Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5ECdo/38/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou

kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421,

proti povinnému K. V., bytom P., o vymoženie 153,36 € s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Žiar nad Hronom

pod sp.zn. , o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 22. mája 2013 sp.zn. , takto

rozhodol:

Konanie o odvolaní z a s t a v u j e.

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Dovolanie o d m i e t a.

Povinnej náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žiar nad Hronom poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu

na základe notárskej zápisnice spísanej 4. decembra 2005 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom

pod sp.zn. N 6523/2005, NZ 59513/2005.

Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením z 14. novembra 2012 č.k. 15 Er 946/2006-

18 exekúciu zastavil podľa o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

(ďalej len „Exekučný poriadok“). Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v sume

98,97 € a na ich úhradu zaviazal oprávnenú v lehote troch dní od právoplatnosti tohto

uznesenia. V rozhodnutí o zastavení exekúcie uviedol, že notárska zápisnica tvoriaca

exekučný titul v konaní bola notárom spísaná na podnet advokáta splnomocneného dlžníkom

(povinnou) splnomocnením obsiahnutým v zmluve o úvere. Konštatoval, že splnomocnenie

2

na uznanie dlhu bolo dlžníkom udelené splnomocnencovi v čase, keď ešte žiadny dlh

neexistoval a dlžník sa vopred vzdal práva na uznanie, resp. neuznanie dlhu v dobe, keď ešte

nemal a ani nemohol mať vedomosť o prípadnom vzniku dlhu a jeho výške. Splnomocnenie

považoval za neurčité, všeobecné a absolútne neplatné. Mal za to, že zástupca povinnej

v skutočnosti nehájil jej záujmy, ale hájil skôr záujmy oprávnenej (veriteľa), ktorá ho určila

za splnomocnenca vo vopred pripravenom formulári zmluvy o úvere, čím konal v rozpore

s ustanovením . Dospel k záveru, že notársku zápisnicu

spísanú na základe neplatného splnomocnenia nemožno považovať za platnú a nemôže preto

predstavovať spôsobilý exekučný titul na vedenie exekúcie.

Oprávnený podal odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom

zo 14. novembra 2012 č.k. -18 v ktorom namietal, že súd rozhodol nad rámec

zverenej právomoci, odňal oprávnenému svojim postupom možnosť konať pred súdom,

nedostatočne zistil skutkový stav a nevykonal náležité dokazovanie a nakoniec, že vychádzal

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Krajský súd v Banskej Bystrici z 22. mája 2013 sp.zn. návrh

oprávnenej na prerušenie konania zamietol a napadnuté uznesenie potvrdil Okresného súdu

Žiar nad Hronom č.k. -18 zo dňa 14. novembra 2012 potvrdil. Konštatoval, že

ak v prejednávanej veci právny zástupca oprávneného nedisponoval platným

plnomocenstvom povinného, nemohol v mene povinnej uznať dlh a vysloviť súhlas

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Stotožnil sa s názorom súdu

prvého stupňa, že právny úkon urobený zástupcom nespĺňajúcim podmienky upravené

v podľa je v zmysle ustanovenia

absolútne neplatný, a preto predložená notárska zápisnica nespĺňa podmienky materiálne

vykonateľného exekučného titulu. Odvolací súd návrh oprávnenej na prerušenie odvolacieho

konania podľa ako nedôvodný zamietol s poukazom na uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 12. mája 2011 č.k. -16.

Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania

podala oprávnená odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že v konaní jej bola odňatá možnosť pred

súdom konať ( ). Žiadala rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Proti potvrdzujúcemu výroku uznesenia odvolacieho súdu podala oprávnená

dovolanie, v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 241

ods. 2 písm. a/ v spojení s ), lebo nesprávne interpretovali

ods. 1 Exekučného poriadku a a o rozhodcovskom

konaní (ďalej len „“), bez oprávnenia preskúmali exekučný titul

„metódou ktorá im v rámci zverenej právomoci neprináleží“, 2. konali vo veci, v ktorej sa už

právoplatne rozhodlo ( v spojení s ), lebo formálna

a materiálna vykonateľnosť už bola právoplatne posúdená tým, že exekučný súd poveril

súdneho exekútora vykonaním exekúcie, 3. oprávnenej odňali možnosť konať (§ 241 ods. 2

písm. a/ v spojení s ), a to tým, že s ňou „nekomunikovali o jej

právnych a skutkových návrhoch“, nezohľadnili jej námietky, konali bez nariadenia

pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jej právo na to, aby jej právna vec bola

