Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 28 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (35)d14/379812.07dfe1.pdf
PDF · 100.3 KB
No categories available
4Cdo/124/2007
Najvyšší súd 4 Cdo 124/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne E. s.r.o., H., zastúpenej
JUDr. M. H., advokátom v K. proti žalovaným 1/ L. K., bývajúcemu v K., 2/ M. K.,
bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. M. J., advokátom v K., 3/ L. K., bývajúcemu v K.,
4/ Z. H., bývajúcemu v K., 5/ L. K., bývajúcemu v K., o 260 841,20 Sk s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 31 Cb 744/01, o dovolaní žalovanej 2/ proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 4. apríla 2006 sp.zn. 6 Co 389/2005, rozhodol
t a k t o :
Dovolanie žalovanej 2/ o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Košice I rozsudkom z 30. júna 2005 č.k. 31 Cb 744/01-96 zaviazal
žalovaných zaplatiť žalobkyni 260 841,20 Sk s 15,25 % úrokom ročne od 17. marca 2001 do
zaplatenia a nahradiť jej trovy konania na (bližšie nešpecifikovaný) účet jej právneho
zástupcu JUDr. M. H. do 15 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo
žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných, pričom žalovaní 1/
a 2/ sú povinní plniť solidárne.
Na odvolanie žalovaných 1/ a 4/ Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo 4. apríla 2006
sp.zn. 6 Co 389/2005 rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, t.j. vo vzťahu žalobkyne
a žalovaných 1/, 2/ a 4/ a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania potvrdil.
Žalovaným 1/, 2/ a 4/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v sume
23 428 Sk k rukám jej právneho zástupcu JUDr. M. H. do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná 2/. Navrhla
dovolaciemu súdu konanie zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 3 O.s.p.,
alternatívne navrhla napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého
stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila tým,
že konanie bolo postihnuté vadami uvedenými v § 237 písm.b/ a f/ O.s.p. K dovolaciemu
dôvodu podľa § 237 písm.b/ O.s.p. poukázala na prekážku konania, ktorou je to, že
účastníkom konania bol niekto, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania. Žalobou
z 2. mája 2001 podala M., O., teda non – subjekt. Uvedený odštepný závod, či mestská
pobočka nemá procesnú spôsobilosť. Ide o taký nedostatok konania, ktorý nemožno zhojiť ani
zmenou, ani zámenou účastníkov, ani ďalšími procesnými úkonmi a ani úkonmi hmotného
práva. Vytkla, že prvostupňový súd sa s touto námietkou nevysporiadal dôsledne a odvolací
súd sa plne stotožnil so závermi prvostupňového súdu ohľadne namietanej prekážky konania.
Okrem toho namietala, že postupom odvolacieho súdu sa jej odňala možnosť konať pred
súdom. Poukázala na skutočnosť, že žalovaný 1/ listom z 29. júna 2005 oznámil
prvostupňovému súdu, že zadal znalcovi vypracovanie znaleckého posudku za účelom
objasnenia skutočnej výšky istiny. Takto riadne označený dôkaz však súd prvého stupňa
nepovažoval za potrebné vykonať a ukončil dokazovanie. Tým nedošlo k úplnému zisteniu
skutočného stavu veci, preto výška istiny je naďalej nejasná a v tomto smere nepovažoval za
potrebné doplniť dokazovanie ani odvolací súd. Aj keď je v autonómnej právomoci súdu
rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná a ako ich voľne zhodnotí, rozhodnutie súdu nemôže byť
celkom zjavne svojvoľné a zložené na neúplne zistenom stave veci. V danom prípade je
výška istiny zistená len z dôkazov, ktoré produkoval žalobca a žiaden zo žalovaných sa
nemohol k týmto dôkazom kvalifikovane vyjadriť, pretože tieto dôkazy sú interným
produktom žalobcu. Takáto svojvôľa pri dokazovaní potom opodstatňuje dovolací dôvod
podľa § 237 písm.f/ O.s.p.
Vo vyjadrení k dovolaniu žalobkyňa navrhla dovolanie zamietnuť a priznať jej
náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak
odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide
o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania
nevyslovil) je nepochybné, že prípustnosť dovolania žalovanej 2/ z § 238 ods. 1 až 3 O.s.p.
nemožno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/, pričom nezistil existenciu
žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil
ani podmienky prípustnosti dovolania podľa § 237 písm.b/ a f/ O.s.p., na ktoré poukazovala
dovolateľka. Žalovaná 2/ tvrdí, že účastníkom konania bol niekto, kto nemá spôsobilosť byť
účastníkom konania, keď žalobu podala M., O., ako aj, že jej postupom odvolacieho súdu
bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď tak súd prvého stupňa ako aj odvolací súd
svojvoľne nepovažovali za potrebné doplniť dokazovanie o žalovaným 1/ riadne označený
dôkaz na objasnenie výšky žalovanej istiny.
Podmienkou toho, aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho konania je,
že musí byť sa to spôsobilý. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť
subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom
konania. Ide teda o procesnú subjektivitu. Túto spôsobilosť upravuje Občiansky súdny
poriadok v ustanovení § 19 tak, že ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak
ten, komu ju zákon priznáva. Vo všetkých občianskoprávnych konaniach majú spôsobilosť
byť účastníkom konania tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa
hmotného práva, teda všeobecnú hmotnoprávnu subjektivitu. Nedostatok spôsobilosti byť
účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, na ktorý musí súd
prihliadať v každom štádiu konania a má za následok zastavenie konania (§ 103 a § 104
ods. 1 O.s.p.). Odštepný závod ani iná organizačná zložka podniku nemá spôsobilosť byť
účastníkom občianskeho súdneho konania. Preto (vychádzajúc z vyššie uvedeného), pre
nedostatok procesnej podmienky spočívajúcej v nedostatku spôsobilosti byť účastníkom
konania súd zastaví konanie vtedy, ak je nepochybné, že za účastníka konania bol označený
len odštepný závod. Rovnako to platí aj v prípade, keď právnická osoba má inú organizačnú
zložku, ktorá sa podľa zákona povinne zapisuje do príslušného obchodného registra. Ale ak je
v žalobe pri označení účastníka okrem úplného obchodného názvu podniku uvedená aj
organizačná zložka, ktorej sa spor týka, nie je to dôvod na zastavenie konania.
V prejednávanej veci je v žalobe ako (pôvodná) žalobkyňa označená S. a.s., S., IČO : X.,
O., a.s. M.. Takto označená žalobkyňa (aj s uvedením organizačnej zložky, ktorej sa spor
týka) má spôsobilosť byť účastníkom konania. Preto názor dovolateľky, že účastníkom
konania bol niekto, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, je mylný.
Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.) sa rozumie postup súdu,
ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky
súdny poriadok. V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké
postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv [napr.
právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do
spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie
(§ 115 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali
(§ 123 O.s.p.), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].
Zo spisu nevyplýva, že by odvolací súd v prejednávanej veci v prípade žalovanej 2/
nerešpektoval niektoré z týchto práv. Vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedené
tvrdenia žalovanej 2/, o ktoré opiera prípustnosť dovolania podľa § 237 písm.f/ O.s.p.
nemožno považovať za odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom a za znemožnenie
uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho
postupu súdu z nich vylúčení. Preto ak aj odvolací súd (a pred ním súd prvého stupňa)
nevykonal dôkaz navrhovaný žalovaným 1/, neodňal tým dovolateľke možnosť konať pred
súdom podľa § 237 písm.f/ O.s.p.
Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné, nebola
preukázaná existencia dovolateľkou namietaných vád konania v zmysle § 237 písm.b/ a f/
O.s.p. a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p., dospel Najvyšší súd
Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalovanej 2/ je neprípustné, preto ho odmietol
(§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p.).
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 4 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie
§ 146 ods. 2 O.s.p., pretože trovy žalobkyne vzniknuté v súvislosti s jej vyjadrením
k dovolaniu nepovažoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za potrebné na účelné
bránenie práva.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. mája 2008
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :