa dodatkového protokolu, ďalej žiadala,

aby ústavný súd uznesenie najvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal

jej náhradu trov konania v sume 82 298 Sk.

II.

5. Ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie vyzval najvyšší súd, aby sa k prijatej

sťažnosti vyjadril a oznámil, či trvá na ústnom pojednávaní. Podpredsedníčka najvyššieho

súdu vo svojom vyjadrení z 12. marca 2009 uviedla: ,,V predmetnej veci Krajský súd

v Bratislave zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku. Sťažovateľ proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie dôvodiac, že podaním druhého odvolania

mu povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie nevznikla. Nezaplatenie poplatku preto

nemohlo byť dôvodom na zastavenie konania. Odvolací súd uznesenie o zastavení konania

potvrdil s poukazom na a .

Ak sťažovateľovi poplatková povinnosť podaním odvolania skutočne nevznikla, nebol

dôvod na zastavenie konania. Ak súd prvého stupňa napriek tomu konanie zastavil

a odvolací súd tento nesprávny postup v odvolacom konaní nenapravil, bola sťažovateľovi,

ako účastníkovi konania, odňatá možnosť konať pred súdom (právo na to, aby bolo jeho

odvolanie vecne v odvolacom konaní prejednané). Keďže takéto pochybenie zakladá

prípustnosť a zároveň aj dôvodnosť dovolania... mohol sťažovateľ podaním dovolania

dosiahnuť nápravu chybného postupu a rozhodnutia oboch súdov. Dovolanie však nepodal.

Sťažovateľ nepreukázal, ani netvrdí, že podmienku prípustnosti sťažnosti, stanovenú

v nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Sťažnosť je neprípustná, preto ju navrhujeme zamietnuť.

Netrváme na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom.“

6. Na výzvu ústavného súdu k vhodnosti ústneho pojednávania sa právny zástupca

sťažovateľky vyjadril, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania. Zároveň upravil

nárok na náhradu trov konania tak, že žiada priznať sťažovateľke náhradu trov konania

v sume 3 248,44 eur vrátane DPH.

7. Po podrobnom posúdení sťažnosti, uznesenia najvyššieho súdu, uznesenia

krajského súdu, ako aj vyjadrenia k sťažnosti dospel ústavný súd na neverejnom zasadnutí

k záveru, že základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu a jej právo na spravodlivé

súdne konanie uznesením najvyššieho súdu porušené boli.

III.

8. Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ).

Je teda garantom ústavnosti a súdnym orgánom, ktorý je povinný chrániť dodržiavanie

a rešpektovanie všetkými orgánmi verejnej moci, vrátane všeobecných súdov.

Dodržiavanie orgánmi verejnej moci však nemožno vzťahovať len na strohé

rešpektovanie jej jednotlivých článkov. Generálna interpretačná a realizačná klauzula

ustanovuje, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne

záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ( ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak ústavný

súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

10. Pokiaľ ide o medze zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov, ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že mu

neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia veci

všeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani

ochrancom zákonnosti. Súdna moc je v Slovenskej republike rozdelená medzi všeobecné

súdy a ústavný súd, čo vyplýva aj z vnútornej štruktúry (siedma hlava má dva

oddiely - prvý upravuje ústavné súdnictvo a druhý všeobecné súdnictvo). K organizácii

súdnej moci ústavný súd okrem iného uviedol, že ide o dva samostatné, navzájom jeden od

druhého nezávislé, procesne uzavreté systémy výkonu súdnictva, pre každý z nich

s osobitne vymedzeným poslaním a osobitnou rozhodovacou právomocou ().

Pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti

ústavný súd nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým ako ,,pánom zákonov“

prislúcha chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Úloha ústavného súdu

pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu rozhodnutím

súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonných

predpisov s alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných

slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, či

nie sú arbitrárne alebo svojvoľné s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských

práv (napr. , , ).

11. Z týchto hľadísk potom ústavný súd posudzoval sťažnosťou namietané uznesenie

najvyššieho súdu, ktorým malo dôjsť k zásahu do práv sťažovateľky.

12. Krajský súd odôvodnil uznesenie o zastavení odvolacieho konania tým, že:

,,Výzvou zo dňa 15. 11. 2006 bol navrhovateľ vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku

za odvolanie, ktoré žalobca prevzal dňa 6. 12. 2006.

Podľa ust. o súdnych poplatkoch, v znení zákona

č. , ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania,

odvolania alebo dovolania, súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú mu

súd určí, ak poplatok nebol zaplatený ani v lehote určenej súdom, súd konanie zastaví.

O následkoch nezaplatenia musí byť poplatník poučený.

V predmetnom konaní žalovaný súdny poplatok za podané odvolanie nezaplatil,

preto súd s poukazom na vyššie citované ustanovenie odvolacie konanie zastavil.“

Krajský súd rozhodol o zastavení odvolacieho konania uznesením 20. augusta 2007.

Proti tomuto uzneseniu podala sťažovateľka odvolanie, ktoré odôvodnila v podstate tými

istými skutočnosťami ako sťažnosť. Najvyšší súd uznesením z 28. mája 2008 uznesenie

krajského súdu o zastavení odvolacieho konania potvrdil, pričom v odôvodnení uviedol:

,,Podľa spoločnej poznámky k položkám 1, 6, 7, 9, 14 a 16 sadzobníka súdnych poplatkov

platí, že ak bol rozsudok zrušený v dôsledku odvolania, proti novému rozhodnutiu súdu

I. stupňa, neplatí poplatník, ktorý už raz poplatok za odvolanie zaplatil.

Táto zmena sa však vzťahuje len na uvedené položky, pričom poplatková povinnosť je

v obchodných veciach upravená pod položkou 2. Z uvedeného vyplýva, že spoločná

poznámka sa na obchodné veci nevzťahuje, a preto je žalovanému daná povinnosť zaplatiť

poplatok za odvolanie. K zmene došlo až novelou

č. účinnej od 1. 1. 2008.

Z ust. a súdnych poplatkoch v platnom znení

vyplýva, že ak sa poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, za odvolanie alebo

dovolanie nezaplatil, a to ani dodatočne v lehote, ktorú súd vo výzve určil, súd konanie

zastaví, ak o následkoch nezaplatenia poplatku poplatníka poučil.

V prejednávanej veci boli všetky uvedené podmienky pre zastavenie konania splnené.

Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku krajského súdu, ktoré bolo doručené súdu I.

stupňa dňa 23. 2. 2004. Krajský súd v súlade s ust.

vyzval žalovaného výzvou zo dňa 15. 11. 2006 na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie

vo výške 600 000 Sk. Výzva bola žalovanému doručená dňa 6. 12. 2006 a obsahovala aj

poučenie o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku. Keďže žalovaný súdny poplatok

za odvolanie neuhradil ani do 20. 8. 2007, krajský súd rozhodol o zastavení konania.

Žalovaný nepreukázal že využil zákonnú možnosť zaplatiť súdny poplatok

za odvolanie do konca lehoty na odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania pre

nezaplatenie súdneho poplatku, kedy by súd prvého stupňa toto uznesenie zrušil podľa § 10

ods. 3

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté

uznesenie krajského súdu podľa ust. ako vecne správne potvrdil.“

IV.

13. Platenie súdnych poplatkov je imanentnou súčasťou občianskeho súdneho

konania a právne je upravené

v znení neskorších predpisov. Zaplatenie súdneho poplatku je

v prípadoch ustanovených predpokladom toho, aby súd

vo veci konal a o uplatnenom nároku meritórne rozhodol. Zákonodarca zákonom o súdnych

poplatkoch ustanovil, ktoré úkony a konania súdov sú spoplatnené súdnymi poplatkami

( a a sadzobník súdnych poplatkov, ktorý je

prílohou ). Zákonodarca zároveň ustanovil druhy konaní, ktoré

sú od poplatkov oslobodené a taktiež osoby, ktoré sú od poplatkov oslobodené (§ 4 ods. 1

a 2 ).

14. bol okrem iného zmenený a doplnený aj zákonom

č. (ďalej len ,“), ktorý nadobudol

účinnosť 1. júla 2007. Novelou sa okrem iného menil aj

, ktorý upravuje následky nezaplatenia súdneho poplatku.

Podľa prvej a druhej vety v znení účinnom

od 1. júla 2007 ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania

alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú

určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol

zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť

poplatník vo výzve poučený.

Podľa (prechodné ustanovenia) v znení

účinnom od 1. júla 2007, od 1. júla 2007 sa odvolacie konanie pre nezaplatenie poplatku

za odvolanie nezastaví ani v konaniach začatých do 30. júna 2007 a neprávoplatné

uznesenia o zastavení konania pre nezaplatenie poplatku za odvolanie sa stávajú

neúčinnými.

15. Za tohto zákonného stavu neostáva ústavnému súdu iné ako konštatovať, že

krajský súd pri rozhodnutí o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku

za odvolanie, ktoré urobil 20. augusta 2007, nerešpektoval citované zákonné ustanovenia

v znení účinnom od 1. júla 2007. Tieto zákonné ustanovenia

nerešpektoval ani najvyšší súd, keď uznesenie krajského súdu uznesením z 28. mája 2008

potvrdil. Tak krajský súd, ako aj najvyšší súd v odôvodnení svojich uznesení uvádzajú

paragrafové znenie účinné do 30. júna 2007 aj napriek tomu,

že rozhodovali až po nadobudnutí účinnosti už uvedenej novely zákona o súdnych

poplatkoch. Účastník občianskeho súdneho konania má pritom legitímne právo očakávať, že

súd rozhodujúci v jeho veci pozná právo (iura novit curia) a rozhodne podľa práva.

Nerešpektovanie zákonného zákazu zastavenia odvolacieho konania pre nezaplatenie

súdneho poplatku za odvolanie krajským súdom, ako aj najvyšším súdom síce spočíva

v rovine porušenia podústavného práva, avšak v prípade sťažovateľky viedlo zároveň

k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ak najvyšší súd neposkytol

sťažovateľke súdnu ochranu a potvrdil uznesenie krajského súdu o zastavení konania pre

nezaplatenie poplatku, ktoré bolo v priamom a očividnom rozpore so zákonným zákazom

takéhoto postupu, samotný najvyšší súd porušil tieto práva sťažovateľky. Zastavenie

súdneho konania v štádiu odvolacieho konania z dôvodu, pre ktorý sa podľa účinnej právnej

úpravy konanie nezastaví, totiž znamená, že o odvolaní sťažovateľky sa bez zákonného

dôvodu meritórne nerozhodlo. Tým možno bez ďalšieho konštatovať, že najvyšší súd

uznesením z 28. mája 2008 sp. zn. porušil základné právo sťažovateľky

na súdnu ochranu a jej právo na spravodlivé súdne konanie. Preto ústavný súd vyslovil

porušenie týchto práv sťažovateľky (bod 1 výroku nálezu) a uznesenie najvyššieho súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).

16. Vzhľadom na skutočnosti a dôvody uvedené v 15. bode odôvodnenia tohto

nálezu sa ústavný súd bližšie nezaoberal inými dôvodmi, ktoré uviedla sťažovateľka vo

svojej sťažnosti (otázka, či sťažovateľke v súvislosti s druhým odvolaním v tej istej veci

vznikla alebo nevznikla poplatková povinnosť).

Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov (ďalej len „“) viazaný návrhom na začatie

konania, pričom zákonná požiadavka viazanosti návrhom platí zvlášť pre návrh výroku

rozhodnutia ústavného súdu - petit (napr. ). Z uvedeného potom možno

vyvodiť, že ústavný súd nie je rigorózne viazaný odôvodnením sťažnosti a môže vysloviť

porušenie označených práv sťažovateľky aj z iných, ako v sťažnosti uvedených dôvodov.

Sťažovateľka v petite svojej sťažnosti žiadala, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd rozhodol výrokom nálezu v súlade

s petitom jej sťažnosti, avšak z iných dôvodov, ako uplatnila sťažovateľka, čo ale vzhľadom

na uvedené (súlad petitu sťažnosti a výroku nálezu) neznamená prekročenie jej návrhu

(rozhodovanie ,,ultra petitum“).

17. K vyjadreniu najvyššieho súdu ústavný súd len stručne dodáva, že v právnej veci

sťažovateľky nebolo vôbec dôležité, či jej v súvislosti s druhým podaným odvolaním v tej

istej veci vznikla, alebo nevznikla poplatková povinnosť. Otázka vzniku poplatkovej

povinnosti je inou právnou otázkou a nemožno ju zamieňať s otázkou, či súd pre

nezaplatenie súdneho poplatku odvolacie konanie zastaví, alebo v konaní bude pokračovať

ďalej a vec rozhodne aj bez zaplatenia súdneho poplatku, ktorý bude následne od poplatníka

vymáhaný v rámci výkonu rozhodnutia. V čase rozhodovania krajského súdu o zastavení

konania, ako aj najvyššieho súdu o odvolaní sťažovateľky účinná právna úprava

nedovoľovala súdu zastaviť odvolacie konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku ani

v prípade, že by sťažovateľke vznikla poplatková povinnosť. O to viac súd nemohol

odvolacie konanie zastaviť v prípade, že sťažovateľke poplatková povinnosť nevznikla.

18. Sťažovateľka namietala aj porušenie svojho základného práva vlastniť majetok

podľa a práva na ochranu majetku podľa dodatkového protokolu.

Namietané porušenie týchto práv odôvodnila len tým, že dôsledkom nesprávneho postupu

súdu pri zastavení odvolacieho konania nadobudol právoplatnosť rozsudok vo veci samej,

čím jej vznikla povinnosť zaplatiť sumu 14 154 640 Sk istiny a trovy konania 500 000 Sk, čo

je nesporne dopadom na jej majetok a odňatím majetku. V tejto súvislosti ústavný súd

uvádza, že sťažovateľka nepreukázala konkrétnu príčinnú súvislosť medzi namietaným

rozhodnutím najvyššieho súdu a základným právom vlastniť majetok (právom na ochranu

majetku), ktorého porušenie namietala. Preto ústavný súd sťažnosti tejto časti nevyhovel

(bod 3 výroku nálezu).

19. Ústavný súd sťažovateľke nepriznal náhradu trov konania (bod 4 výroku nálezu)

aj napriek tomu, že v konaní bola v prevažnej časti úspešná. Trovy jej neboli priznané

z dôvodu, že ústavný súd vyslovil porušenie jej označených práv a zrušil uznesenie

najvyššieho súdu primárne z iných dôvodov, ako uvádzala sťažovateľka v sťažnosti.

Na okraj ústavný súd dodáva, že právo na náhradu trov konania nie je samozrejmým

nárokom žiadneho sťažovateľa v prípade jeho úspechu v konaní a ústavný súd ho priznáva

len v odôvodnených prípadoch ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2009