Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27CoEk-2-2024.pdf
PDF · 119.84 KB
Case nature
Subarea
27CoEk/2/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., o vymoženie istiny vo výške 990,96 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 4. februára 2016, č. k. 15Er/1735/2015-32 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 30. januára 2024, č. k. 15Er/1735/2015-46, takto
rozhodol:
Súd p o k r a č u j e v konaní na strane oprávneného so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692 ako s nástupníckou spoločnosťou zaniknutej spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464. Uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota, so sídlom Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodol na základe ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 1, ods. 2, § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku v platnom znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“ ), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 54b ods.1, § 45 ods.1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a článku 2 písm. a/, 3 ods.1 až 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Dôvodil tým, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 30.03.2015 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 990,96 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriedeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. IDC12100792 zo dňa 23.03.2012, právoplatným dňa 16.05.2012 a vykonateľným dňa 20.05.2012. Súdny exekútor predložil súdu prvej inštancie dňa 28.04.2015 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie sa oboznámil s návrhom na vykonanie exekúcie, so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, s exekučným titulom, so zmluvou o úvere č. 2539838908 zo dňa 20.06.2008 a zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť z dôvodu, že exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) nie je spôsobilým exekučným titulom, ktorý by mohol tvoriť podklad na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie zo zmluvy o úvere zo dňa 20.06.2008 zistil, že právny predchodca oprávneného (spoločnosť E. F., G.), poskytol povinnému spotrebiteľský úver vo výške 995,82 eur (30.000,- Sk). Následne zmluvou zo dňa 15.12.2010 právny predchodca oprávneného postúpil pohľadávku voči povinnému spoločnosti BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, reg. č.: HE 275225, Cyprus, ktorá následne zmluvou zo dňa 24.02.2011 postúpila pohľadávku voči povinnému oprávnenému PRO CIVITAS s.r.o. Zmluvu o úvere posúdil súd prvej inštancie ako zmluvu spotrebiteľskú (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy „na predtlačenom formulári“), preto bolo potrebné na predmetný právny
vzťah aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Vzhľadom na porušenie zmluvnej povinnosti povinného plniť riadne a včas, súd prvej inštancie sa zaoberal platne uzatvorenou rozhodcovskou doložkou, v zmysle ktorej si oprávnený uplatnil svoje nároky v rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie upriamil pozornosť na bod článku 3.7. zmluvy o úvere, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, sa budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach (konkrétne článok 10.2 Riešenie sporov VOP). Po posúdení, či zmluvné strany mohli v rámci spotrebiteľskej zmluvy platnú rozhodcovskú doložku uzatvoriť, súd prvej inštancie dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve bolo neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V danej veci nebola splnená podmienka podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, kedy sa o voľbe spôsobu riešenia sporu v rozhodcovskom konaní predpokladá dohoda obidvoch zmluvných strán vo forme osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva bola súčasťou zmluvy o úvere ako rozhodcovská doložka, pričom voľba rozhodcovského súdu bola uskutočnená jednostranne. Samotné ustanovenie rozhodcovského súdu na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým, ako k uzatvoreniu zmluvy o úvere povinný vôbec pristúpil. Nekalosť (resp. jednostrannosť) predmetného zmluvného dojednania spočívala v tom, že veriteľ (oprávnený) vo svojom vopred predpripravenom formulári definoval osobu rozhodcu. Spotrebiteľ v porovnaní s dodávateľom sa nachádzal v znevýhodnenom postavení, ktoré ho viedlo k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy. Len veľmi ťažko bolo možné predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nieslo. Rovnako súd prvej inštancie poukázal na Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv, judikatúru Európskeho súdneho dvora. Rozhodcovskú doložku zároveň posúdil aj v rozpore s ust. § 6 ods. 1, § 8 a 9 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemohla zakladať právomoc rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nebolo možné takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Preto predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať (neprebehlo riadne rozhodcovské konania), a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nebolo možné považovať za spôsobilý exekučný titul. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e) OSP a § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) OSP. Uviedol, že podľa ustanovení § 44 ods. 2, prvá veta a druhá veta Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.06.2009, sp. zn. 4Cdo 159/2009. Dôvodil, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z. z., má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, podľa ustanovení § 159 OSP. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ÚS 499/2012 a PL. ÚS 21/08. Oprávnený ako právny nástupca E. F., G. bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona. Zdôraznil a dal do pozornosti, že v zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, E. F., G. postupovala v súlade s § 93b) zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky, s tým, že v
predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú podmienku. To, že ju neodmietol je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Súd zamietol poverenie z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, avšak opomína tú skutočnosť, že oprávnený je zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky. Pokiaľ by tak neurobil, došlo by k porušeniu zákona o bankách, avšak aj napriek splneniu si zákonom stanovenej povinnosti, súd práve týmto splnením zákonnej povinnosti dôvodí zamietnutie poverenia. Mal za to, že exekučný súd nesprávne aplikuje ustanovenia Občianskeho zákonníka. Poukázal na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19.04.2001, sp. zn. IV. ÚS 110/09 z 02.04.2009, sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29.09.2005 a na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II ÚS 244/09 z 29.09.2009, sp. zn. I. ÚS 390/08 z 23.04.2009, sp. zn. I. ÚS 335/06 z 30.10.2007. Namietal, že exekučný súd nijako neskúmal vôľu povinného, že nebol preukázaný jej nedostatok pri uzatváraní rozhodcovskej doložky a rovno bez skutkových či právnych dôvodov ju označil za neplatnú. Exekučný súd sa nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy prvej inštancie. V prípade, že by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku a konanie by prebiehalo na štátnom súde, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by slabšia strana v prípadnom neskoršom procese dokázala naplánovať. Ani OSP, ani Exekučný poriadok, ani zákon č. 244/2002 Z. z. neposkytuje absolútne žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd, konajúci vo veci samej, a teda napr. vykonať vo veci samej dokazovanie, alebo napr. rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Ďalej uviedol, že pokiaľ by aj súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou unijného práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade interpretačný. Taktiež pokiaľ by súd uvažoval o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, nie je možné brať do úvahy judikatúru Európskeho súdneho dvora, nakoľko judikatúra Európskeho súdneho dvora, vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná. Poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, č.k. 18CoE/633/2011-25 zo dňa 26.06.2012 a Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 2CoE/292/2012-59. Bol názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. V súvislosti s uvedeným poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 23/2013-8 a na Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18.10.2007 a sp. zn. III. ÚS 171/06 zo dňa 05.04.2007. Záverom poukázal na skutočnosť, že exekučný súd svojím postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.
3. K odvolaniu oprávneného sa povinný, ani súdny exekútor písomne nevyjadrili.
4. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok („CSP“), ktorým sa zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
5. V zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením je potrebné ako vecne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
9. V priebehu odvolacieho konania odvolací súd z výpisu z Obchodného registra Mestského súdu Bratislava III zistil, že pôvodný oprávnený, spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., naposledy so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, bol z tohto registra vymazaný ku dňu
09.08.2017 rozhodnutím spoločníkov o zrušení obchodnej spoločnosti podľa § 68 ods.3 písm. b/ Obchodného zákonníka. Spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia s nástupníckou spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692.
10. V danom prípade ide o univerzálnu sukcesiu, teda taký prechod práva alebo povinnosti, ktorý nastal zánikom subjektivity pôvodného nositeľa práva alebo povinnosti a jeho prechodom na nástupnícku spoločnosť. Ak zanikne právnická osoba ako účastník konania, pokračuje súd v konaní s jej právnym nástupcom. Pri univerzálnej sukcesii súd nerozhoduje o pripustení zmeny účastníkov konania, ale na zmenu účastníka konania prihliada z úradnej povinnosti.
