Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43CoCsp-14-2021.pdf
PDF · 218.74 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoCsp/14/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, zast. JUDr. Gabriela Reichová, advokátka, so sídlom Pavla Mudroňa 26, 036 01 Martin proti žalovanému Ing. X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX B. Moravce, zast. JUDr. Jozef Veselý, advokát, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš o zaplatenie 2 768,08 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen č. k. 19Csp/117/2019-281 zo dňa 18. decembra 2020 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. 19Csp/117/2019-281 zo dňa 18. decembra 2020 v prvej a tretej výrokovej vete potvrdzuje.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.384,04 Eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1.381,04 Eur od 23.12.2019 až do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. V druhej výrokovej vete v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V tretej výrokovej vete rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 23.12.2019 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.768,08 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od podania žaloby až do zaplatenia. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 17.12.2013 Poistnú zmluvu č. 2405022329 (pôvodné č. 20006582439) - povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla CITROEN AX, EVČ: KA027BA (ďalej len „OMV žalovaného") so začiatkom poistenia 17.12.2013, s bežným poistným vo výške 55,70 Eur, splatného k 17. dňu 12. mesiaca príslušného roka. Zmluva bola dohodnutá na dobu neurčitú a poistenie zaniklo 13.04.2018. Žalobca zaevidoval škodovú udalosť dňa 24.12.2016 pod č. 6401021544 a po vykonanom šetrení na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie poškodenému bolo toto vyčíslené na sumu 2.768,08 Eur a poukázané dňa 02.05.2017 likvidačnému zástupcovi žalobcu. V zmysle § 12 ods. 1 písm. f) Zákona o povinnom zmluvnom poistení č. 381/2001 Z.z. (ďalej „ZoPZP) si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia, pretože žalovaný v čase poistnej udalosti dňa 24.12.2016 bol v omeškaní s platením poistného, ktorého splatnosť za obdobie od 17.12.2016 do 16.12.2017 nastala dňa 17.12.2016, avšak žalovaný uhradil poistné až 27.12.2016. Žalobca vyzval žalovaného na nahradenie poskytnutého poistného plnenia v sume 2.768,08 Eur výzvou doručenou žalovanému dňa 12.05.2017. Žalovaný neuhradil žiadnu sumu na účet žalobcu.
3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v podanom odpore namietal nesprávne označenie žalobcu, keďže odštepný závod Genertel je zapísaný v obchodnom registri až od 24.09.2019, pričom poistná udalosť nastala 24.12.2016. Ďalej namietal, že nie je zrejmé, kto konal za žalobcu pri podaní žaloby, keďže podľa výpisu z Obchodného registra za žalobcu majú konať najmenej dvaja členovia predstavenstva. Nie je zrejmé, kto uzavrel Poistnú zmluvu z hľadiska aktívnej legitimácie. Namietal, že pri nehode mal byť poškodeným L. P. a príčinou nehody mala byť nepozornosť pri parkovaní dňa 29.08.2016, pričom v žalobe sa uvádza dátum škodovej udalosti 24.12.2016. Ďalej neuznával dôvod zaplatenia poistného plnenia v sume 2.768,08 Eur a pretože boli poistné úhrady zaplatené, žalobca mohol požadovať len časť poistného plnenia. Namietol aj premlčanie uplatneného nároku. V priebehu konania rozšíril žalovaný svoje námietky voči nároku žalobcu aj tvrdením o nesplnení notifikačnej povinnosti voči žalovanému, o čom žalobca nepredložil žiadne doklady. Namietal nesplnenie povinnosti šetrenia poistnej udalosti podľa § 11 ods. 6 ZoPZP. Požadoval tiež krátenie žalobcom uplatneného nároku, pričom na pojednávaní dňa 24.06.2020 uviedol, že nenamieta, že by škoda bola spôsobená dňa 24.12.2016. Uviedol však, že škodu spôsobil jeho syn, ktorý mu oznámil, že v Prahe „nacúval“ do Mercedesu, pričom žalovaný odovzdal svojmu synovi vozidlo aj s poistkami a teda sa mohlo stať, že jeho syn poistku zabudol zaplatiť. Žalovaný uviedol, že nevedel, či 17.12. bol skutočný termín splatnosti jednotlivých poistení a teda, či 24.12.2016 bol v omeškaní s úhradou poistného. Vo vzťahu k uzavretiu zmluvy poukázal na to, že bola uzatváraná v roku 2013, kedy bola jeho manželka na pobočke žalobcu, resp. u jeho právneho predchodcu.
4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v priebehu konania žalovaný navrhol vykonať dokazovanie výsluchom jeho syna U. Ľachkého a žiadal aj o predloženie celej likvidačnej správy o škodovej udalosti vrátane fotodokumentácie. V priebehu konania poukazoval na to, že vzťah medzi ním a žalobcom je vzťahom spotrebiteľským a vo vzťahu k notifikačnej povinnosti vzhľadom na zmenu v osobe subjektu, s ktorým bola zmluva uzavretá uvádzal, že povinnosťou žalobcu ako poisťovateľa bolo tieto informácie žalovanému ako poistníkovi oznámiť. V priebehu konania namietal, že aj v zmysle všeobecných poistných podmienok čl. XII bod 1 (ďalej aj „VPP“) má nárok žalobca na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, pričom zdôraznil, že úhradu poistného pravidelne vykonával po celú dobu poistenia a oneskorenie nastalo len v posledný rok, kedy bolo vozidlo prenechané synovi žalovaného. V priebehu konania namietal aj výšku škody na poškodenom vozidle, keďže podľa jeho tvrdenia nie je možné, aby malé vozidlo žalovaného Citroen Saxo spôsobilo pri cúvaní takú škodu, ktorú si uplatnil poškodený.
5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na pojednávaní dňa 25.09.2020 žalovaný namietal, že žalobca predložil poistné podmienky len v skrátenej verzii. Namietal, že na poškodenom vozidle boli vykonané opravy, ktoré nesúviseli so škodovou udalosťou, pretože z dokumentácie vyplýva, že bol poškodený držiak ŠPZ, bol prasknutý predný nárazník a ochranná mriežka chladiča, avšak z faktúry za opravu vyplýva, že poškodený si dal opraviť aj svetlomety a vyúčtované bolo aj umývanie vozidla a podobne. Namietal začatie šetrenia poistnej udalosti až 23 dní od nehody a potom ako bol vyzvaný žalobcom na poskytnutie poistného plnenia vyzval žalobcu na doplnenie niektorých údajov, ktoré mu poskytnuté neboli. Napriek tomu, že bol dvakrát vyzývaný žalobcom na úhradu, keďže mu však neboli poskytnuté informácie, ktoré žiadal, poistné neuhradil. Žalovaný uviedol, že nenamieta uzatvorenie a platnosť samotnej poistnej zmluvy. Je však povinnosťou žalobcu podložiť listinnými dôkazmi jeho tvrdenie, že žalovaný bol v omeškaní, nakoľko nezaplatil splatné poistné k 17.12. Namietal, že v potvrdení o poistke je uvedená splatnosť len prvého poistného k 17. decembru, pričom nevyplýva z nej splatnosť ďalších poistných, aj keď splatnosť bola dohodnutá na obdobie jedného roka. V priebehu konania žalovaný požadoval od žalobcu konkretizáciu, z čoho pozostáva uplatnený nárok.
6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v záverečnej reči poukázal na svoj vek a skutočnosť, že je starobným dôchodcom, pričom bol vlastníkom motorového vozidla používaným jeho synom na území ČR, keď došlo k škodovej udalosti, ktorá bola likvidovaná českou pobočkou Generali. Poukázal, že OMV žalovaného nebolo poškodené, ale Mercedes bol tak poškodený, že náklady na opravu prevýšili značnú čiastku a dokonca bolo účtované aj za zapožičanie náhradného motorového vozidla. Podľa neho bola poistná udalosť do značnej miery fingovaná, čo vyplýva z logického hľadiska, pretože ak by OMV žalovaného narazilo do osobného motorového vozidla zn. Mercedes, musela byť na OMV žalovaného totálna škoda. Tvrdil, že pri rýchlosti 10-20 km na parkovisku nie je možné takto poškodiť motorové vozidlo. Všetko by bolo v poriadku, pokiaľ by žalovaný nemeškal s platením
poisteného niekoľko dní v čoho dôsledku si žalobca uplatnil regresnú náhradu. Namietal, že žalobca je povinný preukázať, že uvedená škoda bola zaplatená vlastníkovi motorového vozidla zn. Mercedes, pričom v spise je iba faktúra, ale nie je tam žiadny doklad napr. pokladničný alebo potvrdenie o bankovom prevode o tejto skutočnosti. Ak takýto dôkaz neexistuje, nárok je predčasne uplatnený a žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že takúto sumu zaplatil vlastníkovi poškodeného vozidla zn. Mercedes.
7. Na tvrdenia a výhrady žalovaného reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 23.03.2020 z ktorého vyplýva, že právny predchodca žalobcu - Genertel Biztosíto Zrt., so sídlom Dévai utca 26-28 Budapešť, Maďarsko, konajúci prostredníctvom Genertel poisťovňa a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 36 869 511 Bratislava prijal na základe Poistnej zmluvy, uzatvorenej so žalovaným, do povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou OMV žalovaného, so začiatkom poistenia 17.12.2013. Dňa 23.12.2014 uzavrel Genertel Biztosíto Zrt., so sídlom Dévai utca 26-28 Budapešť, Maďarsko ako predávajúci so žalobcom ako kupujúcim Zmluvu o predaji časti podniku, pričom sa za časť podniku považuje organizačná zložka predávajúceho Genertel poisťovňa a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 36 869 511 Bratislava. Na základe tejto zmluvy došlo k prevodu všetkých práv a povinností týkajúcich sa predmetnej organizačnej zložky na žalobcu. Informácie týkajúce sa uzavretia Zmluvy o predaji časti podniku vyplývajú aj z úplného výpisu z Obchodného registra. Žalobca uviedol, že dňa 24.12.2016 sa vodič predmetného vozidla p. Z., nar. 1978, plne nevenoval riadeniu vozidla na ul. Herbenova v Prahe, Česká republika a narazil do za ním stojaceho vodila zn. Mercedes-Benz s ev.č. 4AZ5271 (ďalej aj „Poškodené vozidlo“), čím došlo k jeho poškodeniu. Nárok na náhradu vzniknutej škody si poškodený uplatnil u likvidačného zástupcu žalobcu v Českej republike. Poskytnuté plnenie predstavovalo sumu 2 768,08 Eur. Nakoľko bol žalovaný v čase poistnej udalosti (24.12.2016) v omeškaní s platením poistného, žalobca si v zmysle § 12 ods. 1 písm. f) ZoPZP uplatnil voči nemu nárok na náhradu poistného plnenia žalobou. Žalobca v žalobe uviedol obchodné meno žalobcu zapísané Obchodnom registri, jej IČO a sídlo a označenie organizačnej zložky je len vysvetlenie toho, že sa spor týka odštepného závodu. Poverenie p. JUDr. Vande Kovačovej na zastupovanie žalobcu pred súdmi bolo podpísané predsedom predstavenstva žalobcu a ďalším členom predstavenstva, čím bola splnená podmienka konania za spoločnosť v zmysle Obchodného registra. Uviedol ďalej, že poistná udalosť sa nestala 29.08.2016, ale 24.12.2016, čo potvrdzuje aj správa o nehode vyplnená a podpísaná účastníkmi nehody. Faktúra bola vystavená na vlastníčku poškodeného vozidla p. P.. K námietke premlčania odkázal na § 12 ods. 4 ZoPZP a žalobca si svoj nárok uplatnil včas. K námietke žalovaného o neprimeranosti regresného nároku, vzhľadom na to, že poistné bolo dodatočne zaplatené, žalobca uviedol, že ZoPZP neurčuje výšku ani výpočet regresnej pohľadávky.
8. V priebehu konania žalobca poukazoval na to, že predmetom prevodu bola celá pobočka poisťovne členského štátu SR podľa § 477 ods. 1 ObZ a § 80 ods. 4 Zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve a účinnosťou tejto zmluvy došlo k prevodu všetkých práv a záväzkov týkajúcich sa tejto organizačnej zložky, vrátane poistného kmeňa a právna úprava nevyžadovala, aby boli v zmluve detailne špecifikované všetky prevádzkové záväzky, pretože ich prevod ustanovuje zákon. Zo strany žalobcu bola splnená aj notifikačná povinnosť, keď každý klient bol informovaný o tom, že maďarský orgán dohľadu nad finančným trhom schválil 17.12.2014 prevod poistného kmeňa a tomuto rozhodnutiu predchádzalo súhlasné stanovisko NBS. Prevod poistného kmeňa sa uskutočnil 31.12.2014, o čom bol tiež každý klient informovaný a žalobca k tomuto dátumu ako preberajúca poisťovňa vstúpil do všetkých práv a záväzkov odovzdávajúcej poisťovne vyplývajúcich z platných poistných zmlúv. Tieto oznámenia boli zasielaným klientom hromadne na adresy evidované v systéme predchodcu žalobcu ako obyčajné zásielky. Podľa žalobcu v prípade uplatnenia regresného nároku dodatočné zaplatenie omeškaného poistného nemá vplyv na tento nárok žalobcu. Tvrdil, že po nahlásení poistnej udalosti likvidačný zástupca žalobcu vykonal šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie a na základe tohto šetrenia bola výška poistného plnenia stanovená na 2.768,08 Eur. Pokiaľ je v likvidačnej správe uvedený dátum škodovej udalosti 29.8.2019 ako dátum nehody, jedná sa o zrejmú chybu v písaní. Žalobca nesúhlasil s posúdením vzťahu medzi stranami sporu ako spotrebiteľský vzťah a poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 17Co/186/2019. K spôsobu uzatvárania poistnej zmluvy uviedol, že návrh na jej uzavretie bol doručený „on-line“ a následne bola žalovanému doručená poistka ako potvrdenie o prijatí návrhu a uzatvorení zmluvy. Zdôrazňoval, že žalovaný nespochybňoval existenciu poistného vzťahu a naopak, dojednané poistné platil až do 13.04.2018, kedy poistenie zaniklo. Tiež v samotnom zázname dopravnej nehode, ktorý vyplnil poistený sa nachádza údaj o žalobcovi - Generali poisťovňa a.s. ako poisťovateľovi, ako aj číslo poistenia 2405022329. Tvrdenie o nesplnení
notifikačnej povinnosti preto považoval žalobca za účelové. O tom, kto je poisťovateľom mal žalovaný vedomosť aj z bielej a zelenej karty, údaje z nich použil žalovaný po dopravnej nehode a tieto údaje použil aj v žiadosti zo dňa 26.04.2018 o zrušenie poistnej zmluvy.
9. Žalobca v priebehu konania reagoval aj na tvrdenie žalovaného o možnom ďalšom poškodení vozidla nesúvisiaceho s nehodou zo dňa 24.12.2016. Podľa žalobcu jeho likvidačný zástupca udalosť preveril a zistil, že polícia ČR ani Česká kancelária poisťovateľov neevidujú žiadnu dopravnú nehodu týkajúcu sa poškodeného vozidla. Negatívne stanovisko bolo aj od poškodenej. Splatnosť poistného bola vždy k 17.12. bežného roka a vyplýva z predložených dokladov. Vo vzťahu k námietkam žalovaného o neskorej likvidácii poistnej udalosti žalobca poukazoval na to, že syn žalovaného oznámil nehodu neskoro, a to až 13. januára nasledujúceho roku, hoci nehoda sa stala 24.12. predchádzajúceho roku a až na výzvu žalobcu oznámil syn žalovaného nehodu písomne dňa 30.01.2017.
10. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v priebehu konania žalobca identifikoval, z čoho pozostáva uplatnená regresná náhrada v sume 2.768,08 Eur, a to zo sumy poskytnutej žalobcom poškodenej na opravu poškodeného vozidla vo výške 2.498,95 Eur (66.153,- CZK) a zo sumy za prenájom náhradného vozidla poškodenou po dobu opravy poškodeného vozidla vo výške 299,13 Eur (8.015,- CZK). Žalobca poukazoval na skutočnosť, že zo zápisu o ohliadke zo dňa 16.01.2017 vyplýva, že na vozidle boli zadokumentované aj poškodenia oboch svetlometov, u ktorých ohliadajúci technik konštatoval nutnosť ich výmeny, čo poznačil aj v zápise. Poškodenie svetlometov vyplýva aj z fotodokumentácie. V priebehu konania žalobca vo vzťahu k námietkam o splatnosti poistného poukazoval na bod 6.3 Všeobecných poistných podmienok (ďalej „VPP“), podľa ktorého poistným obdobím je jeden rok, ako aj na § 796 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), pričom o tejto splatnosti mal vedomosť aj sám žalovaný, o čom svedčí Inkasný prehľad žalovaným uhrádzaných poistných. Poukazoval na to, že regresný nárok podľa § 12 ods. 1 písm. f) ZoPZP je odlišný od nároku na náhradu škody a ani ZoPZP a ani iný právny predpis zníženie takéhoto nároku neumožňuje a takéto zníženie nároku nemôže byť vykonané ani cestou moderačného oprávnenia podľa § 450 OZ a poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/265/2010 a Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/24/2018. Tvrdil, že uplatnený nárok vo vzťahu k žalobcovi nie je neprimeraný, táto suma nie je pre žalovaného likvidačná a nejde o sumu, ktorá by bola predmetom ďalšieho prípadného zvyšovania v budúcnosti. Ustanovenie § 12 ZoPZP zdôrazňuje určitý okruh povinností poisteného, ktoré sú svojou povahou najzávažnejšie a obsahuje v sebe „sankciu“ vo forme regresnej náhrady, ktorá má vplývať na poistených, aby ich plnenie nebrali na ľahkú váhu. Regresná náhrada v prípade porušenia zákonom predpokladaných povinností má plniť predovšetkým výchovný a odstrašujúci vplyv aby nedochádzalo zo strany poistených k bagatelizovaniu týchto povinností. Keďže žalovaný má pravidelný mesačný príjem vo výške 749,70 Eur, čo sa fakticky rovná priemernej čistej mzde hospodárstva SR, rovnako má aj nehnuteľný majetok a nie je preto možné prijať záver, že táto suma uplatnená žalobcom voči žalovanému by mala byť likvidačná.
11. Vzhľadom na rozsah námietok a výhrad zo strany žalovaného, považoval odvolací súd za vhodné uviesť podstatnú časť tvrdení strán sporu.
12. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na regresné plnenie alebo jeho časť podľa § 12 ods. 1 písm. f) ZoPZP voči žalovanému, avšak nebolo by spravodlivé priznať žalobcovi nárok v plnej výške, a preto regresnú náhradu znížil o 50% na priznanú sumu 1.384,08 Eur, ktorú považoval za dostatočnú na splnenie výchovného účelu, za sumu primeranú vzhľadom na všetky ním zistené skutočnosti a okolnosti daného prípadu a za sumu nie likvidačnú pre žalovaného ako starobného dôchodcu s nepriaznivým zdravotným stavom. Na základe uvedeného preto zaviazal žalovaného v prvej výrokovej vete na zaplatenie sumy 1.384,08 Eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne odo dňa podania žaloby, t. j. od 23.12.2009 až do zaplatenia z dôvodu, že žalovaný bol opakovane vyzývaný žalobcom na úhradu regresného nároku.
13. Súd prvej inštancie sa pri odôvodňovaní napadnutého rozhodnutia zameral na otázky, ktoré ostali sporné. Za nesporné okresný súd považoval to, že žalobca poškodenému poskytol poistné plnenie minimálne vo výške žalovanej sumy (2.768,08 Eur). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný túto skutočnosť v priebehu konania, a to až do prednesu záverečnej reči nespochybnil. Až v záverečnej reči, a to potom, ako uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a ako uviedol, že je nesporné, že škodovú udalosť likvidovala česká pobočka žalobcu, žalovaný uviedol,
že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že suma 2.768,08 Eur bola skutočne poškodenému aj uhradená (napr. pokladničný doklad alebo potvrdenie o bankovom prevode). Podľa okresného súdu, po záverečnej reči žalovaného žalobca už nemal fakticky možnosť na predmetné skutkové tvrdenie reagovať. Aj keď podľa okresného súdu sa jedná o spotrebiteľský spor, na ktorý sa vo všeobecnosti podľa § 296 CSP ustanovenia o sudcovskej koncentrácie podľa § 153 CSP nevzťahujú, keďže je však žalovaný ako spotrebiteľ zastúpený advokátom, odkázal okresný súd na ust. § 291 ods. 3 CSP, podľa ktorého sa ustanovenia § 296 CSP (nepoužitie ustanovení o sudcovskej koncentrácii) v danom prípade nepoužijú a aplikácia ust. § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii je prípustná. Okresný súd preto na tento prostriedok procesnej obrany žalovaného použitý prvý raz v záverečnej reči podľa § 153 ods. 2 CSP a § 291 ods. 3 CSP neprihliadol, pretože takýto prostriedok procesnej obrany mohol žalovaný uplatniť skôr, a to v podstate už po doručení platobného rozkazu a žaloby. Okresný súd navyše uviedol, že žalobca poškodenému poistné plnenie poskytol, čo mal preukázané z vykonaného dokazovania, keďže žalobca v žalobe uviedol, že dňa 02.05.2017 poskytol poistné plnenie likvidačnému zástupcovi v ČR a toto tvrdenie žalovaný nepoprel, k čomu žalobca predložil aj listinný dôkaz v spise na č. l. 7, z ktorého vyplýva, že v tento deň 02.05.2017 žalobca poukázal na účet Generali poisťovňa a.s., Praha (likvidačný zástupca žalobcu v ČR) sumu 3.247.02 Eur, teda sumu vyššiu ako je uplatnená čiastka. Variabilný symbol bankového prevodu 6401021544 je rovnaký ako je číslo škodovej udalosti zo dňa 24.12.2016 spôsobenej synom žalovaného. Okresný súd preto nepochyboval, že poškodenému bolo poistné plnenie poskytnuté prostredníctvom likvidačného zástupcu žalobcu v ČR.
14. Súd prvej inštancie posúdil vzťah medzi stranami sporu ako vzťah spotrebiteľský vychádzajú z § 290 CSP, keď dospel k záveru, že v danom prípade ide o spor, ktorý bezprostredne súvisí s poistnou zmluvou ako zmluvou spotrebiteľskou. Regresný nárok žalobcu podľa § 12 ods. 1 ZoPZP by totiž podľa okresného súdu vôbec nevznikol, ak by poistná zmluva ako spotrebiteľská zmluva nebola uzavretá.
15. Súd prvej inštancie neprihliadol na výhrady žalovaného o nesprávnom označení žalobcu v žalobe. Pokiaľ pri označení žalobcu bol uvedený aj odštepný závod, podľa žalobcu len na vysvetlenie toho, čoho sa spor týka, v tomto postupe okresný súd nevidel zásadné nedostatky, pretože zo žaloby vyplýva správne označenie žalobcu Generali poisťovňa a.s., ktoré obchodné meno je zapísané v Obchodnom registri, pričom v žalobe bolo uvedené aj IČO a sídlo spoločnosti v súlade so zápisom v Obchodnom registri. Podľa okresného súdu je preto žalobca dostatočným spôsobom identifikovateľný v súlade s požiadavkami § 133 ods. 2 CSP, pričom uvedenie odštepného závodu popri uvedení samotného obchodného mena ako je zapísané v Obchodnom registri, ako aj popri uvedení sídla a IČO právnickej osoby tak, ako sú zapísané v Obchodnom registri, nie je dôvodom na zastavenie konania a odkázal pritom na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/72/2013 z 26.04.2014.
16. Okresný súd poukázal na to, že v priebehu konania žalobca predložil dodatočne poverenie pre JUDr. Vandu Kováčovú, z ktorého vyplýva jeho podpísanie dvoma členmi predstavenstva žalobcu v súlade so spôsobom konania zapísaným v Obchodnom registri. Žalobu podľa okresného súdu preto podala oprávnená osoba konať za žalobcu.
17. K námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a nesplnení notifikačnej povinnosti okresný súd v bode 52. napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa s nimi dostatočným spôsobom vysporiadal. Okresný súd sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu a dospel k záveru, že na základe zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 23.12.2014 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom, ktorej predmetom bola celá pobočka poisťovne z iného členského štátu v SR v súlade s § 477 ods. 1 ObZ a s ust. § 80 ods. 4 zákona č. 8/2008 Z.z. zákona o poisťovníctve v znení účinnom k 31.12.2014, jej účinnosťou došlo k prevodu všetkých práv a záväzkov týkajúcich sa organizačnej zložky, vrátane celého poistného kmeňa. Aj splnenie notifikačnej povinnosti považoval okresný súd za preukázané, keďže žalovaný hradil poistné na bankový účet žalobcu ako nástupcu jeho predchodcu v rokoch 2015, 2016, 2017, údaje žalobcu sú uvedené aj v zápise o dopravnej nehode a tieto údaje vyplývali aj z bielej a zelenej karty (potvrdenia o poistení) ako aj z verejne prístupného Obchodného registra. Okresný súd preto tieto námietky žalovaného nepovažoval za dôvodné.
18. Súd prvej inštancie neprihliadol ani na námietku premlčania s odkazom na § 12 ods. 4 ZoPZP, podľa ktorého sa nárok uplatnený žalobcom premlčí do 3 rokov od vyplatenia poistného plnenia. Keďže žalobca poistné plnenie poškodenému poskytol dňa 02.05.2017 a žaloba bola podaná na súd 23.12.2019, t. j. pred uplynutím 3-ročnej premlčacej lehoty, námietka premlčania nebola podľa okresného súdu dôvodná.
19. K námietke žalovaného o tom, že žalobca nepreukázal, že syn žalovaného spôsobil škodu až vo výške 2.768,08 Eur a tiež nepreukázal z čoho pozostáva uplatnená suma, okresný súd neprihliadol a považoval ju za nedôvodnú. Okresný súd v bode 54. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia podrobne určil, z ktorých dôkazných prostriedkov vychádzal pri posudzovaní tejto obrany žalovaného s uvedením obsahu týchto listinných dokladov. Podľa okresného súdu rozsah poškodenia, vrátane sporného poškodenia svetlometov, vyplýva zo Zápisu o poškození motorového vozidla zo dňa 16.01.2017, podľa ktorého bolo potrebné na Poškodenom vozidle vymeniť lištu prednej masky; výstuž predného nárazníka, prednú masku, prednú kapotu, ľavý a pravý predný svetlomet, z Posudku/kalkulace č. 3000514449 zo dňa 15.03.2017 ako aj z fotodokumentácie z obhliadky Poškodeného vozidla zo dňa 16.01.2017. Po vykonanom dokazovaní okresný súd dospel k záveru, že bolo preukázané, že syn žalovaného - U. Ľachký dňa 24.12.2016 nacúval s OMV žalovaného do vozidla poškodeného zn. Mercedes a spôsobil na ňom škodu vo výške ceny opráv (dodaného tovaru a prác v sume 66 153 CZK), pričom počas opravy Poškodeného vozidla vznikla poškodenému škoda vo výške 8 015 CZK - ceny nájmu náhradného vozidla, ktorý nutne potreboval počas opravy svojho Poškodeného vozidla a celková výška spôsobenej škody tak predstavovala sumu 74 168 CZK, čo po prepočítaní konverzným kurzom predstavuje sumu 2 768,08 Eur, ktorú žalobca dňa 02.05.2017 poskytol na výplatu poistného plnenia poškodenému a túto si žalobca v spore aj uplatnil.
20. Súd prvej inštancie neprihliadol ani na námietku žalovaného, že žalobca nevykonal potrebné šetrenie v zmysle ZoPZP. Okresný súd poukázal na nespornú skutočnosť, že škodová udalosť bola žalobcom zaregistrovaná a sporné nebolo ani to, že žalovaný telefonicky nahlásil poistnú udalosť dňa 13.01.2017, pričom z priloženej fotodokumentácie a zo zápisu o poškodení motorového vozidla vyplýva, že žalobca prostredníctvom svojho likvidačného zástupcu v ČR šetril škodovú udalosť už dňa 16.01.2017 a to napriek tomu, že žalovaný škodovú udalosť podľa § 10 ods. 1 písm. b) ZoZPP písomne nahlásil až 30.01.2017. Okresný súd ďalej z vykonaného dokazovania zistil, že šetrenie bolo ukončené dňa 24.04.2017, teda v súlade s lehotou 3 mesiacov od nahlásenia na šetrenie podľa § 11 ods. 6 ZoPZP, pričom poistné plnenie bolo poškodenému poskytnuté dňa 02.05.2017, teda opäť v lehote 15 dní podľa § 11 ods. 7 ZoPZP. Ani túto námietku o nesplnení povinnosti šetrenia udalosti v zákonných lehotách okresný súd nepovažoval za dôvodnú.
21. Súd prvej inštancie neprihliadol ani na námietku žalovaného o nepreukázaní dátumu splatnosti dohodnutého poistného. Vychádzajúc z dokladu - Potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy zistil, že Poistná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, splatnosť prvého poistného bolo dňom začiatku poistenia, t.j. 17.12.2013 a poistným obdobím bol 1 rok tak, ako bolo uvedené aj v bode 6.3 Všeobecných poistných podmienok (ďalej VPP). Odkázal pritom na ust. § 796 ods. 2 OZ podľa ktorého, ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by medzi stranami sporu bola dojednaná splatnosť poistného obdobia odlišným spôsobom od § 796 ods. 2 OZ. Aj z Inkasného prehľadu úhrad poistného vyplýva, že žalovaný s výnimkou roku 2016 vždy platil poistné v lehote do 17. decembra bežného roka. Okresný súd preto dospel k záveru, že splatnosť poistného za jednotlivé roky bola vždy do 17. decembra a v čase poistnej udalosti dňa 24.12.2016 bol žalovaný v omeškaní 7 dní so zaplatením poistného, ktoré uhradil v roku 2016 až dňa 27.12.2016.
22. Pri posudzovaní povahy uplatneného nároku v zmysle § 12 ods. 1 písm. f) ZoPZP sa okresný súd musel vyporiadať s námietkou žalovaného o znížení uplatneného nároku, t. j. na priznanie len časti tohto nároku a s tvrdením žalobcu o tom, že sa jedná o odlišný nárok od nároku na náhradu škody, pričom žiadny právny predpis neumožňuje zníženie takéhoto nároku. Súd prvej inštancie poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 377/2018-52 zo dňa 31.01.2019, ktorý sa zaoberal princípmi a okruhom posudzovania skutočností, na základe ktorých môže súd dospieť k záveru, či regresná náhrada je primeraná, pričom má zohľadňovať nielen okolnosti, za ktorých došlo k vzniku škody, ďalej výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia pri zohľadnení, či ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá sa v budúcnosti bude zvyšovať, ale tiež má zobrať do úvahy osobné, zárobkové a majetkové pomery toho, kto škodu spôsobil. Vychádzajúc z týchto záverov o skúmaní všetkých troch faktorov podmieňujúcich záver súdu o výške regresnej náhrady a potom, ako bol žalovaný vyzvaný na preukázanie svojich osobných a majetkových pomerov, z ktorých vyplynul jeho starobný dôchodok vo výške 749,50 Eur, ďalej po zistení zdravotných problémov žalovaného s nutnosťou užívania liekov a po zistení, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností (chatky s pozemkom a pozemkov) dospel k záveru, že majetkové pomery
žalovaného nie sú nadštandardné. Okresný súd zohľadnil aj spôsob vzniku škody, ku ktorej došlo neopatrnosťou pri cúvaní a nie úmyselným konaním, u vodiča vozidla, ktoré spôsobilo škodu nebolo zistené použitie alkoholu, žalovaný si splnil povinnosť nahlásiť poistnú udalosť do 30 dní, ďalej zohľadnil, že počas celého trvania poistného vzťahu žalovaný platil poistné riadne a včas s výnimkou roku 2016, kedy bol prvý raz v omeškaní v dĺžke 7 dní a dospel k záveru, že ide o taký prípad, ktorý zakladá nárok na regresné plnenie, ktorý nie je celkom možné postaviť na jednu úroveň s ostatnými prípadmi podľa § 12 ods. 1 ZoPZP (úmyselné spôsobenie škody, vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo bez predpísaného vodičského oprávnenia atď.). Okresný súd preto s prihliadnutím na uvedené skutočnosti, na mieru závažnosti konania žalovaného, na jeho sociálne postavenie a zdravotný stav posúdil uplatnený nárok v plnej výške ako neprimerane vysoký sledujúci len ekonomické záujmy žalobcu bez zohľadnenia uvedených zistených skutočností. Tento postup zhodnotil okresný súd ako javiaci sa tak, že popiera význam a účel samotného povinného zmluvného poistenia ako postup proti-klientský. Nárok na regresné plnenie dohodnutý medzi stranami sporu podľa čl. XII VPP, podľa ktorého je možné od žalovaného požadovať celé poskytnuté poistné plnenie alebo jeho časť posúdil v rámci spotrebiteľského vzťahu ako neurčité ohľadne pravidiel pre požadovanie regresného nároku, t. j. pri požiadavke jeho vrátenia celého alebo v časti a v akej výške. Pretože absentujú pravidlá, na základe ktorých mala byť výška regresného nároku určená, je to ponechané na vôli žalobcu ako poisťovateľa, či uplatní celý nárok alebo jeho časť. Okresný súd aplikujúc ust. § 54 ods. 2 OZ (v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských vzťahoch platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší) dospel k záveru, že žalobca má nárok len na časť poskytnutého poistného plnenia. Zdôraznil, že VPP nepredpokladajú postih žalovaného v prípade omeškania s platením poistného, čo potvrdzuje záver súdu, že takéto porušenie zmluvných povinností nie je možné postaviť na rovnakú úroveň s inými závažnejšími formami porušenia zmluvných povinnosti podľa § 12 ods. 1 ZoPZP.
23. Na základe uvedeného priznal okresný súd žalobcovi 50% z uplatnenej sumy, t. j. vo výške 1.384,08 Eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal aj 5% úrok z omeškania odo dňa podania žaloby 23.12.2019 vzhľadom na to, že žalovaný bol už opakovane na úhradu regresného nároku žalobcom vyzvaný. Keďže žalobca a žalovaný mali rovnakú mieru úspechu (50%), okresný súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
24. Proti prvej a tretej výrokovej vete uvedeného rozhodnutia podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. V odvolaní zopakoval dôvody namietania žalobcom uplatneného nároku uvedené v odpore proti vydanému platobnému rozkazu. Poukázal na to, že v priebehu konania boli niektoré námietky žalobcu ozrejmené, avšak viacero otázok žalovaného ostalo nezodpovedaných.
25. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vytýčil termín pojednávania na deň 24.06.2020, na ktorom bol žalobca vyzvaný na doplnenie viacerých dokladov, pričom okresný súd na tomto pojednávaní ustálil, ktoré skutočnosti považuje za nesporné a okrem iného aj to, že došlo k nehode dňa 24.12.2016, kedy poistené vozidlo spôsobilo dopravnú nehodu pri cúvaní s tým, že škoda vo výške žalovanej sumy bola uhradená poškodenému. Žalovaný v odvolaní poukazoval, že táto skutočnosť však nie je úplne pravdivá, pretože úhradu poistného poškodenému žalovaný rozporoval už v odpore, pričom na tomto pojednávaní uviedol, že sa pridržiava skutočností uvedených v odpore a ďalších podaní. V odvolaní namietal, že v bode 3. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresný súd vynechal námietku žalovaného v časti, kde žalovaný tvrdil, že platobný rozkaz nemal byť vydaný, pretože právo, ktoré si uplatňuje žalobca nevyplýva z dokladov, ktoré predložil, pričom aj v prípade oprávnenosti nároku žalobcu s regresnou náhradou mohol požadovať len časť poistného plnenia, pretože poistné úhrady boli zaplatené, čo je podľa žalovaného podstatná skutočnosť v rámci konania, pretože okresný súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že táto námietka bola vznesená až v záverečnej reči. Žalovaný v odvolaní zopakoval skutočnosti, ktoré považoval okresný súd na prvom pojednávaní v rámci predbežného názoru na potrebné overiť. V odvolaní ďalej žalovaný zopakoval obsah svojej záverečnej reči.
26. V odvolaní žalovaný uviedol, že najzásadnejšia námietka je skutočnosť, že podľa § 12 ods. 1 ZoPZP poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody na prevádzke motorového vozidla. Podľa žalovaného žalobca mal preukázať, že táto škoda bola zaplatená vlastníkovi motorového vozidla značky Mercedes Benz. V spise bola predložená len faktúra a nejaký regresný nárok, ale žiaden doklad o tom, že by poisťovňa uhradila poškodenému takúto škodu, to znamená nejaký príjmový doklad alebo dôkaz, že peniaze boli zaplatené
na účet vlastníkovi poškodeného osobného motorového vozidla. Ak takýto doklad neexistuje, nemôže byť nárok riadne a včas uplatnený, je uplatnený predčasne a žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že takúto sumu zaplatil vlastníkovi motorového vozidla zn. Mercedes Benz.
27. V odvolaní žalovaný poukázal na nesplnenie povinností zo strany žalobcu, keď tento nepredložil do skončenia pojednávania návrh poistnej zmluvy, celé znenie poistných podmienok, znenie uzatvorenej poistnej zmluvy č. 20006582439 a č. 2405022329, dôkaz o splnení notifikačnej povinnosti, vyplatenie škody poškodenému. Namietal, že súd mu nedoručil prílohy doručené žalobcom spolu s podaním zo dňa 26.08.2020, kde sa mal nachádzať likvidačný spis, s ktorým sa zástupca žalovaného oboznamoval na pojednávaní a nemohol tieto skutočnosti overiť aj za prítomnosti žalovaného.
28. Zopakoval, že z likvidačného spisu vyplynulo, že ohliadka a fotodokumentácia bola vykonaná so značným časovým odstupom, pričom z likvidačnej správy a z fotodokumentácie vyplýva, že bol poškodený držiak ŠPZ, prasknutý predný nárazník a ochranná maska chladiča, avšak z faktúry vyplýva, že poškodený si dal opraviť aj svetlomety, ale aj umývanie vozidla a podobne. Takýto opis škody spôsobenej dopravnou nehodou dňa 24.12.2016, ktorý opísal aj účastník nehody L. P. a neskôr aj majiteľka poškodeného vozidla X. Pleskáčová nekorešponduje s fakturovanými položkami pri oprave motorového vozidla.
29. Žalovaný v odvolaní namietal aj tvrdenie súdu, ktorý konštatoval neuhradenie požadovanej sumy zo strany žalovaného po niekoľkých výzvach žalobcu. Žalovaný tvrdil, že so žalobcom komunikoval a vo svojich podaniach zo dňa 18.05.2017, 18.07.2017 a 06.11.2017 žiadal od žalobcu poskytnutie informácií a dokumentácie o poškodení vozidla, pričom namietal aj výšku škody vzhľadom na to, že vozidlo žalovaného nemalo žiadne poškodenia, avšak poškodené vozidlo Mercedes Benz malo byť poškodené v rozsahu 66.153,- CZK. Žalobca nekonkretizoval žalobný návrh napriek tomu, že žalovaný ho rozporoval, a to najmä z hľadiska toho, z čoho žalovaná suma pozostáva. Nepredložil pritom ani potvrdenie o zaplatení uvedenej sumy poškodenému.
30. Žalovaný namietal konštatovanie súdu prvej inštancie, že za nesporné považoval tú skutočnosť, že žalobca poškodenému poskytol poistné plnenie minimálne vo výške žalovanej sumy, keďže túto skutočnosť mal žalovaný rozporovať až v záverečnej reči. Žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že úhradu poistného plnenia rozporoval prvýkrát už v odpore zo dňa 07.02.2020. V konaní tiež neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by deklarovali platbu poškodenému.
31. Žalovaný namietal aj záver súdu prvej inštancie o existencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pričom uvedenie odštepného závodu ako žalobcu nezakladá dôvod na zastavenie konania. Žalovaný poukazoval na to, že súdom prvej inštancie citované rozhodnutie sp. zn. 7Cdo/72/2013 posudzuje iný stav, a to uvedenie odštepného závodu popri uvedení samotného obchodného mena ako je zapísané v Obchodnom registri. Žalovaný poukázal na zápis obchodného mena, sídla a IČO žalobcu v Obchodnom registri s tým, že odštepné závody, ktoré majú osobitný názov sú uvedené v Obchodnom registri až následne, pričom jedným z nich je Generali poisťovňa a.s., odštepný závod Genertel - žalobca. Odštepný závod nemá spôsobilosť byť účastníkom konania a označenie žalobcu v žalobe je neúplné, keďže nebolo uvedené v súlade s obchodným menom v Obchodnom registri.
32. Žalovaný ďalej tvrdil, že žalobca nepreukázal notifikačnú povinnosť pri prechode práv a povinností pri predaji časti podniku.
33. Zopakoval aj svoje výhrady k výške škody, keď pri rýchlosti 10-20 km/hod. nemôže byť spôsobená škoda na osobnom motorovom vozidle Mercedes Benz v rozsahu uplatnenom žalobcom, čo sa prieči logike. V zázname o nehode boli uvedené len niektoré poškodenia, avšak nie aj poškodenie svetlometov a ďalších položiek vo faktúre vystavenej majiteľovi poškodeného osobného vozidla. Vytýkal súdu prvej inštancie, prečo považoval likvidačnú správu za smerodajnú, keď skutočnosti uvedené v zázname o nehode, ktoré potvrdili účastníci dopravnej nehody boli pri ohliadke rozšírené o ďalšie viditeľné poškodenia, ktoré pri nehode dňa 24.12.2016 neboli a ktoré by mali byť spísané v zázname o dopravnej nehode. Podľa žalovaného neobstojí tvrdenie súdu, že syn žalovaného nie je odborníkom na havarijné poistenie, keď záznam o dopravnej nehode opisuje viditeľný stav poškodeného vozidla a poškodené svetlomety nie sú vnútornou vadou, ale viditeľnou voľným okom. Ich opravu preto považoval za pofidérnu
a všetky okolnosti svedčia tomu, že v časovom úseku od 24.12.2016 k vykonaniu ohliadky poškodeného vozidla došlo aj k ďalšej škodovej udalosti, za ktorú má žalovaný niesť zodpovednosť.
34. V odvolaní žalovaný ďalej namietal, že z predložených dôkazov nikde nevyplýva súdom prvej inštancie ustálená splatnosť poistenia 17.12.2016. Upravená bola len splatnosť prvej splátky, pričom žalobca nepredložil návrh zmluvy ani samotnú zmluvu. Napriek žiadosti žalovaného žalobca nepredložil písomnosti spojené s uzatvorením poistnej zmluvy, a preto aplikácia Občianskeho zákonníka, na ktorú odkazuje okresný súd (§ 796 ods. 2 OZ) nie je daná ak nie je preukázané, že takáto povinnosť nie je upravená zmluvou.
35. Žalovaný poukazoval aj na to, že je dobrým mravom zaslať výzvu na úhradu poistného a minimálne spotrebiteľa upozorniť, že je v omeškaní.
36. V odvolaní žalovaný vo vzťahu k zníženiu nároku uplatneného žalobcom súhlasil s argumentáciou súdu, avšak nie s mierou zníženia regresného nároku. Zo všetkých dôvodov uvedených v odvolaní, ako aj vyplývajúcich z celého konania žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, pretože požadovanie náhrady v celom rozsahu je v rozpore s dobrými mravmi. Zopakoval, že poistné bolo uhradené dňa 27.12.2016 a zníženie regresnej náhrady je nedostatočné v rozpore s úpravou spotrebiteľských vzťahov. Regresný nárok je pre žalovaného finančne zaťažujúci a s prihliadnutím na všetky okolnosti nespravodlivý. Takýto regresný nárok nespĺňa výchovnú funkciu. Žalovaný nesúhlasil ani s názorom súdu, že neuhradil regresný nárok v tom zmysle, že ho na výzvu žalobcu neuhradil. Žalovaný zdôrazňoval, že žalobca síce zaslal výzvu na úhradu regresného nároku, avšak v nej len skonštatoval, že došlo k škodovej udalosti a že žalovaný má dlžnú sumu uhradiť. Žalovaný však požadoval od žalobcu špecifikáciu nároku, likvidačnú správu alebo iné písomnosti o špecifikácii nároku, keďže mal pochybnosti o správnosti výšky nároku. Žalovaný preto nepovažoval za spravodlivé požadovanie úroku z omeškania zo zaplatenej sumy, keď žalobca s ním adekvátne nekomunikoval. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, otázna je jeho aktívna vecná legitimácia, v konaní nebol súčinný v plnej miere a s poukazom na dobré mravy žalovaný navrhol, aby odvolací súd žalobu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania. Alternatívne žalovaný navrhol, ak bude odvolací súd toho názoru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, napriek tomu, že nebola ustálená splatnosť poistného a výška regresného nároku, znížiť regresný nárok na 12% z požadovaného nároku, t. j. na sumu 332,17 Eur, čo považoval za spravodlivé, keďže s poistným mal byť v omeškaní 7 dní. Zároveň navrhol priznať aj náhradu trov konania.
37. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 22.02.2021 v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v napadnutej časti potvrdil. K výhradám žalovaného o nepreukázaní úhrady poistného plnenia odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v bode 48. s ktorým sa stotožňuje. Zdôraznil, že úhrada poistného plnenia žalobcom bola vykonaná cestou jeho likvidačného zástupcu, ktorý zahraničnú poistnú udalosť aj likvidoval, o čom bol predložený listinný dôkaz o poukázaní poistného plnenia zo dňa 02.05.2017. Tvrdenie žalovaného, že túto skutočnosť namietal už v odpore, z obsahu odporu nevyplýva a nevyplýva ani z jeho ďalších tvrdení.
38. K tvrdeniam žalovaného, že poistná udalosť nemohla mať taký následok, aby náklady na opravu dosahovali uplatnenú sumu tvrdiac, že z logického hľadiska poistná udalosť sa takto nemohla stať a bola do určitej miery fingovaná, žalobca namietal, že otázka rozsahu poškodenia je vždy otázkou odbornou a nie laických záverov „o logickom“ priebehu udalosti. Žalobca súhlasil s odôvodnením rozsahu a výšky uplatneného nároku podľa bodu 54. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Zopakoval rozsah zistenia poškodenia samotným vodičom vozidla podľa záznamu o dopravnej nehode zo dňa 24.12.2016, ako aj v písomnom oznámení zo dňa 30.01.2017, pričom v rámci štandardnej ohliadky poškodeného vozidla dňa 16.01.2017 odborným technikom boli následne podrobne písomne v zázname z ohliadky zaznamenané existujúce poškodenia vozidla Mercedes Benz, ktoré boli zachytené aj v príslušnej fotodokumentácii. Z týchto dokladov vyplýva aj poškodenie svetlometov, ktoré treba vymeniť. Žalovaný hoci namietal rozsah poškodenia nepredložil žiaden dôkaz na svoje tvrdenie. Ohľadne časového odstupu vykonania ohliadky od samotnej nehody žalobca znova poukázal na skutočnosť, že vodič vozidla, ktoré spôsobilo škodu, t. j. syn žalobcu nahlásil škodu až 13.01.2017 a vozidlo bolo následne ohliadnuté už 16.01.2017, čo sporné nebolo. Námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu opätovne považoval za nedôvodnú, keďže žalobca bol v žalobe riadne označený. K preukázaniu termínu splatnosti žalobca poukázal na skutočnosť, že z obsahu poistky, ktorá bola predložená aj žalovaným, vyplýva dohoda o poistnom v sume 55,70 Eur ako ročného poistného, platba bola dohodnutá ročne so začiatkom poistenia od 17.12.2013, podľa čl. VI.
bod 3. VPP poistným obdobím je jeden rok a odkázal na § 796 ods. 2 OZ. Názor žalovaného, že termín splatnosti nebol preukázaný je nesprávny.
39. K namietanej výške priznanej regresnej náhrady žalobca poukázal na to, že všetky okolnosti, na ktoré žalovaný poukazoval už zohľadnil súd prvej inštancie, keď redukoval ním požadovaný nárok na 50% zo skutočne spôsobenej škody. Hoci žalobca nesúhlasil so znížením regresnej náhrady, rozsudok rešpektuje. Takto priznanú výšku regresnej náhrady však už žalobca považuje za neprimerane nízku. Poukazoval na skutočnosť, že nie je možné prihliadať len jednostranne na okolnosti v prospech žalovaného, pričom sa jedná o inštitút, ktorý má účinne výchovne vplývať na poistených, aby k plneniu svojich povinností pristupovali zodpovedne. Zákon stanovuje okruh určitých povinností, ktoré z hľadiska povahy považuje za zásadné a ktorých porušenie spája so vznikom následnej regresnej pohľadávky poisťovateľa. Regresná náhrada aj svojou výškou má byť dostatočne dôrazným prostriedkom zabezpečujúcim dosiahnutie nápravy a dôsledné splnenie povinností poistených v súvislosti s prevádzkou motorových vozidiel. Výšku priznanej náhrady súdom prvej inštancie považoval žalobca za primeranú. Za nedôvodnú považoval žalobca aj výhradu k priznanému úroku z omeškania, pričom súd prvej inštancie v bode 58. vysvetlil, že žalovaný sa dostal do omeškania už po prvej výzve žalobcu zo dňa 12.05.2017, ktorú žalovaný prevzal. Navyše žalobca si uplatnil úrok z omeškania až od dátumu neskoršieho, a to až o dátumu podania žaloby, t. j. od 23.12.2019.
40. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 05.03.2021. Podľa neho žalobca vo vyjadrení neuviedol nové skutočnosti týkajúce sa veci samej. Znova poukázal na skutočnosť, že nepreukázanie úhrady poistného plnenia žalobcom pre poškodeného uplatnil už v odpore, a to v písmene h) odporu proti platobnému rozkazu. Opätovne poukázal na to, že škoda spôsobená na poškodenom motorovom vozidle je neadekvátne vysoká. Zopakoval svoje výhrady z odvolania voči súdom akceptovanej výške škody. Zopakoval aj tvrdenie, že výška regresného nároku je voči žalovanému finančne zaťažujúca a je nespravodlivá a neadekvátna.
41. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilný sporový poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
42. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 17.12.2013 uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Genertel Biztosíto Zrt., so sídlom Dévai utca 26-28 Budapešť, Maďarsko, konajúcou prostredníctvom Genertel poisťovňa a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 36 869 511 Bratislava Poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla CITROEN AX, VIN:VF7S1 HFXB57503021 (ďalej „Poistná zmluva“). Poistná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, so začiatkom poistenia ako aj so splatnosťou prvého poistného k 17.12.2013, ročné poistné bolo dohodnuté vo výške 55,70 Eur a poistným obdobím bol jeden rok. Platba poistného bola dohodnutá ročne. K zániku poistenia došlo ku dňu 13.04.2018. V období rokov 2013 až 2015 a v roku 2017 žalovaný uhrádzal poistné dňa 17.12.2013, 16.12.2014, 17.12.2015 a 14.12.2017. V roku 2016 žalovaný zaplatil poistné dňa 27.12.2016.
43. Dňa 24.12.2016 spôsobil syn žalovaného U. Z. v Prahe dopravnú nehodu tak, že s OMV žalovaného nacúval do vozidla zn. Mercedes, na ktorom spôsobil škodu, pričom o spôsobení škody pri dopravnej nehode bol účastníkmi nehody spísaný záznam. U. Z. nahlásil škodu najprv dňa 13.01.2017 na základe čoho bolo poškodené vozidlo obhliadnuté dňa 16.01.2017 a poškodený si nárok na náhradu vzniknutej škody uplatnil u likvidačného zástupcu žalobcu v Českej republike. V systéme žalobcu bola zaevidovaná škodová udalosť pod č. 6401021544. Následne U. Z. písomne nahlásil škodu dňa 30.01.2017. Poistné plnenie bolo dňa 02.05.2017 poukázané likvidačnému zástupcovi žalobcu pod variabilným symbolom čísla škodovej udalosti - 6401021544.
44. Zo záznamu o dopravnej nehode z 24.12.2016 vyplýva, že pri nehode dňa 24.12.2016 bola na poškodenom vozidle poškodená ŠPZ a držiak, praskol predný nárazník a bola poškodená ochranná maska chladiča. Ten istý rozsah poškodenia uviedla aj vlastníčka poškodeného motorového vozidla v doklade - Prehlásení poškodeného zo dňa 08.02.2017. Tiež syn žalovaného v písomnom oznámení škody z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zo dňa 30.1.2017
uviedol tento rozsah poškodenia vozidla. Zo zápisu o poškodení motorového vozidla zo dňa 16.01.2017 vyplýva potreba výmena lišty prednej masky, výstuž predného nárazníka, prednej masky, prednej kapoty ľavého a pravého predného svetlometu. Rozsah poškodenia, vrátane výmeny svetlometov, vyplýva aj z Posudku/kalkulace č. 3000514449 zo dňa 15.03.2017. Spôsob a rozsah poškodenia predných svetlometov zistených pri ohliadke dňa 16.01.2017 vyplýva z fotografickej dokumentácie v spise na č. l. 222 - 225. Z faktúry č. LVF 17784 vyplýva, že spoločnosť Servis AUTO OPAT s.r.o. vyúčtovala na ťarchu vlastníka poškodeného motorového vozidla sumu 66.153,- CZK, vrátane výmeny svetlometov, nárazníka, kapoty, masky kapoty a ďalších dielov. Po dobu opravy motorového vozidla poškodená užívala náhradné motorové vozidlo v období od 02.03.2017 do 17.03.2017, za čo na jej ťarchu bola vyúčtovaná suma 8.015,- CZK podľa faktúry č. 2017200173 za 12 dní nájmu. Spolu predstavuje táto suma čiastku 74.168,- CZK, t. j. 2.768,08 Eur tak, ako to vyplýva z Likvidačnej správy, zápise o poškodení a výpočtu plnenia zo dňa 20.04.2017. Celková škoda bola vyčíslená na sumu 86.085,- CZK, pričom k vyššie uvedenej sume 74.168,- CZK bol doúčtovaný poplatok za spracovanie vo výške 11.125,20 CZK, t. j. 415,21 Eur a ostatné poplatky vo výške 792,- CZK, t. j. 29,96 Eur. Oznámením zo dňa 20.04.2017 žalobca oznamoval žalovanému ukončenie likvidácie poistnej udalosti č. 6401021544 na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie a plnenie vo výške 2.768,08 Eur bude vyplatené poškodenému. Výzvou zo dňa 04.05.2017 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie regresného nároku vo výške 2.768,08 Eur, ktorú výzvu prevzala manželka žalovaného dňa 12.05.2017. Ďalšou výzvou zo dňa 13.10.2017 opätovne vyzval žalobca žalovaného na úhradu sumy 2.768,08 Eur, ktorá bola prevzatá otcom žalobcu dňa 19.10.2017.
45. Z výpisu z účtu žalobcu zo dňa 02.05.2017 vyplýva vyplatenie sumy 86.085,- CZK pri kurze 26,5120 na účet Generali poisťovňa a.s., Belehradská 132, 120 84 Praha 2, VS: 6401021544, t. j. suma 3.247,02 Eur.
46. Z výpisu z Obchodného registra organizačnej zložky - Genertel poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu v spise na č. l. 106 vyplýva predaj časti podniku tvoriacej organizačnú zložku poisťovne z iného členského štátu s označením Genertel poisťovňa a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu na základe zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 23.12.2014 uzavretej medzi predávajúcim Genertel Biztosíto Zrt., so sídlom Dévai utca 26-28, 1134 Budapešť, Maďarsko a kupujúcim Generali poisťovňa a.s. so sídlom Lamačská 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, pričom zmluva o predaji podniku nadobudla účinnosť dňa 31.12.2014. Z výpisu z obchodného registra vyplýva výmaz uvedenej organizačnej zložky Genertel poisťovňa a.s. ku dňu 24.06.2016 na základe dobrovoľného výmazu.
47. Podľa čl. VI. bod 3 VPP pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistným období je časový úsek, za ktorý sa platí poistné; poistným období je 1 rok, pokiaľ nie je v poistnej zmluve dohodnuté inak.
48. Podľa čl. VI. bod 5 VPP poistník je povinný platiť poistné za dohodnuté poistné obdobie alebo dobu poistenia dohodnutú v poistnej zmluve. Pokiaľ nie je v poistnej zmluve dohodnuté inak, poistné je splatné prvým dňom poistného obdobia, alebo prvým dňom doby poistenia ak je v poistnej zmluve dohodnuté jednorazové poistné.
49. Podľa čl. 6 ods. 2 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“) súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia.
50. Podľa § 133 ods. 2 CSP právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.
51. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
52. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
53. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
54. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
55. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
56. Podľa § 296 CSP spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.
57. Podľa § 291 ods. 3 CSP, ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ustanovenie § 296 sa nepoužije.
58. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ“) v znení účinnom do 31.03.2015, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
59. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
60. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoPZP“) poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
61. Podľa § 4 ods. 4 ZoPZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
62. Podľa § 10 ods. 1 písm. b) ZoPZP, poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky.
63. Podľa § 12 ods. 1 písm. f) ZoPZP poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného.
64. Podľa § 15 ods. 1 ZoPZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
65. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia správne posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým v prvej výrokovej vete vyhovel nároku žalobcu v časti o zaplatenie 1.384,04,- Eur s príslušenstvom. Podľa odvolacieho súdu okresný súd neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom a stotožňuje sa s jeho záverom o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 50% ním uplatneného nároku, ku ktorému záveru dospel súd prvej inštancie na základe dôkazov a tvrdení strán vykonaných ku dňu vyhlásenia napadnutého rozhodnutia.
66. Odvolací súd posúdil odvolanie výhradne v rozsahu a z dôvodov uplatnených žalovaným v odvolaní. Podľa odvolacieho súdu okresný súd dostatočne zistil skutkový stav nevyhnutný na rozhodnutie o nároku žalobcu a z takto zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie vychádzal aj odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného.
67. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, tento aj správne vyhodnotil a súd prvej inštancie správne aplikoval relevantné právne normy na zistený skutkový stav. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a naň odkazuje podľa § 387 ods. 2 CSP. Vzhľadom na rozsah podaného odvolania a dôvody v ňom uvedené odvolací súd dodáva k veci nasledovné.
68. Súd prvej inštancie správne posúdil vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľský na základe spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl., keď existujúci poistný vzťah, ktorého vznik a existencia sporná medzi stranami sporu nebola, posúdil ako spotrebiteľský vzťah v zmysle § 52 a nasl. OZ.
69. V konaní nebol sporný ani vznik poistnej udalosti dňa 24.12.2016, ku ktorej došlo z dôvodu zavinenia synom žalovaného na motorovom vozidle žalovaného poisteného u žalobcu. Sporná nebola ani skutočnosť oznámenia tejto poistnej udalosti dňa 13.01.2017 a následne písomne dňa 30.01.2017. Spornou nebola ani úhrada poistného žalovaným dňa 27.12.2016 a ani ohliadka motorového vozidla dňa 16.01.2017. Spornou nebola ani úhrada poistného žalobcom pre jeho likvidačného zástupcu v ČR dňa 02.05.2017. Súd prvej inštancie správne posúdil aj to, že nespornou bola skutočnosť o uzavretí poistnej zmluvy na dobu neurčitú so začiatkom poistenia, ako aj so splatnosťou prvého poistenia ku dňu 17.12.2013 s dohodnutým poistným obdobím jedného roka, s platbou poistného ročne tak, ako to vyplýva z potvrdenia o uzavretí poistnej zmluvy v spise na č. l. 5, ktoré vystavil právny predchodca žalobcu pre žalovaného ako potvrdenie o prijatí návrhu na uzavretie poistnej zmluvy tak, ako mu to oznamoval v potvrdení o uzavretí poistnej zmluvy zo dňa 17.12.2013 v spise na č. l. 4 a 5.
70. Spornou ostala aktívna legitimácia žalobcu, rozsah, výška škody a jej zloženie, nesplnenie notifikačnej povinnosti pri predaji podniku právneho predchodcu žalobcu, rozsah zníženia regresného nároku, splatnosť poistného, premlčanie nároku, vykonanie šetrenia poistnej udalosti v súlade so zákonom a uplatnenie úrokov z omeškania.
71. Žalovaný v odvolaní na prvom mieste vytýkal súdu prvej inštancie jeho nesprávne posúdenie nesporných okolností, keď podľa tvrdenia žalovaného tento namietal v priebehu celého konania, že žalobca nepreukázal, že škodu vo výške žalovanej sumy uhradil poškodenému, keďže v spise sa nenachádza žiaden doklad, a to pokladničný doklad alebo výpis z účtu preukazujúci túto skutočnosť. Súd prvej inštancie poukázal v napadnutom rozhodnutí v bode 48. na skutočnosť, že túto skutkovú okolnosť nepreukázania úhrady spôsobenej škody žalobcom v prospech poškodeného, ako prostriedok procesnej obrany uplatnil žalovaný až v záverečnej reči, pričom s prihliadnutím na § 291 ods. 3 s použitím § 153 ods. 2 CSP na túto procesnú obranu žalovaného neprihliadol, keďže v zmysle zásady sudcovskej koncentrácie bol tento prostriedok procesnej obrany uplatnený neskoro. Žalovaný mohol takýto prostriedok procesnej obrany uplatniť skôr, a to už po doručení platobného rozkazu a žaloby. Okresný súd poukázal na to, že hoci sa jedná o spotrebiteľský vzťah, avšak žalovaný ako spotrebiteľ je zastúpený advokátom a v tom prípade podľa § 291 ods. 3 CSP sa výnimka zo zásady sudcovskej koncentrácie neuplatní. S takýmto záverom odvolací súd súhlasí, v celom rozsahu odkazuje na bod 48. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a dodáva nasledovné.
72. V odvolaní žalovaný poukazoval na to, že výhradu o nepreukázaní úhrady žalobcom pre poškodeného uplatnil už v odpore proti vydanému platobnému rozkazu, pričom vo svojom podaní zo dňa 05.03.2021 (duplika k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu) poukazoval na tú skutočnosť, že už v odpore, v písmene h) jeho textu túto skutočnosť namietal.
73. Písmeno h) odporu žalovaného znie nasledovne: „Dôvodom podania odporu proti platobnému rozkazu sú formálne, obsahové a skutkové dôvody, ktoré uvádzam nasledovne: h) platobný rozkaz vo veci samej podľa môjho názoru nemal byť vydaný, pretože právo, ktoré si uplatňuje žalobca nevyplýva z dokladov, ktoré predložil, pričom aj v prípade oprávnenosti nároku žalobcu s regresnou náhradou mohol požadovať len časť poisteného plnenia, pretože poistné úhrady boli zaplatené“. Podľa odvolacieho súdu žiadne konkrétne skutkové tvrdenie ako procesnú obranu o nepreukázaní poskytnutia poistného plnenia
žalobcom pre poškodenú v tomto ustanovení a ani v inej časti podaného odporcu žalovaný neuplatnil. Za účinný prostriedok procesnej obrany sa môžu považovať len také skutkové a právne tvrdenia, ktoré sú konkrétne, individualizované a z ktorých obsahu je možné zistiť konkrétnu skutkovú námietku a výhradu. Z obsahu odporu a ani z jeho písm. h) nevyplýva námietka žalovaného o nepreukázaní poistného plnenia žalobcom pre poškodeného. Všeobecné konštatovanie o tom, že právo uplatnené žalobcom nevyplýva z predložených dokladov, nie je možné považovať za účinnú procesnú obranu vo vzťahu ku skutkovému tvrdeniu o nepreukázaní poskytnutia poistného plnenia žalobcom pre poškodenú. Takáto konkretizácia skutkových námietok ako procesnej obrany z obsahu odporu nevyplýva a nevyplýva ani z ďalších podaní žalovaného, okrem tvrdenia uvedeného v záverečnej reči tak, ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie.
74. Pokiaľ preto súd prvej inštancie neprihliadol na tento prostriedok procesnej obrany žalovaného z dôvodu zásady sudcovskej koncentrácie, keď žalovaný mohol túto procesnú obranu uplatniť skôr, postup súdu prvej inštancie bol správny. O uplatnení zásady sudcovskej koncentrácie bol žalovaný poučený v uznesení okresného súdu č.k. 19Csp/117/2019-72 zo dňa 30.03.2020, ktoré bolo doručené zástupcovi žalovanému - advokátovi dňa 30.04.2020 a v ktorom bol vyzvaný na uvedenie ďalších skutočností do 15 dní od doručenia tohto uznesenia s poučením, že na neskôr predložené a označené skutočnosti súd nemusí prihliadnuť. Žalovaný v ďalšom podaní zo dňa 13.05.2020 a ani v ďalších podaniach uvedenú skutkovú výhradu nijakým spôsobom konkrétne neuplatnil. Podľa odvolacieho súdu správny je aj záver okresného súdu, že z dokladu predloženého žalobcom vyplýva, že dňa 02.05.2017 bola konečná suma zistená v likvidačnej správe uhradená od žalobcu pre jeho likvidačného zástupcu v ČR s variabilným symbolom zodpovedajúcim číslu poistnej udalosti nahlásenej synom žalovaného. Žalovaný túto skutočnosť nepoprel. Súd prvej inštancie preto správne uviedol, že nie je dôvod pochybovať o úhrade poistného plnenia pre poškodenú, keďže žiadna účinná procesná obrana zo strany žalovaného uplatnená nebola. Tvrdenie žalobcu o úhrade poistného plnenia pre poškodenú preto nebolo sporné a súd prvej inštancie z neho správne vychádzal ako z nesporného skutkové tvrdenia, ktoré účinne a včas popreté žalovaným nebolo, toto sa považuje za nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP a súd preto podľa § 186 ods. 2 CSP z takéhoto nepopretého tvrdenia, t. j. na účely skutkového stavu považovaného za zhodné, vychádza pri rozhodovaní o nároku žalobcu.
75. Súd prvej inštancie preto správne vychádzal z účinne a včas nepopretého tvrdenia o tom, že žalobca uhradil prostredníctvom svojho likvidačného zástupcu v ČR poškodenej zistené poistné plnenie na základe šetrenia o rozsahu poistnej udalosti.
76. Žalovaný namietal v odvolaní nesplnenie povinnosti žalobcu na predloženie konkrétnych dokladov. Bližšie však nesplnenie tejto procesnej povinnosti nerozviedol, t. j. neuviedol, aký vplyv malo mať nesplnenie tejto procesnej povinnosti na rozhodovanie o nároku žalobcu. Pokiaľ mienil žalovaný namietať nedostatočné zistenie skutkového stavu, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že absencia konkrétnych dôkazov alebo listín by mohla mať vplyv na nárok žalobcu len do tej miery, ak by nárok priznaný súdom nevyplýval z vykonaného dokazovania. Keďže v konaní nebola sporná existencia zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, a to na základe údajov z potvrdenia o uzavretí poistenia - poistky, z ktorých vyplýva vznik poistenia, dátum vzniku poistenia, obdobie poistenia, výška a spôsob platby poistného, začatie poistného vzťahu, potom nie je výhrada žalovaného o nesplnení povinnosti žalobcu predložiť konkrétne doklady relevantná vo vzťahu k priznanému nároku.
77. Pokiaľ žalovaný vytýkal okresnému súdu, že mu nedoručil prílohy doručené spolu s podaním žalobcu zo dňa 26.08.2020 (likvidačný spis), s ktorým sa právny zástupca žalovaného oboznamoval na pojednávaní a nemohol tieto skutočnosti overiť aj za prítomnosti žalovaného, k porušeniu práv žalovaného nedošlo, pretože vo veci boli nariadené a vykonané ďalšie pojednávania, a to dňa 25.09.2020, ako aj dňa 18.12.2020, na ktorých mohol žalovaný zaujať relevantné stanovisko k dokladom priloženým žalobcom spolu s podaním zo dňa 26.08.2020.
78. K ďalšej výhrade žalovaného o značnom časovom odstupe od dopravnej nehody k vykonaniu ohliadky a fotodokumentácie odkazuje odvolací súd na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie z ktorého vyplýva, že síce k dopravnej nehode došlo dňa 24.12.2016, ale bol to samotný syn žalovaného, ktorý telefonicky oznámil dopravnú nehodu až dňa 13.01.2017 a písomne až dňa 30.01.2017. Z obsahu spisu však vyplýva, že bezodkladne po telefonickom oznámení, a to už dňa
16.01.2017 bola vykonaná ohliadka poškodeného motorového vozidla, spísaný záznam a vykonaná aj fotodokumentácia stavu vozidla.
79. Pokiaľ žalovaný namietal v odvolaní, že z likvidačnej správy a z fotodokumentácie vyplýva menší rozsah poškodenia ako z faktúry opravy poškodeného vozidla, kde je uvedená aj výmena svetlometov a umývanie vozidla a podobne, odvolací súd odkazuje opätovne na odôvodnenie súdu prvej inštancie v bode 54. napadnutého rozhodnutia s ktorým sa stotožňuje. Ako už uviedol súd prvej inštancie, tento posúdil rozsah poškodenia a výšku poistného plnenia na základe vykonaného dokazovania podľa jednotlivých dôkazov a vo všetkých súvislostiach, vrátane odborne vykonanej ohliadky motorového vozidla nasledujúcej bezprostredne po telefonickom oznámení o škodovej udalosti zo strany syna žalovaného. Ak záznam o dopravnej nehode neobsahuje poškodenie svetiel, to ešte neznamená, že k takémuto poškodeniu nedošlo pri poistnej udalosti, a to dopravnej nehode zo dňa 24.12.2016. Ako poukázal aj súd prvej inštancie v bode 54. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odborná a podrobná ohliadka poškodeného vozidla bola vykonaná až dňa 16.01.2017 z dôvodu, že syn žalovaného ohlásil telefonicky poistnú udalosť až dňa 13.01.2017. Až odborná ohliadka zo dňa 16.01. zistila aj poškodenie svetiel poškodeného motorového vozidla, čo je zdokumentované aj vo fotodokumentácii v spise na č. l. 222 - 225. Žalovaný len všeobecne v priebehu celého konania tvrdil, že dôsledkom cúvania na parkovisku rýchlosťou 10 - 20 km takýto rozsah spôsobenej škody vzniknúť nemohol. Žiaden dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia (napr. návrh na vykonanie znaleckého dokazovania) nepredložil a nenavrhol ho vykonať, pričom jeho podozrenie o možnej manipulácii s rozsahom poškodenia v čase medzi poistnou udalosťou 24.12.2016 a ohliadkou 13.01.2017 potvrdené nebolo, keď žalobca v priebehu konania predložil doklady preukazujúce, že na predmetnom motorovom vozidle iná poistná udalosť hlásená nebola. Všeobecné namietanie rozsahu poškodenia motorového vozidla (výmena svetlometov) bez toho, aby tieto pochybnosti boli podložené dôkazom alebo aspoň návrhom na vykonanie dokazovania nie je spôsobilé zmeniť súdom prvej inštancie správne zistený skutkový stav, pokiaľ pri ohliadke vykonanej zástupcom žalobcu bezprostredne po telefonickom oznámení ku dňu 16.01.2017, vrátane fotodokumentácie k nej bolo zistené aj poškodenie svetlometov na poškodenom motorovom vozidle. Žiaden dôkaz preukazujúci opak žalobca nepredložil, pričom výsluch svedka, a to syna žalovaného správne vyhodnotil súd prvej inštancie ako nepodstatný, pretože ohľadne rozsahu poškodenia tento uviedol rozsah poškodenia v zázname o hlásení dopravnej nehody.
80. Odvolací súd nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného v odvolaní, že žalobca nešpecifikoval, z čoho žalovaná suma pozostáva. V tejto súvislosti opätovne odkazuje odvolací súd na bod 54. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania identifikoval, z čoho pozostáva regresná náhrada, a to zo sumy 66.153,- CZK za opravu poškodeného vozidla (tovar a práce podrobne uvedené vo faktúre LVF177184) a zo sumy 8.015,- CZK za prenájom motorového vozidla poškodenou počas opravy poškodeného vozidla. Nad rámec odôvodnenia súdu prvej inštancie odvolací súd len pripomína rozhodnutie NS ČR z 30.11.1990 zverejnené v Zbierke rozhodnutí pod č. R7/1992, ktoré je akceptované v rozhodovacej činnosti súdov a podľa ktorého: „Škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na zapožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov“. Znamená to, že aj náklady za nájom motorového vozidla sú škodou priamo súvisiacou a vyvolanou poškodením motorového vozidla. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania preto správne a vyčerpávajúco určil z čoho žalovaná pohľadávka pozostáva v bode 54. napadnutého rozhodnutia.
81. Žalovaný v priebehu celého konania, ako aj v odvolaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu jeho nesprávneho označenia, keď podľa žalovaného v žalobe je označený odštepný závod, ktorý nemá spôsobilosť byť účastníkom konania. Súd prvej inštancie na túto námietku neprihliadol a poukázal na to, že označenie žalobcu je dostatočné, pretože vyplýva z neho správne označenie - Generali poisťovňa a.s., ktoré obchodné meno je zapísané v Obchodnom registri, pričom v žalobe je uvedené aj IČO a sídlo spoločnosti žalobcu v súlade so zápisom v Obchodnom registri. Odkázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo72/2013. Žalovaný s týmto nesúhlasil a poukázal na rozdielnu skutkovú situáciu, keď vyššie uvedené rozhodnutie NS SR sa zaoberalo okolnosťami, keď odštepný závod bol označený popri uvedení samostatného obchodného mena. Odvolací súd s týmto tvrdením žalovaného nesúhlasí.
82. Zo žaloby vyplýva označenie žalobcu nasledovne - Generali poisťovňa, a.s., odštepný závod Genertel, IČO: 35 709 332, Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava. Z výpisu z Obchodného registra žalobcu vyplýva obchodné meno, sídlo a IČO žalobcu nasledovné: Generali poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332“. Z uvedeného označenia vyplýva, že označenie žalobcu je v súlade s § 133 ods. 2 CSP, pretože obsahuje jeho obchodné meno, adresu sídla a IČO. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na rozhodnutie NS SR R 9/2007, podľa ktorého: „Vychádzajúc zo zmyslu súdneho konania, ktorým je poskytovanie Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, nie je dôvodné pri skúmaní, kto je v žalobe označený za účastníka konania, uprednostniť iba jednu časť označenia, navyše tú, ktorá umožňuje výklad, že označený subjekt nemôže byť účastníkom konania. Súčasťou označenia účastníkov v žalobe je aj IČO, ak bolo pridelené, ktoré slúži na jednoznačnú identifikáciu právnickej osoby podnikateľa.“ Z ďalšieho rozhodnutia NS SR R 51/2008 vyplýva: „Identifikačné číslo je presným a jednoznačným identifikátorom osoby, ktorej bolo pridelené.“
83. Označenie žalobcu spĺňa všetky zákonom predpokladané náležitosti uvedené v § 133 ods. 2 tak CSP v súlade s jeho zápisom v Obchodnom registri. Doplnenie označenia žalobcu o „odštepný závod Genertel“ neznamená, že žalobca označený všetkými identifikačnými údajmi právnickej osoby, a to obchodným menom, právnou formou, sídlom a IČO, nemá právnu subjektivitu len z dôvodu doplnku v označení o odštepnom závode, ktorého sa spor týka. Takýto výklad by bol v rozpore so zásadou poskytovania právnej istoty a súdnej ochrany a vychádzal by z formalistického prístupu k označeniu strán sporu. Niet spor o tom (pri uvedení obchodného mena, sídla a IČO), že žalobca je označený správne a niet pochybnosti ani o tom, o ktorý subjekt sa jedná, pričom sa jedná o subjekt, ktorý zápisom do Obchodného registra nadobudol právnu subjektivitu, t. j. aj procesnú spôsobilosť. Ani na túto námietku žalovaného odvolací súd neprihliadol.
84. Žalovaný opätovne v odvolaní namietal nepreukázanie notifikačnej povinnosti pri prechode práv a povinnosti pri predaji časti podniku.
85. Odvolací súd opätovne odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v bode 52., v ktorom sa súd prvej inštancie správne vysporiadal s touto námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a o nesplnení notifikačnej povinnosti, keď na túto námietku neprihliadol. Z výpisu z obchodného registra pôvodného účastníka Zmluvy, a to Genertel poisťovňa a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu jednoznačne vyplýva, že predmetom zmluvy o predaji časti podniku bola celá pobočka poisťovne z iného členského štátu, t. j. vrátane všetkých práv a povinností do ktorých vstúpila (vrátane zmluvného vzťahu uzatvoreného so žalovaným) a celá táto časť podniku prešla na žalobcu. V súlade s § 80 ods. 4 Zák. č. 8/2008 Z.z. zákona o poisťovníctve, predmetom prevodu bola teda celá poisťovňa z iného členského štátu v SR v súlade s § 477 ods. 1 ObZ, vrátane celého poistného kmeňa. Táto skutočnosť, ako už bolo uvedené, vyplýva z výpisu z Obchodného registra tejto pobočky zahraničnej poisťovne z iného členského štátu v spise na č. l. 106 a nasl. s tým, že zmluva o predaji časti podniku nadobudla účinnosť dňa 31.12.2014.
86. Žalovaný namietal v odvolaní nesplnenie notifikačnej povinnosti, pričom mal zrejme na mysli ust. § 477 ods. 4 ObZ, podľa ktorého kupujúci je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť veriteľom prevzatie záväzkov a predávajúci dlžníkom prechod pohľadávok na kupujúceho. Vzhľadom na § 477 ods. 2 ObZ, podľa ktorého prechod pohľadávok sa inak spravuje ustanoveniami o postúpení pohľadávok, zrejme mienil žalovaný namietať, že nebol informovaný o predaji podniku. Vo vzťahu k žalovanému ako účastníkovi zmluvného vzťahu a následne dlžníka, však aj prípadné nesplnenie notifikačnej povinnosti neznamená neúčinnosť alebo neplatnosť zmluvy o prevode časti podniku. Zmyslom notifikačnej povinnosti je z dôvodu právnej istoty dať informáciu veriteľom a dlžníkom o tom, kto je novým veriteľom v prípade záväzkov zo strany dlžníkov, pričom nesplnenie notifikačnej povinnosti má chrániť dlžníka v tom zmysle, že ak sa nepreukáže jej splnenie, zbaví sa svojej povinnosti plniť dlžník tým, že uhradí dlh aj pôvodnému veriteľovi, ak mu nie je oznámená zmena v osobe veriteľa. Nesplnenie notifikačnej povinnosti však nemá vplyv na platnosť alebo účinnosť zmluvy o predaji časti podniku, t. j. ani na aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Prechod pohľadávok pri predaji časti podniku je povinný oznámiť dlžníkom predávajúci. Do účinnosti oznámenia je dlžník oprávnený plniť pôvodnému veriteľovi, teda predávajúcemu s tým, že sa dlžník zbaví dlhu (viď Mária Patakyová a kol.: Obchodný zákonník, Komentár, 5. Vydanie, C.H.Beck, strana 1367). Ani námietka žalovaného o nesplnení notifikačnej povinnosti preto nemá vplyv na existenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní a okresný súd ju správne vyhodnotil ako nedôvodnú, keď navyše poukázal v bode 54. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia na konkrétne listinné doklady, z ktorých bola preukázaná vedomosť žalovaného o žalobcovi ako účastníkovi poistného vzťahu.
87. Žalovaný namietal aj záver okresného súdu, že bola preukázaná doba splatnosti poistenia dňa 17.12.2016 a teda, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou poistného až do dňa 27.12.2016. Žalovaný tvrdil, že tento údaj nevyplýva zo žiadnych dokladov, pretože z predložených dokladov vyplýva len splatnosť prvej splátky, pričom žalobca nepredložil súdu návrh zmluvy, ani samotnú zmluvu. S takýmto záverom odvolací súd nesúhlasí.
88. Súd prvej inštancie správne v bode 56. napadnutého rozhodnutia konštatoval, že z listinného dôkazu
- Potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy v spise na č. l. 6 vyplýva uzavretie poistnej zmluvy medzi stranami sporu na dobu neurčitú a splatnosť prvého poistného bola dohodnutá na začiatok poistenia 17.12.2013. Žalobca predložil podanie právneho predchodcu zo dňa 17.12.2013 v ktorom žalovanému oznamuje potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy, pričom predložil aj Potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy č. 20006582439, z ktorého vyplýva ročné poistné 55,70 Eur, splátka poistného 55,70 Eur, platba poistného ročne, začiatok poistenia 17.12.2013, prvé poistné je splatné v deň začiatku poistenia, t. j. 17.12.2013, uzavretie poistnej zmluvy na dobu neurčitú a poistným obdobím bol dohodnutý 1 rok. Žalovaný tieto údaje z potvrdenia o uzavretí poistnej zmluvy, t. j. o existencii zmluvného vzťahu za daných poistných podmienok nenamietal.
89. Z uvedeného potom vyplýva, že pre záver súdu prvej inštancie o preukázaní splatnosti poistného je postačujúce práve Potvrdenie predložené žalobcom o uzavretí poistnej zmluvy, z ktorého vyplýva splatnosť prvého poistného, uzavretie zmluvy na dobu neurčitú, dohodnuté poistné obdobie jedného roka a začiatok poistenia 17.12.2013. Tiež v zmysle čl. VI. bod 3 VPP vyplýva, že poistným obdobím je 1 rok, ak v poistnej zmluve nie je dohodnuté inak. Podľa čl. VI. bod 5 VPP vyplýva, že ak nie je v poistnej zmluve dohodnuté inak, poistné je splatné prvým dňom poistného obdobia alebo prvým dňom doby poistenia, ak v zmluve nie je určené inak. V zmysle § 796 ods. 2 OZ vyplýva, že ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia.
90. Zmluva bola uzavretá medzi stranami sporu na dobu neurčitú s dohodnutým poistným obdobím jedného roka so začiatkom poistenia 17.12.2013. Ak žalovaný namietal dohodnutú dobu splatnosti, mal predložiť zmluvu alebo iné doklady, z ktorých by vyplýval záver o inak dohodnutej splatnosti poistného. Pokiaľ tak žalovaný neurobil, pričom nespochybnil a nenamietal údaje z Potvrdenia o uzavretí poistnej zmluvy, potom súd prvej inštancie správne vychádzal zo záveru, že bežné poistné je splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné začiatkom poistenia. Správne konštatoval, že z predložených dokladov nevyplýva, že by medzi stranami sporu bola dojednaná splatnosť poistného odlišným spôsobom od ust. § 796 ods. 2 OZ. Ak začiatok poistenia za prvé poistné obdobie, ktorým je 1 rok bol dohodnutý na 17.12.2013 a poistný vzťah trval až do 18.4.2018, čo sporné nie je, potom ku dňu prvého dňa poistného obdobia v nasledujúcom období bežného roka, t. j. od 17.12. ďalších rokov je poistné splatné vždy k tomuto prvému dňu poistného obdobia. Žalovaný nepredložil žiaden doklad preukazujúci opak tohto správne prijatého záveru súdu prvej inštancie a správne vyhodnoteného skutkového stavu veci. Súd prvej inštancie preto správne dospel k záveru o splatnosti poistného za poistné obdobie od 17.12.2016 do 16.12.2017 ku dňu 17.12.2016 a správne konštatoval aj úhradu poistného zo strany žalovaného dňa 27.12.2016, čo sporné nebolo, a preto správne konštatoval omeškanie žalovaného s úhradou poistného ku dňu poistnej udalosti 24.12.2016. Na podporu svojho správne zisteného a vyhodnoteného skutkového stavu poukázal aj na úhrady vykonané žalovaným v priebehu rokov 2013 až 2015, ako aj 2017, kedy boli zo strany žalovaného úhrady vždy vykonané do 17.12. daného roka.
91. Žalovaný v odvolaní súhlasil s argumentáciou okresného súdu, ktorý zohľadnil okolnosti vyžadované v rozhodnutí Ústavného súdu SR IV. ÚS/377/2018 zo dňa 31.01.2019 pri posudzovaní primeranosti regresného nároku, namietal však, že 50%-né zníženie je nedostatočné. Navrhol preto zamietnutie návrhu v celom rozsahu, pretože bolo v omeškaní len nepatrný čas. Odvolací súd sa s týmto tvrdením žalovaného nestotožnil.
92. Súd prvej inštancie vyčerpávajúco a podrobne v bode 57. napadnutého rozhodnutia zdôraznil, že pri posudzovaní výšky regresného nároku sa riadil princípmi uvedenými v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS/377/2018 zo dňa 31.01.2019, keď zohľadnil okolnosti, za ktorých došlo ku vzniku
škody (nie úmyselným konaním, nie pod vplyvom alkoholu a omamných látok, nie bez vodičského oprávnenia a pod.), keď zohľadnil aj druhú okolnosť vyžadovanú v rozhodnutí Ústavného súdu, a to výšky sumy vyplatenej z titulu poškodenia a poukázal na to, že sa jedná o sumu konečnú, ktorej výška sa nebude zvyšovať, pričom zohľadnil aj tretiu okolnosť, a to osobné, zárobkové a majetkové pomery žalovaného. Po zhodnotení všetkých uvedených okolností tak, ako na ne poukázal Ústavný súd v citovanom rozhodnutí, dospel k záveru, že 50% z uplatnenej sumy vzhľadom na spôsob spôsobenia škody, vzhľadom na majetkové, sociálne a ekonomické pomery žalovaného (starobný dôchodca s dôchodkom 749,50 Eur so závažnými zdravotnými problémami), ako aj vo vzťahu k výške uplatneného nároku, je primeranou regresnou náhradou, ktorá plní výchovný účel a nemá likvidačný charakter. S takýmto záverom sa odvolací súd stotožňuje a odkazuje v celom rozsahu na rozhodnutie súdu prvej inštancie.
93. V zásade pri neprimeranej výške regresného nároku žalovaný v odvolaní namietal, že ku dňu poistnej udalosti bol v omeškaní len 7 dní s úhradou poistného, ktoré v konečnom dôsledku aj zaplatil a regresný nárok priznaný súdom je finančne zaťažujúci a nespravodlivý.
94. Odvolací súd konštatuje, že ust. § 12 ods.1 písm. f) ZoPZP neupravuje žiadne pravidlá prípadného zníženia regresného nároku a neupravujú ich ani Všeobecné poistné podmienky žalobcu. Podľa odvolacieho súdu povaha právnej úpravy regresu v § 12 ZoPZP smeruje na majetkový postih poisteného vo forme regresného nároku, a to za také porušenia povinností, ktoré podľa úvahy zákonodarcu sú tak závažného charakteru, kedy hrozba uplatnenia regresu má odradiť od takéhoto porušovania povinností a má vplývať na dodržiavanie zákonných a zmluvných povinností. Má teda funkciu preventívnu, ale aj výchovnú ako to uviedol aj ÚS SR v cit. rozhodnutí. Odvolací súd pripomína, že preukázaním porušenia povinností podľa § 12 ZoZP poisťovateľovi nárok na regres vzniká zo zákona, a to výške poistného plnenia alebo jeho časti. Ak je preukázané zákonom predpokladané porušenie povinnosti a výška poistného plnenia, poistník sa v zásade nemôže zbaviť povinnosti zaplatiť náhradu poistného plnenia. Prípadná tvrdosť tohto postihu môže byť už len zmiernená zohľadnením okolností individuálneho prípadu v rozsahu posudzovania troch kritérií podľa cit. rozhodnutia ÚS SR.
95. Súd prvej inštancie správne posudzoval osobné a majetkové pomery žalobcu a zistil, že jeho príjem je 749,50 Eur a je aj vlastníkom nehnuteľností. Súdom prvej inštancie priznaná suma 1.384,08 Eur presahuje mesačný príjem žalobcu. V tomto zmysle odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa správne zaoberal nielen percentuálnym podielom priznanej sumy (50%), ale aj celkovou výškou takto určeného podielu v nominálnom peňažnom vyjadrení tejto sumy (1.384,08 Eur) vo vzťahu k zárobku žalobcu a túto sumu nepovažoval za likvidačnú. S takýmto záverom odvolací súd súhlasí, pričom okresný súd správne posúdil nielen percentuálne vyjadrenie, ktoré priznal žalobcovi pri regresnom nároku, ale aj zásah takto určeného regresného nároku v peňažnom vyjadrení do majetkových práv žalovaného, ktorý nepovažoval za likvidačný porovnaním priznanej sumy k výške príjmu žalovaného. Treba súhlasiť so žalobcom v tom, že regresný nárok upravený v § 12 ZoPZP postihuje najzávažnejšie porušenia povinností, v dôsledku ktorých zákon priznal poisťovateľovi nárok na regresnú náhradu. Okrem iných povinností je to aj porušenie povinnosti včasného uhradenia poistného ako jednej zo základných povinnosti poisteného. Aj keď v danom prípade došlo k uhradeniu poistného do 10 dní po jeho splatnosti, jedná sa o porušenie povinnosti žalovaného, s ktorým zákon ako jedným z najzávažnejších porušení spája právo regresu. Nielen percentuálne určenie (50% z celkovej výšky škody uhradenej žalobcom), ale aj číselné vymedzenie sumy 1.384,08 Eur vo vzťahu k mesačnému príjmu žalovaného podľa odvolacieho súdu zodpovedá primeranosti tejto regresnej náhrady, ako to uviedol aj okresný súd, s prihliadnutím na nesplnenie jednej zo základných povinností poisteného uhrádzať včas poistné.
96. Pri znížení regresného nároku okresný súd už prihliadol na to, že poistné následne uhradené bolo dňa 27.12.2016 ako aj na to, že sa jednalo o prvé omeškanie žalovaného, pričom za všetky predchádzajúce a aj ďalšie poistné obdobie žalovaný už uhrádzal poistné včas. Okresný súd podľa odvolacieho súdu zohľadnil všetky kritéria vyžadované v cit. rozhodnutí ÚS SR a správne dospel k záveru o splnení podmienok na 50% zníženie regresného nároku. Úvahám okresného súdu nie je možné vytýkať, že by nezohľadnil konkrétne okolnosti danej veci, naopak zaoberal sa všetkými faktormi ovplyvňujúcimi výšku regresu. Jeho záver o 50% znížení je podrobne a logicky odôvodnený a odvolací súd sa s ním stotožňuje. Pokiaľ žalovaný zdôrazňuje následné uhradenie poistného a v tej súvislosti nespravodlivú výšku regresného nároku, odvolací súd opakuje, že okresný súd zohľadnil dobu omeškania pri následnej úhrade poistného, pričom samotná výška priznaného plnenia po jeho 50%
znížení je závislá od výšky škody spôsobenej poistnou udalosťou. Je potrebné zdôrazniť aj to, že nárok žalobcovi vznikol, pričom doba omeškania s úhradou poistného nie je v zákone o povinnom zmluvnom poistení a ani vo VPP predpokladaná ako dôvod krátenia regresného nároku. Napriek tomu okresný súd správne aj túto skutočnosť zohľadnil pri krátení nároku žalobcu o polovicu. Podľa odvolacieho súdu výška regresného nároku vo vzťahu k mesačnému príjmu žalovaného vzhľadom na to, že sa jedná o 50%-né zníženie, je v súlade so zásadou primeranosti vo vzťahu k porušeniu práva zo strany žalovaného pri oneskorenej úhrade poistného a nemá likvidačný charakter, a to aj pri zohľadnení ďalších kritérií, ktoré viedli okresný súd k záveru o dôvodnosti takéhoto zníženia regresného nároku. Skutočnosť, že priznané plnenie môže byť pre žalovaného finančne zaťažujúce, odvolací súd nepopiera, ale podľa odvolacieho súdu nie je vzhľadom na osobné a majetkové pomery žalovaného za hranicou únosnosti, kedy by bolo možné konštatovať jeho likvidačný charakter. Odvolací súd sa preto stotožňuje s vyhodnotením a úvahou okresného súdu o primeranosti zníženia regresného nároku o 50%.
97. Žalovaný namietal v konaní aj nespravodlivé priznanie úrokov z omeškania keď tvrdil, že síce bol opakovane vyzývaný žalobcom na zaplatenie regresného nároku, ale vzhľadom k tomu, že mu žalobca nepredložil ním požadované doklady, túto sumu neuhradil. S takýmto tvrdením odvolací súd nesúhlasí, pretože vznik nároku na úrok z omeškania vyplýva priamo zo zákona v prípade nesplnenia peňažnej povinnosti. Ako uviedol aj súd prvej inštancie, už odo dňa 12.05.2017 bol žalovaný vyzývaný na zaplatenie regresného nároku. Ak bol žalovaný toho názoru, že regresný nárok mal byť v sume nižšej ako požadoval žalobca, nič žalovanému nebránilo uhradiť časť z uplatneného regresného nároku, čím by vylúčil existenciu omeškania aspoň v takto vyplatenej časti. Navyše žalobca sa nedomáhal úroku z omeškania už odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehôt určených vo výzvach na plnenie regresného nároku, ale až odo dňa podania žaloby. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania odo dňa podania žaloby, t.j. odo dňa, od ktorého sa ich žalobca domáhal vzhľadom k tomu, že už predtým bol žalovaný v omeškaní s jeho povinnosťou zaplatiť žalobcovi regresnú náhradu na základe predchádzajúcich výziev.
98. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie v prvej výrokovej vete potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods.1 CSP.
99. Žalovaný podal odvolanie aj voči tretej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia, v ktorej súd prvej inštancie rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Okresný súd rozhodol o priznaní nároku žalobcu v rozsahu 50% a pomer úspechu strán sporu je rovnaký. Súd prvej inštancie preto správne podľa pomeru úspechu rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie aj v tretej výrokovej vete potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods.1 CSP.
100. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1, § 255 ods.1 a § 262 ods.1 CSP tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na ich náhradu voči žalovanému v rozsahu 100%.
101. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).