Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_9C-252-2006.pdf
PDF · 86.7 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/252/2006
Rozhodnutie
Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Máriou Ilgovou v právnej veci navrhovateľa: Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., V. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, advokátkou so sídlom v Martine, Kollárova 49, proti odporcom: v rade 1/: R. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. F. č. XX, okr. H., v rade 2/: C. F., bytom H., J..S.. P. XX/XX, obaja právne zastúpení JUDr. Igorom Michalovičom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Nám. Š. Moyzesa 10, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.
Odporcom sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom J. na súde dňa 13.12.2006 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území mesta H., zapísaných u Katastrálneho úradu v Ž.A., Správa katastra H., na LV č. XXXX ako byt. č. X vo vchode č. XX na 1. nadzemnom podlaží v dome č.s. XXXX v H., na ul. V. č. XX, postavený na parc. F.-M. č. XXXX/XX, spoluvlastnícky podiel vo výške 2987/122250-in na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu č. s. XXXX a spoluvlastnícky podiel vo výške 2987/122250-in k pozemku parc. F.- M. č. XXXX/XX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 478 m2, na ktorom je postavený obytný dom č.s. XXXX. Neskôr podaním, doručeným súdu na pojednávaní konanom dňa 04.04.2007 navrhovateľ rozšíril svoju pôvodnú žalobu a žiadal tiež o určenie, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 22.05.2006 medzi navrhovateľom a odporcom v rade 1/, ktorej vklad bol povolený Katastrálnym úradom v Ž., Správa katastra H. pod č. Y. XXXX/XXXX predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k žalovaným nehnuteľnostiam, je neplatná. Návrh odôvodnil tým, že medzi navrhovateľom a odporcom v rade 1/ bola dňa 22.05.2006 uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Navrhovateľ je liečený na psychiatrickej ambulancii v Martine od roku 2001 pre závislosť na alkohol a bol niekoľko krát hospitalizovaný v Psychiatrickej liečebni Sučany a na Psychiatrickej klinike MFN. Navrhovateľ v tejto súvislosti vzhľadom na svoj zdravotný stav nebol schopný rozpoznať čo podpisuje a bol presvedčený , že ide o pracovnú zmluvu. Potvrdil, že mu bola vyplatená v ten istý deň suma 3.500,- Sk. O tom, že podpísal kúpnu zmluvu sa dozvedel od predsedu spoločenstva vlastníkov bytov, ktorý vydával potvrdenie o platbách voči spoločenstvu. V tejto súvislosti navrhovateľ podal oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu , ktoré sa evidovalo pod číslom ČVS: ORP - 380/OEK - MT - 2006. Následne odstúpil listom zo dňa 20.6.2006 od kúpnej zmluvy, ktorý list bol doručený odporcovi v rade 1 dňa 22.6.2006. Uviedol, že nemal a nemá v úmysle predmetné nehnuteľnosti predať. Kúpnu zmluvu s odporcom v rade 1/ neuzatvoril slobodne a vážne, ale na základe omylu, do ktorého ho uviedol odporca v rade 1, využijúc jeho zdravotný stav. Navrhovateľ má za to, že absenciou základných podmienok platnosti úkonu, spôsobilo absolútnu neplatnosť právneho úkonu ex tunc. Odporcu v rade 2/ žaluje z dôvodu, že medzičasom odporca v rade 1/ previedol predmetné nehnuteľnosti na odporkyňu v rade 2/.
Odporcovia v rade 1 a 2 sa k návrhu vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní súdu konanom dňa 14.02.2007, kde právny zástupca uviedol, že navrhuje žalobu zamietnuť. Pokiaľ by išlo o skutočnosti tvrdiace, že navrhovateľ v čase uzatvárania kúpnej zmluvy bol v takom psychickom rozpoložení, že nedokázal rozpoznať následky svojho konania, je zatiaľ v štádiu tvrdenia a zo strany navrhovateľa nedošlo kvalifikovaným spôsobom k preukázaniu týchto tvrdení. Popiera aj tú skutočnosť, že by navrhovateľ nevedel o tom, že podpisuje kúpnu zmluvu. Taktiež by bolo potrebné aby navrhovateľ preukázal otázku naliehavého právneho záujmu , keďže je toho názoru, že aj keby bolo návrhu vyhovené, postavenie navrhovateľa by sa nezmenilo. Poukázal na to, že vlastníčkou predmetných nehnuteľností je už ďalšia osoba, ktorá o týchto záležitostiach nemôže mať vedomosť a jej postavenie by sa súdnym rozhodnutím stalo neistým. Tiež má za to, že postavenie žalovanej v rade 2 sa javí byť ako nedostatok pasívnej legitimácie.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 8.7.2009, ktorým návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, nakoľko podľa jeho názoru kúpna zmluva bola platne uzavretá a netrpí žiadnou vadou, ktorá by mala za následok jej neplatnosť ex tunc. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Žiline rozsudok tunajšieho súdu dňa 30.6.2010 v konaní sp.zn. 6Co 42/2010 zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní bude povinnosťou okresného súdu zopakovať dokazovanie v súlade s § 120 a nasl. OSP a vo veci opätovne rozhodnúť.
Súd následne vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to kúpnou zmluvou zo dňa 22.5.2006, listom vlastníctva č. XXXX pre k.ú. H., znaleckým posudkom H.. Y. D., M.., znalca z odboru psychiatrie a vyšetrovacím spisom Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ Martin ČVS:ORP-380/OEK-MT-2006, svedeckou výpoveďou Ž. P., H. M. a H. J., znaleckým posudkom J.. U. R. a na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Medzi navrhovateľom a odporcom v rade 1/ došlo dňa 22.5.2006 k podpisu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území H., zapísaným Katastrálnym úradom v Ž., Správou katastra H., na LV č. XXXX ako byt. č. X vo vchode č. XX na 1. nadzemnom podlaží v dome č.s. XXXX v H., na ul. V. č. XX, postavený na parc. F.-M. č. XXXX/ XX, spoluvlastnícky podiel vo výške 2987/122250-in na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu č. s. XXXX a spoluvlastnícky podiel vo výške 2987/122250-in k pozemku parc. F.-M. č. XXXX/XX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 478 m2, na ktorom je postavený obytný dom č.s. XXXX za kúpnu cenu 330.000,- Sk t.j. 10.954,- €. Následne došlo k prevodu vlastníckeho práva z odporcu v rade 1/ na odporkyňu v rade 2/. V súčasnosti (ku dňu 28.4.2012) vlastníkom predmetných nehnuteľností je U. F., nar. XX.X.XXXX, bytom v H., Ul. V. č. XX, a to na základe darovacej zmluvy z roku 2009.
Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Ako to uviedol Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku zo dňa 1.11.2007, sp.zn. 1Cdo 91/2006 základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) OSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý záujem jestvoval v čase rozhodovania súdu.
Súdna prax za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) OSP považuje aj návrh na určenie neplatnosti zmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia či neexistencia práva, resp. právneho vzťahu. Zároveň rešpektuje názor, že ak vyslovením neplatnosti sa má riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe daný naliehavý právny záujem (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 98/2004). Ten je v takomto prípade daný na samotnom určení práva. Určenie neplatnosti zmluvy nemusí znamenať, že účastník je nositeľom práva, ktoré mu malo v dôsledku zmluvy zaniknúť alebo že nie je nositeľom práva, ktoré mal zmluvou nadobudnúť, pretože právo mu mohlo zaniknúť na základe inej právnej skutočnosti, prípadne ho mohol nadobudnúť iným spôsobom. Ak súd rozhodne o tom, že zmluva o prevode nehnuteľnosti je neplatná, týmto deklaratórnym súdnym rozhodnutím sa teda spravidla neriešia všetky otázky sporu, predovšetkým s konečnou platnosťou otázka, komu nehnuteľnosť patrí.
Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. Katastrálneho zákona ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, 10ea) správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. 10eb)
Uvedené ustanovenie rieši postup správneho orgánu pri zápise záznamovej listiny, ktorou je rozsudok súdu o neplatnosti právneho úkonu a zároveň rozsudok súdu o určení vlastníctva absentuje; v takomto prípade, rozsudok súdu o neplatnosti kúpnej zmluvy bude zapísané iba vtedy, ak navrhovateľ podal žiadosť o zápis poznámky v zmysle § 159a Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní.
Z uvedeného preto vyplýva, že nakoľko poznámka o prebiehajúcom konaní nebola v katastri nehnuteľností vyznačená, rozsudok súdu o určení neplatnosti právneho úkonu by nebol zapísaný záznamom, a preto postavenie navrhovateľa by sa nijakým spôsobom nezmenilo, a preto súd konštatuje, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) OSP voči odporcovi v rade 1/ v takomto prípade bude chýbať a tento nedostatok predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu. Z uvedeného preto vyplýva, že ak by došlo k určeniu neplatnosti podpísanej kúpnej zmluvy v tomto prípade nebolo by možné vykonať záznam do katastra nehnuteľností (zaevidovať vlastnícky stav), lebo tomu bráni úprava zakotvená v § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona, naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení neplatnosti predmetných zmlúv voči odporcovi v rade 1/ preto chýba.
Čo sa týka návrhu navrhovateľa na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v tomto smere súd uvádza, že jedným zo základných predpokladov úspešnosti takéhoto návrhu je aj skutočnosť, že účastníci sú vecne legitimovaní. Všeobecne sa pod vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). V konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo, je či nie je, má vecnú legitimáciu ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, alebo ten, koho právnej sféry sa sporný právny vzťah alebo spoločné právo týka. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, nemajú výlučne len tí, ktorí sú účastníkmi sporného vzťahu alebo práva; prípustné je tiež určenie právneho vzťahu alebo práva, ktorých sa navrhovateľ z hľadiska hmotného práva nezúčastnil, ak sa takto právny vzťah alebo právo dotýka jeho právnej sféry a ním požadované určenie preto môže ovplyvniť jeho právne postavenie.
Nakoľko navrhovateľ svojím určovacím návrhom popiera vlastnícke právo odporcov v rade 1/ a 2/, ktorí však toto oprávnenie (vlastnícke) nemajú, súd zamietol jeho návrh z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie odporcov.
S poukazom na vyššie uvedené, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. S prihliadnutím na nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na určení bolo by nadbytočné a v rozpore s hospodárnosťou konania plne sa zaoberať hmotno- právnou stránkou veci.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Aj napriek tomu, že odporcovia by mali vzhľadom na výsledok konania právo voči navrhovateľovi na náhradu trov konania, vzhľadom na tú skutočnosť, že právny zástupca na pojednávaní súdu sa výslovne vzdal práva na náhradu trov vzhľadom na sociálne pomery navrhovateľa, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).