11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa ust. § 37 ods. 3, 4 a 5 a ust. § 64 CSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, teda rozhodol o pokračovaní v konaní na strane oprávneného so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692 ako s nástupníckou spoločnosťou zaniknutej spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o. so sídlom Vajnorská 100/ A, Bratislava, IČO: 45 869 464.
12. V priebehu konania súd prvej inštancie zistil, že dňa XX.XX.XXXX zomrela pôvodná povinná G. B.. Dedičské konanie po nej bolo vedené pod sp. zn.7D/139/2020, Dnot 284/2020, pričom uznesením o dedičstve zo dňa 06.08.2021 vydaným JUDr. Ľubicou Rexovou ako notárom - súdnym komisárom sa rozhodlo, že dedičstvo po povinnej ako poručiteľke nadobudol ako jediný dedič A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D.. Vzhľadom na ust. § 9a Exekučného poriadku v spojení s § 64 CSP súd prvej inštancie vydal uznesenie pod sp. zn. 15Er/1735/2015-47 dňa 30.01.2024, ktorým rozhodol tak, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 15Er/1735/2015 a u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Námestie M.R. Štefánika 43, Brezno, pod sp.zn. exekučného spisu EX 1730/2015 pokračuje na mieste povinného s jeho dedičom: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D..
13. Z obsahu exekučného spisu odvolací súd zistil, že predchádzajúci oprávnený PRO CIVITAS s.r.o. v zmysle ust. § 36 a nasl. Exekučného poriadku ako právny nástupca pôvodného oprávneného E. F., G. podal dňa 30.03.2015 návrh na vykonanie exekúcie o vymoženie sumy vo výške 990,96 eur spolu s prísl. a trov exekučného konania, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., dňa 23.03.2012 pod sp. zn. IDC12100792 , právoplatným dňa 16.05.2012 a vykonateľným dňa 20.05.2012 v súlade s ust. § 93b ods.1 zákona o bankách. Pohľadávka vznikla na základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi povinným a pôvodným veriteľom Poštovou bankou, a.s. podľa ust. § 73 ods.3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Následne súdny exekútor predložil súdu prvej inštancie dňa 28.04.2015 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V predmetnej veci súd prvej inštancie dňa 04.02.2016 napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota, so sídlom Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky podľa ust. § 53 a 54 Občianskeho zákonníka ako aj z pohľadu Smernice 93/13 EHS a rozporu s ust. § 6 ods.1, 8 a 9 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
14. Odvolací súd považuje uznesenie súdu prvej inštancie za vecne správne a vydané na základe správneho právneho posúdenia otázky rozhodcovskej doložky a v korelácii s rozhodovaním súdov v analogických prípadoch nebol zistený žiadny právne významný dôvod na odlišný postup a rozhodnutie v danom prípade pri posudzovaní rozhodcovskej doložky. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s kritériami ust. § 157 OSP v spojení s § 167 ods. 2 OSP (teraz § 220 CSP v spojení s ust. § 234 CSP), preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a zároveň považuje za potrebné dodať nasledovné:
15. Podľa § 243d ods. 1 prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015 exekučného poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
16. Podľa § 243d ods. 2 citovaného zákona na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
17. Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní sa ustanovenia tohto zákona použijú aj na konanie začaté pred 01.01.2015.
18. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) súdu ukladá povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
19. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténaneprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.
20. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.
21. Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.
22. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.
23. Na základe uvedeného posúdil odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvej inštancie pri preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom.
24. V posudzovanom prípade rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc vo veci od rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 3.7 Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 20.06.2008 medzi právnym predchodcom žalobcu E. F., G. a povinnou a v čl. 10.2, II. časti Všeobecných obchodných podmienok.
25. Podľa bodu 3.7 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach.
26. Podľa čl. 10.2.2 VOP, Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. 27. Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o úvere medzi právnym predchodcom oprávneného (E. F.,G.) a povinnou, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy, a teda že medzi oprávneným a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Uvedenú zmluvu uzatvoril dodávateľ - oprávnený ako právnická osoba, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom, kedy povinný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, ak na vzťah účastníkov konania aplikoval príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa.
28. Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovenia § 45 ods. 2 a ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 je preto potrebné vychádzať z ustanovení § 53 ods. 1 a 4 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a smernice Rady 93/13/EHS a zisťovať, či predložená zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter, a je preto absolútne neplatná.
29. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená.
30. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ v znení do 31.12.2014 za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská doložka znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa stotožnil s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre povinnú to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
31. Súd prvej inštancie tiež správne odôvodnil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky tým, že si ju spotrebiteľ osobitne nevyjednal. Odvolací súd v tomto poukazuje na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami (súčasť všeobecných obchodných podmienok). Spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. V zmysle zákona o bankách (účinný v čase uzatvorenia zmluvy), ktorý upravuje postup a podmienky uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, sa vyžaduje, aby mal klient (povinná) možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie takejto zmluvy a taktiež poučovaciu povinnosť zo strany banky o dôsledkoch jej uzatvorenia. Rovnako nie je klient povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy; ak tento neprijme, prípadné spory sa riešia v konaní pred všeobecným súdom. Rozhodcovská doložka neobsahuje žiadne poučenie spotrebiteľa o rozdiele medzi rozhodcovským konaním a občianskym súdnym konaním. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (viď. napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. januára 2013). Rozhodcovská doložka v posudzovanom prípade teda nebola individuálne dojednaná.
32. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská doložka neplatná podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
33. Pokiaľ oprávnený v odvolaní poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách sú banky povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd odkázal na ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere, v zmysle ktorého banky a pobočky zahraničných bánk boli povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to podľa § 67 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z. z. (poznámka č. 88k/ k zákonu č. 483/2001 Z. z.). Jedná sa o súd zriadený bankami alebo pobočkami zahraničných bánk, resp. ich záujmovým združením. Z exekučného titulu ani z výpisu z Obchodného vestníka č. 49/2003 nevyplýva, že Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s. je stálym rozhodcovským súdom zriadeným v zmysle ust. § 67 zákona č. 510/2002 Z. z., pričom jedine takýto rozhodcovský súd bol v zmysle zákona č. 483/2001 Z. z. oprávnený prejednávať a rozhodovať spory z bankových obchodov.
34. Odvolací súd okrem vyššie uvedené dodal, že rozhodcovská zmluva v podobe rozhodcovskej doložky, je neplatná aj pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, lebo nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Ako vyplynulo z obsahu spisu, rozhodcovská doložka je včlenená do všeobecných obchodných podmienok (bod 10 a nasl.), ktoré neboli podpísané zmluvnými stranami. Preto nemožno tieto všeobecné obchodné podmienky považovať za rozhodcovskú doložku k hlavnej
zmluve - Zmluve o úvere. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010).
35. Naviac v konaní nebolo preukázané, že by oprávnený uzatvoril s povinným osobitnú rozhodcovskú zmluvu (ani nedal povinnému osobitný návrh na jej uzatvorenie a príslušné poučenie), ale rozhodcovská doložka bola začlenená do vopred pripravenej zmluvy, resp. obchodných podmienok pre úver oprávneného. V tejto súvislosti odvolací súd uviedol, že stanovenie povinnosti banky ponúknuť klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy neznamená, že veriteľ je oprávnený včleniť do svojich zmlúv také znenie rozhodcovskej doložky, ktoré zakladá značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tak, ako tomu bolo v predmetnom prípade).
36. Rovnako neobstojí ani námietka oprávneného, že rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku res iudicata, ktorá bráni tomu, aby vec bola opätovne prejednaná. K tomu odvolací súd uvádza, že neplatná rozhodcovská doložka nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a ani na vydanie rozhodnutia, keďže v danom prípade ide o nulitný právny akt. Nič preto nebráni oprávnenému, aby si svoje právo uplatnil v konaní pred všeobecným súdom.
37. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie, ako správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie. Bez právomoci rozhodcovského súdu vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Takto neboli splnené podmienky na vykonanie exekúcie.
38. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
39. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).