„vnútroštátnym súdom rozhodovaná na základe správneho a adekvátneho právneho základu,

súčasťou ktorého je po vstupe Slovenskej republiky do EÚ aj výklad práva EÚ podľa čl. 267

Zmluvy o fungovaní EÚ v konaní o prejudiciálnej otázke ()“; súdy nevytýčili

pojednávanie, hoci tak boli povinné urobiť (§ 57 ods. 5 Exekučného poriadku), 4. sa v konaní

dopustili inej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ), nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali dokazovanie, 5. napadnuté

rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci ( )

spočívajúcom na nesprávnej aplikácii a interpretácii § 44 ods. 2 a § 58 ods. 1 Exekučného

poriadku, , o ochrane

spotrebiteľa a tiež Smernice Rady 93/13/EHS (z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách). Z týchto dôvodov oprávnená žiadala, aby dovolací súd zrušil

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie;

zároveň žiadala, aby dovolacie konanie bolo prerušené podľa

a dovolací súd aby Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) predložil

prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní.

Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu a dovolaniu oprávnenej nevyjadrili.

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal,

či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej.

Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola

už účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred

Najvyšším súdom Slovenskej republiky, v ktorých tak, ako aj v tomto prípade, podala

odvolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Konanie o týchto jej odvolaniach bolo

zastavené s odôvodnením, že odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa

a Najvyšší súd Slovenskej republiky na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný ( a a a ).

Porovnaj napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. januára 2014

sp. zn. , z 20. januára 2014 sp.zn. , z 11. februára 2014 sp.zn.

, z 5. decembra 2013 sp.zn. , z 24. októbra 2013 sp.zn.

, z 8. novembra 2013 sp.zn. . Dovolací súd sa stotožňuje

s právnymi závermi vyjadrenými v týchto rozhodnutiach a v podrobnostiach na ne odkazuje.

II. Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu podala včas oprávnená zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta

druhá , skúmal najskôr, či je dôvodný jej návrh na prerušenie dovolacieho konania

podľa

K totožnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší súd

vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky (viď rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. januára 2014 sp.zn. ,

z 20. januára 2014 sp.zn. , z 11. februára 2014 sp.zn. ,

z 5. decembra 2013 sp.zn. , z 24. októbra 2013 sp.zn. ,

z 8. novembra 2013 sp.zn. ). Dovolací súd na ne v podrobnostiach odkazuje

s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci.

Súdny dvor EÚ má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú:

a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr

Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie

konania podľa , má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie

je žiadny dôvod pre prerušenie konania.

V danom prípade išlo zo strany súdov nižších stupňov o aplikáciu a interpretáciu

vnútroštátnych právnych predpisov (, Exekučného poriadku).

Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.

III. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a , dovolateľkou napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávnenej preto podľa a

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , , , netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá

oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky (porovnaj napríklad rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. januára 2014 sp.zn. ,

z 20. januára 2014 sp.zn. , z 11. februára 2014 sp.zn. ,

z 5. decembra 2013 sp.zn. , z 24. októbra 2013 sp.zn. ,

z 8. novembra 2013 sp.zn. ) a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel

v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku Najvyšší súd Slovenskej

republiky konštatoval, že:

6

1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán; rozhodovanie

súdov v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38

ods. 3 a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku),

2. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle

Poverenie súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu, je individuálny právno-

aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora (viď

aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. februára 2012 sp.zn.

a tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp.zn.

),

3. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza

z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu

a nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú

v ustanoveniach až 124 ), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce

skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,

4. exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskej zápisnice, ktorá má náležitosti

uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku; ak tieto náležitosti nemá, nejde

o vykonateľný exekučný titul. Ak je za exekučný titul označená notárska zápisnica,

je exekučný súd povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu

(porovnaj obdobne R 58/1997). Pokiaľ notárska zápisnica nie je vykonateľný

exekučný titul, je exekúcia neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného

konania (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.

a sp.zn. ). Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako

exekučného titulu je súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak

niekto ako zástupca vysloví za povinnú osobu takýto súhlas napriek tomu, že nie je

oprávnený za ňu konať, nejde o súhlas povinnej osoby. Zastupovať iného nemôže ten,

záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného (§ 22 ods. 2 Občianskeho

zákonníka) – o taký prípad ide tiež vtedy, keď určitý nebankový subjekt má vopred

vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné úkony ktorého sledujú nie

záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy nebankového subjektu. Dohoda

o zastúpení je v tomto prípade neplatná ( ), preto je

absolútne neplatný aj Mgr. Tomášom Kušnírom udelený „súhlas“ s vykonateľnosťou

notárskej zápisnice, v dôsledku čoho chýba podstatná náležitosť jej materiálnej

vykonateľnosti (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku),

5. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia

pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže exekučný

súd dospieť k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti

exekučného titulu) v neskorších štádiách exekučného konania. Na podporu týchto

tvrdení dovolací súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp.zn. , v ktorom konštatoval, že vnútroštátny súd je povinný

„vyšetrovaním“ ex offo zisťovať skutkový stav na účely efektívnej ochrany

spotrebiteľa podľa úniového práva a takýmto postupom nedochádza k porušeniu práv

oprávnenej na verejné prejednanie veci a vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom.

Dovolací súd navyše poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky

vo veci vedenej pod sp. zn. PLz. o návrhu na zjednotenie právnych názorov

senátov Ústavného súdu Slovenskej republiky ohľadom zabezpečenia záruk

kontradiktórnosti konania, v ktorom prijal stanovisko, že pri preskúmavaní žiadosti

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa môžu primerane uplatniť

ustanovenia vzťahujúce sa na dokazovanie. Ak

exekučný súd pri preskúmavaní žiadosti exekútora na udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie vychádza aj z iných listín (či iných dôkazov) než tých, ktoré sú

výslovne uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (exekučný titul, návrh

na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia) a na tomto základe posúdi

exekučný titul v neprospech oprávnenej, je povinný dať jej možnosť vyjadriť sa

k podkladom svojho preskúmania. V prípade, že tak exekučný súd neurobí, zakladá

jeho rozhodnutie dôvod na vyslovenie porušenia základného práva oprávnenej

vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa Slovenskej

republiky. Pre ústavnú konformnosť konania ako celku však postačuje, ak je

oprávnenej táto možnosť reálne poskytnutá v odvolacom konaní. Dovolací súd sa

stotožňuje s názorom súdov nižších stupňov, že v danom prípade notárska zápisnica –

z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších stupňov – nie je vykonateľný exekučný

titul.

6. ak sa exekúcia navrhuje na podklade notárskej zápisnice, ktorá nemá náležitosti

vykonateľného exekučného titulu (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku), ide

o dôvod, so zreteľom na ktorý treba žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie zamietnuť (prípadne, ak táto okolnosť vyjde najavo

až po poverení súdneho exekútora, exekučné konanie zastaviť),

7. skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a slobôd a , a aj odôvodnenie dovolaním

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia

( v spojení s ). Za porušenie základného práva

zaručeného v nemožno považovať to, že

odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv oprávnenej. Odôvodnenie

súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov

prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (rozhodnutie

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. ).

Tieto právne závery (viď 1. až 8.) zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.

V súvislosti s námietkou dovolateľky, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

o nesprávnom právnom posúdení veci ( ); aj za predpokladu, že by

tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené, mohli by mať za následok nanajvýš vecnú

nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania

v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny

právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné, ale o taký prípad v danej veci nejde (viď R 54/2012 a tiež niektoré ďalšie

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. rozhodnutie z 29. júna 2010 sp.zn.

, z 29. novembra 2010 sp.zn. , z 9. júna 2011 sp.zn.

, z 24. mája 2011 sp.zn. , z 3. mája 2011 sp.zn. ,

z 23. júna 2011 sp.zn. , zo 14. augusta 2013 sp.zn. ).

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , Najvyšší súd Slovenskej

republiky odmietol procesne neprípustné dovolanie oprávnenej podľa

v spojení s

Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa konanie o jej odvolaní muselo

zastaviť, preto jej vznikla povinnosť nahradiť povinnej trovy tohto konania (§ 224 ods. 1

v spojení s ). V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo

na náhradu trov dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5

v spojení s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky

jej však žiadne trovy odvolacieho a dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodala

návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. augusta 2014

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová