Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/37/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu V. D., bývajúceho

v M.X.M., zastúpeného JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, advokátkou, so sídlom v Martine,

Kollárova 35, proti ţalovaným 1/ S. Š., bývajúcemu v T., 2/ A. K., bývajúcej

v M.M., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Martin

pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline

z 17. apríla 2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaným 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Martin (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 9. mája 2012, č. k.

-307 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal, aby súd určil, ţe je vlastníkom

nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území M., zapísaných na Katastrálnom úrade v Ţ.,

Správa katastra M., na LV č. X. ako byt č. X. vo vchode X. na 1. nadzemnom podlaţí v dome

č. súpisné X. v M., na ulici T.X., postavený na parcele KN-C č. X.X., spoluvlastnícky podiel

vo výške 2987/122250-in na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu č. súpisné

X. a spoluvlastnícky podiel vo výške 2987/122250-in k pozemku parcela KN-C č. X.X. –

2

zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m, na ktorom je postavený obytný dom č. súpisné

X., ako aj ţalobu, ktorou sa domáhal určenia, ţe kúpna zmluva uzatvorená dňa 22. mája 2006

medzi ţalobcom a ţalovaným v rade 1/, ktorý vklad bol povolený Katastrálnym úradom v Ţ.,

Správa katastra M., pod číslom V. a predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva

k uvedeným nehnuteľnostiam, je neplatná. Ţalovaným náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom na to, ţe sa ţalobca ţalobou domáhal určenia vlastníckeho práva a určenia

neplatnosti právneho úkonu, prvostupňový súd v súlade s ust. skúmal

2

existenciu naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení. Konštatoval, ţe v katastri

nehnuteľnosti nebola vyznačená poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní, preto by

následne rozsudok o určení neplatnosti kúpnej zmluvy nemohol byť v súlade s ust. § 34 ods. 2

– Katastrálny zákon zapísaný záznamom. Z tohto dôvodu by sa

postavenie ţalobcu nijakým spôsobom určením neplatnosti kúpnej zmluvy z 22. mája 2006

nezmenilo. Vychádzajúc z týchto skutočností, preto prvostupňový súd dospel k záveru, ţe

na určení neplatnosti kúpnej zmluvy nemá ţalobca naliehavý právny záujem. V súvislosti

s ďalším nárokom – určením vlastníckeho práva okresný súd dospel k záveru, ţe tu absentuje

jeden zo základných predpokladov úspešnosti takéhoto návrhu, a to vecná legitimácia

účastníkov v konaní. Ţalobca svojou ţalobou popieral vlastnícke právo ţalovaných v rade 1/

a 2/, ktorí však takéto oprávnenie (vlastnícke) nemajú, preto pre nedostatok vecnej pasívnej

legitimácie ţalovaných ţalobu zamietol aj v tejto časti. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Ţiline (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom zo 17. apríla 2013, sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2

). Ţalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V zásadných

a rozhodujúcich zisteniach a záveroch sa stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

Preto sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa

a na zdôraznenie vecnej správnosti, len doplnil niektoré podstatné skutočnosti. Stotoţnil sa

so záverom súdu prvého stupňa, ţe pokiaľ súdne rozhodnutie priamo či nepriamo pozitívne či

negatívne ţiadnym spôsobom neovplyvní právne postavenie ţalobcu, nemôţe byť v takomto

prípade daný naliehavý právny záujem na poţadovanom určení ( ). Otázka

platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou boli sporné nehnuteľnosti prevedené

ţalobcom na ţalovaného 1/ je tzv. prejudicionálnou otázkou, ktorú si súd musí vyriešiť

v súvislosti s rozhodovaním o určení vlastníckeho práva. Uţ sama táto skutočnosť vylučuje

existenciu naliehavého právneho záujmu na osobitnom určení neplatnosti tejto kúpnej zmluvy

výrokom súdneho rozhodnutia. Z dôvodu ďalšieho prevodu sporných nehnuteľností by nebolo

moţné ani v prípade rozhodnutia o určení neplatnosti kúpnej zmluvy na základe takéhoto

určujúceho výroku vykonať záznam v katastri nehnuteľností, nakoľko právo k sporným

nehnuteľnostiam bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a neexistovala poznámka podľa

v katastri nehnuteľností, na ktorú prvostupňový súd poukazoval. Pokiaľ sa

ţalobca domáhal určenia vlastníckeho práva, takáto ţaloba musí smerovať proti všetkým,

ktorí sú ako vlastníci nehnuteľnosti zapísaní v katastri nehnuteľností. Rozhodnutie o určení

3

vlastníckeho práva ţalobcu k sporným nehnuteľnostiam vo vzťahu k ţalovaným 1/, 2/ by

právne postavenie ţalobcu nezmenilo, keďţe títo nie sú v katastri nehnuteľností vedení ako

ich vlastníci. V tejto súvislosti nie je relevantné zaoberať sa otázkou, či právne úkony,

ktorými ţalovaní nadobudli sporné nehnuteľnosti a právny úkon, ktorým následne boli sporné

nehnuteľnosti prevedené na tretiu (v katastri nehnuteľností zapísanú) osobu, sú platnými

alebo neplatnými úkonmi. Riešenie tejto otázky by malo význam len v prípade, ak by

na strane ţalovanej bola osoba, ktorá je ako vlastník vedená v katastri nehnuteľností.

O trovách konania rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie ţalobca. Navrhol napadnutý

rozsudok, a pre rovnaké vady aj rozsudok súdu prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Namietal odňatie mu moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/

) tým, ţe súdy niţšieho stupňa neprihliadli na absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy a ani

sa s touto jeho námietkou v odôvodnení rozhodnutí nevysporiadali. Tieţ neuviedli, ako sa

vysporiadali s odstúpením od zmluvy z 22. júna 2006, a napokon nesprávne právne

posúdenie veci ( ) v súvislosti s týmito otázkami.

Ţalovaní 1/, 2/ sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dospel pritom k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je prípustné.

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť

právoplatné rozhodnutie (iba) odvolacieho súdu. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“

a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek

rozhodnutie.

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho

výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení

s ). Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom

konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia

ktorých občianskoprávny súd môţe konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá

konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania. V dovolacom konaní

procesné podmienky upravujú ustanovenia a nasl. ().

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie prípustné tieţ proti

rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné tieţ vtedy,

ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd

vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Dovolaním ţalobcu je napadnutý rozsudok, ktorý nevykazuje znaky ţiadneho z vyššie

uvedených rozhodnutí; prípustnosť jeho dovolania preto z nevyplýva.

V súlade s ustanovením a so zreteľom na obsah dovolania dovolací

súd ďalej skúmal, či procesná prípustnosť dovolania ţalobcu nevyplýva z Podľa

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe

namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Ţalobca existenciu procesných vád konania v zmysle aţ e/ a

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.

Podľa názoru ţalobcu mu bola v konaní odňatá moţnosť pred súdom konať.

O odňatie moţnosti pred súdom konať v zmysle ide v prípade

procesného postupu, ktorým súd znemoţnil účastníkovi konania realizáciu procesných

oprávnení priznaných mu v občianskom súdnom konaní (napr. oprávnenia byť prítomný

na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo

vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod.).

Pokiaľ ţalobca namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu v spojení s potvrdeným rozsudkom súdu prvého stupňa, treba

uviesť, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka

na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý

proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu

Slovenskej republiky totiţ vyplýva, ţe tak základné právo podľa , ako aj

právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní,

kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (); právo na riadne

odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho

procesu.

Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46

ods. 1 , dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť

súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náleţite odôvodniť (§ 132

a , m. m. ), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo

počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia

( ) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami

pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd

by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tieţ

na jeho celkovú presvedčivosť, teda, inými slovami, na to, aby premisy zvolené

v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli

prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd

pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená

spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ; obdobne

napr. , , , ). Štruktúra práva

na odôvodnenie je rámcovo upravená v Táto norma sa uplatňuje

aj v odvolacom konaní ( ). Vo svojej ustálenej judikatúre ústavný súd

zdôraznil, ţe odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemoţno

posudzovať izolovane (m. m. , , , ),

pretoţe prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok

(). Tento právny názor zahŕňa aj poţiadavku komplexného posudzovania

všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu

a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania

().

Dovolací súd dospel k záveru, ţe potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu v spojení

s potvrdeným rozsudkom súdu prvého stupňa spĺňa vyššie uvedené kritériá

pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle , a preto ho moţno povaţovať

za preskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa predovšetkým zodpovedá

základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia (1/ čoho sa ţalobcovia ţalobou

domáhajú a z akých dôvodov, 2/ aké sú stanoviska ţalovaných k ţalobe, 3/ aké relevantné

dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, 4/ aký skutkový stav bol

súdom ustálený (zistený), 5/ aké právne normy na vec aplikoval, 8/ ako tieto normy vyloţil,

9/ ako subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú právnu normu, t. j. aké konkrétne

subjektívne práva a povinnosti vyvodil pre účastníkov konania, 10/ aké právne závery

vyplývajú zo zistených subjektívnych práv a povinností účastníkov konania vo vzťahu

k ţalobe uplatnenému návrhu, súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia, ale aj ich

obsahovej (materiálnej) náplni, čím sa napĺňajú najmä kritériá určitosti (prehľadnosti),

zrozumiteľnosti i presvedčivosti rozhodnutia. Odôvodnenie potvrdzujúceho rozsudku

odvolacieho súdu zodpovedá ustanoveniu a , pritom na potvrdenie

vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia sa v ňom výslovne nachádza i vysvetlenie

toho, prečo odvolací súd nepovaţoval odvolanie za opodstatnené.

V konkrétnostiach dovolací súd poukazuje na to, ţe odôvodnenie prvostupňového

rozhodnutia obsahuje vysvetlenie dôvodov pre zamietnutie ţaloby, ktoré spočívali

v nepreukázaní naliehavého právneho záujmu ţalobcu na poţadovanom určení neplatnosti

kúpnej zmluvy a v nedostatku pasívnej legitimácie ţalovaných, voči ktorým smerovala ţaloba

na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku

rekapituloval dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, uviedol v akom rozsahu tento rozsudok

ţalobca odvolaním napadol, v čom ho povaţuje za nesprávny, s akým výsledkom prejednal

riadny opravný prostriedok ţalobcu, a prečo nepovaţoval uplatnené odvolacie dôvody

za opodstatnené. Zhodne zo súdom prvého stupňa konštatoval, ţe ak je otázka určenia

neplatnosti právneho úkonu riešená len ako predbeţná otázka k otázke, či tu právo je alebo

nie je, nie je na takomto určení daný naliehavý právny záujem, za správny povaţoval aj záver

o nedostatočnej legitimácii ţalovaných, keďţe nie sú zapísaní v katastri nehnuteľností ako

vlastníci. Taktieţ odvolací súd odpovedal na odvolacie námietky ţalobcu, ţe sa súd prvého

stupňa nezaoberal otázkou neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, kde konštatoval ţe táto

otázka nebola relevantná pre rozhodnutie v danej veci.

Z uvedeného vyplýva, ţe odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol

stručne rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská

oboch procesných strán k prejednávanej veci, obsah odvolania a citoval právne predpisy,

na základe ktorých vec prerokoval a z ktorých vyvodil svoje závery. Prijaté závery zhodné

so súdom prvého stupňa primerane vysvetlil (pozn. dovolací súd sa ich správnosťou

nezaoberal). Rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím súdu

prvého stupňa umoţňuje preskúmať ako, na základe čoho a z akých dôvodov súdy v merite

veci rozhodli. Ich skutkové a právne závery nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené

(či zjavne neudrţateľné alebo arbitrárne) a tak nezlučiteľné s Slovenskej

republiky; odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok

(v spojení s potvrdeným rozsudkom súdu prvého stupňa) spĺňa parametre zákonného

odôvodnenia ( ).

Právo na spravodlivý súdny proces podľa

neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred súdom úspešný, teda aby bolo

rozhodnuté v súlade s jeho právnymi názormi. Je v právomoci súdu vykladať a aplikovať

zákony (obdobne napr. , ). Pokiaľ obsah dovolacích námietok

smeroval k spochybneniu právneho posúdenia veci odvolacím súdom v napadnutom

rozsudku ( ), je potrebné uviesť, ţe právnym posúdením je činnosť

súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania

moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle (pozri uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003

a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené

v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci (pozri § 241 ods. 2 písm. c/

) súdmi niţších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované

za relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie

(v tejto veci sa však o takýto prípad nejedná), zároveň je ale zhodne zastávaný názor, ţe

(ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov nie je procesnou

vadou konania v zmysle , lebo (ani prípadným) nesprávnym právnym

posúdením veci súd účastníkovi konania neznemoţňuje realizáciu ţiadneho jeho procesného

oprávnenia (pozri napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ).

I keby dovolacie námietky o zaloţení rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení veci boli

prípadne aj opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného hľadiska neposudzoval),

dovolateľom vytýkané okolnosti by mohli mať za následok vecnú nesprávnosť napadnutého

rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia

Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

prípustnosť dovolania podľa , a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa

, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu odmietol ( ods. l písm. c/

v spojení s ) bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní procesne úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal. Najvyšší súd Slovenskej republiky

im však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, nakoľko im ţiadne trovy tohto konania

nevznikli ( v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. apríla 2014

JUDr. Oľga Trnková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková